Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/178/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Agro Čelovce s.r.o., Čelovce č. 65, IČO: 36 621 269, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Laššák s.r.o., Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 31.437,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.718,50 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 02.08.2016 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súd dňa 24.11.2016, sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 31.437,- eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 2.8.2016 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dlhodobo vykonáva poľnohospodársku činnosť v kat. úz. obce Č., okr. C. J.Í., ktorá sa nachádza v poľovnej oblasti I. H. - C.. Žalobcom obhospodarované pozemky sú súčasťou alebo sa nachádzajú v blízkosti poľovných revírov: „A. H.“. Č., „. H. Č., „. H., „. O. „. D.“. Pri ohliadke porastov vykonanej od 22.3.2013 do 28.3.2013 bolo zistené poškodenie porastov repky ozimnej spôsobené lesnou zverov, ku ktorému dochádzalo na poľovných pozemkoch v kat. úz. Č. počas zimného obdobia r. 2012/2013 až do zberu úrody v roku 2013. K poškodeniu porastov došlo aj napriek opatreniam, ktoré žalobca pre zamedzenie škôd vykonával, a to vybudovanie elektrického oplotenia, aplikácia pachových odpudzovačov zveri, úprava osevného postupu tak, že na okrajových parcelách, ktoré sú vystavené väčšiemu vplyvu zveri, sa zasiali menej citlivé plodiny, ktoré slúžili ako odvádzacie prikrmovanie, vylúčenie všetkých plodín z osevného postupu, pri ktorých by mohli vznikať ešte väčšie škody. Po zbere úrody koncom júla 2013 dal žalobca vyčísliť škodu, ktorá bola vyčíslená na 31.437,- eur znaleckým posudkom. K vzniku škody došlo a dochádza preto, že lesná zver v oblasti, v ktorej žalobca hospodári, bola a je dlhodobo premnožená. Tento nežiaduci stav bol spôsobený tým, že orgán štátnej správy na úseku poľovníctva nesprávne realizoval svoje oprávnenia, prípadne ich nerealizoval vôbec a neplnil si svoje povinnosti vo veci riešenia premnoženia stavu zveri na úseku poľovníckeho plánovania v súlade s právnymi predpismi, čím nesprávne úradne postupoval. Ak užívatelia poľovných revírov neprávne poľovne plánujú, nápravu a usmernenie musí zabezpečiť orgán štátnej správy na úseku poľovníctva. Okresný úrad C. J. (resp. Obvodný lesný úrad C. J.) v rozhodnom čase nepostupoval podľa platnej legislatívy, keďže pri regulácii nedodržiaval podmienky poľovníckeho plánovanie v predmetných poľovných revíroch pri chove jednotlivých druhov zveri v poľovných sezónach 2010 až 2014 a to tým,

že schválil alebo v rozpore s právnymi predpismi upravil plánovaný odstrel jednotlivých druhov zveri v ročných plánoch poľovníckeho hospodárenie na počty odstrelu, ktoré sú odchylné ako stanovuje vyhláška č. 344/2009 Z. z., a ktoré nezodpovedali cieľu stanovenému právnymi predpismi. Obvodný lesný úrad C. J. opakovane nerešpektoval uznesenia poradného zboru poľovnej oblasti I. C. H. - C. a vôbec nereguloval stavy zveri v poľovných revíroch patriacich pod jeho územnú pôsobnosť v súlade s racionálnym a platným poľovníckym plánovaním. Obvodný lesný úrad C. J. buď vôbec nezasahoval do predložených plánov chovu a lovu alebo v prípade niektorých poľovných revírov, znížil navrhovaný plán lovu. Stavy zveri boli v rozhodnom čase trvalo prekračované a zďaleka sa nepribližovali k cieľovým stavom, ktoré predstavujú normované kmeňové stavy zveri. Tento stav bol dôsledkom dlhodobého nesprávneho a nereálneho poľovníckeho plánovania zo strany Obvodného lesného úradu C.Ľ. J. a zlyhania jeho kontrolnej funkcie. Obvodný lesný úrad C. J. svojím konaním resp. nekonaním v rokoch 2010 až 2014 mnohonásobne porušil ust. § 74 ods. 2 písm. i), j), a r) zákona o poľovníctve a § 25 ods. 6 vyhl. č. 344/2009 Z. z. a všetky tieto porušenia predstavujú jeho nesprávny úradný postup. Výsledkom tohto nesprávneho úradného postupu bol vznik škody spôsobnej premnoženou poľovnou zverou v žalobcom obhospodarovanom regióne, ktorého prirodzená úživnosť nestačila na pokrytie potrieb premnoženej zveri.

3. Žalobca ďalej uviedol, že o výške škody sa dozvedel až po zbere úrody, konkrétne na základe vypracovaného znaleckého posudku zo dňa 12.10.2013. Žalobca komunikuje so zástupcami poľovných revírov, avšak z jeho strany nie je objektívne možné a ani reálne dosiahnuť zhodu s tak veľkým počtom subjektov, ako aj následne vynútiť reálne naplnenie vzájomných dohôd v prípade ich neplnenia. Poľovnícke združenia nie sú ochotné uzatvoriť zmluvy, ktoré by zabezpečovali reálnu ochranu a minimalizáciu škôd. Ak užívatelia poľovných revírov nesprávne poľovne plánujú, nápravu a usmernenie musí zabezpečiť žalovaný. Ak stavy zveri rastú je povinnosťou žalovaného v súlade s ust. § 74 ods. 2 písm. i), j) a r) zákona o poľovníctve a § 25 ods. 6 vyhl. č. 344/2009 Z. z. hľadať východiská a riešiť situáciu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že už v roku 2007 písomne upozornil príslušné orgány na škody spôsobené poľovnou zverou. Vtedajší obvodný lesný úrad jeho podnet zaevidoval, avšak napriek tomu vedome naplánoval rast populácie danielej a muflónej zveri, ktorá by sa v predmetnom poľovnom revíri nemala vôbec vyskytovať. Keďže jeho podnet nepriniesol žiadny efekt, na jar 2008 sa u príslušných poľovných združení domáhal vzniknutých škôd. Obvodný lesný úrad Levice takmer dva roky odmietal zvolať rozhodcovskú komisiu, bez konania ktorej sa podľa vtedy platných predpisov nemohol domáhať svojich práv na súde. Tento spor trvá doposiaľ. V roku 2009 bol prijatý nový zákon o poľovníctve (zák. č. 274/2009 Z. z.). Výrazne sa obmedzila zodpovednosť poľovných združení za škody spôsobené poľovnou zverou. Podľa tohto zákona poľovné združenia zodpovedajú za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru. Okrem zopár zanedbateľných prípadov, všetky plány chovu a lovu sú zo strany poľovných združení formálne viacmenej správne a poľovné združenia v nich vyjadrujú snahu dosiahnuť normovaný kmeňový stav. Vo viacerých prípadoch však Okresný úrad znižuje poľovníckym združeniam navrhované odstrely a to aj v prípadoch, keď normovaný kmeňový stav pre daný druh zveri je 0. Žalobca sa snažil domôcť náhrady vzniknutých škôd podľa platnej legislatívy, avšak sa mu to nepodarilo, buď z dôvodu, že sa mu nepodarilo preukázať, že poľovné združenia nesprávne užívajú poľovné revíry alebo poľovné združenie zaniklo počas konania. Trvalé porušovanie platnej legislatívy zo strany zodpovedných orgánov je hlavným dôvodom enormného nárastu stavov poľovnej zveri, čo je hlavnou príčinou obrovských škôd, ktoré vznikajú žalobcovi na poľnohospodárskych kultúrach. Za posledných 15 rokov sa takmer zdvojnásobil počet všetkých druhov raticovej zveri. Poľovné združenia schválené plány chovu a lovu vo väčšine prípadov plnia, avšak Obvodný lesný úrad opakovane znižoval navrhovaný plán lovu.

