Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-133-2017.pdf
PDF · 72.59 KB
No categories available
21Ek/133/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUSTRINON MANAGEMENT, s.r.o., se sídlem U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 292 16 842 v konaní zast.: VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti povinnému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. N. č.XXX, XXX XX N. - N., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.827,44 CZK s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/133/2017 zo dňa 5. marca 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 5.3.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/133/2017, ktorým návrhy povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 124 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo 12/2007 zo dňa 30.04.2008 ako aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011-31 zo dňa 03.05.2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, povinný môže namietať, resp. uvádzať iba skutočnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Povinný však už nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania. Povinný však tieto skutočnosti mal namietať v základnom konaní, a ak tak neurobil, resp. opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Inak povedané, zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať, len ak vznikol po vydaní exekučného titulu. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011-31 zo dňa 03.05.2011, v ktorom Ústavný súd SR okrem iného uviedol: „Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§58 Exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.“ Rovnaké stanovisko bolo prezentované aj v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo 12/2007 zo dňa 30.04.2008. Na základe uvedeného súd v rámci prebiehajúcej exekúcie nemôže prihliadnuť na úhradu vykonanú pred vydaním platobného rozkazu (exekučného titulu), ktorý má byť vykonaný. Záverom uviedol, že exekučný súd na okolnosti pred vydaním exekučného titulu nesmie, resp. nemá právo prihliadnuť, nakoľko takým postupom by sa dostal do pozície opravného súdu, pričom ale takéto postavenie exekučnému súdu neprináleží. Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného
titulu mohol (mal) povinný (žalovaný) uplatniť v základnom konaní, vo vykonávacom konaní však povinný takýmto právom nedisponuje. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník návrhy povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť, v ktorej uviedla, že v uznesení nie je uvedené, že jej z účtu v Poštovej banke, a.s. dňa 07.10.2007 na príkaz súdnej exekútorky bol zablokovaný účet, kde jej zo Sociálnej poisťovne bol doručovaný starobný dôchodok, ktorý je už exekuovaný a vyplácaný v životnom minime. Z tohto dôvodu požiadala Sociálnu poisťovňu - ústredie o vyplácanie dôchodku poštou a požaduje zrušenie účtu, ktorý je od októbra 2017 bez pohybu. Súčasne nesúhlasí, aby jej na účte boli pripisované pokuty a penále. Trvá na odblokovaní a zrušení účtu. Súdnej exekútorke presne a podrobne opísala jej majetkové a finančné schopnosti. Dňa 09.10.2017 jej v Poštovej banke, a.s. na jej naliehanie bolo vyplatené životné minimum vo výške 165,- Eur a ostatné peniaze v sume 177,- Eur sú vedené vo vinkulácii. Ďalej trvá na tom, že uhradila pohľadávku a nie je postačujúce vyjadrenie právneho zástupcu veriteľa, že peniaze vložené v pobočke Českej sporiteľni v Brne boli použité inde. Súčasne uviedla, že je dôchodkyňa (chránená osoba zo zákona) a žiada, aby súdy konali aj v prospech obyčajných ľudí. Tiež uvádza skutočnosť, že už spláca exekúciu a celý jej majetok je zablokovaný prvým exekútorom a nenakladá s ním už 25 rokov, pričom veriteľ ak má právo, tak bude musieť počkať, bude druhý v poradí a ona bude musieť žiť nevie dokedy, aby splnila svoj dlh. Na záver uviedla, že využije možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinnej súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 27.03.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnej doručené dňa 13.03.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.09.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal dňa 04.10.2017 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Eleonóru Noskovú. Dňa 17.10.2017 bolo doručené poverenej súdnej exekútorke podanie označené ako „Zaslanie dokladov k 255EX 367/17“ zo dňa 16.10.2017 a následne dňa 20.11.2017 bolo doručené aj ďalšie podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie výkonu exekúcie“. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca ešte na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú), pričom dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon a každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie. Sudca na záver konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka uvedenom v sťažnosťou napadnutom uznesení a rovnako nevzhliadol žiadne dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak návrhy povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.