Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/121/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ s. r. o. , JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. XXX/XX, R., o zaplatenie 1 441,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/170/2016 - 94, zo dňa 11.04.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dňa 25.09.2009, ktorá spadá pod režim spotrebiteľského práva, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kedy zároveň je súd povinný v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na prípadné premlčanie v konaní uplatneného nároku ex offo, teda aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej - spotrebiteľa v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná spáchala trestný čin, ustanovenie § 5b sa vzťahuje na konania spotrebiteľského charakteru. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09.10.2012, právoplatným dňa 09.10.2012, bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,3 písm. a) Trestného zákona spáchaným žalovanou formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, práve v súvislosti s vyššie uvedenou úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Pohotovosť s.r.o. odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanej ako nárok na náhradu škody (§ 420 Občianskeho zákonníka).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť navýšený o poplatok vo výške 772,- eur a celkovo tak zaplatiť 1 572,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy veriteľ úver zosplatnil k 01.09.2010. Žalovaná žalobcovi z poskytnutého úveru nič neuhradila.

4. Súd sa prednostne zaoberal otázkou premlčania nároku aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a dospel k záveru, že z hľadiska ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (o premlčaní nároku na náhradu škody) je žalobcom uplatnený nárok premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade uplynula dňa 04.05.2009. Táto lehota začala plynúť odo dňa kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá. Žalobca neuplatnil svoje právo

poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní (§ 112 Občianskeho zákonníka v tzv. adhéznom konaní) s poukazom na to, že vo veci už majú rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu. Keďže žalobca podal na súd žalobu dňa 20.06.2016, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty.

5. Nakoľko súd zistil, že v rámci spotrebiteľského práva bola uplatnená premlčaná pohľadávka, súd sa už nezaoberal dôvodmi žaloby a ďalšou kontrolou spotrebiteľského práva a žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávne právne posúdil vec. Žalobca odmieta postavenie žalovanej v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pretože žalovanej bol úver poskytnutý na účel zamestnania. Vzájomný právny vzťah účastníkov zmluvy je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom.

9. Žalobca kladie v odvolaní dôraz na to, že v konaní sa domáha zaplatenia sumy 1 441,- eur z titulu náhrady škody s príslušenstvom, kedy s týmto nárokom žalobcu na občianskoprávne konanie odkázal súd rozhodnutím vydaným v trestnom konaní dňa 09.10.2012. Predmetný trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2012. Žalobca popiera, že jeho nárok je premlčaný. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla, ak ide o škodu spôsobenú úúmyselne (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.

15. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 20.06.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 441,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej zločinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona spáchaným žalovanou formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09.10.2012, právoplatným dňa 09.10.2012 bola žalovaná uznaná vinnou z uvedeného zločinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom) dňa 25.09.2009. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu.

16. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje

- vec nesprávne práve posúdil, ako namieta žalobca v odvolaní.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie súdu vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania. V ďalšom konaní súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .