Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-21-2017.pdf
PDF · 117.53 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobkyne: JUDr. Ingrid Kovalčuková, so sídlom kancelárie Štúrova 33, 040 01 Košice - správca konkurznej podstaty úpadcu: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499, práv. zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 108/23, 040 01 Košice, proti žalovanému: Podielnícke družstvo SKARABEUS-AGRO, 076 75 Veľké Raškovce, IČO: 31 718 493, práv. zast.: JUDr. Jozef Vaško, advokát, Advokátska kancelária, Szákkayho 1, 040 01 Košice, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd nezastavuje konanie vo výroku I. petitu žaloby.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2017 domáhala, aby súd rozhodol takto: I. Súd určuje, že Zmluva o prenájme nebytových priestorov uzavretá dňa 01.07.2016 medzi žalovaným a úpadcom: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499, je voči veriteľom úpadcu neúčinným právnym úkonom. II. Žalovaný je povinný popri výške dojednaného nájmu 100,- Eur nahradiť do konkurznej podstaty úpadcu: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, XXX XX M.É. T. XX, IČO: 41 506 499 sumu 60,- za každý mesiac trvania zmluvy, t. j. od 07/2016 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z titulu náhrady toho, čo určeným odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku úpadcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do budúcna je žalovaný povinný platiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu Q. A., N.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 nájomné vo výške 160,- Eur mesačne, a to počas celej doby trvania nájmu vždy vopred, najneskôr k poslednému dňu v mesiaci, ktorý predchádza nasledujúcemu mesiacu trvania nájomnej zmluvy. IV. Na zabezpečenie záväzkov žalovaného zo Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2016 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom: Q. A.Č., N.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 je žalovaný povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu zaplatiť žalobkyni sumu 320,- Eur ako peňažnú zábezpeku na nájomné za dva mesiace. V. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedla, že zo zoznam u majetku predloženého úpadcom v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu predchádzajúci správca zistil, že úpadca je výlučným vlastníkom nehnuteľného majetku - podnikateľský objekt: „Predajňa potravín a pohostinstvo", ktorým je zabezpečená pohľadávka veriteľa úpadcu SLSP a.s., na základe čoho bol tento majetok zapísaný do súpisu oddelenej podstaty
označeného zabezpečeného veriteľa. V súpise oddelenej podstaty sú tieto nehnuteľnosti zaevidované pod por. číslom 1 a 5. Súpis majetku oddelenej podstaty bol zverejnený v OV č. 219/2016 dňa 15.11.2016 a následne bol žalobkyňou doplnený o niektoré ďalšie povinne zverejňované údaje týkajúce sa tohto majetku, ktoré oznámenie bolo zverejnené v OV č. 17/2017 dňa 25.01.2017. Na osobnom pohovore s úpadcom v prítomnosti jeho právneho zástupcu, dňa 18.01.2017, na ktorom bol úpadca žalobkyňou ako správcom poučený o svojich právach a povinnostiach, úpadca uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti dal do nájmu žalovanému za cenu mesačného nájmu vo výške 100,- Eur, ktorá doposiaľ nebola žalovanému účtovaná. Na výzvu o predloženie nájomnej zmluvy advokát úpadcu predložil neúplnú kópiu tejto zmluvy s tým, že má k dispozícii len toto vyhotovenie zmluvy. Žalobkyňa následne preskúmala zmluvný prehľad predložený úpadcom v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 30.06.2017, podpísaný na obecnom úrade Obec Veľké Raškovce dňa 07.07.2016, z ktorého zistila, že úpadca v zmluvnom prehľade napriek výslovnému poučeniu o trestnoprávnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých, alebo neúplných údajov vyhlásil, že údaje v zmluvnom prehľade sú pravdivé a úplné, pričom existenciu nájomnej zmluvy v ňom zatajil. Obdobne zo spisu vedeného a predloženého žalobkyni predchádzajúcim správcom žalobkyňa nezistila, že by existenciu tejto zmluvy bol úpadca uviedol predchádzajúcemu správcovi, v dôsledku čoho zrejme predchodca žalobkyne ani neuvažoval o zapísaní pohľadávok z nájmu do konkurznej podstaty, keďže o tomto majetku nemal vedomosť. Tento budúci majetok, t. j. pohľadávky z nájmu, úpadca neuviedol ani v zozname majetku, hoci tento bol podpísaný šesť dní po uzavretí zmluvy, pričom aj v tomto prípade úpadca poučený o trestnoprávnych následkoch v prípade uvedenia nepravdivých, alebo neúplných údajov vyhlásil, že údaje v zmluvnom prehľade sú pravdivé a úplné, pričom existenciu pohľadávok z nájomnej zmluvy v ňom zatajil. Zo správcovského spisu nevyplýva, že by bol úpadca, hoci zastúpený advokátom, ktorý je súčasne zapísaný v zozname správcov, urobil doplnenie súpisu majetku. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva") žalobkyňa zistila, že táto bola uzavretá dňa 01.07.2016 (t.j. v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu), a to so žalovaným, ktorého štatutárnym orgánom - predstavenstvom je brat úpadcu, Ing. C. A. ako predseda. Podpredsedom predstavenstva je syn C. A., JUDr. C. A.. Členom predstavenstva žalovaného bol až do roku 2006 aj sám úpadca, ktorý práve od žalovaného v roku 2007 dotknuté nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Podľa vyjadrenia úpadcu pred tým ich užíval na základe nájomnej zmluvy. V bode III ods. 1 zmluvy dojednali zmluvné strany nájomné za celý predmet nájmu vo výške 100,- Eur. Predmet nájmu pozostáva z dvoch samostatných obchodných prevádzok, a to predajňa potravín a pohostinstvo s veľkou letnou záhradou s grilom vrátane zázemia ako sú skladové a iné priestory. Hoci v zmluve je predmet nájmu špecifikovaný len ako nehnuteľnosti, úpadca dal žalovanému obe prevádzky do nájmu s celým zariadením a vybavením. Po vykonaní osobnej obhliadky tohto majetku (v zimnom období) žalobkyňa zistila, že tento je s výnimkou letnej záhrady v plne prevádzky spôsobilom stave s kompletným vybavením. Od obsluhujúcej čašníčky pohostinstva žalobkyňa zistila, že denná výška tržieb je vždy viac ako 300,- Eur, čo predstavuje za mesiac len z pohostinstva cca 9.000,- Eur. Prevádzka má v obci monopolné postavenie. Z účtovníctva úpadcu žalobkyňa zistila, že dotknutý majetok úpadca eviduje v majetku v hodnote 33 193,92 Eur, v 5.odpisovej skupine, pričom doba odpisovania je 20 rokov, t.j. odpisová sadzba 5 % zo vstupnej ceny. Ročný odpis pri stanovenej odpisovej sadzbe je 1 659,70 Eur, čo v priemere pripadá na jeden mesiac 138,31 Eur. Mesačná splátka úveru bez ceny úveru rozloženého na 10 rokov predstavuje 225,72 Eur + úrok a poplatok za vedenie úverového účtu v celkovej výške 41,14 Eur. Z fyzických účtovných dokladov úpadcu vyplývalo, že počas predchádzajúc ich období úpadca za nehnuteľnosti platil daň z nehnuteľnosti vo výške viac ako 900,- Eur. Z účtovníctva úpadcu nebolo zistené poistenie majetku a toto nevyplýva ani z nájomnej zmluvy, kde v právnym zástupcom úpadcu predloženej kópii chýba strana 4. Teda nie je zrejmé, či majetok je alebo nie je poistený na náklady žalovaného, resp. či vôbec je poistený. K tejto okolnosti sa úpadca nevyjadril. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa vyhodnotila, že výška nájmu 100,- Eur mesačne za dve kompletne zariadené plne spôsobilé prevádzky nie je adekvátna (a to ani s ohľadom na okolnosť, že predmet nájmu je žalovaný povinný udržiavať na vlastné náklady) a nájomná zmluva napĺňa pojmové znaky odporovateľného právneho úkonu. Žalobkyňa pri zohľadnení všetkých okolností odhadla výšku nájmu na minimálne sumu 160,- Eur, keď pri určení ceny vychádzala len z nevyhnutných daňových výdavkov a listom zo dňa 07.02.2017 doručeným žalovanému dňa 13.02.2017 uplatnila u žalovaného odporovacie právo s návrhom uzavretia dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2016, ktorý by jednak stanovil s ohľadom na okolnosti primeranú výšku nájmu, a tiež upravil ďalšie podmienky zmluvného vzťahu tak, aby tieto neodporovali zákonu. Pre prípad, že žalovaný písomne uzná uplatnené odporovacie právo žalobkyňa žiadala, aby v lehote na uznanie odporovateľného práva zaplatil na bankový účet sumu 640,- Eur, čím malo byť uhradené všetky záväzky žalovaného za obdobie od 11/16- 02/17. V rozhodnom čase a v záujme rýchleho usporiadania vzťahov
