Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/122/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K., D. XXXX/XX, proti žalovaným: 1. Stavebné bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, so sídlom Galanta, Esterházyovcov 709/12, IČO: 34 099 069, 2. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ivan Rendek, so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, o určenie členstva žalobkyne v družstve a neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/28/2013-131 zo dňa 10.11.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1 priznal náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. žalovanému 2 priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 35 ods. 2 a 3, § 37 ods. 1, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej aj , s použitím procesných ust. § 137c a § 255 ods. 1 CSP.

3. Prioritne súd skonštatoval, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení má za daný pri stotožnení sa s uznesením NS SR sp. zn. 4 Cdo 56/2009. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu sa súd v časti určenia, že žalobca je členom žalovaného 1 zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 16.8.2012 uzavretej medzi žalobkyňou ako prevodkyňou a žalovaným 2 ako nadobúdateľom bytu. Súd pritom skonštatoval, že išlo o štandardnú dohodu uzavretú stranami podľa čl. 17 ods. 1 Stanov žalovaného 1, kde predmet uvedeného dvojstranného právneho úkonu je definovaný v čl. 2 bod 1 prvá veta, z ktorého jednoznačne vyplýva, že účelom dohody je prioritne prevod členských práv a povinností spojených s členstvom u žalovaného 1 k bytu č. XX v bytovom dobe súp. č. XXXX, vchod č. XX na ulici D. v K.. Podľa súdu, z tohto ustanovenia s určitosťou a jasnosťou vyplýva aký účel sa dohodou sledoval, pričom uvedený prejav vôle presne zodpovedá účinku dohody. Súd teda nevidel rozpor podľa § 34 a § 35 ods. 2 OZ. Následnými ustanoveniami čl. 2 bod 1 písm. a) a b) si ďalej zmluvné strany vyporiadavajú majetkové práva a povinnosti z prevodov členských práv spojené a súvisiace, vzhľadom na to súd je toho názoru, že predmetná dohoda nie je neplatná podľa § 37 OZ, je formulovaná dostatočne, určite a zrozumiteľne, v zmysle interpretačných pravidiel, z jej obsahu je zrejmý účel, obsahuje rovnako aj jednoznačný prejav vôle smerujúci k prevodu členských práv a povinností. Zároveň súd skonštatoval, že predmetná dohoda

obsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu, je z nej zrejmé kto ju uzatvoril ako aj to, že jej predmetom je prevod členských práv a povinností člena družstva v súvislosti s konkrétnym bytom.

4. Vzhľadom na druhý žalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti a to skutočnosť, že v súvislosti s uzatvorením predmetnej dohody bola uvedená do omylu treťou osobou a to pánom G. a svedkyňou R., súd posúdil platnosť dohody aj v zmysle § 49a OZ. I tu z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohoda je platná, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti preukázania, že bola uvedená do omylu žalovaným 2 a ani nepreukázala, že žalovaný 2 zároveň vedel alebo musel vedieť o omyle. Súd mal za to, že ak žalobkyňa nevedela, čo v prípade dohody vlastne podpisuje, môže si za to výlučne sama, pretože jej obsahu, ako sama uviedla, nevenovala pozornosť, ktorá skutočnosť však rozhodne podľa platnej legislatívny nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu.

5. Nad rámec nevyhnutného dokazovania, vzhľadom na právny dôvod neplatnosti, mal súd za preukázané, že v deň podpisu došlo k zaplateniu ceny prevodu členských práv a povinností vo výške 25.000,- Eur vychádzajúc z čl. III bod 2 dohody, kde žalobkyňa notársky overeným podpisom uznala, že v deň podpisu dohody jej bola hotovosť 25.000,- Eur vyplatená žalovaným 2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil dohodu o prevode členských práv a povinností ako platnú, na základe čoho žalobkyňa v prvej časti žalobného petitu o určenie, že naďalej je členkou žalovaného 1 nemohla byť úspešná, keďže svoje členské práva a povinnosti platne previedla na žalovaného 2. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v danej časti zamietol.