5. Ďalej žalobca uviedol, že si uplatňuje škody, ktoré vznikli na poľovných pozemkoch, z týchto má asi 95% prenajatých a asi 5% má vo vlastníctve. Žalobca sa snažil aj pred vznikom škody, ktorá je predmetom konania, obracať sa na užívateľov poľovných revírov s návrhmi na uzatvorenie zmlúv, avšak tieto zmluvy s ním uzatvorené neboli a on nemá žiadnu možnosť donútiť druhú stranu na uzatvorenie takejto zmluvy. Žalobca robil všetky opatrenia v zmysle § 69 ods. 5 zák. o poľovníctve, konkrétne odvádzacie prikrmovanie, obmedzil pestovanie rastlín, ktoré sú citlivé na poškodzovanie zverou, aplikoval pachové odpudzovače, staval oplôtky - ochranné oplotenie. Pri tom stave premnoženia zveri, aké je, sú všetky tieto opatrenia neúčinné. Až 80% ním obrábanej výmery slúži ako odvádzacie prikrmovanie pre zver a na zvyšných 20% pestuje repku, kde vznikla škoda. Náhradu škody, ktorá

je predmetom konania si neuplatnil u užívateľov poľovného revíru podľa § 70 zák. o poľovníctve. Chovateľskú radu kreuje správny orgán a jej predsedom je zamestnanec tohto správneho orgánu. Správny orgán dlhodobo vedel o tom, že zver v danej oblasti je premnožená, a že žalobcovi vznikajú škody na poľnohospodárskych kultúrach.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania. Žalovaný tiež namietal rozdielnosť celkovej výšky škody uvedenej žalobcom, keďže žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatňoval inú celkovú výšku škody bez príslušenstva, pričom v konaní pred súdom uplatňuje aj príslušenstvo. Žalobca pritom môže požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalovaný tiež namietal znalecký posudok predložený žalobcom s tým, že bol vypracovaný z nepríslušného odboru (mal byť vypracovaný z odboru poľovníctva) na základe objednávky žalobcu a nie na základe uznesenia súdu, preto žalovaný žiadal, aby naň súd neprihliadol. Znalecký posudok bol vyhotovený na jeden poľovný revír, pričom ani z posudku ani zo žaloby nie je evidentné, v ktorej lokalite poľovného revíru resp. na akú plochu bol znalecký posudok vypracovaný. Poľovné revíry pritom nie sú pevne ohraničené plochy, mimo ktorých raticová zver nemigruje. Žalobca by mal riešiť podstatu veci, ktorou by mala byť hlavne intenzívna komunikácia s užívateľmi poľovných revírov, a to najmä seriózne vypracovanie zmlúv o spôsobe a forme minimalizácie škôd. Žalobca dlhodobo vykonáva poľnohospodársku činnosť v kat. úz. Č., kde správny orgán po preskúmaní dostupnej dokumentácie dospel k záveru, že ide o územie s málo vhodnými až nevhodnými podmienkami na pestovanie repky olejnej. V roku 2013 bola užívateľom poľovného revíru „N. H. Č. poľovnícka organizácia Poľovnícke združenie N. H. Č. a žalovaný má vedomosť, že žalobca mal s touto poľovníckou organizáciou vo veci spôsobených škôd súdne spory. V tomto spore štát nemôže byť účastníkom konania, keďže za také škody, ktoré sú uvedené v žalobe, štát nezodpovedá. Preto žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o ostatné poľovné revíry uvedené v žalobe, žalovaný nemal žiadne vedomosti o škodách spôsobených zverou na poľnohospodárskych pozemkoch, naopak niekoľkokrát boli nahlásené škody spôsobené na zveri zo strany žalobcu, keď došlo k zamotaniu niekoľkých danielov do elektrických oplôtkov, ktoré inštaloval žalobca.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že pri schvaľovaní plánov chovu a lovu správnym orgánom sa vychádza zo stanovísk chovateľskej rady chovateľského celku J. a zo záverov z rokovaní poradných zborov poľovnej oblasti I. C. H. - C., ako aj z každoročných skutočných lovov v jednotlivých poľovných revíroch tiež zo zistených jarných kmeňových stavov, ktorú uvádzajú užívatelia poľovných revírov, preto celý obsah žaloby je vytrhnutý z kontextu veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovnej oblasti, ako aj v chovateľskom celku. Pri schvaľovaní plánov chovu a lovu nedošlo k pochybeniu, nesprávnemu úradnému postupu ani nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu. Užívatelia poľovných revírov majú možnosť požiadať správny orgán o zmenu plánu poľovníckeho hospodárenia. Ak užívatelia poľovných revírov o takúto zmenu požiadali, správny orgán im vyhovel. Užívatelia poľovných revírov majú tiež možnosť požiadať ústredný orgán štátnej správy poľovníctva o mimoriadne povolenie lovu na účely ochrany majetku. Takéto žiadosti za predchádzajúce roky podané neboli. Z toho vyplýva, že užívatelia poľovných revírov ako aj užívateľ poľovných pozemkov nevyužili dostupné zákonné prostriedky na znižovanie stavov zveri v predmetných poľovných revíroch. Žalovaný tiež poukázal na to, že užívateľ poľovného pozemku má povinnosť dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverov a na zveri. Žalobca doposiaľ neuzavrel takéto zmluvy. Správny orgán pri schvaľovaní plánov lovu zohľadňuje okrem iného stavy zveri uvádzané užívateľmi poľovných revírov, kde nemá dôvod resp. ani oprávnenie spochybniť ich. V prípade, že sa uvádzané stavy zveri v poľovných revíroch počas poľovníckej sezóny zvýšia, je povinnosťou užívateľov poľovných revírov upozorniť na to správny orgán a žiadať úpravu schváleného plánu chovu a lovu. Žalovaný ďalej uviedol, že problém premnoženia určitých druhov raticovej zveri nie je problémom lokálnym, ale je to problém celoplošný, celoslovenský. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup žalovaného resp., vydanie nezákonného rozhodnutia. Tiež absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. a na to, že doposiaľ žiadny orgán na to príslušný nekonštatoval, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú zverou je upravená v ust. § 69 a § 70 zákona o poľovníctve a má ju užívateľ poľovného revíru, teda príslušná poľovnícka organizácia. Užívateľ poľovných pozemkov je povinný vykonať opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Škoda spôsobená žalobcovi v roku 2011 bola žalobcom žalovaná podľa zákona o poľovníctve a rovnako mal žalobca postupovať v prípade škody spôsobnej v roku 2013. Nárast početnosti raticovej zveri je celoslovenským problémom a netýka sa len územia, ktoré obhospodaruje

