Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/261/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: COEM S.P.A. Fiorano Modenese /MO/, Via Cameazzo 25, PSČ 41042, Taliansko , zastúpeného: TOGEL SIKORA &TL, s.r.o., so sídlom Záborského 19, 831 03 Bratislava, IČO: 36799254, proti žalovanému: W.A.W. spol. s r.o., so sídlom Mlynské luhy 17, 821 05 Bratislava, IČO: 31340318, zastúpenému: Mgr. Marianna Paulíková advokátka, so sídlom Karloveské rameno 8/A, 841 04 Bratislava, IČO: 42129129, o zaplatenie istiny 8.538,68,-€ s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.231,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne: zo sumy 1.041,93 € od 01.08.2014 až do zaplatenia, zo sumy 1.044,34 € od 01.08.2014 až do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne: zo sumy 2.550,- € od 30.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 330,70 € od 07.11.2014 až do zaplatenia, zo sumy 1.143,20 € od 19.12.2014 až do zaplatenia, zo sumy 1.073,02 € od 31.12.2014 až do zaplatenia, zo sumy 1.047,82 € od 10.01.2015 až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náklady na vyhotovenie úradného prekladu dôkazov z talianskeho jazyka do slovenského jazyka vo výške 1.226,64 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 92,8 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1. 7. 2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.538,68,-€ s príslušenstvom a na náhradu trov konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe jeho objednávok v období od 31. 7. 2013 do 9. 10. 2014 dodal tovar v celkovej hodnote 8.996,05,-€ . Žalobca dobropismi zo dňa 22. 8. 2014 priznal žalovanému bonus za dosiahnutý obrat v celkovej výške 457,37,-€ , čím sa pohľadávka žalobcu znížila na sumu 8.538,68,-€ , na ktorú žiada zaviazať žalovaného spolu s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 25. 8. 2016 v ktorom uviedol, že žalobný návrh v celom rozsahu neuznáva a tento považuje za nedôvodný z dôvodu zániku záväzku. Tovar fakturovaný faktúrou č. 502440 dňa 9. 10. 2014 vykazoval vady , preto ho žalovaný mailom dňa 4. 11. 2014 reklamoval . Žalobca svojím e-mailom zo dňa 4. 11. 2014 reklamáciu

uznal s tým, že prisľúbil , že všetok reklamovaný tovar naloží pri prvej nasledujúcej nakládke. Žalovaný oznámil žalobcovi , že bude mať od 6. 11. 2014 v Taliansku kamión, ktorý by mohol tovar odviesť a žiadal, aby mu žalobca oznámil miesto nakládky , načo žalobca mailom zo dňa 4. 11. 2014 oznámil žalovanému , že nový tovar bez vád nenaloží bez objednávky a zaplatenia. Koncový klient žalovaného uviedol, že nedodaním reklamovaného tovaru cca 10 m2 je nutné prerobiť celú kúpeľňu v súvislosti s čím vzniknú náklady vyššie ako 8.000,-€. Žalovaný oznámil žalobcovi, že koncový klient ktorému bol dodaný vadný tovar si uplatnil svoje právo na náhradu škody a náhradu nákladov vynaložených v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu v plnej výške , pričom ich výšku predbežne vyčíslil na niekoľko tisíc eur . Potom ako koncový klient vyúčtoval žalovanému čiastočnú škodu v sume 6.452,41,-€ , žalovaný túto započítal na faktúry č. 502078,202712,502440, 203347,203212 a 203076. 4. Žalovaný v odpore poukázal aj na ust. § 122 ods. 3 Obč. zák. a rozporoval nárok na úrok z omeškania uplatnený žalovaným , ktorý nie je možné priznať v časti odporujúcej zákonu , keď deň 28. 9. 2014 pripadol na nedeľu a 10. 1. 2015 pripadol na sobotu , to znamená, že ani žalovaný sa nemohol dostať do omeškania , pretože prvým dňom jeho prípadného omeškania mohol byť až najbližší nasledujúci pracovný deň. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania .

5. K odporu proti platobné mu rozkazu sa podaním zo dňa 31. 10. 2016 vyjadril žalobca kde uviedol, že žalovaný žiadne zo svojich tvrdení v odpore nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom . Tvrdenie ,že žalobca reklamáciu uznal je zavádzajúce. Žalovaný totiž nikdy nevrátil žalobcovi reklamovaný tovar a žalobca teda nemal nikdy možnosť overiť oprávnenosť reklamácie. Žalovaný predložil žalobcovi len veľmi nekvalitné fotografie reklamovaného tovaru , na ktorých sú reklamované tmavé bodky prakticky neviditeľné , čo napokon uviedol aj sám žalovaný vo svojom maily zo dňa 4. 11. 2014. Žalobca skontroloval tovar tej istej šarže vo svojom sklade a žiadne vady tovaru nezistil. Napriek tomu mal snahu riešiť vzniknutú situáciu a ponúkol žalovanému bezplatné dodanie náhradného tovaru v celom množstve. Túto snahu a ochotu však nemožno považovať za uznanie reklamácie. Žalobca podmieňoval bezplatné naloženie a dodanie náhradného tovaru zaplatením svojich starších faktúr , ktoré boli už v tom čase po lehote splatnosti a ktoré žalovaný neuhradil. Jednalo sa o faktúry č. 501711, 202423 a 502078 v celkovej výške 4.636,27,-€ . 6. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že by si konečný klient u žalovaného skutočne uplatnil náhradu škody a že žalovaný túto škodu klientovi aj skutočne uhradil. Žalobcovi nebolo doručené žiadne oznámenie o výške škody uplatnenej koncovým zákazníkom. Žalovaný rovnako ako existenciu škody , nepreukázal ani platné započítanie pohľadávok . Nepreukázal ani len existenciu pohľadávky , ktorá by bola spôsobilá na započítanie. 7. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobca uviedol, že zo strany žalovaného sa jedná o účelový výklad § 122 ods. 3 Obč. zák. . Toto ustanovenie je možné použiť na stanovenie posledného dňa splatnosti faktúry , ale v žiadnom prípade na stanovenie prvého dňa omeškania žalovaného. Pri splatnosti faktúry č. 502078 bola splatnosť 1 rok a pri takejto dĺžke splatnosti nie je možne spravodlivo požadovať od žalobcu , aby si preveroval , na aký deň pripadá jej splatnosť . Žalobca trvá na tom , že si v prípade tejto faktúry uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 28. 9. 2014. Čo sa týka splatnosti faktúr č. 203347 a 502440, ktoré boli splatné 9. 1. 2015 , čo bol piatok a teda žalovaný si mohol tieto záväzky splniť v stanovenej lehote splatnosti, a preto niet pochýb o tom, že je v omeškaní od 10. 1. 2015 bez ohľadu na to, že prvým dňom omeškania je sobota. 8. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 1. 3. 2017 vyjadril žalovaný / duplika / , kde uviedol, že žalobca od neho vrátenie reklamovaného tovaru nikdy nežiadal. Obchodné zvyklosti dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným túto formu odovzdania tovaru nevymienili. Poukázal na ust. § 35 ods. 2 a ods. 3 Obč. zák. a § 264 ods. 1, 2 Obch. zák. a uviedol, že takýto postup bol medzi sporovými stranami zaužívaný a obvyklý . Žalovaný nikdy žiaden reklamovaný tovar žalobcovi nevracal a ani ho žalobca po žalovanom nepožadoval.

9. Žalovaný k započítaniu pohľadávok uviedol, že došlo k ich platnému započítaniu , pokiaľ by sa s tým súd nestotožnil žalovaný má za to, že k platnému započítaniu došlo doručením odporu žalovaného žalobcovi. 10. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 14. 8. 2017 vyjadril žalobca, kde zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že žalovaný žalobcovi nikdy nepredložil na skontrolovanie konkrétny tovar, ktorý bol reklamovaný. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu vád tovaru a tým oprávnenosť reklamácie. Tvrdenie žalovaného o obchodných zvyklostiach dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným a citácia ust. § 264 Obch. zák. sú podľa žalobcu irelevantné. Žalovaný

nepredložil žiadnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným , v ktorej by bolo dohodnuté, že sa pri právnych vzťahoch medzi sporovými stranami bude prihliadať na obchodné zvyklosti. 11. K tvrdeniu žalovaného o platnom započítaní pohľadávok vykonaného mailom žalovaného zo dňa 1. 12. 2014 , prípadne doručením odporu žalobcovi žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal ani len existenciu pohľadávky , ktorá by bola spôsobilá na započítanie . Žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom , že by si nejaký konečný klient u neho uplatnil akúkoľvek náhradu škody , v akej výške by táto údajne uplatnená škoda mala byť a ani dôkaz o tom, že , že by nejakú škodu konečnému klientovi aj skutočne uhradil. 12. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 13. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 768109 a č. 776227 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 501711, ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 31. 7. 2013, následne vystavil žalobca dňa 31. 7. 2013 faktúru č. 501711 na sumu 1.275,-€ , ktorá bola splatná dňa 31. 7. 2014. 14. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 768065 a č. 776226 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 202423, ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 31. 7. 2013, následne vystavil žalobca dňa 31. 7. 2013 faktúru č. 202423 na sumu 1.268,64-€ , ktorá bola splatná dňa 31. 7. 2014. 15. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 768109 a č. 782018 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 502078 , ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 27. 9. 2013, následne vystavil žalobca dňa 27. 9. 2013 faktúru č. 502078 na sumu 2.550-€ , ktorá bola splatná dňa 27. 9. 2014. 16. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 801956 a č. 823405 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 202712 , ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 6. 8. 2014, následne vystavil žalobca dňa 6. 8. 2014 faktúru č. 202712 na sumu 330,70-€ , ktorá bola splatná dňa 6. 11. 2014. 17. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 826841 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 203076, ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 18. 9. 2014, následne vystavil žalobca dňa 18. 9. 2014 faktúru č. 203076 na sumu 1.143,20-€ , ktorá bola splatná dňa 18. 12. 2014. 18. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 829007 a č. 829181 tovar špecifikovaný vo faktúre č.203212 , ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 30. 9. 2014, následne vystavil žalobca dňa 30. 9. 2014 faktúru č. 203212 na sumu 1.073,02-€ , ktorá bola splatná dňa 30.12. 2014. 19. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 829914 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 203347 , ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 9. 10. 2014, následne vystavil žalobca dňa 9. 10. 2014 faktúru č. 203347 na sumu 1.047,82-€ , ktorá bola splatná dňa 9. 1. 2015. 20. Žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou č. 829534 tovar špecifikovaný vo faktúre č. 502440, ktorý bol zo strany žalobcu dodaný dňa 9. 10. 2014, následne vystavil žalobca dňa 9. 10. 2014 faktúru č. 502440 na sumu 307,67-€ , ktorá bola splatná dňa 9. 1. 2015. 21. Dňa 22. 8. 2014 vystavil žalobca žalovanému dobropis č. 202785 na sumu 224,30,-€ , ktorá predstavovala bonus za dohodnutý dosiahnutý obrat k faktúre č. 202423 zo dňa 31. 7. 2013. Tento dobropis bol splatný dňom 6. 9. 2014, čím sa pohľadávka žalobcu z faktúry č. 202423 znížila na sumu 1.044,34,-€. 22. Dňa 22. 8. 2014 vystavil žalobca žalovanému dobropis č. 502009 na sumu 233,07,-€ , ktorá predstavovala bonus za dohodnutý dosiahnutý obrat k faktúre č. 501711 zo dňa 31. 7. 2013. Tento dobropis bol splatný dňom 6. 9. 2014, čím sa pohľadávka žalobcu z faktúry č. 501711 znížila na sumu 1.041,93,-€. 23. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému po odpočítaní dobropisov predstavovala sumu 8.538,68,-€ ,na ktorú žiadal žalobca zaviazať žalovaného. Pohľadávka vyplýva z neuhradených faktúr vyššie uvedených , po zohľadnení čiastok uvedených v dobropisoch ako bonus za dosiahnutý obrat . 24. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal a v odpore proti platobnému rozkazu o.i. uviedol, že tovar fakturovaný faktúrou č. 502440 dňa 9. 10. 2014 vykazoval vady , preto ho žalovaný mailom dňa 4. 11. 2014 reklamoval . Žalobca svojím e-mailom zo dňa 4. 11. 2014 reklamáciu uznal s tým, že prisľúbil že všetok reklamovaný tovar naloží pri prvej nasledujúcej nakládke. Žalovaný oznámil žalobcovi , že bude mať od 6. 11. 2014 v Taliansku kamión, ktorý by mohol tovar odviesť a žiadal, aby mu žalobca oznámil miesto nakládky , načo žalobca mailom zo dňa 4. 11. 2014 oznámil žalovanému , že nový tovar bez vád nenaloží bez objednávky a zaplatenia. Koncový klient žalovaného uviedol, že nedodaním reklamovaného tovaru cca 10 m2 je nutné prerobiť celú kúpeľňu v súvislosti s čím vzniknú náklady vyššie ako 8.000,-€. Žalovaný oznámil žalobcovi, že koncový klient ktorému bol dodaný vadný tovar si uplatnil svoje právo na náhradu škody a náhradu nákladov vynaložených v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu v plnej výške , pričom ich výšku predbežne vyčíslil na niekoľko tisíc eur . Potom ako koncový klient vyúčtoval žalovanému čiastočnú škodu v sume 6.452,41,-€ , žalovaný túto započítal na faktúry č. 502078, 202712, 502440, 203347, 203212 a 203076.

25. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach , existencia nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nebola zo strany žalovaného nijakým spôsobom relevantne spochybnená . Nárok žalovaného voči žalobcovi ktorý by mohol byť spôsobilý na započítanie by mohol vzniknúť iba za predpokladu , že by si koncový zákazník uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému. Tento nárok na náhradu škody ako regresný nárok by si následne žalovaný mohol započítať voči žalobcovi. Žalovaný však v konaní nijako nepreukázal, že by si koncový zákazník voči nemu svoj nárok na náhradu škody uplatnil a to konkrétne nešpecifikoval v akej výške , kedy a či takúto škodu a v akej výške koncovému zákazníkovi uhradil. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný voči žalobcovi nemal žiadnu pohľadávku ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Vzhľadom na uvedené je logické, že k započítaniu nemohlo dôjsť. Žalobca preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 26. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný v plnom rozsahu zotrváva a odkazuje na písomné vyjadrenia zo dňa 22.08.2016, 5.9.2016 a 27.2.2017, ďalej uviedla, že žalovaný rozporuje predmetné faktúry a nárok žalobcu z titulu náhrady škody vo výške 6.452,41,-€, nakoľko koncovému užívateľovi ktorému žalovaný dodával tovar vznikla škoda z toho dôvodu, že žalobca odmietol žalovanému dodať reklamovaný tovar, čím bolo nutné prerobiť celú kúpeľňu a náklady s tým spojené žalovaný uhradil koncovému užívateľovi . Túto škodu žalovaný započítal na faktúry žalobcu č. 502078, č. 202712, č.502440, č. 203347, č. 203212, č. 203076, poslednú faktúru na sumu 307,67,- € žalovaný neuznáva z dôvodu , že žalobcom fakturovaný tovar bol riadne reklamovaný a zo strany žalobcu bola táto reklamácie uznaná. K tomu predložil žalovaný aj dôkazy. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 27. K uplatnenej reklamácii zo strany žalovaného uviedla, že žalobca so žalovaným dlhodobo spolupracovali a spôsobom reklamácie - oznámením mailom , uznanie mailom zo strany žalobcu a jeho následne nahradenie prebiehali medzi žalobcom a žalovaným aj v minulosti , čiže sa jednalo o obchodnú zvyklosť ustanovenú medzi sporovými stranami a s odkazom na § 264 Obch. zák. sa tieto obchodné zvyklosti použijú pred ustanoveniami tohto zákona. Iba v tomto konkrétnom prípade a z dôvodu, že žalovaný bol po splatnosti žalovaných faktúr, žalobca odmietol dodať reklamovaný tovar a podmieňoval dodanie tovaru zaplatením predmetných faktúr.

28. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že nárok na úhradu dlžnej sumy bol dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi . Žalovaný svoje tvrdenie , že časť nároku žalobcu zanikla v dôsledku započítania nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi ,dokonca ho ani vo svojich tvrdeniach nešpecifikoval z hľadiska výšky a času. Vzhľadom na uvedené, žiadal súd aby žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy a náhradu trov konania. 29. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že žalovaný preukázal zánik záväzku a to z dôvodu započítania vzniknutej škody a uznanej reklamácie a z tohto dôvodu , žiada žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať trovy konania v plnej výške. 30. Z listinného dokladu - e- mailu zo dňa 4. 11. 2014 č. l. 91 / preklad / súd zistil, že žalovaný reklamoval u žalobcu tovar - obkladačky vo výmere 9,87m2, na ktorých mali byť čierne bodky. Následne z ďalšej mailovej komunikácii / č. l. 92- preklad / vyplýva podľa tvrdenia pracovníčky žalobcu , že všetok materiál je zlý. 31. Z listinného dokladu - e-mailu zo dňa 4. 11. 2014 na č. l. 92 druhá strana / preklad / vyplýva, že žalovaný prisľúbil naložiť celé množstvo / 7 škatúl / bezplatne pri ďalšej nakládke žalovaného s tým, aby dal žalovaný vedieť, keď bude mať kamión v Taliansku , aby mohol žalobca tento tovar pripraviť. 32. Z listinného dokladu - mailu žalovaného zo dňa 4. 11. 2014 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že bude mať v Taliansku kamión dňa 6. 11. a či môže byť pripravený tovar na tento deň. 33. Z listinného dokladu - e-mailu zo dňa 4. 11. 2014 č. l. 93 druhá strana súd zistil, že pracovníčka žalobcu oznámila pracovníčke žalovaného , že nemôže naložiť tovar bezplatne bez akejkoľvek objednávky s platbou . 34. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

35. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

36. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. 37. Podľa § 443, ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. 38. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 39. Podľa § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. 40. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. 41. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

42. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 43. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 44. Podľa § 122 ods. 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov , mesiacov alebo rokov pripadá na deň ,ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom , na ktorý pripadá udalosť , od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci , pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu , nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 45. Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví , pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti , na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy , sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona , ktoré nemajú donucovaciu povahu. 46. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

47. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 48. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 49. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

50. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 51. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku/ C. s. p. / dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 52. N základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že sporové strany platne uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému na základe objednávok objednaný tovar. Žalovaný dodanie tovaru nespochybnil, nespochybnil ani kúpnu cenu, ktorú však neuhradil. V konaní si žalovaný uplatnil zápočet pohľadávky , ktorá mu mala vzniknúť jednak z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalobcu dodať reklamovaný tovar koncovému klientovi. Nakoľko žalobca tento reklamovaný tovar nedodal, uplatnil a vyúčtoval si koncový klient u žalovaného škodu vo výške 6.452,41,-€ , ktorú si následne žalovaný započítal s niektorými faktúrami, ktorých neuhradenie je predmetom konania. 53. Z hľadiska zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti súd uvádza , že s námietkou žalovaného, že časť pohľadávky žalobcu zanikla započítaním, nie je možné súhlasiť. Súd vyhodnotil zápočet žalovaného ako neplatný, nakoľko žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody , ktorá mala koncovému zákazníkovi údajne vzniknúť a následne vzniknúť žalovanému. Nepreukázal ani , že by si koncový zákazník vôbec škodu a v akej výške u žalovaného uplatnil a nepreukázal, že škodu konečnému klientovi žalovaný aj skutočne uhradil. K týmto skutkovým tvrdeniam žalovaný nedoložil jediný listinný dôkaz. Žalovaný teda v konaní nepreukázal existenciu svojej pohľadávky na započítanie , ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady škody voči pohľadávke žalobcu. 54. K reklamácii žalovaného mailovou formou zo dňa 4. 11. 2014 súd uvádza, že túto považoval za riadne uplatnenú reklamáciu žalovaným za tovar, ktorý vykazoval vady, vyplýva to z mailu žalovaného zo dňa 4. 11. 2014 / č. l. 91, č. l. 92 prvá strana / . Žalovaný požadoval dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. Súd má za to, že žalobca túto reklamáciu uznal, čo vyplýva z mailu pracovníčky žalobcu zo dňa 4. 11. 2014 / č. l. 92 druhá strana /, nakoľko pracovníčka žalobcu v maily uviedla, že žalobca naloží celé množstvo / má sa na mysli reklamovaného tovaru / bezplatne pri ďalšej nakládke a požiadala o informáciu, kedy bude mať žalovaný kamión v Taliansku , aby mohol žalobca tento tovar naložiť. Je irelevantné tvrdenie žalobcu, že po kontrole tej istej šarže tovaru v sklade žalobcu , tento nevykazoval vady, ako aj to, že žalobca bol ochotný v rámci zachovania dobrých vzťahov a dobrej vôle bezplatne dodať žalovanému náhradný tovar a uplatnenú reklamáciu neuznal. Podľa názoru súdu práve spomínaným mailom zo dňa 4. 11. 2014 pracovníčka žalobcu jednoznačne reklamáciu uznala. Podľa názoru súdu je takto uplatnená reklamácia / e-mailom / bežná v rámci obchodných vzťahov medzi obchodnými partnermi. 55. V kontexte vyššie uvedeného súd uvádza že , nárok na zaplatenie faktúry č. č. 502440 na sumu 307,67,-€ je nedôvodný, nakoľko napriek uznanej reklamácii zo strany žalobcu, nebol reklamovaný tovar dodaný žalovanému , preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol vrátane príslušenstva. Na listinný doklad predložený žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 27. 10. 2016 označený ako Odpoveď

- Spor proti spoločnosti W.A.W. s.r.o. súd neprihliadal a nepovažoval ho za vierohodný , nakoľko sa

stotožnil s názorom žalovaného, že predmetný listinný doklad nie je datovaný , nedá sa ustáliť, kedy bol doklad vystavený, či v čase reklamácie alebo po nej. 56. Súd prihliadol na námietku žalovaného v časti príslušenstva pohľadávky a priznal žalobcovi úrok z omeškania pri faktúre č. 502078 na sumu 2.550,-€ od 30. 9. 214 do zaplatenia , / žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 28. 9. 2014 / vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že faktúra bola splatná dňa 27. 9. 2014 , čo bola sobota a v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, čo bol v tomto prípade pondelok . Neuhradením faktúry v pondelok 29. 9. 2014 sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň, teda v utorok 30. 9. 2014 , preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od tohto dátumu. Na ďalšiu námietku žalovaného v časti príslušenstva pohľadávky pri faktúre č. 203347 na sumu 1.047,82,-€ súd neprihliadal , nakoľko táto faktúra bola splatná dňa 9. 1. 2015 , čo bol piatok. Žalovaný teda mohol plniť posledný deň lehoty a nasledujúci deň 10. 1. 2015 sa dostal do omeškania. 57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.231,01,-€ spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9,15 % a 9,05 % ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€ a nákladov na vyhotovenie úradného prekladu z talianskeho jazyka do slovenského vo výške 1.226,64,-€ / § 121 ods. 3 Obč. zák. / a v časti o zaplatenie 307,67,-€ s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní úspech v rozsahu 92,8% , súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v tomto rozsahu. 59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).