6. S poukazom na ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. v spojení s § 39 súd žalobu zamietol aj v druhej závislej a nadväzujúcej časti petitu, kde žalobkyňa žiadala určiť za neplatnú aj následne uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi žalovaným 1 ako predávajúcim a žalovaným 2 ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k danému bytu, pričom rozhodujúcim dôvodom bolo práve popísané vyhodnotenie predmetnej dohody, na základe čoho sa žalovaný 2 platne stal členom žalovaného 1 namiesto žalobkyne a teda ako člen družstva mal právo uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt, na základe čoho nemožno predmetnú zmluvu posúdiť ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na hospodárnosť konania súd nemal dôvod vykonať žalobkyňou navrhnuté dokazovanie vyžiadaním kompletného vkladového spisu týkajúceho sa predmetnej zmluvy od katastra, nakoľko oboznámenie sa s obsahom vkladového spisu nebolo podstatné pre dosiahnutie rozhodnutia vo veci samej. Súd teda aj druhú časť žalobného petitu vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 s poukazom na plný úspech žalovaných 1 a 2.

8. Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa s odôvodnením, že súdne pojednávanie neboli dostatočne prejednané, nezúčastnili sa ich hlavní žalovaní ako pán X., G. a Y., u ktorých žiadala detektor lži, nebolo jej vyhovené. Menovaní jej podvodom prišili 25.000,- Eur akú sumu ešte v živote nemala možnosť ani len vidieť, pre takéto krivé obvinenie žiada opätovne detektor lži. K odvolaniu pripojila listinné dôkazy (uznesenie z kriminálnej polície, čiastočný výpis z LV, fotokópiu dopisu odoslanú notárovi, uznesenie z Okresnej prokuratúry a tiež predmetný rozsudok).

9. Uznesením č.k. 26C/28/2013-166 zo dňa 23.1.2017 bola žalobkyňa súdom prvej inštancie vyzvaná, aby svoje odvolanie doplnila s označením, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne a čoho sa domáha.

10. Na túto výzvu žalobkyňa zareagovala podaním zo dňa 2.3.2017, v ktorom doplnila, že jej odvolanie smeruje proti rozhodnutiu sp. zn. 26C/28/2013-131 s tým, že sa odvoláva podľa § 365 písm. a), b), c), f), g) a h), keďže neboli splnené procesné podmienky. Uviedla, že posledný súd bol odročený, kde sa nedostavil na súdne pojednávanie žalovaný 2, Ing. Y.. Doplneným odvolaním napáda celý proces a domáha sa spravodlivosti. Bytové družstvo umožnilo list vlastníctva J. X., ktorý s Ing. Y. spravili na ňu podvod, že byt dobrovoľne predala za sumu 25.000,- Eur. Odvolanie dopĺňa, že žalobu smeruje na J. X. a Ing. Y., ktorí za svoje podvody už boli stíhaní v roku 2014, k čomu opätovne zasiela fotokópiu novín, kde sa o tom píše. Sumu 25.000,- Eur nemala možnosť v hotovosti nikdy ani len vidieť. Dopustili sa trestného zákona 221 a 235, kde zneužili jej slabosti a nevedomosti. Žiada súd o zabezpečenie dôkazu cez detektor lži na uvedené osobnosti E. X., Ing. Y., H., P., I., R. a G., pričom pri procese detektora lži chce byť prítomná.

11. Žalovaní odvolanie nepodali.

12. Žalovaný 1 podal k doručenému odvolaniu žalobkyne stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a z hľadiska obsahu podané odvolanie za zmätočné a nedôvodné a žiada ho v celom uplatnenom rozsahu zamietnuť.

