Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: F.. H. A., J.. XX.XX.XXXX, G. P. XC, XXX XX K.-J. Š.D., právne zastúpená JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F.. K. A., J.. XX.XX.XXXX, G. P. X, XXX XX K.-J. Š., právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, v konaní o úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu v rodinnom dome, takto

rozhodol:

I. Žalovaného úplne vylučuje z užívania nasledujúcich nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J. Š. a zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom, súpisné č. XX/XXX postavený na parcele č. XXXX/XXX/ X zapísaného na LV č. XXXX, LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX/X druh pozemku záhrada, LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX/X druh pozemku záhrada.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.02.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný bol úplne vylúčený z užívania bytu v spoločnom rodinnom dome a priliehajúcich nehnuteľnostiach. 1.1. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/494/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.12.2017. Po rozvode manželstva obaja účastníci spolu s dvoma maloletými deťmi naďalej bývali v spoločnom dome. V dôsledku stupňujúceho sa požívania alkoholických nápojov u žalovaného ako počas trvania manželstva ale hlavne po rozvode manželstva sa tento pod ich vplyvom správal voči žalobkyni ako aj obom maloletým deťom agresívne, vulgárne príslušníkom domácnosti nadával a sústavne sa dožadoval finančnej výplaty z rodinného domu v uvádzanej výške 70 000 €. Pre takéto závažné a problematické správanie sa žalovaného voči žalobkyni a obom maloletým deťom, bol život v spoločnej domácnosti neznesiteľný, dochádzalo k fyzickému a psychickému násiliu, preto bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo súdom vyhovené. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už počas rozvodového konania sa fyzické a psychické násilie ako aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaného voči žalobkyni ako aj dvom maloletým deťom stupňovalo a prerástlo do takej miery, že žalovaný počas celej doby pracovného týždňa chodil z práce do spoločného bytu v rodinnom dome vo večerných hodinách v silne opitom stave, kde bol pod vplyvom alkoholu a správal sa ako ku samotnej žalobkyni, tak aj voči maloletým deťom agresívne a vulgárne. Z dôvodu takéhoto správania žalovaného žalobkyňa opätovne musela volať políciu, čo sa udialo dňa 29.09.2017, 30.11.2017 a 22.12.2017. Potom ako bol zo spoločného obydlia žalovaný vykázaný políciou na dobu 10 dní, po návrate domov jeho správanie pokračovalo v rovnakom trende, a to dokonca aj voči členom rodiny, rodičom žalobkyne. Žalobkyňa má značnú obavu, aby žalovaný v takýchto psychických afektoch, do ktorých sa privádza sám nadmerným požívaním alkoholických nápojov, neublížil ako jej tak i maloletým deťom. Žalobkyňa následne cituje § 146 ods. 2