žalobca. Medzi príčiny nárastu početnosti zveri patrí aj to, že užívateľ poľovného revíru síce správne zostaví plán, ale vychádza zo stavov zveri, ktoré nezodpovedajú skutočným stavom zveri v poľovnom revíri. Ďalšou príčinou je neplnenie plánov lovu užívateľmi poľovného revíru. Na nárast početnosti raticovej zveri vplýva aj spôsob obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov v poľovnom revíri. Správny orgán schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia na základe stanoviska chovateľskej rady, ktorá odborne posudzuje plány poľovníckeho hospodárenia. Ak chovateľská rada odporučila správnemu orgánu schváliť plány chovu a lovu v takej výške, ako ich nakoniec schválil, bol postup správneho orgánu v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve. Schválené plány chovu a lovu nie sú nemenné. Žalobca mal možnosť kedykoľvek požiadať správny orgán o zmenu schváleného plánu chovu a lovu, ale túto možnosť nevyužil.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10C 50/2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Podľa zápisnice z rokovania rozhodcovskej komisie pre škody zverou, ktoré sa konalo dňa 7.7.2008, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca Obvodného lesného úradu vo C. J., člen komisie za Obecný úrad Č. pripomenul, že zver je evidentne premnožená, nakoľko robí škody aj na kultúrach miestnym občanom.

10. Podľa zápisnice z rokovania poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C. zo dňa 21.4.2011 na tomto rokovaní bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo uložené príslušným obvodným lesným úradom pri schvaľovaní plánov chovu a lovu raticovej zveri pre poľovnícku sezónu 2011/2012 v kategórii jelenej, danielej a muflónej zveri plánovať lov samíc vo výške dvojnásobku lovu samcov. U diviačej zveri zvýšiť lov diviačíc. Podľa prezenčnej listiny na rokovaní boli prítomní aj zástupca z Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici a Obvodného lesného úradu C. J..

11. Podľa zápisnice z rokovania poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C. zo dňa 18.4.2012 na tomto rokovaní bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo uložené príslušným obvodným lesným úradom pri schvaľovaní plánov chovu a lovu raticovej zveri pre poľovnícku sezónu 2012/2013 v plnom rozsahu rešpektovať príslušné ustanovenia vyhl. č. 344/2009 Z. z. Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké jarné kmeňové stavy jelenej, danielej, muflónej a diviačej zveri oproti normovaným kmeňovým stavom zveri pri plánovaní tejto zveri schvaľovať plány lovu minimálne vo výške plánov ako v poľovníckej sezóne 2011/2012, pričom je potrebné intenzívnejšie loviť samičiu zver a mláďatá. Tiež bolo prijaté odporúčanie pre poľovné revíry, v ktorých diviačia zver z dôvodu premnoženia spôsobuje značné škody na poľnohospodárskych pozemkoch po splnení schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri uplatniť postup vymedzený ust. § 30 ods. 8 zák. o poľovníctve. Na rokovaní bolo konštatované, že plán chovu a lovu jelenej zveri vrátane úhynu na rok 2011/2012 bol splnený na 94%, danielej zveri na 92%, muflónej zveri na 81%, srnčej zveri na 92% a diviačej zveri na 107%. Podľa prezenčnej listiny na rokovaní boli prítomní aj zástupca z Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici a Obvodného lesného úradu C. J..

12. Podľa zápisnice z rokovania poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C. zo dňa 18.4.2013 na tomto rokovaní bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo uložené príslušným obvodným lesným úradom pri schvaľovaní plánov chovu a lovu raticovej zveri pre poľovnícku sezónu 2013/2014 v plnom rozsahu rešpektovať príslušné ustanovenia vyhl. č. 344/2009 Z. z. Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké jarné kmeňové stavy jelenej, danielej, muflónej a diviačej zveri oproti normovaným kmeňovým stavom zveri pri plánovaní tejto zveri schvaľovať plány lovu tak, aby sa intenzívnejšie lovila samičia zver a mláďatá a pomer lovu jeleňov k jeleniciam (danielov k danieliciam, muflónov k muflóniciam) bol minimálne 1 : 1,7. Na rokovaní bolo konštatované, že plán chovu a lovu jelenej zveri vrátane úhynu na rok 2012/2013 bol splnený na 99%, danielej zveri na 100%, muflónej zveri na 91%, srnčej zveri na 95% a diviačej zveri na 114%. Podľa prezenčnej listiny na rokovaní bol prítomný aj zástupca z Obvodného lesného úradu C. J..

13. Podľa zápisníc z rokovania chovateľskej rady Chovateľského celku J. zahrnutého do srnčej poľovnej oblasti I. C. H. - C. zo dňa 27.4.2012 a 25.4.2013 poľovnícki hospodári boli upozornení na umelé vykazovanie plánov chovu a lovu a to hlavne u jarných kmeňových stavovo zveri a neuvádzanie skutočnosti, čo môže mať vplyv aj na škody zverou.

14. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 8.7.2011 mimoriadny lov jeleníc, jelenčiat a jeleňov s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach v poľovných revíroch uznaných na celom území Slovenskej republiky.

15. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 17.1.2012 vo všetkých poľovných revíroch na poľovnícku sezónu 2011/2012 do 31.1.2012 mimoriadny lov týchto druhov zveri: jeleň európsky - samec, jelenča, daniel škvrnitý - samec, danielča, muflón lesný - samec a muflónča, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

16. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 26.7.2012 vo všetkých poľovných revíroch mimoriadny lov jeleníc, jelenčiat a jeleňov, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

17. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 31.7.2013 vo všetkých poľovných revíroch mimoriadny lov týchto druhov zveri: jeleň európsky - jelenica, jelienča, daniel škvrnitý - danielka, danielča, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

18. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 13.1.2014 vo všetkých poľovných revíroch na poľovnícku sezónu 2013/2014 mimoriadny lov týchto druhov zveri: jeleň lesný - jeleň a jelienča, muflón lesný - muflón a muflónča, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

19. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 14.1.2015 vo všetkých poľovných revíroch mimoriadny lov týchto druhov zveri: jeleň lesný, jelienča, daniel škvrnitý, danielča, muflón lesný, muflónča, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

20. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolilo dňa 13.1.2016 vo všetkých poľovných revíroch mimoriadny lov týchto druhov zveri: jeleň lesný, jelienča, daniel škvrnitý, danielča, muflón lesný, muflónča, z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach.

