Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/405/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu V. W., nar. X.X.XXXX, bytom D., W. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. E. s. r. o., so sídlom D., B. XX proti žalovanému J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. A., T. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. F. F., advokát, spol. s r. o., so sídlom W. A., M. XXX/X, o zaplatenie 45.265,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.augusta 2017, č. k. 4C/177/2014-348 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v poradí druhým, zmietol žalobu o zaplatenie 45.265,52 Eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami výška žalovanej istiny sporná nebola, spornou bola otázka, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Súd ako predbežnú otázku riešil, či medzi stranami skutočne existuje hmotnoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému. Je nesporné, že dňa 24.04.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi V. W. - žalobcom a W. W. a kupujúcim J. C. -žalovaným, kde bolo dohodnuté, že za predmet zmluvy, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. D., ktorý pripadne do výlučného vlastníctva J. C. - žalovaného, bude zaplatená dohodnutá kúpna cena 6.900.000 Sk, a to tak, že 2 000 000 Sk budú zaplatené pri podpise tejto zmluvy a následne predávajúcemu V. W. - žalobcovi bude zaplatené bezhotovostným prevodom 2.450.000 Sk na jeho účet a predávajúcemu W. W. bezhotovostným prevodom 2.450.000 Sk na jeho účet a to najneskôr do 30.05.2007. Na základe tejto kúpnej zmluvy, pri jej podpise kupujúci J. C. - žalovaný vyplatil každému z predávajúcich, teda aj žalobcovi po 1.000.000 Sk. Následne sporové strany uzatvorili na rovnaký predmet kúpy uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu dňa 24.04.2007 a dňa 02.05.2007, kde na strane kupujúceho vystupoval žalovaný. Ani jedna z vyššie uvedených kúpnych zmlúv však nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti, nakoľko ani jedna zo zmluvných strán návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti nepodala. Predmetom vkladu sa stala až kúpna zmluva uzatvorená dňa 28.06.2007, ktorej vklad bol povodený dňa 19.07.2007 pod č. V 4769/04, ktorú uzatvorili V. W. - žalobca a W. W. ako predávajúci a J. C.- žalovaný a A. C., obaja zastúpení bratom V. C. ako kupujúci. V tejto zmluve V. W. - žalobca predal svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 J. C. - žalovanému a ďalší spoluvlastník W. W. predal svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 A. C.. Kúpna cena v uvedenej zmluve bola dohodnutá vo výške 4 750 000 Sk, ktorá bola splatná zo strany kupujúcich spoločne a nerozdielne a to prevodom na účet predávajúcich pri podpise zmluvy, a to na účet V. W. - žalobcu vo výške 2 375 000 Sk a na účet W. W. vo výške 2.375.000 Sk. Zaplatenie kúpnej ceny nebolo medzi stranami sporné. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej

zmluve zo dňa 28.06.2007 vo výške 4.750.000 Sk predstavuje iba doplatok pôvodne dohodnutej kúpnej ceny 6.900.000 Sk. Z obsahu tejto písomnej kúpnej zmluvy však nevyplýva, že kúpna cena bola dojednaná medzi účastníkmi zmluvy len ako doplatok ku kúpnej cene dohodnutej v iných zmluvách len so žalovaným, ktorý vystupoval ako jediný kupujúci, bez toho, aby bol v nej akýkoľvek odkaz na zmluvu z 24.04.2007. Kúpna zmluva zo dňa 28.06.2007 je perfektným a platným právny úkonom, jej obsah je jasný a zrozumiteľný a jednoznačná a zrozumiteľná je aj dohoda zmluvných strán o výške kúpne ceny 4.750.000 Sk, ktorá bola zo stany kupujúcich riadne zaplatená. Ani v konaní vypočutý svedok N. B. (predtým V. C.), ktorý na základe plnej moci uzatváral kúpnu zmluvu zo dňa 28.06.2007 za kupujúcich, tvrdenia žalobcu o doplatku kúpnej ceny nepotvrdil, rovnako ani svedok A. B. (predtým A. C.), ktorý bol jedným z kupujúcich. Práve naopak obaja svedkovia vyjadrili presvedčenie, že kúpna cena 4 750 000 Sk nebola doplatkom kúpnej ceny vo výške 6 900 000 Sk ku už vyplateným 2.000.000 Sk. Menovaní svedkovia boli vypočutí aj v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/82/2014, kde vypovedali zhodne ako v tomto konaní. Kúpna zmluva zo dňa 24.04.2007, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému 1.000.000 Sk bola v čase uzatvorenia platným a účinným právnym úkonom Vo vzťahu k účinkom tejto kúpnej zmluvy však nastala bola dôležitá skutočnosť a to, že prevodcovia nehnuteľnosti stratili vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam po uzatvorení kúpnej zmluvy avšak predtým, než došlo k vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Tým, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 28.06.2007, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom, stratil vlastnícke právo k predmetu kúpy a plnenie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 sa stalo nemožným. Táto skutočnosť nastala vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpenej zmluvy zo dňa 28.06.2007, ku ktorému došlo dňa 19.07.2007 na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina pod č. V 4769/07. Týmto momentom zanikli práva a povinnosti zmluvných strán z kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 pre nemožnosť plnenia ( § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým je prevod vlastníckeho práva. Zánikom práv a povinností z kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 odpadol právny dôvod plnenia - zaplatenia kúpnej ceny z tejto zmluvy. Uvedené má za následok, že plnenie, ktoré bolo žalobcovi zo stany žalovaného vyplatené ( časť kúpnej ceny) vo výške 1.000.000 Sk, t.j. 33.193,92 Eur predstavuje tak na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie prijaté na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla žalobcovi povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalovanému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokiaľ teda žalobca vydal žalovanému bezdôvodné obohatenie z vyššie uvedených dôvodov plnil žalovanému povinnosť, ktorú podľa hmotného práva ( § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) skutočne mal, t.j. právny dôvod jeho plnenia žalovanému spočíval v hmotnom práve. Keďže v danom prípade súd dospel k záveru, že právny dôvod plnenia žalobcu spočíval v hmotnom práve, potom trval i v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval, t.j. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.01.2012 sp. zn. 7Co/249/2011-126 a poskytnuté plnenie žalobcom žalovanému ( vymožené v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3Er/2249/2012, EX 690/2012) bolo od začiatku a naďalej považované za právny dôvod, nemôže preto byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade teda dôvod pohľadávky oprávneného J. C. neexistoval z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.01.2012 sp. zn. 7Co/249/2011-126, pretože toto rozhodnutie nemalo konštitutívny charakter ale malo povahu deklaratórnu. Pokiaľ sa teda žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že právoplatný a vykonateľný rozsudok, na základe ktorého žalobca žalovanému plnil bol zrušený a súd dospel k záveru, že dôvod plnenia žalobcu spočíval v hmotnom práve jeho nárok je nedôvodný. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo v konaní úspešný v celom rozsahu , preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.( § 262 ods. 2 .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že podstatou predmetného sporu bolo vyriešenie právnej otázky, či poskytnuté plneniu žalobcu po odpadnutí právneho dôvodu plnenia zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline bolo bezdôvodným obohatením, alebo či právny dôvod plnenia spočíval v hmotnom práve. Súd prvej inštancie po vrátení veci, opätovne napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol a ako predbežnú otázku existencie hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi vyriešil tak, že právny dôvod plnenia spočíval v hmotnom práve. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie opätovne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