žalobkyňa urobila voči žalovanému ústupok a nerozporovala jeho tvrdenia, že priestory začal údajne užívať až od novembra, to však za len predpokladu, že tento riadne uhradí dlžné nájomné v sume 160,- Eur mesačne za celé uplynulé obdobie a uzavrie dodatok zmluve v zmysle ňou navrhnutých podmienok, ohľadom čoho sa medzi stranami sporu uskutočnilo aj osobné stretnutie. Na uplatnenie odporovateľného práva však žalovaný v stanovenej lehote nereagoval vôbec. Reagoval až po urgencii žalobkyne o mesiac neskôr, listom zo dňa 03.02.2017, a to nesporne účelovo tak, že údajne „ako neprávnik nerozumie niektorým slovným zvratom". Žalovaný sa síce navonok tváril, že komunikuje, avšak v skutočnosti sa týmto zjavne len vyhýbal akýmkoľvek konkrétnym úkonom, ktoré by odstránili stav právnej neistoty a urobili nájomný vzťah jednoznačným, v dôsledku čoho žalobkyňa usúdila, že jediná možnosť ako úspešne uplatniť odporovateľné právo je podať túto žalobu. Pre odstránenie pochybností žalobkyňa pred podaním žaloby a potom, ako sa jej konečne po opakovaných urgenciách podarilo získať od obce Veľké Raškovce potvrdenie o výške dane z nehnuteľností, požiadala znalca z oboru „Ekonómia a manažment", odvetvie „Účtovníctvom a daňovníctvo" o vypracovanie odborného stanoviska, ktorým znalec stanovil minimálnu mesačnú výšku nákladov vlastníka na predmet nájmu v sume 159,89 Eur, ktorá suma však nezohľadňuje poistenie tohto majetku a žiaden zisk. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatňuje náhradu za vyhotovenie tohto odborného stanoviska, nakoľko k vzniku tohto nákladu došlo z dôvodov na strane žalovaného, ktorý najprv viedol rokovania o zmene zmluvných podmienok namietanej zmluvy, avšak v čase, keď bolo potrebné uskutočniť reálne kroky k odstráneniu protiprávneho stavu, vyhlásil, že nerozumie právnej argumentácii, rozporoval výšku nájmu a tiež namietal, že navrhovaný dodatok je na úkor jeho majetku, v dôsledku čoho nebolo možné odstrániť protiprávny stav inak, ako podaním žaloby, v ktorej má žalobkyňa nie len povinnosť tvrdiť, ale opodstatnenosť žalobou uplatňovaných nárok aj riadne a relevantnými dôkazmi preukazovať. Cena odborného stanoviska bola vyúčtovaná faktúrou vystavenou znalcom dňa 26.07.2017, č. faktúry: 04/2017. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že tu sú splnené podmienky uvedené v ust. § 57 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) , § 58 ZKR a § 62 ZKR, ako aj ust. § 86 ods. 3 ZKR.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný má totiž za to, že ak žalobkyňa došla k názoru, že nájomná zmluva je nevýhodná, po vyhlásení konkurzu mala právo od zmluvy odstúpiť, resp. ju vypovedať v zmysle § 45 ZKR. Rozhodnutie súdu nemôže nahrádzať zmluvné podmienky a zmluvnú voľnosť v nájomnej zmluve, ako je to uvedené v petite žaloby, a to čo do výšky nájomného ako aj povinnosti zaplatiť žalobkyni peňažnú zábezpeku na nájomné a to na dobu dvoch mesiacov. Žalovaný má zároveň za to, že zo strany účastníkov zmluvného vzťahu nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 58 ZKR, nakoľko výška nájomného nebola v nájomnej zmluve dohodnutá podstatne nižšia ako je obvyklá cena plnenia a to s prihliadnutím na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, resp. s prihliadnutím na náklady, ktoré do tejto nehnuteľnosti investoval žalovaný.
3. Žalobkyňa návrhom zo dňa 30.1.2018 žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a to v petite III žaloby a v petite IV žaloby.
4. Podľa ust. § 139 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
5. Podľa ust. § 142 ods. 1,2 CSP (1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. (2) Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
6. Podľa ust. § 143 ods. 1 a 3 CSP (1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
7. Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018 súd za prítomnosti strán sporu uznesením návrh na zmenu žaloby zamietol s poukazom na ust. § 143 ods. 1 CSP.
8. Žalobkyňa podaním zo dňa 10.4.2018 navrhla súdu, aby pripustil zmenu žaloby a žiadala, aby súd v rozsudku vyslovil, že
I. Právny úkon: Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2016 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom: Q. A., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 je voči žalobkyni neúčinným právnym úkonom. II. Žalovaný je v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku povinný nahradiť do konkurznej podstaty úpadcu: Q. A., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 sumu 1.213,55 Eur. Odôvodnila to tým, že dňa 8.3.2018 došlo k speňaženiu majetku úpadcu - predmetu nájmu, čím sa uzavrel interval účinnosti napádanej nájomnej zmluvy, t. j. od 1.7.2016 do 8.3.2018 a preto zohľadňujúc uvedené, navrhla zmenu žaloby.
9. Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018 súd za prítomnosti strán sporu uznesením súd rozhodol tak, že pripúšťa zmenu žaloby tak, že žaloba znie: I. Právny úkon: Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2016 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom: Q. A., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 je voči žalobkyni neúčinným právnym úkonom. II. Žalovaný je v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku povinný nahradiť do konkurznej podstaty úpadcu: Q. A., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 sumu 1.213,55 Eur.
10. Žalovaný následne k zmenenej žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť v celom rozsahu, tak čo sa týka účinnosti, resp. neúčinnosti právneho úkonu, ako aj vo vzťahu k uhradeniu sumy 1.213,55 Eur. Má za to, že nájomná zmluva uzatvorená pred vyhlásením konkurzu je právne perfektná. Nájomné v tom čase dohodnuté odrážalo stav nehnuteľnosti. Táto prevádzka bola v dezolátnom stave. Žalovaný musel do tejto prevádzky investovať nemalé finančné prostriedky, aby bola užívania schopná. Vo vzťahu k sume 1.213,55 Eur žalovaný túto sumu namieta, nevie z akého titulu by mal žalovaný túto sumu v tejto výške žalobkyni zaplatiť. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda žiadal žalobu zamietnuť a v prípade ak by aj súd žalobe vyhovel, nepriznať žalobkyni náhradu trov konania, nakoľko je sama právničkou, pričom sa aj napriek tomu nechala právne zastúpiť. Na začiatku žaloby uplatnila žalobu v štyroch petitoch, potom ostali len dva petity. Ďalej je toho názoru, že nemožno kumulovať dva nároky, jeden určovací a jeden na plnenie.
11. Na pojednávaní dňa 10.5.2018 žalobkyňa vzala žalobu v časti I. výroku späť a zároveň uviedla, že trvá na pôvodnom prvom výroku žaloby.
12. Na pojednávaní dňa 10.5.2018 žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasil.
13. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa ust. § 145 ods. 1,2 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Vzhľadom na to, že súd druhému návrhu na zmenu žaloby uplatnenému žalobkyňou vyhovel, avšak následne žalobkyňa vzala návrh v prvom výroku späť a opätovne uviedla, že trvá na pôvodnom prvom výroku žaloby, súd má za to, že žalovaný mal právo nesúhlasiť s týmto späťvzatím z vážnych dôvodov. Súd pritom prihliadol aj na to, že žalobkyňa bola aj právne zastúpená.
17. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto rozsudku. Predmetom konania teda zostala žaloba o určenie: I. Právny úkon: Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2016 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom: Q. A., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 je voči žalobkyni neúčinným právnym úkonom. II. Žalovaný je v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku povinný nahradiť do konkurznej podstaty úpadcu: Q. A.K., N.. XX.X.XXXX, XXX XX M. T. XX, IČO: 41 506 499 sumu 1.213,55 Eur.