21. Podľa znaleckého posudku č. 7/2013 zo dňa 12.10.2013 vypracovaného X.. S. Č., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná a špeciálna), je výška škody (strata úrody spôsobená zverou) 31.437,- eur. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že na všetkých plochách (obhospodarovaných žalobcom) došlo k mechanickému poškodeniu porastu zverou v rôznom rozsahu. Prejavuje sa to udupaním pôdy, obhryzením nadzemných častí rastlín. Na všetkých plochách sú viditeľné stopy zviera, čerstvý i zaschnutý trus. Na okrajoch parciel susediacich s lesnými pozemkami sú porasty poškodené totálne, miestami bez regenerácie. Prevažná časť parciel je chránená elektrickým oplotením (uvedené bolo zistené pri ohliadke dňa 24.4.2013). Pri ohliadke dňa 7.6.2013 bolo zistené, že mechanické poškodzovanie zverou pokračuje. Prejavuje sa to ohryzením nadzemnej časti rastlín, postŕhaním mladých šešúľ, ušliapaním a vytvorením ciest v porastoch. Poškodenie je najsilnejšie na okrajoch parciel. Porasty husté sú poškodené menej, zver má v nich sťažený pohyb. Pri ohliadke dňa 19.7.2013 bolo zistené, že v hustých porastoch sa zver pohybuje ťažko, poškodenie sa prejavuje hlavne polámaním rastlín na okrajoch parciel z dôvodu pohybu zveri a vypadávaním semien z dozrievajúcich šešúľ. Zvýšené poškodenie je spôsobené hlavne zdržiavaním sa zveri v porastoch a tým došlo k ušľapávaniu. Ďalej z posudku vyplýva, že okrem poškodenia zverou došlo k poškodeniu aj z dôvodu podmáčania a zamokrenia počas zimy, pričom toto poškodenie bolo odpočítané z konečného poškodenia. Na výške úrody sa podieľalo čiastočne aj sucho v jesennom období, pričom vplyv sucha pri vzchádzaní repky nebol premetom ohodnotenia v znaleckom posudku. Zber repky sa uskutočnil v termíne od 24.7.2013 do 30.7.2013.

22. Listom zo dňa 18.3.2016, doručeným žalovanému dňa 21.3.2016 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť doplnil listom zo dňa 29.4.2016, doručeným žalovanému dňa 5.5.2016. Listom zo dňa 27.7.2016, doručeným žalobcovi dňa 1.8.2016, oznámil

žalovaný žalobcovi, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietol ako nedôvodnú.

23. Listom zo dňa 24.3.2017 žalobca požiadal Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o vydanie mimoriadneho povolenia lovu pre jeleniu, danieliu a muflóniu zver v termíne do 15.8.2017 pre poľovné revíry N. H. Č.E., A. H. Č., V., I. H., Č. D. O. P. D. z dôvodu neúnosných škôd, ktoré spôsobuje lesná zver na ním obhospodarovaných pozemkoch v okrese C. J..

24. Listom zo dňa 6.4.2017 oznámilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žalobcovi, že povolenie lovu samičej zveri a mláďat v súčasnom období z dôvodu prebiehajúceho kladenia mláďat nie je možné. Povoliť lov samčej zveri situáciu nerieši, nakoľko nositeľkami prírastku je práve zver samičia. Mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri v čase ochrany nie je systémovým riešením, nevyhnutným predpokladom pre zníženie stavov zveri je venovať zvýšenú pozornosť zostaveniu a najmä dôslednému plneniu schválených plánov chovu a lovu, preto ministerstvo postúpilo podanie žalobcu Okresnému úradu C. J., aby ho zohľadnili pri plánovaní lovu raticovej zveri.

25. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10C 50/2014 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca domáhal voči Poľovníckemu združeniu N. H. Č. zaplatenia 43.252,65 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobnej zverou na poľných plodinách. Žaloba bola na súd podaná dňa 28.2.2013 a z jej obsahu vyplýva, že žalobca si uplatňuje škodu za rok 2011. Uznesením zo dňa 11.6.2015, č.k. 10C 50/2014 - 176, právoplatným dňa 7.7.2015, bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalovaný zanikol po začatí konania bez právneho nástupcu.

26. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve poľovníckym hospodárením sa na účely tohto zákona rozumie súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode.

27. Podľa § 25 cit. zák. užívateľ poľovného pozemku je povinný

a) dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby zver, ako aj ostatné živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich biotopy, b) oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé pre zver, c) používať plašiče zveri pri kosení trvalých trávnych porastov, obilnín a krmovín a pri ich zbere vykonávať práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju, d) vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k silážnym jamám a hrobliam, e) odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup, f) uhradiť užívateľovi poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodarovaním poľovného pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo predpismi upravujúcimi používanie ochranných prostriedkov proti rastlinným alebo živočíšnym škodcom, g) dohodnúť v zmluve (§ 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-13>) s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.

28. Podľa § 26 ods. 1 cit. zák. užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-25> potrebné opatrenia na záchranu zveri,

c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha, f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom, k) podávať informácie obvodnému lesnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru, l) spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve (§ 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-13>) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť obvodnému lesnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-5> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-6>, n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi, o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov.

29. Podľa § 30 ods. 2 cit. zák. poľovnícke plány musia zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa zostavovať tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou a aby zabezpečovali ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky.

30. Podľa § 30 ods. 8 cit. zák. ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri a) vypracúva a predkladá na schválenie obvodnému lesnému úradu užívateľ poľovného revíru, b) musí zohľadňovať chovateľské ciele určené vo výhľadovom pláne poľovníckeho hospodárenia, c) schvaľuje na základe stanoviska chovateľskej rady obvodný lesný úrad.

31. Podľa § 30 ods. 9 cit. zák. schválený plán poľovníckeho hospodárenia je pre užívateľa poľovného revíru záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak. Plnenie tohto plánu sleduje poradný zbor a chovateľská rada a kontroluje podľa pôsobnosti krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad.

32. Podľa § 30 ods. 10 cit. zák. obvodný lesný úrad môže zmeniť počas plánovaného obdobia plán poľovníckeho hospodárenia najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach zverou alebo v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm, alebo pri poklese stavu zveri, alebo pri premnožení zveri.

33. Podľa § 30 ods. 11 cit. zák. krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad sú oprávnené kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne.