popritom aj napriek upovedomeniu odvolacieho súdu neobjasnil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že hmotné právo svedčilo žalovanému od samého začiatku aj bez ohľadu na právoplatný rozsudok KS v Žiline, ktorý bol zrušený, a ktorý nebol konštitutívnym, ale mal len deklaratórny charakter, nie je zrejmé, o aké hmotné právo ide a kedy toto hmotné právo vzniklo. Podstatou súdneho sporu bolo vyriešenie otázky práva a povinností účastníkov vyplývajúcich z kúpnych zmlúv zo dňa 24.04.2007 a 27.06.2007. Vzhľadom k zrušeniu súdnych rozhodnutí v doterajšom priebehu sporu o tejto otázke, v čase keď J. C. zobral späť žalobný návrh, nebolo rozhodnuté. Len právoplatným súdnym rozhodnutím v tejto veci možno ustáliť právo a povinnosť účastníkov zmlúv. Neexistuje preto žiadne hmotné právo, ktoré by svedčalo žalovanému bez súdneho rozhodnutia. Keď žalovaný zobral späť návrh, o opodstatnenosti je ho nároku nemôže byť ďalej rozhodované. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej po zrušení rozhodnutia nejde o bezdôvodné obohatenia, ak právny dôvod plnenia spočíval v hmotnom práve, ale len v prípade, ak zrušujúcim rozhodnutím je vec právoplatne ukončená. Ak v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia v konaní pokračuje, ochranu porušenému právu poskytne súd svojím novým rozhodnutím. Po zrušujúcich rozhodnutiach teda nemožno pokračovať, nakoľko došlo k späťvzatiu žalobného návrhu zo strany J. C.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v plnom rozsahu s tým, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nezdôvodnil vo svojom rozsudku hmotné právo uviedol, že súd najmä v bode 49. odôvodnenia podal výklad, prečo vznikla nemožnosť plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa zmluvy z 24.04.2007. Pridržiaval sa všetkých svojich doterajších vyjadrení a poukázal na tú skutočnosť, že žalobca dobrovoľne uhradil plnenie na účet exekútora, a preto on nemal dôvod trvať na žalobe, ktorá by musela byť zamietnutá, keďže plnenie bolo realizované. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11.01.2012 nemal konštitutívny charakter, ale len deklaroval jeho právo na vrátenie plnenia, keď nakoniec žalobca a žalovaný uzavreli novú zmluvu s tým, že na strane kupujúcich pristúpil jeho brat A., a preto nemôže obstáť tvrdenie, že sa malo jednať o nejaký doplatok do kúpnej ceny 6.900.000 Sk, keď v kúpnej zmluve, ktorá bola zvkladovaná bola dohodnutá na obidva podiely už len cena 4.750.000 Sk, a to 1 pre brata A. a 1 pre neho. Považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za riadne odôvodnený, zákonný a preto ho navrhol potvrdiť a priznať aj trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné .

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi sporovými stranami zánikom práv a povinností z kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 odpadol právny dôvod plnenia

- zaplatenia kúpnej ceny z tejto zmluvy. Uvedené má za následok, že plnenie, ktoré bolo žalobcovi zo stany žalovaného vyplatené (časť kúpnej ceny) vo výške 1.000.000 Sk, t.j. 33.193,92 Eur predstavuje tak na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie prijaté na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla žalobcovi povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalovanému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokiaľ teda žalobca vydal žalovanému bezdôvodné obohatenie z vyššie uvedených dôvodov plnil žalovanému povinnosť, ktorú podľa hmotného práva ( § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) skutočne mal, t.j. právny dôvod jeho plnenia žalovanému spočíval v hmotnom práve. Keďže v danom prípade súd dospel k záveru, že právny dôvod plnenia žalobcu spočíval v hmotnom práve, potom trval i v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval, t.j. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.01.2012, č. k. 7Co/249/2011-126 a poskytnuté plnenie žalobcom žalovanému (vymožené v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3Er/2249/2012, EX 690/2012) bolo od začiatku a naďalej považované za právny dôvod, nemôže preto byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade teda dôvod pohľadávky oprávneného J. C. neexistoval z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.01.2012, č. k. 7Co/249/2011-126, pretože toto rozhodnutie nemalo konštitutívny charakter, ale malo povahu deklaratórnu. Pokiaľ sa teda žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že právoplatný a vykonateľný rozsudok, na základe ktorého žalobca žalovanému plnil bol zrušený a súd dospel k záveru, že dôvod plnenia žalobcu spočíval v hmotnom práve, jeho nárok je nedôvodný.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení svojho rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Odvolací súd v danej veci vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 19.05.2016, č. k. 4Co/755/2015-252 /ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v poradí prvý a vec mu vrátil na ďalšie konanie/ uviedol: „Bezdôvodným obohatením sa môže stať aj plnenie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu takýmto súdnym rozhodnutím, závisí dôvodnosť jeho nároku na tom, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal, alebo nie, pričom túto otázku rieši súd ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala“.

8. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že hmotnoprávne vzťahy existujú nezávisle na konkrétnom súdnom konaní, smerujúceho k vydaniu deklaratórneho rozhodnutia. Toto konanie ani rozhodnutie o nich nemôže nič meniť, rovnako ako na nich nie je nemenné to, či konanie ohľadne nich prebieha alebo nie. 9. Splnením dlh zanikne /§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Splnenie predpokladá právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým sa poskytuje plnenie s úmyslom splniť dlh. Tiež v prípade, že splnenie uloženej povinnosti je vymožené v exekučnom konaní, dlh zaniká, a to splnením.

10. Je teda zrejmé, že pokiaľ žalobca, či už dobrovoľne alebo v exekučnom konaní splnil na základe vykonateľného rozhodnutia uloženú povinnosť, tak v prípade, že táto povinnosť podľa hmotného práva skutočne existovala, zaniká splnením. Ak neexistovala, získal žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie.

11. Preto správne súd prvej inštancie v danej veci doplnil dokazovanie na skutočnosť, či povinnosť plnenia uložená žalovanému V. W. /v tomto konaní ako žalobca/ na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.7C 60/2009-73 zo dňa 13.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/249/2011-126 zo dňa 11.01.2012, a splnená v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. EX 690/2012, skutočne existovala podľa hmotného práva aj po zrušení týchto rozsudkov.

12. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 24.04.2007 o predaji nehnuteľností, uzavretá medzi stranami sporu, na základe ktorej zaplatil žalovaný žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000 Sk, bola síce platným právnym úkonom, nebola však zavkladovaná. Keďže práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú až vkladom do katastra, k zamýšľanému právnemu následku tejto zmluvy nedošlo. Tým, že strany sporu uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu dňa 28.06.2007, ktorej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.07.2007 na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina pod č. V 4769/07, došlo až na základe nej k zamýšľanému právnemu následku, t. j. k zmene vlastníckeho práva. Kúpna cena v uvedenej zmluve bola dohodnutá vo výške 4.750.000 Sk, bola zaplatená zo strany kupujúcich /žalovaného a jeho brata A. C./ prevodom na účet predávajúcich pri podpise zmluvy, a to na účet V. W. - žalobcu vo výške 2.375.000 Sk a na účet Petra Pariša vo výške 2.375.000 Sk. Zaplatenie tejto kúpnej ceny nebolo medzi stranami sporné. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že plnenie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 sa v dôsledku uzavretia ďalšej zmluvy z 28.06.2007 stalo nemožným podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu v dôsledku týchto skutočností vznikol hmotnoprávny vzťah z titulu povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému zaplatenú kúpnu cenu vo výške 33.193,92 eur / 1 000 000 Sk/. Uvedené plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie prijaté žalovaným na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca splnil svoj dlh z titulu bezdôvodného obohatenia v rámci exekučného konania na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/60/2009-73 zo dňa 13.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/249/2011-126 zo dňa 11.01.2012, tento dlh voči žalovanému zanikol. Nič nemení na tejto skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C 60/2009-73 zo dňa 13.06.2011 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/249/2011-126

zo dňa 11.01.2012 bol zrušený a následne žalovaný, ktorý vystupoval v týchto konaniach ako žalobca, vzal svoju žalobu proti žalobcovi, ktorý v týchto konaniach vystupoval ako žalovaný späť a konanie voči nemu bolo právoplatne zastavené. Tak ako už hore konštatoval odvolací súd zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná.

13. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .