Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-178-2016.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., t.č. U. XX, o zaplatenie sumy 1.399,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,70 eura, a to v troch mesačných splátkach, z nich prvá splátka vo výške 500,- eur, druhá splátka vo výške 500,- eur a tretia splátka vo výške 399,70 eura, so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a to až do úplného uhradenia dlhu, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2016, doručenou súdu dňa 16.06.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.399,70 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.505,95 eura od 13.11.2013 do 03.12.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1.444,36 eura od 04.12.2013 do 09.01.2014 a z nezaplatenej istiny vo výške 1.399,70 eura od 10.01.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX M. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a vedie účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, previedol žalobca dňa XX.XX.XXXX debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávkový účet banky č. XXXXXXXXXX/XXXX. Prehľad žalovaným vykonaných úhrad vyplýva z priloženého výpisu pohybov na vnútornom účte. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne.
3. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že istina sa spláca anuitným spôsobom, čo znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu úrokov. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v dohode o splátkovom
kalendári. Pokiaľ ide o prehľad splácania, žalobca uvádza, že žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 12.11.2013 - istina 167,00 eur, úrok 0,00, spolu 167,00 eur; dňa 03.12.2013 - istina 61,59, úrok 24,57 eura, spolu 86,16 eura; dňa 09.01.2014 - istina 44,66 eura, úrok 41,50 eura, spolu 86,16 eura. Okrem uvedených žalovaný ďalšie splátky nevykonal. Istina dlhu vo výške 1.399,70 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (-) a všetkými kreditnými (+) obratmi vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného (kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Počiatočný stav na účte k 20.08.2013 bol - l.500,- eur (t.j. v medziach limitu povoleného prečerpania 1.500,- eur, ktorý bol žalovanému vzhľadom na jeho opakované prekračovanie znížený na 0,- eur). Debetné obraty predstavovali tieto operácie (zároveň žalobca prikladá v tabuľkovej forme), a) žalovaného platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM, spolu v sume 14,18 eura; b) úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (20 % p.a., resp. 01.07.2012 vo výške 28% p.a.)“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne. Spolu v sume 99,77 eura; c) mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb. Jedná sa o poplatok za vedenie účtu (účtovaný žalovanému mesačne) - 3x3,90 eura v celkovej sume 11,70 eura; d) poplatky za: upomienku
- nepovolený debet 15,- eur, výzvu - nepovolený debet 30,- eur, vklad hotovosti v celkovej výške 0,50 eura, platobnú kartu Maestro - 3x0,60 eura v celkovej výške 1,80 eura. Kreditné obraty žalovaný po zrušení limitu nevykonal. Na základe ustanovení zmluvy a sadzobníka je klientovi poskytovaný určitý balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie účtu, avšak uvedené poplatky nie sú súčasťou žiadneho mesačného balíka. Všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z priložených výpisov k účtu. Z predložených výpisov vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov žalovaným. Pokiaľ ide o úrok, žalobca uviedol, že v zmysle 3.12 VOP: Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (20% p.a., resp. 28,00% p.a. od 01.07.2012). Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Výpočet úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vyplýva z rovnice: Úrok = ((istina x Úroková sadzba) : (360 x 100)) x počet dní.
4. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 03.05.2010, prehľad pohybov na účte, výpisy z účtu za 8/2013, 9/2013, 10/2013, 11/2013, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 01.04.2016, Úrokové sadzby produktov účinné 01.05.2016, tabuľku č.l. 20.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2017, kde uviedol, že sumu nie je schopný zaplatiť v hotovosti, a preto žiada o splátkový kalendár so splátkou vo výške 200,- eur mesačne.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že súhlasí so súdnym zmierom, v rámci ktorého sa žalovaný zaviaže zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v splátkach po 200,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.
7. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nesúhlasí s uzavretím súdneho zmieru v zmysle návrhu žalobcu, pričom súhlasí s istinou 1.399,70 eura, ale nesúhlasí s úrokom. Žiadal o jeho odpustenie, ale nebolo mu vyhovené. Žiada o povolenie zaplatiť sumu istiny v splátkach na tri krát po 500,- eur.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovaného (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. v mene EUR. V zmluve je uvedené, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení, a že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve/príslušnej zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Podľa ods. 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Podľa ods. 8.8 VOP, z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky, úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Podľa ods. 8.9. VOP, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky; splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené; klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu podľa vývesky Úrokových sadzieb produktov v znení účinnom od 01.05.2016 bola 28 %.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (1) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. (2)
16. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
17. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
18. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
19. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o bežnom účte je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
24. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.399,70 eura voči žalovanému odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnal. O debetnom zostatku na účte žalobca predložil výpis z účtu od 01.08.2013 do 29.11.2013, ako aj tabuľku výpočtu, s vykazovaným celkovým debetom vo výške 1.672,95 eura, z ktorého si žalobca uplatnil sumu 1.399,70 eura. Žalovaný výšku debetného zostatku nespochybnil, voči nároku žalobcu na istinu nenamietal, naopak, s uvedenou sumou istiny výslovne súhlasil, túto uznal a žiadal zaplatiť v troch splátkach. Z uvedeného dôvodu nespornosti výšky istiny debetného zostatku, súd žalovaného zaviazal vo výroku I. rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,70 eura.
25. Žalobca si ďalej uplatnil okrem žalovanej sumy aj úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne. Dojednanie o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku však neboli obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa predovšetkým mierou úročenia týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní účtu boli výlučne obsahom Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pod bodom 3.12 a 8.8. Takto formulované ustanovenia však nedávajú bežnému spotrebiteľovi zrozumiteľným spôsobom informáciu
o tom, že v prípade, ak sa dostane do nepovoleného debetu, bude táto suma úročená nepomerne vyšším úrokom. Okrem toho, žiadne ustanovenie zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok neobsahujú údaj o konkrétnej výške úroku, tento je uvedený len vo výveske Úrokových sadzieb produktov. Súd mal za to, že hoci predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. v znení účinnom od 1.4.2016 upravujú otázku nepovoleného prečerpania, žalobca nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli navyše žalobcom predložené v znení účinnom až od 1.4.2016. Žalobca teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi stranami sporu o úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, a zároveň predložil len vývesku úrokových sadzieb produktov účinnú od 01.05.2016, pričom nepreukázal, aká bola výška toho úroku do 30.04.2016. V spotrebiteľskej zmluve pritom nepostačuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, či vývesku. Sadzobník poplatkov ani Všeobecné obchodné podmienky nemôžu predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a takéto dojednanie žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28% ročne, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
26. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil iba úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru (na ktorý mu však nárok nevznikol) a neuplatnil si úrok z omeškania, súd sa nárokom žalobcu na úrok z omeškania bližšie nezaoberal, nakoľko by i tak nemohol prekročiť žalobu a úrok z omeškania žalobcovi priznať.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 1.399,70 eura, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol.
28. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
29. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, žiadosti žalovaného o možnosť plnenia v troch splátkach, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach, a to prvé dve splátky vo výške 500,- eur a posledná vo výške 399,70 eura, so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná celá uplatnená istina, z čoho vyplýva plný úspech žalobcu v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil žiadne dôvody na aplikáciu § 257 CSP.
Pri zamietnutí žaloby v časti úroku súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).