18. Súd vykonal dokazovanie a zistil tejto skutkový stav veci.
19. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp zn.: 32K/25/2016 zo dňa 10. augusta 2016 zverejneným v OV č. 159/2016 dňa 17.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. T.K. XX, IČO: 41 506 499. Do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Vladimíra Lisáka, so sídlom kancelárie Sama Chalupku 10,071 01 Michalovce, zn. správcu S1460.
20. Prvá schôdza veriteľov rozhodla o výmene správcu, na základe čoho súd uznesením zo dňa 22.11.2016 odvolal z funkcie správcu JUDr. Vladimíra Lisáka a do tejto funkcie ustanovil žalobkyňu. Uznesenie súdu o výmene správcu bolo zverejnené v OV č. 228/2016 dňa 29.11.2016.
21. V priebehu konania bolo stranami sporu ustálené, že nespornou skutočnosťou je, že po podaní žaloby došlo k speňaženiu majetku, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy. Rovno aj uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi úpadcom a žalovaným je nespornou skutočnosťou.
22. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 ZKR (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
23. Podľa ust. § 58 ods. 1 až 4 ZKR (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol, alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
24. Podľa ust. § 62 ods. 1 a 5 ZKR (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca, alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
25. Podľa ust. § 63 ZKR (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo, aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
26. Podľa § 7 ZKR Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
27. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 ZKR (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.
28. Podľa ust. § 42a zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. 29. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a právnym názorom odvolacieho súdu súd vec právne posúdil takto: 31. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp zn.: 32K/25/2016 zo dňa 10. augusta 2016 zverejneným v OV č. 159/2016 dňa 17.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, XXX
XX M. T. XX, IČO: 41 506 499. Do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Vladimíra Lisáka, so sídlom kancelárie Sama Chalupku 10,071 01 Michalovce, zn. správcu S1460. Prvá schôdza veriteľov rozhodla o výmene správcu, na základe čoho súd uznesením zo dňa 22.11.2016 odvolal z funkcie správcu JUDr. Vladimíra Lisáka a do tejto funkcie ustanovil žalobkyňu. Uznesenie súdu o výmene správcu bolo zverejnené v OV č. 228/2016 dňa 29.11.2016. 32. Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu odvodzujúc svoju aktívnu legitimáciu od ust. § 58 ods. 1 ZKR. 33. Ustanovenie § 57 ods. 1 ZKR dáva správcovi podstaty úpadcu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale iba o určenie, že právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
- nie voči žalobcovi - neúčinné. Naliehavý právny záujem na tomto určení pritom správca podstaty nemusí ani preukazovať, lebo je daný priamo zo zákona. S poukazom na ust. § 57 ods. 2 ZKR však toto právo odporovať právnemu úkonu správcovi zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. S poukazom na skutočnosti uvedené v odsekoch 9 a 17 tohto rozsudku, v danom konkrétnom prípade má súd nepochybne za preukázané, že žalobkyňa nepodala žalobu v zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR, pretože sa vyššie uvedenou žalobou domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni, nie voči veriteľom úpadcu.
34. Žalobkyňa v konaní rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala ani naliehavý právny záujem na určení, že vyššie uvedený právny úkon je voči nej - ako správcovi podstaty úpadcu - právne neúčinný a to ani s poukazom na ust. § 42a OZ. V danom konkrétnom prípade preto nemožno o žalobkyni hovoriť ako o veriteľovi dlžníka (úpadcu). Žalobkyňa teda v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu tak, ako to požadovala, nie je v tomto spore ani aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby.
35. Keďže súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa určenia odporovateľnosti daného právneho úkonu, teda nevyslovil, že daný právny úkon je voči veriteľom neúčinný, súdu neostávalo nič iné, iba bez ďalšieho zamietnuť žalobu aj v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného nahradiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 1 213,15 Eur.
36. Na základe vyššie uvedeného súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, upustil aj od vykonania, resp. hodnotenia ďalších - v tomto konaní - predložených dôkazov a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38.V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
39. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 1,2 CSP) .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) .
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) .
Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.