Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2018, v trestnej veci obž. P. W., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139ods. 1 písm. e/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný P. W., nar. XX.XX.XXXX Q. F.X. W., trvale bytom F. XXX, E. F. W., živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.09.2014 v čase okolo 06.45 h v obci F., E. F. W., pred rodinným domom č. XXX, počas toho ako rozbrusovačkou odstraňoval kovový stĺpik osadený P. E. v príjazdovej ceste a pošk. P.A. E. ho poklepal po pleci a spýtal sa čo to robí, následne odhodil rozbrusovačku, podišiel k pošk. P. E. a fyzicky ho napadol tak, že oboma rukami ho sácal do oblasti hrudníka, pričom toto zopakoval asi 4x, preto pošk. P. E. ustupoval smerom do dvora svojho rodinného domu, kde v dôsledku sotenia zo strany obv. P. W. spadol na blatník tam odstaveného motorového vozidla a následne na zem, po čom ho obv. P. W. zdvihol zo zeme držiac ho za košeľu a opakovane ho sotil do vozidla, po čom pošk. E. spadol na zem, následne ho opätovne zodvihol a sotil do popolnice, následkom čoho pošk. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.A. XXX, E. F. W., utrpel odlomenie priečneho výbežku druhého stavca bedrovej chrbtice a prasklinu trojhrannej zápästnej kosti ľavej ruky s dobou práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov, pričom uvedené zranenia pošk. P. E. obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti, a to znehybnením ľavého zápästia a ruky sadrovou dlahou, nemožnosťou ohýbania ľavého zápästia, znemožnením každodenných úkonov osobnej starostlivosti a bežných činností ako aj bolestivosťou poranení pri pohybe dolnou časťou trupu ako aj v pokoji ako aj výrazným obmedzením pohyblivosti v oblasti bedrovej chrbtice v zmysle ohýbania trupu predozadným či bočným smerom,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a

za to sa odsudzuje

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest 1 (slovom: jeden) rok odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 1 /slovom : jeden / rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému P. W., nar. XX.XX.XXXX, nahradiť poškodenému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, E. F. W., škodu vo výške 885,50- €.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Považská Bystrica podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 01.12.2017 trestný rozkaz, proti ktorému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.

Obžalovaný v prípravnom konaní tak aj v súdnom konaní, zásadným spôsobom poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, a to sv.-pošk. P. E., P. W., U. F., Q. E., ďalej súd vypočul znalca P.. Y. M., F.., oboznámil sa prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, a to G.. O., X., O., E., W., O., oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi, obsahom znaleckého posudku k poškodeniu zdravia poškodeného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal. Túto zásadným spôsobom poprel. Uviedol, že je pravdou, že v uvedený deň odstraňoval karbobrúskou stĺp, ktorý osadil poškodený do stredu cesty, tak aby sa nemohlo prechádzať cez uvedenú ulicu. Bol to práve poškodený, ktorý ho pri tomto napadol, začal do neho sácať, vykrikovať a on ho len schytil a posadil ho na zem, mierne. Pri takomto jeho ukľudnení nemohlo dôjsť k žiadnemu zraneniu, poškodený nekríval ani nič, nemal žiadne zranenie a jednoznačne to poškodený všetko na neho vymyslel. Pokiaľ aj mal nejaké zranenia, tieto zranenia sú z predchádzajúceho obdobia, nakoľko v minulosti práve poškodený spadol z prístrešku, ktorý má pri dome a vtedy si spôsobil takéto zranenia. Zásadným spôsobom poprel, že by ho sotil do auta, následne do nejakej bránky a podobne. Pokiaľ to poškodený tvrdí, je to z toho dôvodu, že mu chce spraviť zle, z toho dôvodu, že majú zlé susedské vzťahy.