OZ, zároveň poukazuje na to, že v dôsledku nezdravého rodinného prostredia, sústavných stresových situácií, maloletá dcéra X. A., ochorela chorobou diabetes melitus prvého typu, v dôsledku čoho bolo aj hospitalizovaná v FNsP Prešov od 30.05.2017 do 17.06.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.04.2018, v ktorom uviedol nasledujúce: So žalobou nesúhlasí a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Je plná klamstiev, poloprávd, zákernosti, krivých obvinení. Žalovaný uvádza, že dôvodom jeho rozvodu so žalobkyňou bolo to, že táto počas manželstva udržiavala viac ako 2 roky intímnu známosť s mužom o 12 rokov mladším. Veľmi ho to zranilo, aj napriek takémuto zisteniu mal snahu jej odpustiť a na všetko zabudnúť, lebo keď sa o tom dozvedeli ich spoločné deti, veľmi tým trpeli. Žalobkyňa sľúbila, že svoj mimomanželský vzťah ukončí, avšak tak neurobila. Žalovaný chcel rodinu za každú cenu udržať a je pravdou, že po zistení jej nevery sa so žalobkyňou častejšie vzájomne hádali. Jeden takýto konflikt zneužila a zavolala na neho políciu. Je pravda, že ju vtedy sotil na posteľ, ale bol nahnevaný, pretože sa naďalej s tým mužom stýkala, podvádzala a klamala ho napriek svojim sľubom, že pomer ukončí. Žalovaný ďalej uvádza, že vyjadrenia rodičov žalobkyňa považuje za účelové a nepravdivé. Problémy medzi ním a žalobkyňou nastali vlastne potom, keď po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobkyňu požiadal, aby uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle ich predchádzajúcej zmluvy o budúcej dohode zo dňa 21.11.2017. Žalobkyňa však odmietla toto urobiť a predchádzajúcu dohodu rešpektovať napriek tomu, že žalovaný aj z dôvodu uzavretia tejto dohody súhlasil s rozvodom manželstva a s tým, že na súdnom pojednávaní o rozvode manželstva nebude spomínať mimomanželský pomer žalobkyne. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že iba v jednom z priestupkových konaní bol uznaný za vinného, ostatné priestupkové konania boli zastavené. Žalobkyňa je podľa neho bezzásadový človek, správala sa amorálne počas trvania manželstva a správa sa tak aj teraz. Celé konanie aj správanie žalobkyne svedčí len o jej snahe ho zdiskreditovať, vykresliť v tom najhoršom svetle, teda ako alkoholika, hrubého vulgárneho agresívneho človeka, ktorý tyranizuje celú rodinu. Na druhej strane však žalobkyňa, ktorá spôsobila rozvrat manželstva tým, že mala asi 2 roky sexuálny pomer s iným mužom, sa chce ukázať v lepšom svetle v úlohe poškodenej. Predložené vyjadrenie akejsi susedy považuje za nedôveryhodné.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 10.05.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a výsluchom strán sporu a zistil nasledujúce: 3.1. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/494/2016-29, právoplatným dňa 11.12.2017 s tým, že spoločné maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platením výživného. 3.2. Z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu je rodinný dom súp. č. XXXXX postavený na parc. č. XXXX/XXX/X ako aj záhrada parc. č. XXXX/XXX/X. Rovnako v bezpodielovom vlastníctve manželov je aj priľahlá záhrada parc. č. XXXX/XXX/X ako aj parc. č. XXXX/ XXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom. 3.3. Z ošetrovateľskej prepúšťacej správy zo dňa 17.06.2017 vyplýva, že maloletá X. A. bola prepustená z hospitalizácie, ktorá sa konala v dňoch 30.05.2017 - 17.06.2017, s tým, že stav dieťaťa bol bez prejavu komplikácií pri novozistenom diabete. 3.4. Zo záznamu o podaní oznámenia na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove zo dňa 29.09.2017 vyplýva, že žalobkyňa o 23:20 hod. urobila podanie s tým, že v spoločnom rodinnom dome na ňu žalovaný verbálne útočil a nadával jej slovami ty kurva špinavá a pod.. 3.5. Rovnako žalobkyňa urobila oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ dňa 30.11.2017 o 21:00 hod., kde znova ju pod vplyvom alkoholu žalovaný mal verbálne napádať a nadávať, že je kurva, štetka a pod.. 3.6. Ďalšie oznámenie zo strany žalobkyne bolo urobené dňa 22.12.2017 o 21:00 hod., kde opätovne mala byť napádaná žalovaným. 3.7. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.12.2017 vyplýva, že žalovaný bol Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove v tento deň o 21:28 hod. na dobu 10 dní vykázaný zo spoločného rodinného domu a priľahlého pozemku. 3.8. Z čestného prehlásenia Ľ. K. vyplýva, že žalovaný chodí často domov opitý, je hlučný, vulgárne sa vyjadruje a vzbudzuje verejné pohoršenie. Často od domu A. počuť krik, hádky, čo podľa jej názoru stresuje celú rodinu a hlavne ich maloleté deti Ivanku a Lenku, ktoré následkom toho pôsobia ustráchane a mĺkvo. Často terorizuje aj svoju manželku. V poslednej dobe videla pred ich domom dvakrát policajné auto, z čoho usudzuje, že manželka zavolala políciu kvôli domácemu násiliu. 3.9. Z čestného prehlásenia rodičov žalobkyne zo dňa 11.12.2017 taktiež vyplýva, že žalovaný v nadmernom množstve požíva alkoholické nápoje, potom je vulgárny a agresívny ako voči manželke a deťom, tak aj voči nim.

3.10. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 7C/5/2018-25 zo dňa 30.01.2018 vyplýva, že neodkladným opatrením bol žalovanému uložený zákaz dočasne vstupovať do rodinného domu a na priľahlý pozemok. Predmetné uznesenie o neodkladnom opatrením bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/45/2018 zo dňa 28.03.2018. 3.11. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov zo dňa 11.01.2018 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 29.09.2017 v spoločnom rodinnom dome pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával žalobkyni, že je kurva, a následne ju fyzicky napadol tak, že ju sotil na posteľ, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Za to mu bola udelená pokuta vo výške 50 €. 3.12. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov zo dňa 22.02.2018 vyplýva, že konanie o podozrení z priestupku, ktorého sa mal žalovaný dopustiť dňa 22.12.2017 tak, že mal fyzicky napadnúť svoju dcéru X. A., bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku, teda žalovanému preukázané. 3.13. Ďalej súd vykonal dôkaz predloženou zmluvou o budúcej dohode o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalobcom, ktorou mali byť riešené ich majetkové pomery po rozvode manželstva. 3.14. Súd tiež oboznámil dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.11.2017, ktorým si strany sporu vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k pozemkom v tejto dohode uvedeným.

4. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2018 strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že žalovaný sa vracal z práce vždy pod vplyvom alkoholu s tým, že z práce nešiel domov ale išiel najprv do krčmy a následne po návrate, sa ku nej správal vulgárne, najmä tak, že jej hrubo nadával, prenasledoval ju z izby do izby a hulákal. V prípade, ak sa do izby zavrela, jeho správanie bolo nasmerované voči maloletým deťom. 4.1. Žalovaný uviedol, že nepopiera toto svoje správanie počas rozvodového konania, ale toto bolo vyvolané tým, že zistil neveru žalobkyne a najmä to, že napriek prísľubom o skončení mimomanželskej známosti, toto nedodržala. Zároveň uviedol, že teda sa cítil ponížený a bol nervózny z toho, že žalobkyňa neustále prostredníctvom telefónu komunikuje so svojím priateľom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že jeho hnev vyvolalo aj to, že napriek dohode o tom, že v rozvodovom konaní pred súdom nebude spomínať mimomanželský pomer žalobkyne, čo bolo podmienené podpísaním dohody o vyporiadaní majetkových pomerov na čas po rozvode, žalobkyňa túto dohodu odmietla po rozvode manželstva akceptovať. Žalovaný ďalej uviedol, že je vlastníkom dvojizbového bytu na N. F.., ktorý v súčasnosti má obývať jeho známy a v súčasnosti on teda býva na N. F.. so svojou matkou v štvorizbovom byte, ktorý však nezodpovedá jeho štandardu, pretože by tam bolo treba veľa veci meniť.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd posudzoval nasledujúco: Podľa § 146 ods.2 - ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia, alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 5.1. Z tohto ustanovenia vyplýva osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva k domu, alebo k bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Účelom právnej úpravy zavedenej do novelou č. 526/2002 Z.z. je ochrana oprávnených záujmov manžela a blízkych osôb, ktoré bývajú v spoločnom dome alebo byte s druhým manželom pred násilným správaním tohto manžela a to obmedzením užívacieho práva manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne úplne vylúčením manžela z užívania spoločnej veci. Obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľského oprávnenia manžela predstavuje závažný zásah do jeho vlastníckeho práva. Ide o výnimočný zásah do práv spoluvlastníka, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 123 a 144 v záujme ochrany práva na život a zdravie blízkych osôb. Podmienkou aplikácie tohto ustanovenia je preukázanie nasledujúcich skutočností: 1. bezpodielový spoluvlastnícky vzťah manželov k domu, resp. bytu, 2. spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia v dome alebo byte, 3. fyzické alebo psychické násilie voči druhému manželovi alebo blízkej osobe, prípadne existencia hrozby takéhoto násilia, 4. realizácia násilia, resp. jej hrozby vo vzťahu k manželov alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve,

5. neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia musí mať dostatočnú intenzitu a musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné; uvedenú podmienku treba chápať tak, že pomery v dome alebo byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu, alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však musí ísť o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho práva druhého manžela. Vylúčiť však nemožno, že splnenie podmienok aplikácie § 146 ods.2 bude dané už jednorazovým činom.

6. Súd má za to, že v prejednávanej veci podmienky na rozhodnutie tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, boli splnené. Zo strany žalovaného ide o sústavné strpčovanie života osobám s ním žijúcim v spoločnej domácnosti, najmä žalobkyni. Neustále verbálne napádanie žalobkyne tak robí spolužitie so žalovaným neznesiteľné nielen pre ňu ale aj pre maloleté deti (aj keď konanie žalovaného primárne nesmeruje proti nim), ktoré musia byť konfrontované s hádkami rodičov, čo ich vývinu nesporne neprospieva. 6.1. Súd si je vedomý aj vyjadrenia žalovaného v tom zmysle, že „si žalobkyňa situáciu pripravila tak“, aby dosiahla vylúčenie žalobcu z užívania spoločného domu a priľahlého pozemku, a to tým, že na neho opakovane volala políciu, aj keď v dvoch z troch prípadov protiprávne konanie žalobcu preukázané nebolo. K tomu uvádza, že pri svojom rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností, ktoré zistil z procesu dokazovania. Dokazovanie treba chápať ako proces, ktorým sa rekonštruujú minulé udalosti, ktorých súd účastný nebol. Preto si súd obraz o týchto udalostiach môže urobiť iba na základe dôkazov, ktoré mu predložia sporové strany. V tomto prípade žalobkyňa okrem svojho tvrdenia predložila súdu dôkazy vo forme rozhodnutia o priestupku ako aj čestného vyhlásenia svedkov o tom, že žalovaný sa k nej správa vulgárne a neslušne. Napriek vyjadreniu nesúhlasu s týmito čestnými prehláseniami zo strany žalovaného, tento ich pravdivosť žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalovanému nič nebránilo navrhnúť dôkazy vo svoj prospech, teda napríklad výpoveď maloletých detí, prípadne iných osôb ho poznajúcich, napr. aj susedov o tom, že žalobkyňa vo svojich tvrdeniach preháňa. Naopak, aj žalovaný priznal, že v rozvodovom konaní a následne aj po rozvode bol zvýšene nervózny, jednak z dôvodu odhalenia tvrdenej mimomanželskej známosti žalobkyne, ale najmä z dôvodu nevyriešenia spoločnej majetkovej situácie tak ako si to žalovaný predstavoval. V prejednávanej veci sa javí, že hlavnou motiváciou žalovaného je vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou. Keďže táto situácia doteraz právoplatne vyriešená nie je, má súd za to, že stále hrozí eskalácia napätia medzi stranami sporu, a teda pokračovanie agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni. Pri rozhodovaní prihliadal súd aj na to, že síce žalovaný rozsudkom súdu stráca nárok na vstup do obydlia, ktorého bezpodielovým spoluvlastníkom, nestráca však v konečnom dôsledku strechu nad hlavou, ktorá situácia by bola podstatne ťažšia ako je situácia v prejednávanej veci, keďže má zabezpečené ubytovanie u matky v štvorizbovom byte, kde sú len dvaja, teda má dostatočný priestor na bývanie, a zároveň je vlastníkom dvojizbového bytu, ktorý je podľa jeho tvrdenia obývaný známym, čo však tiež nevylučuje, aby tento byt mohol obývať aj žalovaný. Súd má teda za to, že vylúčenie z užívania spoločného obydlia ho nezasiahne až tak negatívne ako by tomu bolo v prípade, ak by nemal zabezpečenú „strechu nad hlavou“, preto súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj túto skutočnosť a žalobe vyhovel. Žalovanému nič nebráni, aby podal na súde žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde sa osud obydlia, z ktorého bol teraz vylúčený definitívne vyrieši.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7.1. Žalobkyňa v konaní plne úspešná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% od neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.