Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-264-2014.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/264/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcov v 1. rade: L. L., M. XXX, M., v 2. rade: K. D., R. XXX, XXX XX Beckov, obe zastúpené: Advokátska kancelária Majling & Ninčák, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: HOMEBYT, s.r.o., Saratovská 26/ A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795 182, zast.: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Budovateľská 1064/22, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného takto
rozhodol:
Súd určuje Uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o., sídlo: Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795 182, prijaté dňa 05.08.2014 na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti z pôvodných 10.000,- eur na 22.200,- eur prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania spoločnosti spoločníčky Danky C. vo výške 6.100,- eur a prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania spoločnosti spoločníčky K. N. vo výške 6.100,- eur, za neplatné.
Súd určuje Uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o., sídlo: Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795 182, prijaté dňa 05.08.2014 na základe bodu č. 7 programu, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas so zmenou spoločenskej zmluvy v spoločnosti, ktorá spoločenská zmluva tvorila prílohu k zápisnici z valného zhromaždenia, za neplatné.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2014 domáhali určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného 05.08.2014. Predmetom uvedeného valného zhromaždenia bolo pod bodom 3 schválenie riadnej účtovnej uzávierky žalovaného za rok 2013. Žalobkyne mali pochybnosti o výpovednej hodnote, pravdivosti a úplnosti tejto účtovnej uzávierky hlasovali proti jej prijatiu. Z uvedeného dôvodu žalobkyne žiadali na uvedenom valnom zhromaždení o kompletnú inventarizáciu účtov spoločnosti, hlavnú knihu za rok 2013, inventarizáciu k 31.12.2012 a 31.12.2013 každého účtu vrátane odpisových kariet a Zmluvu o zlúčení spoločností JE-TE-PE s.r.o. a HOMEBYT, s.r.o.. Žalobkyne považujú za nutné uviesť, že žalovaná spoločnosť konajúca prostredníctvom jej konateľky dlhodobo porušuje práva žalobkýň odopretím nahliadnutia do kompletných účtovných dokladov spoločnosti, čím u žalobkýň iba zvyšuje mieru presvedčenia, že spoločnosť, resp. jej konateľ úmyselne koná na škodu žalobkýň. Na uvedenom valnom zhromaždení bolo pod bodom 4 prerokované zvýšenie základného imania spoločnosti novými peňažnými vkladmi. Prijatým uznesením bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania z 10.000,- eur na 22.200,- eur prevzatím záväzkov spoločníčok N. C. a K. N. na nové peňažné vklady do základného imania. N. C. prebrala záväzok na nový peňažný vklad do
základného imania spoločnosti vo výške 6.100,- eur a K. N. preberá záväzok na nový peňažný vklad do základného imania spoločnosti vo výške 6.100,- eur. Vychádzajúc zo znenia Spoločenskej zmluvy spoločnosti HOMEBYT, s.r.o. v znení z 10.04.2014 a to konkrétne či. 6 ods. 4 - ak sa má zvýšenie základného imania vykonať vnesením nových vkladov, valné zhromaždenie je povinné zabezpečiť každému spoločníkovi prednostné právo na zloženie vkladov s tým, že určí lehotu, v ktorej môžu spoločníci toto právo uplatniť. V zmysle čl. 6 ods. 2 Spoločenskej zmluvy v znení platnom k 10.04.2014: „Návrh na zvýšenie základného imania podáva konateľ alebo spoločníci. V oznámení o zvolaní valného zhromaždenia je v tomto prípade nevyhnutné uviesť dôvody zvýšenia základného imania, spôsob a návrh na úpravu spoločenskej zmluvy ohľadne zvýšenia základného imania. Zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti HOMEBYT, s.r.o. zo dňa 05.08.2014, bodu