Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_1T-4-2018.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/4/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2018 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného S. Q., J.. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., Y. XX, t.č. na neznámom mieste
j e v i n n ý , ž e
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/233/2004-123 zo dňa 12.01.2005, právoplatným dňa 02.04.2005 uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne počnúc dňom 01.01.2004 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa H. S., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste trvalého bydliska, okres Banská Bystrica, v meste Zvolen, okres Zvolen a na iných miestach v období od 01.06.2004 do 09.05.2018 riadne a včas úmyselne neplnil, v dôsledku čoho bolo oprávnenej v období od 01.05.2005 do 31.07.2012 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplácané náhradné výživné, pričom nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v nezamestnanosti, avšak na výživné nezaplatil ani pomernú čiastku, čím mu voči oprávneným
- H. S., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom Zvolen, W.. A.. M. Č.. XX, za obdobie od 01.06.2004 do 30.04.2005 a následne od 01.07.2008 do 09.05.2018 vznikol dlh na výživnom vo výške 4.281,51 €,
- ÚPSVaR Zvolen, J. Jiskru č. 6, Zvolen, za obdobie od 01.05.2005 do 30.06.2008 vznikol dlh na výživnom vo výške 1.261,22 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 423/17/6611 dňa 06.02.2018 obžalobu na obv. S. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Hlavné pojednávanie postupom podľa ustanovenia § 361 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, keď považoval všetky podmienky pre takýto postup za splnené. Súd na návrh prokurátora podaný v obžalobe opatrením sp. zn. 1T/4/2018 zo dňa 09.02.2018 rozhodol, že v prejednávanej trestnej veci obv. S. Q. sa bude konať ako proti ušlému, nakoľko z podkladov zabezpečených počas prípravného konania vyplýva, že na obvineného je v realizácii vydaný príkaz na zatknutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4Tp/4/2005, avšak bez úspechu. Bola získaná informácia, že bol zamestnaný v Českej republike, avšak pracovný pomer ukončil a nezanechal na seba žiadny kontakt. Účinok nemalo ani zverejnenie pátrania v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Obvinený sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, zrejme v cudzine, čím je daný predpoklad, že sa vyhýba trestnému konaniu. Obvinenému bol opatrením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/264/2017 zo dňa 14.09.2017 ustanovený obhajca, ktorému bola riadne doručená obžaloba, ako aj predvolanie na hlavné pojednávanie /č.l. 221, 228/, ktoré bolo tiež vyvesené na úradnej tabuli súdu.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi, a to výpoveďami svedkov a čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Ustanovený obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní namietal výšku dlhu na výživnom vo vzťahu ku H. S. s poukazom na to, že v období od 01.05.2005 do 31.07.2012 jej bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácané náhradné výživné.
Svedkyňa H. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa nevie presne vyjadriť k výške dlžného výživného, vychádza z podanej obžaloby. Výšku vyplateného náhradného výživného spočítanú nemá. Po celú dobu žalovaného obdobia neplatenia výživného potreby maloletého dieťaťa zabezpečovala ona, musela sa zariadiť a pracovať tak, aby uživila dve deti, ktoré počas tohto obdobia netrpeli núdzou. Mal. S. počas žalovaného obdobia nebol vôbec v kontakte s obžalovaným. V súčasnosti náhradné výživné nepoberá, nespomína si odkedy. S obžalovaným nie je v kontakte a nevie uviesť, kde by sa mohol nachádzať. Matka dieťaťa H. S. si na hlavnom pojednávaní v prípade, že obžalovaný bude súdom uznaný za vinného, uplatnila dlžné výživné, ktoré po zarátaní nezaplateného výživného za mesiace február a marec 2018 predstavovalo 4.248,32 €.
Svedkyňa Z.. F. Č., poverená zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žiadateľka H. S. poberala na mal. dieťa S. S. náhradné výživné od 01.05.2005 do 31.07.2012 vo výške 33,19 € mesačne. Od 01.08.2012 až do súčasnosti už ÚPSVaR matke náhradné výživné nevypláca, pretože si nepodala novú žiadosť. ÚPSVaR si náhradu škody v podobe vyplateného náhradného výživného neuplatňuje, pretože si ju už uplatnil v exekučnom konaní a obžalovaného neevidujú ako dlžníka v evidencii napriek tomu, že od neho neboli poukázané žiadne finančné prostriedky na úhradu vyplateného náhradného výživného. Do účinnosti zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom úrad bol povinný v správnom konaní uložiť povinnej osobe povinnosť vrátiť finančné prostriedky vyplatené z titulu náhradného výživného. Túto povinnosť od 01.07.2008 úrad nemá. Úradu nie je známe, kde sa obžalovaný nachádza a vo vzťahu k jeho osobe exekučné konanie nie je úspešné.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/439/2002 zo dňa 27.01.2003 / č.l. 75-77/, z ktorého vyplýva, že mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy a opatery matke a otec S. Q., nar. XX.XX.XXXX bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2003. Ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5P/233/2004 zo dňa 12.01.2005 /č.l. 78-79/ bolo zistené, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na mal. S. S. sumou 1.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.01.2004 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2005. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutiami ÚPSVaR Zvolen /č.l. 80-88/, týkajúcimi sa vyplácania náhradného výživného na mal. S. S., ako aj zaväzujúce obžalovaného na náhradu vyplateného náhradného výživného, s upovedomením o začatí exekúcie /č.l. 89/, rodným listom dieťaťa a potvrdením o návšteve školy /č.l. 90-91/, tabuľkami plnenia vyživovacej povinnosti /č.l. 92-96, 205-209/, údajmi z registra obyvateľov /č.l. 97-102, 179-180/, príkazom na zatknutie OS ZV sp. zn. 4Tp/4/2005 /č.l. 107/, správami týkajúcimi sa osobných a majetkových pomerov obžalovaného, a to správou z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou /č.l. 109-111/, správami OR PZ OPP Banská Bystrica, Správy katastra BB, Daňového úradu BB, Okresného dopravného inšpektorátu BB, Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ÚPSVaR Banská Bystrica, Obvodného úradu BB, odbor živnostenského podnikania a odbor všeobecnej vnútornej správy /č.l. 112-120, 123-125, 128-135, 137-138, 144, 146-149, 155-159, 165-166, 168-172/, správou o povesti Mestského úradu Banská Bystrica /č.l. 136, 173/, správou Obvodného úradu BB, odbor všeobecnej vnútornej správy /č.l. 127/, správou z archívu ZVJS /č.l. 141/, správou VšZP /č.l. 143, 153/, výpisom z evidencie priestupkov /č.l. 150, 174/, úradné záznamy /č.l. 175, 178/, fotokópie poštových poukazov / č.l. 176-177/, odpis RT /č.l. 122, 181/. Zo strany ustanoveného obhajcu obžalovaného po ich prečítaní námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podľa ods. 3 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas).
Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, keďže v období od 01.06.2004 do 09.05.2018, t.j. po dlhší čas, sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému S. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/439/2002 zo dňa 27.01.2003 zverený do osobnej starostlivosti matky H. S., pričom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/233/2004 zo dňa 12.01.2005, právoplatného dňa 02.04.2005, mal obžalovaný povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným v sume 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne od 01.01.2004 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Je potrebné uviesť, že obžalovaný nebol v rozhodnom období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani žiadne príspevky poskytované úradom práce. Do 30.08.2004 bol zamestnaný v pohrebníctve S., Bratislava. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi riadne a včas neplnil, keďže neuhrádzal výživné vo výške stanovenej právoplatným rozhodnutím súdu.
V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok, čo však neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené, súd upravil obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do dňa 09.05.2018. S poukazom na uvedené súd upravil aj dlžnú sumu výživného a to na sumu 4.281,51 € voči oprávnenej matke dieťaťa H. S. za obdobie od 01.06.2004 do 30.04.2005 a od 01.07.2008 do 09.05.2018, pričom voči ÚPSVaR Zvolen má obžalovaný dlh z titulu vyplateného náhradného výživného v období od 01.05.2005 do 30.06.2008 vo výške 1.261,22 €, keď súd vychádzal z vyčíslenia dlžného výživného zabezpečeného v prípravnom konaní, pričom je potrebné uviesť, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť v žalovanom období neplnil ani sčasti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.
Obžalovaný je podľa údajov z registra obyvateľov rozvedený, má dve deti, okrem mal. S. S. ešte plnoletú dcéru. Nemá hlásený žiadny trvalý pobyt a zdržiava sa na neznámom mieste. Nie je evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne, nepoberá žiadnu dávku nimi vyplácanú. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Obžalovaný nemá žiadne záznamy o spáchaných priestupkoch. V minulosti bol trikrát súdne trestaný, pri všetkých odsúdeniach vykonával aj nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/131/2010 zo dňa 06.09.2010, právoplatným dňa 21.09.2010 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovanému priťažovalo, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).
U obžalovaného pri prevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné v súlade s § 34 ods. 4 a ods. 8 Tr. zákona vychádzať zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby a súd mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.
Vychádzajúc z uvedeného posúdenia osoby obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ako aj všetkých okolností prípadu, najmä s poukazom na dĺžku trvania protiprávneho konania zo strany obžalovaného, ktorý svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnil ani sčasti, tiež vzhľadom k následku jeho konania, súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie je potrebné pôsobiť represívne, pretože predchádzajúce odsúdenia nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv. Súd preto obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia slobody, a to nepodmienečný, vo výmere 2 roky a 4 mesiace, čo je trest uložený na samej spodnej hranici v danom prípade sa aplikujúcej zákonom upravenej trestnej sadzby. Pre výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona). Takto uložený trest súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného.
Súd dodáva, že napriek tomu, že H. S. na hlavnom pojednávaní predniesla žiadosť, aby v prípade, že obžalovaný bude uznaný za vinného, mu bola uložená povinnosť dlh na výživnom jej uhradiť, čo predniesla ako nárok na náhradu škody, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať samostatným výrokom rozsudku, pretože u matky maloletého dieťaťa sa v danom trestnom konaní nejedná o škodu spôsobenú trestným činom v pravom slova zmysle. V danom prípade sa jedná o povinnosť obžalovaného vyplývajúcu zo zákona (nie povinnosť zmluvnú).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.