Poškodený P. E., ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, zotrval na svojej výpovedí v tom, že zranenie mu spôsobil obžalovaný. K zraneniu došlo vtedy, keď obžalovaný odstraňoval stĺpik, ktorý on osadil a bol majiteľom tohto stĺpika. Poškodenému sa to nepáčilo, pýtal sa obžalovaného, čo to robí, ako si to dovoľuje vôbec rezať, na čo to bol práve obžalovaný ktorý vyskočil, začal ho sácať a keď pred ním ustupoval, tento najprv ho sotil na blatník odstaveného motorového vozidla, ktoré bolo v bráne. Následne padol poškodený na zem. Jednoznačne zranenia mu vznikli konaním obžalovaného pri tomto incidente. Potvrdil, že v minulosti mal úraz, avšak v žiadnom prípade súčasné zranenia s tým nesúvisia a sú spôsobené konaním obžalovaného, nakoľko pri páde z prístrešku mal poškodené iné orgány.

Svedkyňa P. W., dcéra obžalovaného, uviedla že v uvedený deň prišla za ňou sestra a povedala jej, že tato išiel rezať rozbrusovačkou stĺpik, tak sa išla pozrieť von. Na podválke videla ako obžalovaný reže ten stĺpik, v tom došiel poškodený, sotil do obžalovaného a to takým spôsobom, že tomuto vypadla až rozbrusovačka. Došlo medzi nimi k zápasu, teda medzi obžalovaným a poškodeným s tým, že obžalovaný poškodeného posadil na zem. Po tom ako poškodeného posadil na zem, išiel ďalej rozbrusovačkou rezať uvedený stĺpik. Na to prišiel k nemu poškodený a tento ho udrel po hlave. Podľa jej názoru to bol silný úder, lebo obžalovanému padla pri tom aj čapica. Na to znova obžalovaný odsotil poškodeného od seba, ale podľa názoru svedkyne, to bolo len také jemné sotenie. Na to svedkyňa vybehla na ulicu s tým, že chcela zabrániť ďalšej hádke medzi jej otcom a poškodeným. V tom vybehla aj manželka poškodeného, postavila sa vedľa stĺpika a zakázala ho rezať, na to sa ona s otcom zobrala domov. Na doplňujúce otázky zo strany obhajoby, svedkyňa uviedla, že nevidela, že by pri tomto incidente boli v dvore poškodeného alebo aspoň na hranici dvoru, pri bránke. Podľa nej sa celý incident odohral výlučne na ulici pred bránkou, tam kde sa nachádzal stĺpik. Celý incident sledovala zo

vzdialenosti 40 - 50 metrov. Uviedla, že nejaké zlé vzťahy medzi rodinami nie sú, avšak nezdravia sa navzájom. Vie, že v minulosti sa o niečo súdili.

Ďalej bol vypočutý svedok U. F., sused obžalovaného a aj poškodeného, ktorý uviedol, že v uvedený deň videl ako obžalovaný píli stĺpik, v tom došiel za ním poškodený a sotil do neho, teda do obžalovaného. Na to obžalovaný odtlačil poškodeného nabok. Znova poškodený do obžalovaného skočil, na čo ho opätovne obžalovaný odtlačil od seba. Týmto skončilo rezanie stĺpiku. Svedok uviedol, že viac nevidel. Na argumentáciu zo strany prokurátora, že v prípravnom konaní vypovedal inak, teda že v prípravnom konaní povedal „poškodený prišiel k obžalovanému a poklepal ho po pleci“ a na pojednávaní uviedol, že „ho sotil“, svedok uviedol že už si to presne nepamätá, že je to 4 roky. Na ďalšie rozpory vo svojej výpovedi reagoval tak, že i keď povedal v prípravnom konaní že to sledoval z podválky, v podstate toto sledoval z bránky, uviedol že z podválky videl začiatok incidentu a potom išiel smerom k bránke, takže nie je pravdou že by on sledoval konflikt výlučne z podválky. Uviedol, že s poškodeným sa nebaví a ani nevie v podstate prečo. Ďalej svedok uviedol, že v minulosti poškodený, ako jeho sused, chodil po jeho streche a padol z nej a dolámal sa.

Svedkyňa Q. E., manželka poškodeného, uviedla že to čo bolo na ulici ona nevidela, nakoľko nedovidela na ulicu, ale videla, čo sa stalo vo dvore. Vo dvore držal obžalovaný poškodeného na zemi, potom zdvihol a hodil ho o smetný kôš. Následne svedkyňa chcela pribehnúť pomôcť manželovi, bežala, potkla sa a zlomila si nohu. Napriek tomu, že mala zlomenú nohu, bežala ešte dole, pričom už v tom čase poškodený bol hodený o auto. V tom čase nikto nebol na ulici, až následne vybehli dcéry obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca P.. Y. M., F.., ktorý vypracoval v konaní znalecký posudok k zraneniu poškodeného a k mechanizmu vzniku zranenia. Tento na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že sa zaoberal aj možnou súvislosťou so zranením alebo úrazu poškodeného v roku 2013. Na základe zistených skutočností ako znalec jednoznačne môže uviesť, že zranenie z roku 2013 nie je v príčinnej súvislosti so zraneniami z roku 2014, nakoľko sa jedná o čerstvé zranenia. Vylúčil, že súčasné zranenie poškodeného by súviselo s úrazom z roku 2013. Znalec uviedol, že nebolo potrebné, aby pri vypracovaní znaleckého posudku on osobne vyšetroval poškodeného, nakoľko už boli zranenia zahojené, vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Ani nemal potrebu ako znalec vyšetrovať poškodeného osobne. Pri vypracovaní znaleckého posudku nevychádzal len z lekárskych správ ale aj z celého vyšetrovacieho spisu, ktorý mal k dispozícií, takže bol oboznámený aj s výpoveďami zainteresovaných osôb. Záverom svojej výpovede znalec uviedol, že jednoznačne mechanizmus zranenia mohol byť tak ako popísal poškodený, teda zranenia vznikli konaním cudzej osoby, a to spôsobom popísaným samotným poškodeným.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie s čítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania, a to G.. O., X., O., E., W., O., pričom po zhodnotení týchto svedeckých výpovedí, mal súd za preukázané, že G.. O., X., E., W., O.Č. sa k veci vôbec nevedeli vyjadriť, títo sa vyjadrovali k veciam ohľadne nejakých pracovných pomerov, resp. vykonávaním prác s poškodeným a k zraneniu poškodeného z roku 2013, kedy mal tento padnúť zo strechy.

Sv. O. v prípravnom konaní uviedla, že je majiteľkou osobného motorového vozidla zn. F. XXX, ktoré používa jej otec, teda poškodený. Povedal jej, že auto bolo poškodené, a to prasknuté čelné sklo a taktiež bol preliačený ľavý predný blatník. K tomuto poškodeniu vozidla malo dôjsť konaním obžalovaného, ktorý napadol jej otca, teda poškodeného.

Súd sa potom oboznamoval s lekárskymi správami ohľadne poškodenia zdravia poškodeného, závermi znaleckého posudku, na základe ktorého mal súd preukázané, že jednak zranenie z roku 2013 bolo iného charakteru a nemajú žiaden možný súvis s poraneniami, ktoré utrpel poškodeného dňa 25.09.2014, pričom táto skutočnosť bola potvrdená samotnou výpoveďou znalca. Zároveň v znaleckom posudku znalec uviedol dobu liečby u poškodeného, ktorú stanovil na dobu 4 týždňov s tým, že charakterizoval zranenie ako zlomeninu jedného priečneho výbežku stavca chrbtice a prasklina inej zápästnej kosti neúplná a bodovo ohodnotil tieto zranenia na 55 bodov, čo predstavuje sumu 864,60 €.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný ostatnými listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej správy, kde bol obžalovaný v rámci priestupkového konania uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50, a to konkrétne z dôvodu, že v obci Prečín na

miestnej komunikácií, medzi rodinnými domami zrezal kovový stĺpik, resp. do neho zarezal. Konanie vo veci priestupku zo strany poškodeného, ktorý mal napadnúť obžalovaného, bolo zastavené, nakoľko nebolo preukázané, že k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu by zo strany poškodeného došlo. Uvedené rozhodnutie je zo dňa 05.02.2015.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný fotodokumentáciou, zápisnicou o preverovaní výpovedí na mieste samom, rozhodnutím Obecného úradu F. ohľadne odstránenia stĺpiku, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe, a to osobe vyššieho veku, čím naplnil všetky materiálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., na základe nasledovných skutočností:

Obžalovaný, ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, poprel že by svojim konaním spôsobil akékoľvek zranenie poškodenému. Nepoprel, že konflikt bol, avšak podľa jeho tvrdenia, len „posadil“ poškodeného na zem a poprel, že by ho sácal, že by tohto hodil do smetného koša alebo auta. Pokiaľ mal poškodený nejaké zranenia, ktoré sa preukázali z vyšetrení, k týmto zraneniam poškodený prišiel tak, že v roku 2013 padol zo strechy, kde si ublížil.