34. Podľa § 56 ods. 1 cit. zák. ak v záujme poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby alebo v záujme poľovníckeho hospodárenia, alebo v záujme ochrany prírody, alebo v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri vznikne potreba, aby sa počet niektorého druhu zveri znížil, môže obvodný lesný úrad povoliť v dobe lovu užívateľovi poľovného revíru alebo poverenej poľovníckej organizácii podľa § 13 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-13.odsek-5> príslušnú úpravu stavu zveri.

35. Podľa § 56 ods. 2 cit. zák. obvodný lesný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, obvodný lesný úrad môže zabezpečiť rozhodnutím splnenie tohto príkazu na jeho náklady. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu užívateľovi poľovného revíru.

36. Podľa § 56 ods. 7 cit. zák. ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný obvodný lesný úrad. Vykonaním lovu poverí obvodný lesný úrad užívateľa poľovného revíru, v ktorého obvode sa nepoľovné plochy nachádzajú. Ak sa nepoľovné plochy nachádzajú na hranici poľovných revírov, poverí vykonaním lovu užívateľa poľovného revíru s najdlhšou spoločnou hranicou.

37. Podľa § 69 ods. 1 cit. zák. užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a>, c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-c>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-d>, f) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-f>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-h>, i) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-i>, l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-l> a m) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-m>.

38. Podľa § 69 ods. 5 cit. zák. vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.

39. Podľa § 69 ods. 6 cit. zák. ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

40. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.

41. Podľa § 70 ods. 2 cit. zák. súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

42. Podľa § 71 ods. 2 cit. zák. orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a) ministerstvo, b) krajský lesný úrad, c) obvodný lesný úrad.

43. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) cit. zák. obvodný lesný úrad rozhoduje v prvom stupni o zabezpečení plnení plánov, ak užívateľ poľovného revíru bez vážnych dôvodov plány neplní a hrozí z tohto dôvodu

vznik škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných porastoch podľa § 56 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56>.

44. Podľa § 74 ods. 2 cit. zák. obvodný lesný úrad ďalej a) zaraďuje poľovný revír do kvalitatívnych tried v príslušnej poľovnej oblasti alebo poľovnej lokalite a určuje normované kmeňové stavy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu podľa § 8 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-8>, b) eviduje zmluvu a vedie register zmlúv podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-16>, c) eviduje zmluvu vlastníkov podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-12> a dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy podľa § 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-17>, d) zriaďuje chovateľskú radu a schvaľuje štatút chovateľskej rady podľa § 18 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-18>, e) vymenúva a odvoláva poľovníckeho hospodára podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-19>, f) vydáva súhlas na vypúšťanie zveri, ktorá je po rehabilitácii a je zároveň chráneným druhom živočícha, do poľovného revíru podľa § 22 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-22>, g) vykonáva skúšku odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej stráže podľa § 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-27>, vymenúva členov poľovníckej stráže, vedie ich zoznam a vyškrtáva člena poľovníckej stráže zo zoznamu podľa § 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-28>, h) schvaľuje výhľadové plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30>, i) schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30>, j) kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30>, k) spolupracuje s obvodnou komorou pri príprave uchádzačov o skúšku poľovníckeho hospodára, organizuje skúšku podľa § 50 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-50.odsek-1.pismeno-b>, l) navrhuje komore odobratie poľovného lístka podľa § 51 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-51>, m) povoľuje užívateľovi poľovného revíru úpravu stavu zveri podľa § 56 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-1>, n) povoľuje v čase ochrany zveri mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovných psov alebo poľovných dravcov podľa § 56 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-4>, o) schvaľuje plán spoločných poľovačiek na malú zver a diviačiu zver a zmenu schváleného termínu konania podľa § 58 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-58.odsek-4>, p) povoľuje výnimku na individuálny lov zajaca poľného a králika divého podľa § 58 ods. 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-58.odsek-6>, q) vykonáva kontrolu pôvodu ulovenej zveri podľa § 64 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-64>, r) vykonáva štátny dozor v poľovníctve podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-75>.

45. Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. štátny dozor v poľovníctve je oprávnenie orgánov štátnej správy poľovníctva sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a rozhodnutia vydané na jeho základe (ďalej len „štátny dozor“).

46. Podľa § 75 ods. 3 písm. b) cit. zák. zamestnanci orgánov štátnej správy poľovníctva sú pri vykonávaní štátneho dozoru oprávnení zisťovať a overovať skutočnosti a údaje o dodržiavaní tohto zákona, o poľovníckom hospodárení a vyžadovať na to súčinnosť užívateľa poľovného revíru, užívateľa

poľovného pozemku, poľovníckeho hospodára, osoby, ktorá vykonávala funkciu vedúceho poľovačky, alebo iných zodpovedných osôb.

47. Podľa § 75 ods. 4 cit. zák. orgány štátnej správy poľovníctva na základe výsledkov vykonaného štátneho dozoru a) zakážu alebo obmedzia vykonávanie určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom alebo s rozhodnutiami vydanými na základe tohto zákona, b) uložia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

48. Podľa § 79 ods. 1 cit. zák. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 79 ods. 2 cit. zák. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-6> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-7>, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-8>, c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-12> alebo zmluvy podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-13>, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-19> a členov poľovníckej stráže podľa § 28 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-28>, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30>, f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-1> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-56.odsek-3>, g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-72> okrem písmena d), h) rozhodovanie krajského lesného úradu podľa § 73 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-73> okrem písmena c), i) rozhodovanie obvodného lesného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-74.odsek-1.pismeno-h> a i) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-74.odsek-2.pismeno-i> a § 74 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-74.odsek-2> okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-78>.

50. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

51. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

52. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html>, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a d) Ústavy Slovenskej republiky <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.

54. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

55. Podľa § 9 ods. 3 cit. zák. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

56. Podľa § 9 ods. 4 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

57. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html> a 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html>.

58. Podľa § 16 ods. 4 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

59. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

60. Podľa § 19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

61. Podľa § 19 ods. 2 cit. zák. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html>.

62. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

63. Podľa § 25 ods. 1 cit. zák. ak § 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20130101.html> neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

64. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre poľovníctvo.

65. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

66. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

67. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je a) nesprávny úradný postup, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup má objektívny charakter, zavinenie preukazovať netreba.

68. Výklad pojmu nesprávny úradný postup pre účely zodpovednosti za škodu je obsiahnutý v ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Toto ustanovenie vymenúva, čo je treba vždy považovať za nesprávny úradný postup. Použitie spojky „aj“ však znamená, že za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iný postup, ako postup uvedený v ust. § 9 ods. 1 cit. zák. Stačí, že výkon právomoci orgánu verejnej moci nezodpovedá štandardnému postupu a prípadný neštandardný postup neodôvodňujú osobitné okolnosti konkrétnej veci. Nesprávny úradný postup možno vymedziť aj tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. a na to, že doposiaľ žiadny orgán na to príslušný nekonštatoval, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tu súd uvádza, že ust. § 9 ods. 2 a 3 cit. zák. sa vzťahuje iba na nesprávny úradný postup súdu (ods. 2) alebo vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy (ods. 3). V ostatných prípadoch, keď je namietaný nesprávny úradný postup iných orgánov verejnej správy, je príslušným na posúdenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, práve súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

69. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Rovnako je to podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá

znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je taký dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo nebyť škodnej udalosti.

70. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu (v tomto prípade nesprávny úradný postup), teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Nemusí ísť o príčinu jedinú, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o príčinu podstatnú. Ak je viacej príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťaz postupne nastupujúcich príčin a následkov bola vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojená (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

71. Žalobca je užívateľom poľovných pozemkov, ktorý poľnohospodársky obhospodaruje poľovné pozemky, ktoré sa nachádzajú v poľovnej oblasti I. H. - C., čo nebolo v konaní sporné. Žalobca tvrdil, že mu vznikajú veľké škody na poľnohospodárskych plodinách, ktoré mu spôsobuje premnožená zver. Žalobca tiež tvrdil, že Obvodný lesný úrad C. J. svojím konaním resp. nekonaním v rokoch 2010 až 2014 mnohonásobne porušil ust. § 74 ods. 2 písm. i), j), a r) zákona o poľovníctve a § 25 ods. 6 vyhl. č. 344/2009 Z. z. a všetky tieto porušenia predstavujú jeho nesprávny úradný postup. Skutočnosť, že zver je premnožená, nesporoval ani žalovaný. Ten uvádzal, že premnoženie zveri nie je problém lokálny ale celoslovenský, čo však nezbavuje štát zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú premnoženou zverou, práve naopak. Je to totiž štát a jeho orgány, kto reguluje a má regulovať vzťahy v oblasti poľovníctva tak, ako je to upravené predovšetkým zákonom o poľovníctve. Možnosti fyzických a právnických osôb vykonávajúcich poľnohospodársku činnosť chrániť svoju produkciu pred poškodzovaním zverou sú obmedzené. Orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú (resp. boli v čase vzniku škody) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad. Poľovnícke plány musia zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa zostavovať tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou a aby zabezpečovali ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. Ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri schvaľuje na základe stanoviska chovateľskej rady obvodný lesný úrad. Plnenie tohto plánu sleduje poradný zbor a chovateľská rada a kontroluje podľa pôsobnosti krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad. Krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad sú oprávnené kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne. Obvodný lesný úrad okrem iného schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30> zák. o poľovníctve, kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov podľa § 30 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-30> zák. o poľovníctve a vykonáva štátny dozor v poľovníctve. Štátny dozor v poľovníctve je oprávnenie orgánov štátnej správy poľovníctva sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava zákon o poľovníctve a rozhodnutia vydané na jeho základe. Príslušné štátne orgány majú tieto kompetencie vykonávať bez ohľadu na to, či sa na nich obracajú jednotliví užívatelia poľovných pozemkov so žiadosťami o riešenie problémov, alebo nie.

72. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že už na rokovaní rozhodcovskej komisie, konanej dňa 7.7.2008, na ktorej sa zúčastnil aj zástupca Obvodného lesného úradu C. C. J., kde sa riešil nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej zverou, sa spomínalo evidentné premnoženie zveri. Od uvedeného roku do roku 2013 (kedy vznikla žalobcovi škoda) početnosť raticovej zveri na Slovensku stále stúpala, čo vyplýva z dokladov predložených žalobcom, ktoré žalovaný nespochybňoval. Premnoženosť zveri vyplýva aj zo zápisníc poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C., ktorého členmi sú aj zástupcovia každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej oblasti, z rokov 2011 - 2013. Od roku 2011 do roku 2013 (ale aj v rokoch 2014 - 2016) každoročne Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR poľovalo mimoriadny lov zveri vo všetkých poľovných revíroch z dôvodu ochrany majetku s cieľom predísť neúmerným škodám na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach. Všetky tieto rozhodnutia boli doručované obvodným lesným úradom. Z toho jednoznačne vyplýva, že ústredný orgán štátnej správy, ako aj ostatné orgány štátnej správy na úseku poľovníctva, mal a má vedomosť o premnožení zveri a o tom, že dochádza k neúmerným škodám na poľnohospodárskych kultúrach. Ako však vyplýva aj z listu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 6.4.2017 mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri nie je systémovým riešením, nevyhnutným predpokladom pre zníženie stavov zveri je venovať zvýšenú pozornosť zostaveniu a najmä dôslednému plneniu schválených plánov chovu a lovu (je síce pravdou, že ide o list z obdobia po vzniku škody uplatňovanej v tomto konaní, avšak to nie je podstatné, nakoľko ide o principiálne stanovisko, ako sa má dosiahnuť zníženie stavu zveri). A je to práve Obvodný lesný úrad, ktorý schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia, kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov. Tento orgán má tiež oprávnenie kontrolovať správnosť zostavovania plánu poľovníckeho hospodárenia. Plán poľovníckeho hospodárenia síce zabezpečuje užívateľ poľovného revíru, avšak schvaľuje ho a kontroluje správnosť jeho zastavovania obvodný lesný úrad. Ingerencia poradného zboru príslušnej poľovnej oblasti a chovateľských rád v tomto procese nezbavuje konečnej zodpovednosti za správnosť poľovníckeho plánovania príslušné štátne orgány. Poradné zbory poľovných oblastí a chovateľské rady sú kreované orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva, a to krajským lesným úradom a obvodným lesným úradom, pričom ich zástupcovia sú členmi resp. predsedami týchto poradných zborov a chovateľských rád. Zo zápisníc z rokovania chovateľskej rady Chovateľského celku J. zahrnutého do srnčej poľovnej oblasti I. C. H. - C. z roku 2012 a 2013 vyplýva, že poľovnícki hospodári boli upozornení na umelé vykazovanie plánov chovu a lovu a to hlavne u jarných kmeňových stavov zveri a neuvádzanie skutočnosti.

73. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Obvodný lesný úrad C. J. mal dlhodobo vedomosť o premnoženosti zveri, o tom, že v dôsledku toho dochádza ku škodám na poľnohospodárskych kultúrach, a že poľovnícki hospodári neuvádzajú skutočné stavy zveri. Napriek tomu tento orgán v priebehu niekoľkých rokov, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom, nielen že významnejším spôsobom nezvýšil plány lovu jednotlivých druhov zveri tak, ako boli navrhované v plánoch lovu a chovu v predmetnej oblasti, ale v niektorých prípadoch dokonca znížil navrhovaný počet kusov zveri určených na odstrel. Obvodný lesný úrad podľa zákona o poľovníctve nie len schvaľuje predložené plány poľovníckeho hospodárenia a kontroluje ich plnenie, ale má oprávnenie aj kontrolovať správnosť zostavovania týchto plánov. Podľa vyhl. č. 344/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve ak sú kmeňové stavy zveri v revíri vyššie ako normované, treba loviť viac zveri, ako je ročný prírastok, pričom treba loviť intenzívnejšie samice a mláďatá. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Účelom postupu orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva je okrem iného zabezpečenie trvale udržateľného obhospodarovania a využívania zveri tak, aby sa rešpektovala aj potreba ochrany poľnohospodárskej výroby. V prípade potreby v záujme poľnohospodárskej výroby aj znižovať počet niektorého druhu zveri a dosahovať normované kmeňové stavy zveri. Na to práve slúžia kompetencie obvodného lesného úradu podľa § 30 ods. 8 písm. c), § 30 ods. 9, ods. 10, ods. 11, § 56 ods. 1 a 2, § 74 ods. 1 písm. f), § 74 ods. 2 písm. i), j) a r), § 75 ods. 1, ods. 3 písm. b) a ďalších ustanovení zákona o poľovníctve. Vzhľadom k tomu, že v období pred vznikom škody žalobcovi dochádzalo k stálemu rastu počtu raticovej zveri v oblasti, v ktorej žalobca hospodáril (jednoznačne to vyplýva napr. zo zápisníc z rokovania poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C.Í. najmä z rokov 2012 a 2013, kde sa doslova uvádza „vzhľadom na pretrvávajúce vysoké jarné kmeňové stavy jelenej, danielej, muflónej a diviačej zveri oproti normovaným kmeňovým stavom zveri“), je zrejmé, že Obvodný lesný úrad C. J. tieto svoje kompetencie riadne nerealizoval. Túto jeho nečinnosť resp. opomenutie resp. nedostatočné realizovanie oprávnení a povinností vyplývajúcich zo zákona o poľovníctve treba považovať za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci.

74. Podľa § 69 ods. 5 zák. o poľovníctve vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov (teda žalobca) je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. Žalobca predmetné, ale aj iné opatrenia vykonával. Konkrétne odvádzacie prikrmovanie, obmedzil pestovanie rastlín, ktoré sú citlivé na poškodzovanie

zverou, aplikoval pachové odpudzovače, staval oplôtky - ochranné oplotenie (za čo bol napokon sám sankcionovaný). Až 80% ním obrábanej výmery slúži ako odvádzacie prikrmovanie pre zver a na zvyšných 20% pestuje repku, kde vznikla škoda. Pri tom stave premnoženia zveri, aký bol, boli však podľa tvrdenia žalobcu všetky tieto opatrenia neúčinné. Podľa znalého posudku X.. Č. analýzou použitých agrotechnických úkonov zvolených pri pestovaní repky ozimnej na sledovaných porastoch možno konštatovať, že použité postupy zodpovedajú súčasným požiadavkám systému pestovania repky ozimnej. Ako už bolo uvedené vyššie, možnosti fyzických a právnických osôb vykonávajúcich poľnohospodársku činnosť chrániť svoju produkciu pred poškodzovaním zverou sú obmedzené. Nemôžu svojpomocne znižovať stav zveri. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný dohodnúť v zmluve s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Žalobca takéto zmluvy a užívateľmi poľovných revírov uzatvorené nemá. Žalobca predložil súdu určitú e-mailovú komunikáciu s poľovníckou organizáciou z roku 2011 a 2012, z ktorej je zrejmé, že prebiehala medzi ním a touto organizáciou komunikácia ohľadom opatrení na minimalizáciu škôd, avšak prečo napokon nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, a či by táto prispela k skutočnej minimalizácii škôd na poľnohospodárskych kultúrach žalobcu, v konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä keď žalobca vykonával opatrenia podľa § 69 ods. 5 zák. o poľovníctve, nemožno mu pričítať zavinenie za vznik škody, keď tak len v minimálnej (zanedbateľnej) miere.

75. Žalobcovi vznikla škoda, ktorá predstavuje stratu úrody repky ozimnej. Táto škoda bola spôsobená zverou, a to predovšetkým ohryzením nadzemných častí rastlín, udupaním pôdy, ušliapaním a polámaním rastlín a vypadávaním semien z dozrievajúcich rastlín v dôsledku pohybu zveri v porastoch. Táto škoda je ušlým ziskom, nakoľko v dôsledku škôd spôsobených zverou nedošlo k takému zväčšeniu majetku žalobcu (dosiahnutiu takej úrody), ku ktorému by došlo pri bežnom chode vecí, teda nebyť škodnej udalosti - ničenia rastlín zverou.

76. Pokiaľ ide o znalecký posudok (podľa v súčasnosti platného Civilného sporového poriadku označovaný ako súkromný znalecký posudok), ktorý založil do spisu žalobca na preukázanie výšky škody, tento síce neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 C.s.p., teda sa pri jeho vykonávaní nepostupuje akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, avšak to neznamená, že sa naň v konaní nemá prihliadať. Ide len o listinný dôkaz v zmysle § 204 C.s.p. Keďže žalovaný nespochybnil vecnú správnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom a najmä nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správnosť záverov posudku, súd z neho vychádzal ako z dôkazu preukazujúceho výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobcovi vznikla škoda na poľnohospodárskych plodinách, preto nie je žiaden dôvod, aby bol znalecký posudok na určenie výšky škody, vypracovaný z odboru poľovníctva (ako na to poukazoval žalovaný). Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, ktorých poľnohospodárskych pozemkov obhospodarovaných žalobcom sa týka. Z posudku tiež vyplýva, že k poškodeniu rastlín došlo aj v dôsledku iných okolností, a to najmä poveternostných vplyvov (sucho, podmáčanie, zamokrenie), pričom toto poškodenie bolo odpočítané z konečného poškodenia resp. nebolo predmetom ohodnotenia. Znaleckým posudkom bola teda vyčíslená len škoda spôsobená zverou.

77. Ako už bolo konštatované vyššie, súd mal preukázaný nesprávny úradný postup aj vznik škody žalobcovi. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie (nesprávny úradný postup), bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Nemusí ísť o príčinu jedinú, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o príčinu podstatnú. Ak je viacej príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťaz postupne nastupujúcich príčin a následkov bola vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojená (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Jednou z hlavných príčin vzniku škody žalobcovi na poľnohospodárskych kultúrach v takom rozsahu, ako uplatňuje, bola premnožená raticová zver. Podstatnou príčinou premnoženia zveri je nečinnosť resp. nedostatočná činnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva, vrátane Obvodného lesného úradu C. J.. V čom spočíval nesprávny úradný postup tohto orgánu už bolo podrobne popísané vyššie. Je zrejmé, že pokiaľ by si tento orgán (ako aj ostatné orgány štátnej správy na úseku poľovníctva) plnil riadne svoje úlohy v súvislosti s tvorbou, schvaľovaním a kontrolovaním plánov poľovníckeho

hospodárenia, nebol by stav zveri taký vysoký (a stále by sa nezvyšoval) a nedochádzalo by k neúmerným škodám na poľnohospodárskych kultúrach.

