Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-34-2024.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/34/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 11.01.2024, sp. zn. 1T/4/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. júna 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
obžalovanému
A. B., narodenému XX.X.XXXX v A., bytom C. toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS D.,
u k l a d á
podľa § 245 odsek 3 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z 11.01.2024 sp. zn. 1T/4/2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno e/ Trestného zákona , na tom skutkovom základe, že: dňa XX.X.XXXX v čase od 23:40 h do 00:30 h dňa 16.8.2022 v E., na Ulici A. číslo XXX, pod vplyvom alkoholu, na parkovisku čerpacej stanice F. nezisteným predmetom vypáčil nerezové dvierka na automatickom vysávači a poškodil mincovník, následne na kompresore neznámym predmetom otvoril
nerezové dvierka, odmontoval senzor nachádzajúci sa nad vstupnými dverami vedúcimi do priestorovo predajne čerpacej stanice v dôsledku čoho došlo k poruche pohybových senzorov vo vstupných dverách, následne prešiel k budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. G., pracovisko E., na Ulici A. H. XXX/XXX, kde na zadnej časti budovy neznámym predmetom rozbil sklenenú výplň jednokrídlového plastového okna nachádzajúceho sa pri zadnom vstupe do budovy, v dôsledku čoho sa poškodila vnútorná žalúzia okna, toto otvoril a vošiel dnu, prešiel na 1. poschodie, kde nad dverami vedúcimi do vestibulu poškodil tam nachádzajúci sa senzor pohybu - alarm tým spôsobom, že z neho odstránil kryt a odtrhol prúdový prívodový kábel, čím pre poškodenú spoločnosť F., A., so sídlom E. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 460,00 eur a pre poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. G., I. J. X, XXX XX D. G., IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 500 eur.
Za tento zločin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 245 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona trest odňatia slobody 56 mesiacov, na výkon tohto trestu obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe Úradu práce sociálnych vecí a rodiny D. G., I. J. X, škodu vo výške 500 eur.
Obžalovaný v zákonnej lehote podal proti napadnutému rozsudku odvolanie smerujúce proti všetkým jeho výrokom, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tvrdiac v ňom, že v jeho prípade je na mieste zníženie výmery trestu odňatia slobody, nakoľko okrem jednej priťažujúcej okolnosti priznanej mu súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, mala mu byť priznaná aj jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona vzhľadom k tomu, že sa k trestnej činnosti priznal. Namietal tiež nesprávny procesný postup súdu pri čítaní výpovede svedkyne B. B. K.. Vzhľadom k uvedenému žiadal Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridržiavajúc sa dôvodov písomne podaného odvolania, odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť v zmysle petitu odvolania.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že si myslí, že to nebolo na okresnom súde kóšer spravené. Nikto nebral do úvahy, že v čase činu bol pod vplyvom drog. Nebola mu priznaná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Od prípravného konania sú v tejto veci chyby. Na otázku členky senátu uviedol, že si prečítal rozsudok okresného súdu, nenamieta svoju vinu a spôsob spáchania činu a ani výšku škody, namieta len uložený trest.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý rozsudok za zákonný a správny, navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania niektorého z dôvodov uvedených v podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, v rámci plnenia svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti preskúmal výrok o vine, výrok o treste, výrok o náhrade škody a tiež správnosť konania týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, proti ktorým (výrokom) odvolanie obžalovaného smerovalo, a to aj z hľadiska prípadného výskytu chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcom rozsahu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavných pojednávaniach uskutočnených v prejednávanej veci postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.
Aj zo všetkých vyššie uvedených dôvodov skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku opodstatnene vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 a § 119 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Plnením z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvého stupňa k pre rozhodnutie o vine obžalovaného (a následne aj o ukladanom mu treste) relevantným skutkovým zisteniam (uvedeným v ustanovení § 119 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného zákona) dospel preto, že pred vyhlásením napadnutého rozsudku v prejednávanej veci vykonané dôkazy hodnotil nielen v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu) ale aj (a predovšetkým) podľa zásad logického myslenia a uvažovania.
Vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov, aj podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného s názorom súdu prvého stupňa a dokonca aj obžalovaného) nezostali žiadne dôvodné pochybnosti, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa (a to pokiaľ ide o miesto, čas a spôsob jeho spáchania a jeho následok tak, ako je precizovaný a opísaný vo výroku o vine napadnutého rozsudku) stal, a že sa ho dopustil obžalovaný.
Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov tiež správne právne posúdil konanie obžalovaného ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno e/ Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky pojmové znaky zažalovaného trestného činu tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej.
Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa ako pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom obžalovanému na hlavnom pojednávaní vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.
Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal, resp. mohol mať za preukázané, tak vychádzajú, resp. mohli vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, ak by súd prvého stupňa bol pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda predovšetkým ich v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu) a tiež sa pri ich hodnotení spravoval aj právnymi úvahami zodpovedajúcimi všetkým, v prejednávanej veci do úvahy prichádzajúcim ustanoveniam Trestného zákona.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 odsek 1 a odsek 3 Trestného zákona nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona a naopak, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona), pričom za použitia ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšiac dolnú hranicu zákonnej sadzby 3 roky o jednu tretinu, ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby 56 mesiacov, t.j. 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd sa nestotožnil so zistením súdu prvého stupňa v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona dôvodiac tým, že na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine neurobil a využil svoje právo a nevypovedal. Obžalovaný v procesnom postavení obvineného sa pri výsluchu pred vyšetrovateľom k spáchaniu skutku priznal a ľutoval svojho konania. Oľutoval ho aj v súdnom konaní na hlavnom pojednávaní. Je pravdou, že obžalovaný neurobil vyhlásenie o vine ako i to, že využijúc svojho zákonného práva odmietol vo veci vypovedať, ktoré skutočnosti však nemožno vykladať v jeho neprospech, pretože by sa tým popierali jeho zákonné práva. Pozornosti odvolacieho súdu v danom kontexte neušlo, že súdom prvého stupňa bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania z 10.10.2022, ktorú obžalovaný nedementoval. Za daného stavu bolo namieste obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a jednu správne súdom prvého stupňa zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a pomer týchto zistených okolností 1:1 bolo potrebné premietnuť aj do výmery trestu odňatia slobody a obžalovanému uložiť primeraný trest odňatia slobody.
Odvolací súd následne pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom mu zmiernil pôvodne uložený trest o osem mesiacov, a uložil mu trest odňatia slobody na štyri roky, ktorý trest považoval za dostatočný a primeraný. Výrok o spôsobe výkonu tohto trestu prevzal nemenne z výroku o treste napadnutého rozsudku v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide výrok o náhrade škody, tento odvolací považoval za zákonný a súladný s ustanovením § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, ako to vyplýva aj z výroku tohto rozsudku, keďže boli na takýto postup splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku.
Výrok tohto rozsudku bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.