13. Žalovaný 2 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol, nakoľko prvé podanie nemalo všetky náležitosti a druhé bolo podané oneskorene, eventuálne, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. V úvode uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení. Poukázal na to, že sa zúčastnil pojednávania 26.11.2013, kedy sa vo veci vyjadril a nakoľko ho už následne nikto nežiadal v konaní vypočuť, pojednávaní sa nezúčastňovať, zúčastňoval sa ich jeho právny zástupca. Pán G. nebol v konaní vypočutý, pretože ho žiadna zo strán v konaní nenavrhla vypočuť. Žalobkyňa tak neurobila ani raz a to ani počas obdobia, kedy bola ešte právne zastúpená. Nemyslí si preto, že jeho nevypočutie je chybou súdu alebo žalovaných, žalobkyňa má v konaní dôkaznú povinnosť. Svedok Y. sa pojednávania zúčastnil 10.11.2017. Tvrdenia žalobkyne o viacerých žalobách sú nepochopiteľné a účelové. Tie dôkazy, ktoré žalobkyňa v konaní navrhla boli vykonané, rovnako ako u žalovaného 2 návrhy na doplnenie dokazovania. Preto ak teraz tvrdí, že súd pochybil nevypočutím nejakej osoby, ktorá ani nebola navrhnutá za svedka, je to zarážajúce. Pokiaľ žalobkyňa uvádza nejaký trestný spis, žalovanému 2 je známe, že mala iniciovať trestné konanie, ktoré však nepotvrdilo pravdivosť jej tvrdení a toto bolo podľa jeho informácií odmietnuté bez toho, aby bol niekto čo len obvineným. Podľa jeho vedomostí žalobkyňa v priebehu konania nikdy neurobila návrh na podrobeniu sa svedkov, či účastníkov detektoru lži a všetky ostatné navrhnuté dôkazy boli vykonané. Pokiaľ ide o druhé podanie odvolania poukázal na § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Nakoľko druhé podanie bolo urobené celkom zjavne po uplynutí lehoty 15 dní, na neskoršie tvrdenia a ňou označené odvolacie dôvody by odvolací súd nemal prihliadať. Odvolacie dôvody v druhom podaní pritom žalobkyňa uvádza úplne formalisticky. Žalovaný 2 nebol nikdy trestne stíhaný v súvislosti so žalobkyňou alebo predmetným bytom. V závere poukázal na to, že žalobkyňa neustále odďaľovala rozhodnutie vo veci samej, pričom dostala za predmetný byt kúpnu cenu, odmietla sa z neho vysťahovať a doposiaľ jeho byt užíva bezodplatne, nakoľko žalovaný 2 platí všetky platby spojené s jeho užívaním, keď nechce, aby vznikol nedoplatok. Dokonca už samotnú žalobu vníma ako snahu o predĺženie si bývania zadarmo a práve v tomto konaní žalobkyne vidí rozpor s dobrými mravmi.

14. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľka použila i keď formálne zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), f), g) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a reálne uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na žalobkyňou reálne uplatnený odvolací dôvod bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) , či dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) , prípadne, či sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v dôsledku čoho zistený skutkový stav neobstojí (§ 365 ods. 1 písm. g) .

17. V prvom rade k tvrdeniu odvolateľky, že na súdnych pojednávaniach sa nezúčastnili „hlavní žalovaní“, podľa obsahu nesporne tým myslí svedkov X., G. a Y., je potrebné uviesť, že žalovaný 2 sa zúčastnil súdneho pojednávania dňa 26.11.2013, na ktorom bol aj vypočutý, pričom uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením svojho právneho zástupcu a k veci nemá čo uviesť. Rovnako sa súdneho pojednávania dňa 10.11.2016 zúčastnil aj svedok M. Y., ktorý bol vo veci riadne vypočutý. Je pravdou, že žiadneho z pojednávaní sa ako svedok nezúčastnil pán G., avšak vykonanie takéhoto dôkazu podľa obsahu spisu žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania nenavrhla, pričom vykonania dôkazu výsluchom svedka G. sa nedomáhali ani žalovaní. Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa v prvej inštancii nedomáhala ani výsluchu žalovaného 2, či svedkov na tzv. detektore lži.