č. 4 vyplýva, že prednostné právo žalobkýň - spoločníčok L. L. a K. D. nebolo dodržané, zo strany spoločnosti neboli spoločníčky upovedomené o možnosti podieľať sa na zvýšení základného imania vnesením nových vkladov a nebola im poskytnutá žiadna lehota, v ktorej si spoločníčky môžu toto právo uplatniť. Z pozvánky na valné zhromaždenie je zrejmé, že nebol dodržaný ani postup vyžadovaný v čl. 6 ods. 2 spoločenskej zmluvy. Žalobkyne na valnom zhromaždení vyslovili nesúhlas s postupom pri prijímaní uznesenia č. 4 valného zhromaždenia a hlasovali proti jeho prijatiu. Žalobkyne dodatočne listom zo dňa 25.08.2014 upozornili žalovanú spoločnosť na uvedený nedostatok a uplatnili si svoje právo na vnesenie nových vkladov, ktorým sa zvyšuje základní imanie spoločnosti z 10.000,- eur na 22.200,- eur, tak aby ostal zachovaný pomer ich vkladov v spoločnosti vo vzťahu k základnému imaniu. Ich žiadosti zo strany spoločnosti vyhovené nebolo a konateľka spoločnosti napriek uvedenému upozorneniu podala návrh na zápis zmien do obchodného registra. Je nesporné a viac ako evidentné, že zámerom uvedeného nezákonného uznesenia bolo zníženie podielu žalobkýň na spoločnosti a tým obmedzenie všetkých ich zákonných práv ako spoločníčok spoločnosti. Zároveň žalobkyne listom zo dňa 25.08.2014 upozornili žalovanú na skutočnosť, že spôsobom odporujúcim zákonu došlo k neoprávnenej zmene Spoločenskej zmluvy, kde v úplnom znení po zasadnutí valného zhromaždenia dňa 05.08.2014 došlo k pozmeneniu či. 6, ktorý sa týka práve zvýšenia základného imania spoločnosti a to bez toho, aby uvedenú zmenu odsúhlasili spoločníci spoločnosti. Uvedená zmena iba potvrdzuje podozrenie, že k opomenutiu práv žalobkýň pri zvýšení základného imania došlo vedome, plánovane a úmyselne. Konateľka spoločnosti v súlade s uvedeným neoprávnene pozmenila spoločenskú zmluvu, aby na základe zmenenej spoločenskej zmluvy mohlo dôjsť k ďalšiemu porušovaniu práv žalobkýň a to obchádzaním ich práva na pomerné vloženie nových vkladov. Z uvedeného dôvodu, keďže úplné znenie spoločenskej zmluvy, ktorá mala byť vyhotovená na základe uznesení prijatých valným zhromaždením dňa 05.08.2014 nezodpovedá prijatým uzneseniam, bola vyhotovená v rozpore s nimi a tiež z dôvodu, že žalobkyne napádajú platnosť uznesení valného zhromaždenia, žiadajú súd, aby tiež určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, označeným ako bod 7 rokovania, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas so zmenou spoločenskej zmluvy v znení, ktoré tvorí prílohu k tejto zápisnici z valného zhromaždenia.
2. V rámci procesného útoku žalobkyne navrhli vykonať nasledovné dôkazy: Pozvánka na valné zhromaždenie na deň 05.08.2014, spoločenská zmluva z 10.04.2014, list žalobkýň zo dňa 25.08.2014 s doručenkou, spoločenská zmluva z 05.08.2014.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.04.2015, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobkýň uvedené v žalobe sú zavádzajúce. Nijakým spôsobom nepreukázali nesúlad hospodárskej a účtovnej evidencie spoločnosti so zákonmi, prípadne v čom by malo spočívať skresľovanie údajov a na základe čoho zastávajú uvedený názor. Nielenže žalobkyne svoje podozrenia bližšie nekonkretizovali, tieto nie sú a ani nemôžu byť z ich strany preukázané prostredníctvom konkrétneho dôkazu. Tiež má byť nepravdivé tvrdenie, že sú porušované ich práva odopretím nahliadnutia do kompletných účtovných dokladov spoločnosti a tiež, že boli žalobkyniam predložené neúplné doklady, ktoré sami o sebe nepredstavovali reálny základ pre overenie správnosti účtovnej závierky a hodnote spoločnosti. Žalobkyniam boli prostredníctvom ich predchádzajúceho právneho zástupcu predložené nasledujúce vyžiadané doklady: inventarizácia účtov 2012 a 2013, náklady za roky 2012 a 2013, hlavná kniha za roky 