Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-109-2017.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: O. V., K.. X.X.XXXX, O. A. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 2.693,03 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 2.5.2017 sa žalobca domáhal vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.693,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.10.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že si úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24C/14/2016, keď súd žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 6.720,- Eur oproti žalovanej sume 9.413,03 Eur. Žalobca za svoj úspech považuje to, že v časti o zaplatenie sumy 2.693,03 Eur bol v konaní úspešný, nakoľko súd uvedenú sumu žalovanému nepriznal a má za to, že žalovaný sa chcel na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania, keďže žalovaný sa podľa tvrdení žalobcu o porušení spotrebiteľských práv dozvedel 18.10.2016 po vyhlásení rozsudku, teda žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení rozsudku 19.10.2016.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nárok žalobcu neuznal a mal za to, že pokiaľ zákon hovorí o spotrebiteľovi, ktorý na súde úspešne uplatní nárok z porušenia práv je potrebné, aby takýto spotrebiteľ bol aktívne legitimovaným subjektom podať žalobu na súd. Ďalej žalovaný uviedol, že spotrebiteľ ako taký nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti, teda v danom prípade z toho, že nehradil tak, ako sa zmluvne zaviazal. Žalovaný navyše neuhradil ani to, na čo bol súdnym rozhodnutím zaviazaný.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, spisovým materiálom Okresného súdu Prešov sp.zn. 24C/14/2016 a zistil:
4. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24C/14/2016 sa žalobca KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Hradec Králové, ČR domáhal voči žalovanému O. V. zaplatenia sumy vo výške 9.413,03 Eur ako nárokov zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10.2014 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Hradec Králové, ČR ako postupníkom, titulom ktorej bola postúpená pohľadávka aj voči dlžníkovi O. V.. Dlžník uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave Zmluvu o
splátkovom úvere dňa 4.1.2013 č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla dlžníkovi úver vo výške 6.720,- Eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach v sume 159,11 Eur v počte splátok 76. Z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkom celkový dlh podľa tvrdení žalobcu predstavoval 9.413,03 Eur pozostávajúci z istiny 6.720,- Eur a úroku 2.164,10 Eur, ako aj úroku z omeškania 248,46 Eur a poplatkov 280,47 Eur, si žalobca v predmetnom konaní voči žalovanému žalobou uplatnil. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom dňa 18.10.2016 tak, že zaviazal žalovaného O. V. na zaplatenie sumy vo výške 6.720,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.720,- Eur od 19.11.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,78 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.12.2016. V odôvodnení rozsudku súd konštatuje, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/, teda rozlíšenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, čo má za následok zákonnú sankciu v podobe, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súdu tiež nesedela celková suma, ktorú má spotrebiteľ uhradiť vo výške 11.657,63 Eur pokiaľ vynásobil výšku splátky s počtom splátok (159,11 Eur x 76) bola výsledná suma 12.092,36 Eur, čo znamená nesplnenie zákonných náležitostí zmluvy. Z obsahu spisového materiálu je tiež zrejmé, že žalovaný z čerpanej sumy 6.720,- Eur neuhradil ani len jednu splátku. (!)
5. Zástupca žalovaného na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a priečiacu sa dobrým mravom. Žalobca nedodržal svoje záväzky a pokiaľ žalobca žaloval sumu v konaní 24C/14/2016 tak, ako ju žaloval, vychádzal z podkladov poskytnutých postupcom. V tom čase žalovaný nebol toho názoru, žeby uplatnený nárok bol bez právneho titulu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ani suma priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím nebola zo strany žalobcu uhradená. Navrhol žalobu zamietnuť.
6. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť, táto sankčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná povaha. Napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 29Odo/652/2001 z 18.10.2001 NS ČR uviedol: „Právna teória a prax sú zajedno v tom, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy. Tento aspekt vyplýva už z podstaty tohto nároku, ktorý sa označuje ako zadosťučinenie alebo satisfakcia, aby sa už v názve zdôraznila jeho imateriálna povaha.“ Zákonodarca v ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku, a síce úspešne uplatniť porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi na súde. Nejedná sa o úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, pokiaľ v konaní, kde spotrebiteľ nevystupoval v postavení žalobcu podávajúceho žalobu, v ktorej bol úspešný, žalobca bol v konaní žalovaným pre nezaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytnutí úveru. nejedná sa teda o konkrétne uplatnenie nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétneho vymedzenia zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
9. „V súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov len poznamenáva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“ (NS SR 6Cdo/389/2015)
10. Predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti na súde a právoplatne priznaný nárok spotrebiteľovi. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2.693,03 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v súvisiacom konaní 24C/14/2016 sa voči nemu spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom v ČR domáhala nároku na zaplatenie sumy vo výške 9.413,03 Eur, pričom súd priznal nárok len v sume 6.720,-Eur a v časti o zaplatenie 2.693,03 Eur bola žaloba zamietnutá, čo považuje žalobca za svoj úspech v konaní. Podľa tvrdení žalobcu si žalovaný voči nemu uplatňoval nárok, na ktorý nemal právo. Súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve nebol uvedený rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky a tiež suma, ktorú mal dlžník celkom uhradiť ako celkové náklady spotrebiteľa nekorešpondovala s výslednou sumou po vynásobení výšky splátky s počtom splátok, čo súd posúdil taktiež ako nedostatok zmluvných náležitostí. Súd sa však nedomnieva, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je preukázaný. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok, spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových rozporov. V konaní 24C/14/2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu dlžnej sumy vzniknutej na základe poskytnutého úveru jeho postupcom potom, ako dlžník (žalobca) neuhradil z poskytnutého úveru 6.720,- Eur ani len jednu splátku. Pokiaľ súd žalobe v plnom rozsahu nevyhovel a vyhovel z požadovanej sumy 9.413,03 Eur len sume vo výške 6.720,- Eur, čo je neuhradená istina súd nie je toho názoru, že prijateľná aplikácia ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko nedostatok videl v nerozdiferencovaní splátok, uvedené bolo právnym posúdením súdom, pričom nie je tajomstvom, že súdy uvedený „nedostatok“ vyhodnocujú nejednoznačne. Existuje rozhodnutie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého argumentácia je odlišná vo vzťahu k posúdeniu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, čo je práve sporný rozpis splátok.
11. K nedostatku náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ súd uvádza, že tento nedostatok obligatórnej náležitosti nebol zistený. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého argumentácia je zhodná s tvrdením žalovanej strany.
„Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, pozn. súdu), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“
12. „Pokiaľ ide o to, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvárali strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokommformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby Zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, tzn. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška, ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
istiny (viď. bod 53 rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bez platenia kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.“ (bod 53 rozsudku - rozsudok C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Biróová)
13. Tomuto súdu však neprináleží preskúmavať rozhodnutia iného súdu rovnakej inštancie a je ním po nadobudnutí právoplatnosti viazaný, uvedenú argumentáciu dáva do pozornosti len z dôvodu, že pokiaľ neexistuje jednotná rozhodovacia prax súdov, nie je možné od dodávateľa vyžadovať odbornosť a vyvodzovať voči nemu zodpovednosť pre údajné porušenie práv spotrebiteľa. K ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa žiada uviesť, že právo spotrebiteľa vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia s cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi nastupuje vtedy, ak porušiteľ poškodzuje záujmy spotrebiteľa a spotrebiteľ si na súde uplatní porušenie tohto práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Účelom a zmyslom zákonného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľ a v tomto konaní bol úspešný. Z hypotézy citovanej právnej normy, z ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práv alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá jednoznačne vyplýva, podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti týmto zákonom ustanovené. V súvisiacom konaní však naopak sa musel dodávateľ domáhať svojich nárokov súdnou cestou potom, ako spotrebiteľ neuhradil ani len jednu splátku z poskytnutého úveru, pričom jednalo sa o pomerne vysokú sumu. Nie bezvýznamným je aj fakt, že napriek právoplatne priznanému nároku žalovanému v konaní 24C/14/2016 právoplatný 21.12.2016 žalobca doposiaľ žalovanému priznaný nárok 6.720,- Eur s príslušenstvom neuhradil. Žalobca tak neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu údajného porušenia jeho spotrebiteľských práv, čo z pohľadu súdu prestavuje skutočne príkry rozpor s ideou spravodlivosti. Takéto nazeranie na ochranu spotrebiteľských práv je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť uhradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.