Táto verzia obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, a to najmä výpoveďou samotného poškodeného, ktorý ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, presne popísal ako došlo k zraneniu s tým, že zranenie utrpel výlučne tým, že bol sotený obžalovaným najprv do smetnej nádoby a potom do auta. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný samotnou svojou dcérou P. W., ktorá potvrdila, že bol konflikt medzi jej otcom - obžalovaným a poškodeným, a to až do takej miery, že musela vybehnúť na ulicu a svojou prítomnosťou chcela zabrániť v ďalšom konflikte. Aj táto svedkyňa v podstate potvrdila verziu obžalovaného, avšak uviedla, že došlo medzi obžalovaným a poškodeným k zápasu. Podľa jej stanoviska poškodený obžalovaného vyprovokoval. Obžalovaný mal poškodeného posadiť a následne ho mal odsotiť od seba. V tomto momente vypovedá rozdielne ako obžalovaný, ktorý poprel akékoľvek sácanie do poškodeného.

Ďalší svedok U. F. tiež potvrdil, že obžalovaný odsotil poškodeného a odsotil ho takto viackrát. Následne tento svedok uviedol, že si to už presne nepamätá. Potvrdil, že nemá dobré vzťahy s poškodeným. Aj z týchto dôvodov potom svedecké výpovede P. W. a tohto svedka súd považoval do určitej miery za tendenčné.

Svedkyňa E., manželka poškodeného, na druhej strane potvrdila verziu poškodeného, že to bol obžalovaný, ktorý jej manžela hodil o smetný kôš a toto videla.

Z tohto pohľadu potom po popri sebe stoja dve verzie tvrdenia ako došlo ku konfliktu. Zásadným spôsobom však bol usvedčený obžalovaný podrobným znaleckým posudkom P.. M., F.., ktorý ako v znaleckom posudku tak aj na hlavnom pojednávaní, bez akýchkoľvek pochýb zhodnotil a popísal ako došlo k úrazu. Stotožnil sa s tvrdením poškodeného, teda že mechanizmus zranení s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vznikli práve spôsobom tak ako ich opísal poškodený. Zároveň tento znalec vylúčil, že by zranenia, ktoré utrpel poškodený dňa 25.09.2014 mohli byť zraneniami z roku 2013, keď v znaleckom posudku tak aj na hlavnom pojednávaní, doslova uviedol že zranenia ku ktorým sa vyjadroval boli s určitosťou spôsobené dňa 25.09.2014 a nesúvisia so zraneniami, ktoré utrpel poškodený v roku 2013 pri páde zo strechy.

Na základe týchto skutočností potom súd uznal vinu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný P. W. je z miesta bydliska hodnotený veľmi kladne. Dopustil sa dvoch priestupkov, jedného v súvislosti s odstraňovaním železného stĺpika a jedného v oblasti dopravy. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, pričom u obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. , teda že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam je 1:0 v prospech poľahčujúcich okolností.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že u obžalovaného bude postačujúce uložiť trest na dolnej hranici zákonnej sadzby, keď zákonodarca ukladá za tento prečin trest odňatia slobody v rozpätí 1 - 3 roky, teda v trvaní 1 rok, a to vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný, pričom súd dospel k záveru, že uvedený trest je možné podmienečne odložiť na minimálnu dobu 1 rok a takýmto trestom bude zabezpečený v plnej miere účel trestu tak ako to má na mysli zákonodarca.

Poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú výšku škody mal súd riadne preukázanú, a to závermi znaleckého posudku, a preto v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody vo výške 885,50 € k rukám poškodeného.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.