2012 a 2013, daňové priznanie za roky 2012 a 2013, podstatné časti znaleckého posudku ohľadne nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a H. M., ktorých vlastníkom je žalovaná spoločnosť, zmluva o zlúčení spoločností JE-TE-PE s.r.o. a HOMEBYT s.r.o.. Na základe požiadavky predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkýň bol do programu valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 05.08.2014, zaradený bod ohľadne prevodu zástupcov žalobkýň ponúknuté obchodné podiely žalobkýň na predaj spoločníkom K. N. a N. C., pričom odplata za prevod
obchodného podielu bola navrhnutá vo výške 500.000,- eur za prevod obchodného podielu žalobkyne 1 a rovnaká odplata bola navrhnutá za prevod obchodného podielu žalobkyne 2. S ohľadom na výšku navrhnutej odplaty za prevod obchodných podielov žalobkýň, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala skutočnú hodnotu obchodných podielov spoločníci K. N. a N. C. ponuku na predaj obchodných podielov neprijali. Následne prebehli pokusy o mimosúdnu dohodu, žalobkyniam boli predložené požadované podklady potrebné k určeniu hodnoty obchodného podielu žalobkýň. Nepravdivým je tvrdenie, že boli zo strany žalovanej spoločnosti predložené neúplné doklady, ktoré sami o sebe nepredstavovali reálny základ pre overenie správnosti účtovnej závierky a hodnote spoločnosti, nakoľko bola po preštudovaní podkladov zo strany právneho zástupcu žalobkýň prednesená nová, konkrétna ponuka ohľadne výšky odplaty za predaj obchodného podielu žalobkýň, ktorá vychádzala práve z predložených dokumentov. Tvrdenia žalobkýň, že schválením účtovnej závierky za rok 2013 s údajmi a hospodárskym výsledkom nezodpovedajúcim realite sú poškodené oprávnené záujmy a práva žalobkýň považujeme za absolútne nepodložené a neetické. Žalovaná spoločnosť spolupracuje za účelom riadneho vedenia účtovníctva aj s nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktorá každoročne pripravuje audítorskú správu o stave spoločnosti, napriek tomu, že v zmysle právneho poriadku spoločnosti takáto povinnosť nevyplýva. Žalobkyniam nebolo obmedzené ich prednostné právo na zloženie vkladov a tohto práva sa na valnom zhromaždení konanom dňa 05.08.2014 ani nedožadovali. V zmysle programu valného zhromaždenia, ktorý bol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie boli žalobkyne informované, že predmetom rokovania valného zhromaždenia bude aj zvýšenie základného imania spoločnosti a teda mohli svoje prednostné právo na zloženie vkladov uplatniť na valnom zhromaždení v súlade so spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej obsah im je, ako spoločníkom žalovanej spoločnosti, nepochybne známy. Žalovaná sa nestotožňujeme ani s názorom žalobkýň, že došlo k neoprávnenej zmene spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti, nakoľko o tejto zmene rozhodlo valné zhromaždenie v súlade s ustanovením článku 10 bod 2. písm. d/ spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti.
4. Dňa 29.06.2015 súd vydal uznesením č.k. 10Cb/264/2014-71 na návrh žalobkýň predbežné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť sprístupňovať žalobkyniam všetky informácie a doklady o žalovanej spoločnosti. Na základe podaného odvolania voči uvedenému uzneseniu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č.k. 3Cob/230/2015-91 napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2017 v rámci snahy súdu o zmierne vyriešenie sporu žalobkyne uviedli, že ak by im bola daná možnosť na zvýšenie svojich obchodných podielov tak, aby dosiahli percentuálnu výšku na účasti v spoločnosti podľa stavu pred zvýšením základného imania s týmto by súhlasili. Na konané valné zhromaždenie dňa 20.06.2017, sa však nedostavili, čo vyplýva aj so zápisnice z uvedeného valného zhromaždenia zo dňa 20.06.2017.