78. Žalobca si uplatňoval škodu vo výške 31.437,- eur. Súd však žalobcovi priznal iba časť uplatňovanej škody, nakoľko dospel k záveru, že iba časť škody vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Obvodného lesného úradu C. J.. Užívatelia poľovných revírov zodpovedajú za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a>, c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-c>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-d>, f) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-f>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-h>, i) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-i>, l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-l> a m) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-m> zák. o poľovníctve. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a>, i) a l) zák. o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov a spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch a dohodnúť v zmluve s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Teda aj keď konečnú kontrolu nad poľovníckym plánovaním má štát prostredníctvom orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva, aj užívatelia poľovných revírov musia plniť určité zákonom stanovené povinnosti (udržiavať v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, plniť schválené plány poľovníckeho hospodárenia, zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, dohodnúť v zmluve s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou) a v prípade, že si tieto povinnosti neplnia, zodpovedajú za škodu tým spôsobenú, pretože nedodržanie týchto povinností spadá pod nesprávne užívanie poľovného revíru. Ako vyplýva zo zápisníc poradného zboru Poľovnej oblasti I. C. H. - C. z roku 2012 a 2013, plány chovu a lovu zveri neboli u niektorých druhov zveri splnené na 100% (ich splnenie sa pohybovalo v rozmedzí od 81% do 99%). Z toho je možné vyvodiť, že časť škody (určite nie celá) vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym užívaním poľovných revírov zo strany užívateľov poľovných revírov, teda neplnením niektorých povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20120401.html#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a>, i) a l) zák. o poľovníctve. Túto časť škody si mal žalobca uplatňovať od užívateľov poľovných revírov (§ 70 zák. o poľovníctve). Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu môže byť totiž voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Dá sa tiež predpokladať, že časť škody by žalobcovi vznikla aj v prípade, že by nedošlo k neprávnemu úradnému postupu, zver by nebola premnožená a jej stavy by sa blížili k normovaným kmeňovým stavom. Tiež je pri náhrade ušlého zisku potrebné odpočítať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie zisku.

79. Vzhľadom k tomu, že zistiť a preukázať aká časť škody vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu a aká v príčinnej súvislosti s iným protiprávnym konaním resp. z iných dôvodov nie je možné, resp. by to bolo možné len s nepomernými ťažkosťami, určil tento pomer súd podľa svojej úvahy. Aplikoval pritom čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 takúto možnosť súdu upravoval v ust. §136. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 obdobnú právnu úpravu nepozná, hoci takáto právna úprava by aj v súčasnosti zodpovedala princípom všeobecnej spravodlivosti a rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi priznal polovicu ním uplatňovanej škody a vo zvyšku žalobu zamietol.

80. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Poukazoval pritom na ust. § 69 a 70 zák. o poľovníctve s tým, že za škodu, ktorú si žalobca uplatňuje, zodpovedá užívateľ poľovného revíru

a nie štát, preto si mal žalobca škodu uplatňovať voči príslušnej poľovníckej organizácii. Žalobca si však v konaní uplatňoval náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci, pričom v takomto konaní je vždy pasívne legitimovaný štát, bez ohľadu na to, či sa neskôr v konaní preukáže, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nie. Skutočnosť, že zákon stanovuje, že užívatelia poľovných revírov zodpovedajú za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru neznamená, že za škodu nemôže zodpovedať aj štát, pokiaľ došlo k nesprávnemu úradnému postupu na príslušnom úseku štátnej správy, a ak sú splnené aj ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. V takýchto konaniach koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. V danom prípade štát zastupuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nakoľko je ústredným orgánom štátnej správy pre poľovníctvo, a to jednak podľa § 9 ods. 1 písm. i) zák. č. 575/2001 Z. z., ako aj podľa § 72 zák. o poľovníctve.

81. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V zmysle ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, teda keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, stačí aj len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody. Premlčacia doba začína plynúť až keď sa poškodený dozvie o celej škode. V danom prípade sa žalobca dozvedel o výške škody zo znaleckého posudku zo dňa 12.10.2013. Najskôr sa mohol žalobca dozvedieť o výške škody až po zbere úrody, ktorá prebiehala od 24.7.2013 do 30.7.2013, nakoľko až po zbere úrody bolo možné objektívne zistiť celú výšku škody, ktorá predstavuje stratu na úrode. Aj keď si žalobca všimol skôr poškodenia na rastlinách spôsobené zverou, až po zbere úrody bolo možné zistiť skutočnú výšku škody. Teda žalobca sa o škode dozvedel najskôr dňa 1.8.2013. Premlčacia doba je trojročná. Žaloba na súd bola podaná dňa 24.11.2016, avšak je potrebné poukázať na to, že premlčacia doba neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101.html> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. V danom prípade prebiehalo predbežné prerokovania nároku od 21.3.2016 (kedy bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému) do 1.8.2016 (kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného, že žiadosť žalobcu ako nedôvodnú zamieta), teda 4 mesiace aj 12 dní. Pokiaľ teda vychádzame z toho, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 1.8.2013, táto by uplynula dňa 1.8.2016. Avšak dňa 21.3.2016 prestala plynúť (prerušilo sa jej plynutie) a ďalej začala plynúť až dňa 1.8.2016, teda by uplynula dňa 12.12.2016. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 24.11.2016, je zrejmé, že to bolo pred uplynutím premlčacej doby.

82. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 25 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Možnosť priznať úroky z omeškania v súdnom konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva priamo z ust. § 16 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa tohto ustanovenia najskôr je možné úroky z omeškania priznať až dňom oznámenia príslušného orgánu, že neuspokojí nárok na náhradu škody. V danom prípade bol list žalovaného zo dňa 27.7.2016, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietol ako nedôvodnú, doručený žalobcovi dňa 1.8.2016 (to tvrdil žalobca a žalovaný to nepopieral), preto sa žalovaný dostal do omeškania už dňom 1.8.2016, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania až odo dňa 2.8.2016, od ktorého dátumu súd žalobcovi aj úroky z omeškania priznal. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ani nemohol od žalovaného v rámci predbežného prejedania nároku na náhradu škody požadovať úroky z omeškania, keďže v tom čase ešte žalovaný nemohol byť v omeškaní. Pokiaľ si teda žalobca v konaní pred súdom uplatnil aj úroky z omeškania, nie je to v rozpore s ust. § 16 ods. 4 veta druhá zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Keďže obe sporové strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).