18. K skutočnosti, že žalobkyňa až v podanom odvolaní navrhuje výsluch svedka G., ako aj výsluch všetkých svedkov a žalovaného 2 aj prostredníctvom polygrafu, ako i ku skutočnosti, že k podanému odvolaniu pripojila viacero vyššie vymenovaných listinných dôkazov, je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 366 prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len z taxatívne vymenovaných dôvodov a) ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade ale žiadna z uvedených zákonných podmienok pre použitie nových prostriedkov procesného útoku žalobkyňou až v odvolacom konaní nebola ani tvrdená, ani preukázaná a ani nevyšla v konaní najavo. Menované prostriedky procesného útoku uplatnené žalobkyňou až v odvolacom konaní sú preto zákonom neprípustné a nemožno na ne prihliadať.

19. V oboch citovaných podaniach naviac žalobkyňa tvrdí, že bol na nej spáchaný podvod a sumu 25.000,- Eur v živote nemala možnosť ani len v hotovosti vidieť, čím chce zrejme povedať, že kúpna cena za predmetný byt na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 16.8.2012 jej nebola vyplatená a preto súd prvej inštancie dospel v tomto smere k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že žalobkyni bola táto suma žalovaným 2 vyplatená v deň podpisu predmetnej dohody, mal súd za preukázanú obsahom predmetnej dohody, kde žalobkyňa aj notársky overeným podpisom vyplatenie hotovosti uznala, pričom jej vyplatenie potvrdil aj žalovaný 2 aj svedok Y..

20. Podľa § 132 žalobca je povinný už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pritom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 . Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Ostatne citované procesné ustanovenia zakotvujú dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy, kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Len celkom výnimočne súd môže vykonať dôkazy, ktoré procesné strany nenavrhli, na čo v danom prípade neboli splnené podmienky.

21. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

23. Žalobkyňa v predmetnom konaní tvrdila, že je riadnou členkou žalovaného 1 vo vzťahu k predmetnému bytu, čo vyvodzovala z tvrdenia, že predmetná dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá mala byť uzavretá medzi ňou a žalovaným 2 ako nadobúdateľom je neplatná a zároveň žiadala určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1 a 2, ktorou žalovaný 1 previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na žalovaného 2, je takisto neplatná. Na žalobkyni teda spočívalo dôkazné bremeno preukázať skutkové okolnosti vedúce k týmto záverom. Podľa obsahu spisu pritom súd prvej inštancie dôsledne vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou ako aj žalovanými v priebehu prvoinštančného konania s výnimkou žalobkyňou navrhnutého vyžiadania vkladového spisu týkajúceho sa predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, pričom jeho nevykonanie riadne odôvodnil v preskúmavanom rozsudku (ods. 27), s ktorým stanoviskom sa odvolací súd tiež plne stotožňuje. Súd prvej inštancie potom správne vychádzal z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, ktoré viedli k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala neplatnosť predmetnej dohody pri prevode členských práv a povinností k bytu uzavretej medzi ňou a žalovaným 2, logicky ani následnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1 a 2, ani teda, že je riadnym členom žalovaného 1. Žalobkyňa v konaní nevyvrátila ani listinnými dôkazmi preukázanú skutočnosť, že kúpna cena v súvislosti s prevodom členských práv a povinností k danému bytu v sume 25.000,- Eur, ako to vyplynulo z listinných dôkazov, jej nebola vyplatená. Neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou má potom za následok zamietnutie žaloby, ako k tomu došlo i v danom prípade.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vysporiadaní sa s relevantnými odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobkyňou, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislých osobitne odvolacími námietkami nenapadnutých a vecne správnych výrokov II. a III. o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

25. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. V tomto odvolacom konaní boli plne úspešní obaja žalovaní a preto podľa citovaných ustanovení žalovaným 1 a 2 vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto žalovaným 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .