Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd X. II sudcom, J.. X. R., v spore žalobkyne : J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 7, X., proti žalovanému : N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 1, X., v konaní o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

K. je povinný platiť navrhovateľke výživné v sume XX eur mesačne, v ktorej výške je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľky od X.X.XXXX do X.X.XXXX.

Q. na začatie konania navrhovateľky v prevyšujúcom rozsahu zamieta.

D. výživné v sume XXX,XX eura za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke do X dní od právoplatnosti rozsudku.

M. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X.Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej výživné v sume XXX eur mesačne. Y. návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX, z ktorého manželstva pochádza syn D. J., nar. XX.XX.XXXX, že je na materskej dovolenke a osobne sa stará o maloletého syna. H. príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške XXX eur. Po vzájomných nezhodách sa odporca rozhodol v októbri XXXX odísť pracovať do zahraničia, do T. U., čím podľa navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť. V decembri XXXX vycestovala spolu so synom za odporcom, v snahe zachrániť ich manželstvo. T. medzi nimi sa však ešte viac zhoršili v marci XXXX sa vrátila so synom domov na Y.. R. pobytu vo T. U. odporca jej prispieval sumou XXX libier týždenne. R. navrhovateľky príjem odporcu je vo výške X.XXX libier. Q. dňa X.X.XXXX bolo zastavené vyplácanie rodičovského príspevku na Y., ku dňu X.X.XXXX bol odporcovi schválený rodičovský príspevok vo T. U. vo výške XX,XX libier, pričom odporcovi bola táto dávky vyplatená aj za predchádzajúce obdobie vo výške XXX,XX libier, ktorú čiastku vyplatil navrhovateľke. Q. tvrdila, že odporca jej neprispieva na domácnosť a ani si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako manželke.

2. K. sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom navrhovateľkou uplatnený nárok v konaní neuznal. Na svoju obranu uviedol, že pracuje v spoločnosti Y. E. R., Q U. R., Q., kde dosahuje mesačný príjem X.XXX libier (X.XXX,XX eura), že je mu vyplácaný príspevok na maloleté dieťa vo výške XX libier (XX,XX eura), že mesačne uhrádza nájomné vo výške XXX,XX eura, sumu XXX,XX eura za elektriku a plyn, náklady na drogériu vo výške XX,XX eura, náklady na telefón vo výške XX,XX eura, náklady na cestovné do práce vo výške XX,XX eura, miestnu daň vo výške XX,XX eura, výdavky na ošatenie vo výške XX,XX eura, splátku spotrebiteľského úveru vo výške XX eur, výživné na dieťa vo výške XXX eur. W. uviedol, že spláca spotrebiteľský úver poskytnutý mu

vo výške X.XXX eur, z ktorých finančných prostriedkov uhradil dlhy navrhovateľky, pretože inak by bol postihnutý ich spoločný majetok v exekučnom konaní. R. odporcu rozdiel v jeho príjmoch a výdavkoch je XXX eur, čo predstavuje ten istý príjem, aký má navrhovateľka, a teda že životná úroveň účastníkov konania sa ničím nelíši. K. ďalej tvrdil, že po celú dobu pobytu navrhovateľky a ich syna vo T. U. sa o nich príkladne osobne staral, platil náklady na bývanie, a to až do doby, keď navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť potom, ako vyšla najavo viacnásobná nevera, ktorej sa navrhovateľka dopustila.