6. Dňa 19.09.2017 bol súdu doručený návrh na spojenie vecí vedené tunajším súdom pod sp. zn. 12Cb/282/2015 a 12Cb/203/2016 v zmysle § 166 Csp. Súd uznesením č. k. 10Cb/264/2014-138 spojil do konanie vedeného pod touto spisovou značkou konania sp. zn. 12Cb/282/2015, 12Cb/203/2016 a 10Cb/161/2017. Uvedenými konaniami sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti uznesení, ktorými boli schválené riadne účtovné závierky na valných zhromaždeniach žalovanej konaných v dňoch 05.08.2014, 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017. Podľa žalovanej, žalobkyne nemali právny dôvod na podanie týchto žalôb, nakoľko napadnuté uznesenia nie sú v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou a boli prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov.
7. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal z nesporného skutkového stavu opísaného v žalobe. Skutkový stav opísaný v žalobe nebol žalovanou spochybnený, je teda nesporné že dňa 05.08.2014 sa konalo valné zhromaždenie žalovanej, na ktorom boli prijaté uznesenia, ktorých neplatnosti sa žalobkyne domáhajú. Taktiež je nesporné, že i v ďalších rokoch, konkrétne 05.08.2014, 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017 sa konali valné zhromaždenia, na ktorých boli prijaté uznesenia, ktorými boli schválené účtovné uzávierky, ktorých určenia neplatnosti sa taktiež žalobkyne domáhajú.
8. Súd posudzoval skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 131 Obchodného zákonníka
(1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
(3) V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
(4) Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.
Podľa § 143 Obchodného zákonníka
(1) Ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.
(2) Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka.
(3) Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený.
(4) Na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.
Podľa § 115 Obchodného zákonníka
(1) So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
(3) Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.
(4) Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
(5) Ak tento zákon v odseku 11 neustanovuje inak, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas
s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
(6) Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Toto potvrdenie je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať.
(7) Povinnosť podľa odseku 6 má spoločnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti.
(8) Väčšinovým obchodným podielom sa na účely odsekov 7, 9 a 10 rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva.
(9) Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný väčšinový obchodný podiel alebo ak spoločnosť prevádza podľa tohto zákona vlastný väčšinový podiel. Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije voči zahraničnej osobe bez ohľadu na to, či je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu.
(10) Ak spoločnosť nemá podľa tohto zákona povinnosť doložiť návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra súhlasom správcu dane podľa osobitného zákona, doloží návrh na zápis písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa tohto zákona.
(11) Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
Podľa § 141 Obchodného zákonníka
(1) Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.
(2) Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
(3) Ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu spoločenskej zmluvy, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a spoločenskej zmluvy vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedajú.
Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
9. Na základe skutkového stavu, predložených dôkazov a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je len čiastočne dôvodná a vyhovel jej len v rozsahu enunciátu tohto rozsudku. Súd vyhovel žalobe v časti určenie neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením žalovanej konaným 05.08.2014 č. 4, ktorým bolo zvýšené základné imanie spoločnosti z 10.000,- eur na 22.000,- eur prevzatím záväzku p. N. C. a K. N., každá vo výške 6.100,- eur, čím sa zvýšil ich obchodný podiel v spoločnosti. Uvedené rozhodnutie bolo zjavne prijaté v rozpore s článkom 6 Spoločenskej zmluvy žalovanej účinnej v čase jeho prijatia. Uvedený článok pritom znel (hlavné body): Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zvýšení základného imania spoločnosti a to, vnesením nových vkladov od súčasných spoločníkov alebo aj od nových spoločníkov, alebo prevodom prostriedkov spoločnosti do základného imania spoločnosti. Návrh na zvýšenie základného imania podáva konateľ alebo spoločníci. V oznámení o zvolaní valného zhromaždenia je v tomto prípade nevyhnutné uviesť: - dôvody zvýšenia základného imania, spôsob - návrh na úpravu spoločenskej zmluvy ohľadne zvýšenia základného imania. Ak sa má zvýšenie základného imania vykonať vnesením nových vkladov, valné zhromaždenie je povinné zabezpečiť každému zo spoločníkov prednostné právo zloženie vkladov s tým, že určí lehotu, v ktorej môžu spoločníci toto právo uplatniť. Pokiaľ spoločníci nevyužijú svoje právo v danom termíne, môže spoločnosť zvýšenie základného imania vykonať formou získania nových spoločníkov. V pozvánke na valné zhromaždenie sa síce uvádza ako jeden z bodov zvýšenie základného imania, avšak neboli splnené ďalšie podmienky uvedené v spoločenskej zmluve týkajúce sa zvýšenia základného imania. Zvýšenie základného imania nebolo vôbec zdôvodnené a taktiež nebol uvedený spôsob a rozsah zvýšenia základného imania spoločnosti. Zo zápisnice vyplýva, že až pri rokovaní o bode 4 sa žalobkyne reálne mohli dozvedieť o spôsobe zvýšenia základného imania, teda že valné zhromaždenie navrhlo zvýšenie základného imania len prevzatím záväzku dvoch spoločníčok. V rámci prerokovania tohto bodu ani nebola daná možnosť žalobkyniam, aby sa na zvýšení základného imania podieľali podľa spoločenskej zmluvy. Žalobkyne síce hlasovali proti takémuto prijatiu uznesenia, ale vzhľadom na počet ich hlasov na zhromaždení boli prehlasované. Na skutočnosti, že týmto konaním žalovanej došlo k porušeniu práv žalobkýň nič nemôže zmeniť ani argumentácia žalovanej na pojednávaní konanom 16.11.2017, že žalobkyne sa žiadnym spôsobom nepokúšali domôcť sa prípadných práv žalobkýň v súvislosti so špecifikáciou bodu valného zhromaždenia pojednávajúceho o zvýšení základného imania spoločnosti a práve naopak žalobkyne nemali záujem o vnesenie nových vkladov do spoločnosti, ale výlučne o speňaženie svojich obchodných podielov v spoločnosti. K uvedenému súd uvádza, že nemôže byť povinnosťou žalobkýň domáhať sa akýchkoľvek upresnení a špecifikácií prípadného zvýšenia základného imania spoločnosti. Práve žalovaná resp. jej konateľ alebo spoločníci navrhujúci zvýšenia základného imania mali povinnosť postupovať v zmysle spoločenskej zmluvy, čo sa zjavne nestalo. Za irelevantné vzhľadom k prejednávanej veci má pritom súd poukázanie žalovanej na § 143 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie znie: záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený. Keďže žalobkyne zjavne sú spoločníčkami žalovanej, takže uvedené ustanovenie zákona nemôže mať relevanciu k prejednávanej veci. Žalovaná ďalej poukázala na § 143 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania. Podľa žalovanej, teda žalobkyne mali možnosť v rámci jedného mesiaca od prijatia tohto rozhodnutia valného zhromaždenia vyhlásením s náležitosťami požadujúcim Obchodným zákonníkom prevziať záväzok na nový vklad a tým zvýšiť svoje podiely v spoločnosti, čo sa však nestalo. Podľa žalovanej došlo k pokusu o takéto konanie a to konkrétne listom adresovaným právnemu zástupcovi žalovanej zo dňa 25.08.2014, obsahom ktorého mal byť pokus o uplatnenie práva a vnesenie nových vkladov, ktorým by sa zvýšilo základné imanie spoločnosti tak, aby zostal zachovaný pomer ich vkladov v spoločnosti. V nadväznosti na poukázanie na uvedené zákonné ustanovenia žalovanou súd uvádza, že spoločenská zmluva žalovanej práve určila inak ako uvádza § 143 ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú opäť poukazuje na čl. 6 spoločenskej zmluvy, podľa, ktorého ak sa má zvýšenie základného imania vykonať vnesením nových vkladov, valné zhromaždenie je povinné zabezpečiť každému zo spoločníkov prednostné právo
zloženie vkladov s tým, že určí lehotu, v ktorej môžu spoločníci toto právo uplatniť. Valné zhromaždenie však každému zo spoločníkov nezabezpečilo prednostné právo na zloženie vkladov určením lehoty, v ktorej môžu spoločníci toto právo uplatniť. Tvrdenie, že žalobkyne sa mali vlastnou iniciatívou domáhať práva, aby mohli vniesť nový peňažný vklad do základného imania tak, aby bol zachovaný ich pomer vkladu k základnému imaniu považuje súd za nedôvodné. Základné imanie už bolo opísaným spôsobom navýšené a ak by sa aj žalovanou opísaným spôsobom v lehote jedného mesiaca domáhali zvýšenia ich vkladu do spoločnosti a toto by valným zhromaždením nebolo schválené, opäť by sa len mohli obrátiť na súd so žalobou obsahovo zhodnou s touto. Nehovoriac, že by sa pravdepodobne dostali do kolízie s prekluzívnou lehotou na podanie žaloby ustanovenou v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
10. Súd taktiež vyhovel žalobe v časti určenia neplatnosti uznesenia č. 7 valného zhromaždenia žalovanej konaného 05.08.2014, ktorým sa zmenila spoločenská zmluva v časti II článok 6. Po prijatí tohto uznesenia valné zhromaždenie prijalo zmenu v uvedenom článku, ktorý po zmene znie:
1. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zvýšení základného imania spoločnosti, a to vnesením nových vkladov od súčasných spoločníkov alebo od nových spoločníkov, alebo prevodom prostriedkov spoločnosti do základného imania spoločnosti. 2. Návrh na zvýšenie základného imania podáva konateľ alebo spoločníci. 3. Zvýšenie základného imania zabezpečí na základe rozhodnutia valného zhromaždenia konateľ. 4. Konateľ je povinný bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra. Zvýšenie základného imania je platné odo dňa, keď sa zápis do obchodného registra vykonal.
Súd konštatuje, že prijatím uvedenej zmeny spoločenskej zmluvy došlo k takému zúženiu, obmedzeniu práv priznaných spoločníkom spoločenskou zmluvou v oblasti práv pri zvyšovaní základného imania, že podľa názoru súdu bol na prijatie takejto zmeny spoločenskej zmluvy, potrebný podľa § 141 ods. 2 Obchodného zákonníka súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Uvedenou zmenou časti II čl. 6 došlo k okresaniu povinností žalovanej a jej valného zhromaždenia pri plánovanom zvýšení základného imania. Tým pádom došlo aj k okresaniu práv spoločníkov pri tomto úkone žalovanej. V novom znení spoločenskej zmluvy bola vypustená povinnosť v oznámení o zvolaní valného zhromaždenia nevyhnutnosť uviesť dôvody zvýšenia základného imania a spôsob, návrh na úpravu spoločenskej zmluvy ohľadne zvýšenia základného imania. Taktiež bola vypustená povinnosť valného zhromaždenia v prípade vnesenia nových vkladov zabezpečiť každému zo spoločníkov prednostné právo na zloženie vkladov s určením lehoty, v ktorej môžu spoločníci toto právo uplatniť. Uznesenie síce bolo prijaté prostou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov, pričom do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, avšak súd má za to, že ide o tak zásadnú zmenu, že s ňou musia súhlasiť všetci spoločníci, tak ako to vyplýva z § 141 ods. 2 Obchodného zákonníka.
11. Súd zamietol žalobu v jej častiach o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorým boli schválené účtovné závierky žalovanej za jednotlivé obdobia. Súd uvádza, že pri prijatí týchto uznesení nedošlo k porušeniu žiadnych ustanovení spoločenskej zmluvy ani zákona. Je nepochybné, že žalobkyne sa domáhali určenia neplatnosti týchto uznesení z dôvodu, že majú za to, že účtovné závierky nekorešpondujú s reálnym hospodárskym stavom u žalovanej. Takéto skutočnosti, však nemôžu byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorými boli závierky schválené. Súd má za to, že v prípade ak by aj účtovné závierky nekorešpondovali s reálnym ekonomickým stavom žalovanej, žalobkyne mali zvoliť iný prostriedok ich prípadnej ochrany ako menšinových spoločníčok u žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj navrhovaný dôkaz vykonaním znaleckého dokazovania za účelom zistenia reálneho ekonomického stavu u žalovanej ako celkom neúčelný vzhľadom k predmetu sporu.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. K uvedenému záveru súd dospel vzhľadom na charakter sporu, keď predmetom konania bolo šesť určovacích výrokov, pričom žalobkyne boli úspešné len z dvoch z nich. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu a neúspechu považuje súd za zhruba rovnaký, keďže úspech v dvoch výrokoch, avšak zjavne pre konanie nosnejších možno zrovnať
s neúspechom v štyroch zvyšných výrokoch. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.