3. Y. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: C. uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v X., ktoré je zapísane v knihe manželstiev matričného úradu X. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX (sobášny list na č. l. X). Z manželstva účastníkov pochádza syn D. J., nar. XX.XX.XXXX v X. (rodný list na č. l. X). J. účastníkov bolo rozvedené rozsudkom K. súdu X. II zo dňa X.X.XXXX, č. k. XXP/ XX/XXXX-XXX. R. rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloletý D. J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého D. J., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XXX eur mesačne a otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým D. J. bez obmedzenia. N. nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX (rozsudok zo dňa X.X.XXXX ba č. l. XXX pripojeného spisu XXP/XX/XXXX). V období roku XXXX navrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura (potvrdenie C. práce, sociálnych vecí a rodiny X. zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX). C. práce, sociálnych vecí a rodiny X. (ďalej len C. X.) odňal navrhovateľke prídavok na dieťa, D. J., nar. XX.XX.XXXX, od X.X.XXXX v sume XX,XX eura. N. na základe toho, že odporca vykonával zárobkovú činnosť vo T. U., kde si uplatnil nárok na prídavok na dieťa (rozhodnutie C. X. zo dňa X.X.XXXX na č. l. X). V rozhodnom období, teda od podania žaloby na súd dňa X.X.XXXX do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, t. j. X.X.XXXX, navrhovateľka nepoberala dávku v nezamestnanosti (potvrdenie Y. poisťovne, pobočka X., zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX). K. v rozhodnom období pracoval v spoločnosti Y. E. R., Q U. R., Q., kde dosahoval mesačný príjem cca X.XXX libier t. j. X.XXX,XX eura (výplatné pásky na č. l. XX až XX). K. v rozhodnom období poberal prídavok na dieťa vo výške XX libier, t. j. XX,XX eura (nesporná skutočnosť). T. odporcu v rozhodnom predstavovali nájomné vo výške XXX,XX eura, suma XXX,XX eura za elektriku a plyn, náklady na drogériu vo výške XX,XX eura, náklady na telefón vo výške XX,XX eura, náklady na cestovné do práce vo výške XX,XX eura, miestna daň vo výške XX,XX eura, výdavky na ošatenie vo výške XX,XX eura, výživné na dieťa vo výške XXX eur, splátka spotrebiteľského úveru vo výške XX eur, ktorý mu bol poskytnutý vo výške X.XXX eur, z ktorých finančných prostriedkov uhradil dlhy navrhovateľky (navrhovateľka odporcom uvedené výdavky nespochybnila a nespochybnila ani správnosť listinných dôkazov, ktorými odporca výšku jednotlivých výdavkov preukazoval). Q. medzi svoje výdavky uviedla nájomné vo výške XXX,XX eura (platobný doklad Y. na č. l. 3) a zálohové platby na elektrinu a plyn vo výške XX,XX eura (platobný doklad Y. na č. l. X).

4. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že v rozhodnom období na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok. V tom čase som bývala v spoločnej domácnosti s jej matkou a maloletým D.. Q. na bývanie uhrádzala navrhovateľka a občas jej matka prispela nejakou sumou na bývanie. V tom období odporca prispieval na výživu maloletého D. v sume XXX eur. Q. ničím neprispieval, ani na bývanie ani na iné jej osobné potreby. Q. potvrdila, že odporca uhradil za ňu záväzok, ktorý som mala v W. banke, že tak urobil dobrovoľne. J. D. nastúpil do škôlky v septembri XXXX a navrhovateľka následne na to si začala hľadať prácu. Q. si prácu v I. potravinách na X. na U. ulici v X.. Q. však uviesť kedy nastúpila do práce, a v ktorom období to bolo. H. príjem bol vo výške cca XX - XX eur mesačne. R. na základe dohody na X hodiny denne. Q. príčiny rozvratu vzťahov v manželstve videla v tom, že odporca bol členom jehovistickej cirkvi, že bol pod tlakom rodičov, ktorí od počiatku nesúhlasili s ich sobášom. Y. na svadbu ani neprišiel. Q. potvrdila, že mala mimomanželský pomer. D. k nemu na oslave, kde si trošku vypila. I. tiež, že to bolo v období, keď vzťah medzi účastníkmi už nebol dobrý, a že vzťah medzi ňou a odporcom vlastne nebol dobrý a harmonický ani v období pred odchodom odporcu do zahraničia, keď žili spolu na Y., že si s odporcom ako ľudia spolu vôbec nesadli, že manželstvo uzatvorili po krátkom čase, po deviatich mesiacoch od kedy sa zoznámili, a že až následne v manželstve sa postupne spoznávali. K. ju viackrát fyzicky napadol. R. ako odporca odišiel v roku XXXX do T. U., občasne za ním chodievala. Q. na kratší čas, potom aj na dva mesiace už aj s maloletým D.. Q. odporca prišiel na Y. na pár dní. Y. sa robiť program pre maloletého D., ale tie vzťahy medzi nimi boli chladné. F. po odchode navrhovateľky z T. U. v marci XXXX začal odporca žiť s E. Z., pričom podľa navrhovateľky odporca mal s ňou pomer aj predtým ako tam prišla. V rozhodnom čase bola navrhovateľka podielovým spoluvlastníkom rodičovského bytu,

iný majetok okrem toho nevlastnila (výsluch navrhovateľky v zápisnici o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX).

5. Y. uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX-XX, ktoré sa stalo právoplatným dňa XX.X.XXXX, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky v sume XX eur mesačne, a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľka uviedla, že odporca jej na základe predmetného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nevyplatil nič (nesporná skutočnosť).

6. Y. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

R. ust. § 18 zákona č. XX/XXXX Z. z. o rodine v platnom znení, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

R. ust. § X9 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. I. potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

R. ust. § 7X ods. 1 citovaného zákona, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. R. rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

R. ust. § 75 ods. X citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

R. ust. § 75 ods. X citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

R. ust. § 77 ods. X veta prvá a druhá citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. J. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

7. Vo všeobecnosti, nárok na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi súdom je daný vtedy, ak manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vôbec, alebo ju plní v rozsahu, ktorý je potrebný považovať za nedostatočný preto, že nezodpovedá zákonnému hľadisku pre stanovenie výšky tejto povinnosti, ktorým je požiadavka, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má teda vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie oproti druhému manželovi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre vyrovnanie životných úrovní. T. v tomto zmysle však nemožno rozumieť len mechanický prepočet, ktorým by bola po zistení priemeru pracovných príjmov oboch manželov, určeným výživným dosiahnutá ich matematická zhoda. I pri určení manželského výživného je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby na strane jednej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane druhej (§ 75 ods. X M. o rodine), pričom nakoľko sa jedná o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, je potrebné tieto kritéria zároveň aplikovať na pomery oboch manželov. To prakticky znamená, že pre porovnanie životnej úrovne oboch manželov je nevyhnutné zistiť rozsah odôvodnených potrieb každého z nich a u každého tiež i schopnosť a možnosť ich úhrady. M. je potrebné tiež i to, či obaja manželia sa pričiňujú o získanie zdrojov pre uspokojovanie potrieb rodiny (v ich rámci tiež potrieb vlastných) podľa svojich možností a schopností, pričom v tejto súvislosti rovnako ako zárobkovú činnosť treba posúdiť i starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. R. určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba zohľadniť tiež plnenie iných vyživovacích povinností a nemožno ponechať stranou ani plnenie spoločných záväzkov manželov, nakoľko tieto ovplyvňujú životnú úroveň oboch.

8. T. z týchto všeobecných východísk, ťažiskovým pre posúdenie dôvodnosti/nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky, bolo porovnanie životnej úrovne účastníkov v rozhodnom období, predpokladom

čoho boli zistenia v smere rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľky a odporcu a zistenia o schopnosti a možnosti (včítane majetkových pomerov) každého z účastníkov uspokojovať potreby rodiny.

9. T. na skutočnosť, že v priebehu tohto konania došlo k právoplatnému rozvodu manželstva účastníkov konania, vzniká navrhovateľke právo na určenie vyživovacej povinnosti len za obdobie od podanie návrhu na začatie konania, t. j. X.X.XXXX do času nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, t. j. do X.X.XXXX.

XX. M. vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je, čo do jeho základu, a to uplatneného práva na výživné manželke, dôvodný. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia že účastníci v rozhodnom období nežili v spoločnej domácnosti. Po vzájomných nezhodách odporca odišiel v októbri XXXX pracovať do zahraničia a ani pobyt navrhovateľky spolu s ich synom vo T. U. neprispel k odstráneniu vzájomných nezhôd, naopak rozvrat vzťahov medzi účastníkmi sa prehĺbil a napokon viedol k rozvodu manželstva. V rozhodnom období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a osobne sa starala o maloleté dieťa. Q. poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura do decembra XXXX a v rozhodnom období odporca platil na maloleté dieťa výživné vo výške XXX eur. Od septembra XXXX maloletý D. začal navštevovať materskú škôlku a navrhovateľka sa zapojila do pracovného procesu, keď pracovala na základe dohody o vykonávaní prác štyri hodiny denne, v potravinách, kde dosahovala príjem cca XX až XX eur mesačne. Q. však uviesť, kedy konkrétne nastúpila do práce. K. v rozhodnom období navrhovateľke neprispieval na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu a ani finančne neprispieval na chod domácnosti. K. však uhradil za navrhovateľku jej záväzok, a to z finančných prostriedkov poskytnutých mu z úveru, ktorý odporca spláca vo výške XX eur mesačne, ktorým spôsobom si odporca nepochybne plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke z ich manželského vzťahu. K. tak v podstate bolo, či rozsah tohto plnenia zodpovedal skutočnému rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu, ktorá vo vzťahu medzi manželmi má zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. K. v rozhodnom čase bol zamestnaný s príjmom X.XXX,XX eura. K. zároveň vo T. U. poberal na maloletého D. prídavok na dieťa vo výške XX,XX eura. W. celkový príjem odporcu predstavoval X.XXX,XX eura. Z tohto príjmu odporca pravidelne uhrádzal náklady na zabezpečovanie vlastných oprávnených potrieb (nájomné za bývanie, plyn elektrika, osobné hygienické potreby, telefón, cestovné, miestna daň, ošatenie) vo výške XXX,XX eura, ako aj výživné na maloleté dieťa v sume XXX eur. T. týchto výdavkov navrhovateľka nespochybňovala. Q. tvrdila, že odporca jej nevypláca prídavok na dieťa, maloletého D., ktorý poberá vo T. U. vo výške XX,XX eura. K. dokladoval vyplatenie prídavku na dieťa iba vo výške XXX eur, teda za dva mesiace. To znamená, že na úhradu bežných výdavkov, spojených so zabezpečovaním výživy, ostávala odporcovi mesačne suma približne XXX,XX eura. Q. medzi svoje výdavky zahrnula nájomné vo výške XXX,XX eura a zálohové platby za elektrinu a plyn vo výške XX,XX eura. V rozhodnom období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura do decembra XXXX. R. na dieťa jej bol odňatý, pretože si odporca uplatnil nárok na prídavok na dieťa vo T. U. a tento navrhovateľke nevyplácal, okrem dvoch dávok spolu vo výške XXX eur (výpis z účtu na č. l. XX). Q. sa osobne starala o maloleté dieťa, ktorá skutočnosť objektívne znevýhodňovala navrhovateľku pri získavaní pracovného uplatnenia oproti odporcovi. Z hľadiska zásluhovosti preto možno, podľa názoru súdu, závislej práci odporcu postaviť na roveň starostlivosť navrhovateľky o maloleté dieťa. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka náklady na bývanie, výdavky na dieťa uhrádzala len z rodičovského príspevku vo výške XXX,XX eura, z výživného na maloleté dieťa vo výške XXX eur a tiež z finančného prispenia jej matky. Z uvedeného tiež vyplýva, že k dispozícii na úhradu svojich bežných výdavkov navrhovateľka nemala nič. To teda znamená že v rozhodnom čase disponibilný príjem oboch účastníkov (po odpočítaní odôvodnených výdavkov) nebol ani približne rovnaký, keďže navrhovateľke neumožňoval v podstate zabezpečovať ani len základné životné potreby. R. možno v danom prípade konštatovať, že životná úroveň odporcu bola v priebehu rozhodného obdobia vyššia ako životná úroveň navrhovateľky.

XX. T. z uvedeného, prihliadajúc tiež na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, ako aj výdavky nevyhnutné na zabezpečovanie základných životných potrieb odporcu, zohľadňujúc tiež dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke vo forme splácania záväzku navrhovateľky, ktoré však podľa názoru súdu nezodpovedalo skutočnému rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu, súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke na úrovni XX eur mesačne a v prevyšujúcej časti výživného, t. j. nad sumu XX eur, súd návrh zamietol.

XX. Y. teda odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke od X.X.XXXX do X.X.XXXX výživné v sume XX eur mesačne a vzhľadom na to, že odporca v rozhodnom období neplatil výživné na navrhovateľku napriek tomu, že mu súd uznesením, ktorým nariadil predbežné opatrenie, uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XX eur mesačne, vznikol odporcovi za rozhodné obdobie dlh na výživnom vo výške XXX,XX eura, na ktorého zaplatenie súd odporcu zaviazal.

XX. K. nedôvodnosť nároku navrhovateľky na výživné odôvodňoval okrem rovnakej životnej úrovne účastníkov konania aj poukazom na porušenie manželskej vernosti zo strany navrhovateľky, ktorá skutočnosť bola podľa odporcu príčinou rozpadu ich manželstva.

XX. K. rodinných vzťahov a s nimi prirodzene spojený inštitút výživného, je dôležitou oblasťou uplatnenia dobrých mravov. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že osobe domáhajúcej sa výživného môže byť nárok aj za splnenia všetkých ostatných podmienok zamietnutý práve, ak by výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi. X. v rozpore s dobrými mravmi je akékoľvek chovanie navrhovateľa voči odporcovi v prípade výrazného porušenia mravnej povinnosti, ktorú navrhovateľ voči odporcovi má, alebo mal. J. manželmi by takýmto chovaním v rozpore s dobrými mravmi bolo napríklad porušenie manželskej vernosti, zanedbanie vzájomnej pomoci, nepodieľanie sa na uspokojovaní potrieb rodiny podľa svojich schopností alebo narušovanie zdravého rodinného prostredia. H. by sa predovšetkým o hrubé správanie sa, či týranie manžela alebo dieťaťa.

XX. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka v čase trvania manželstva s odporcom, počas pobytu vo T. U., mala pomer s iným mužom. K. toho, že navrhovateľka túto skutočnosť potvrdila tiež uviedla, že sa tak stalo na oslave, po požití alkoholu, a tiež v situácii, keď manželstvo účastníkov nebolo dobré a vzťahy medzi účastníkmi vážne narušené. W. dala súdu do pozornosti skutočnosť, že odporca po jej odchode z T. U. začal žiť s E. Z., s ktorou mal odporca podľa navrhovateľky pomer aj v čase pred jej odchodom. W. tvrdeniu navrhovateľky nasvedčuje aj odporcom predložená zmluva o prenájme, ktorú uzavreli odporca spolu E. Z. ako nájomcovia dňa XX.X.XXXX (č. l. XX), pričom navrhovateľka odišla z T. U. v marci XXXX. Q. tiež tvrdila, že odporca sa voči nej dopúšťal fyzického násilia. Z uvedeného je zrejmé, že porušenie manželskej vernosti zo strany navrhovateľky malo svoje vlastné, zložitejšie príčiny a došlo k nemu v čase, keď manželstvo účastníkov nenapĺňalo svoj spoločenský účel a bolo už iba formálnym zväzkom. Y. o tom aj skutočnosť, že navrhovateľka dňa XX.X.XXXX podala na súd návrh, ktorým žiadala o rozvod manželstva účastníkov. V kontexte uvedených skutočností preto intenzita spoločenskej neprípustnosti, resp. intenzita rozporu s dobrými mravmi konania navrhovateľky nebola podľa názoru súdu závažná do takej miery, aby bola adekvátnym argumentom pre odmietnutie poskytnutia vyživovacej povinnosti. XX. R. ust. § 52 O. mimosporového poriadku (ďalej len O.), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

XX. T. z citovaného ust. § 52 O. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko citované ustanovenie generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.