Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9C-568-2015.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/568/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. 3, G., štátny občan SR, zast. JUDr. Milan Cibík, advokát, so sídlom: Tomášikova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.656,19 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.128 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.128 eur od 13.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 22.12.2015 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.656,19 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2.656,19 eur a na náhradu trov konania titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.03.2013 v čase cca o 02,50 hod. v Bratislave na L. nám. pred podnikom D., bol voči žalovanému z dôvodu jeho agresívneho správania vykonaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru (ďalej len „PZ“). Na výzvy príslušníkov PZ k predloženiu dokladov totožnosti žalovaný nereagoval, odmietol im poskytnúť svoje osobné údaje, a potom ako bol vyzvaný k nasadnutiu do služobného vozidla Polície sa začal správať agresívne aj voči príslušníkom PZ, čo bolo dôvodom, aby použili donucovacie prostriedky. Pri vykonávaní služobného zákroku žalovaný spôsobil zranenia zakročujúcemu príslušníkovi PZ pprápG.ovi G.ovi a to zlomeniny záprstných kostí na IV. a V. prste ľavej hornej končatiny, ktoré si vyžiadali jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby. Počas dočasnej neschopnosti ppráp. X.XXX,XXa G.a žalobca vyplatil ppráp. G.ovi služobný plat a náhradu príjmu vo výške 1.528,19 eur. Poškodenie zdravia bolo posúdené ako služobný úraz. Poškodený pprápG. G. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil náhradu škody na zdraví. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 07.03.2014 mu osobný úrad žalobcu vyplatil náhradu za bolesť vo výške 1.128,- eur. Uvedeným protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 2.656,19 eur. Žalobca má právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. 2. Platobným rozkazom č.k. 9C/568/2015-15 zo dňa 14.04.2016 súd žalobe vyhovel. 3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Dôvodil tým, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za premlčaný, keď ako vyplýva zo žaloby a príloh k nej, ku škodovej udalosti malo dôjsť dňa 30.03.2013. Pre tento incident bolo vedené aj trestné konanie, v ktorom si podľa jeho vedomostí poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas. Teda už dňa 30.03.2013 bol známy škodca. Výška sumy 1.128,- eur, ktorá má predstavovať náhradu za bolesť vyplatenú poškodenému ppráp. X.XXX,XXovi G.ovi bola známa najneskôr 22.07.2013, kedy posudkový lekár žalobcu MUDr. mjr. H. Z. určila bodové ohodnotenie v počte bodov 35 náhrady za bolesť, čím potvrdila posudok všeobecného lekára MUDr. S. N. zo dňa 28.06.2013 v rovnakej hodnote. Teda najneskôr dňa 22.07.2013 sa poškodený
dozvedel o majetkovej ujme určitého rozsahu a druhu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť alebo vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol uplatniť svoj nárok na súde. V tom čase bol škodca už známy. Žalobcova žaloba je datovaná dňom 18.12.2015. V tomto prípade uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody najneskôr dňa 22.07.2015. Pokiaľ ide o sumu vo výške 1.528,19 eur, ktorá má predstavovať náhradu príjmu počas dočasnej PN poškodeného za obdobie od 30.03.2013 do 29.05.2013, zo spisu nie je zrejmé, kedy sa poškodený dozvedel o jej výške a kedy mu bola reálne uhradená, avšak má za to, že táto mu bola uhradená najneskôr v najbližšie nasledujúcom období určenom na výplatu platu, t.j. najneskôr do 31.07.2013. Teda je toho názoru, že aj v tomto prípade uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody najneskôr 31.07.2015. Z uvedených dôvodov vzniesol námietku premlčania pri oboch sumách, predstavujúcich uplatnený nárok žalobcu a tento považuje v celom rozsahu za premlčaný. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: potvrdenie žalobcu č.p.: XXX-XXX/XXXX-UR zo dňa 26.03.2014, rozhodnutie KR PZ v Bratislave H.-BA-VO-Ú-XX/XXXX zo dňa 07.03.2014, list žalobcu zo dňa 30.04.2014, list žalobcu zo dňa 26.06.2015, list žalobcu zo dňa 31.05.2016, list žalobcu zo dňa 24.01.2017, rozsudok OS BA I č.k. 1T-XX/XXXX zo dňa 11.06.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesmi zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav: Dňa 30.03.2013 v čase cca o 02.50 hod. v Bratislave na L. námestí pred podnikom D. po tom, ako boli členovia policajnej hliadky - poškodení npráp. I. N. a npráp. X.XXX,XX G. vyslaní na miesto činu za účelom zistiť a ustáliť osobu fyzického napadnutia Q., vyzvali žalovaného k preukázaniu totožnosti, čo však tento odmietol, pričom po tom, ako bol poučený a vyzvaný na doriešenie a dostavenie sa na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré mesto - stred, reagoval agresívne, neustále sa bránil predvedeniu, zaháňal sa rukami a odmietol spolupracovať ako aj nastúpiť do pristaveného služobného motorového vozidla, po tom, ako bol poučený o tom, ak ich výzvu opätovne neuposlúchne, budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, pri pokuse o zakladanie pút sa vymanil zo zovretia a následne fyzicky napadol npráp. Bc S.a, zahnajúc sa oboma rukami na neho a udierajúc ho do oblasti hrude, pričom po tomto stratil rovnováhu a spadol na zem neustále zaháňajúc a udierajúc rukami okolo seba, snažiac sa tak dosiahnuť, aby ani jeden z poškodených príslušníkov PZ ako zakročujúci policajt sa k nemu nedostal, pričom počas tohto úderom zasiahol aj poškodeného ppráp. G.a, následkom čoho tento utrpel zlomeninu hlavičky IV. a V MTC ľavej ruky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2014, č.k. 1T XX/XXXX bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, súd mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zranenia ppráp. X.XXX,XXa G.a si vyžiadali jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby. Počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby mu vyplatil žalobca služobný plat a náhradu príjmu vo výške 1.528,19 eur. Poškodenie zdravia ppráp. G.a bolo posúdené ako služobný úraz. Poškodený ppráp. G. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil náhradu škody na zdraví. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 07.03.2014 sp. zn. H.- BA-VO-Ú-XX/XXXX mu žalobca vyplatil náhradu za bolesť vo výške 1.128,- eur. Žalobca si takto uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania žalovaného. 5. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda spolu vo výške 2.656,19 eur. 6.Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania obidvoch nárokov žalobcu. 7. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobcom uplatnený nárok premlčaný nie je. 8. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu vystavované nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania v súlade s celospoločenskými požiadavkami právnej istoty takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, ktoré môžu byť najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým i prípadnými zložitými súdnymi spormi. Oprávnené osoby majú zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe. Ak uplynula zákonom určená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). V dôsledku toho neostáva súdu, ktorý zistí, že námietka premlčania je dôvodná, nič iné, než žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť. Tak je to aj v občianskom súdnom konaní, ktorého predmetom je právo na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako je to v tomto prípade. Pokiaľ oprávnená osoba v žalobe (prípadne i v ďalších prednesoch realizovaných v konaní) jednoznačne
skutkovo uplatňuje právo (nárok) na náhradu škody a iné právne posúdenie takto uplatňovaného práva neprichádza do úvahy, pretože nejde o iný právny vzťah, a pritom zo skutkových tvrdení v konaní vyplýva, že právo na náhradu škody uplatnené (skutkovo vymedzené) je premlčané, nemôže súd žalobe vyhovieť, ale musí ju pre premlčanie práva zamietnuť. Súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a tak postupuje súd i v takom prípade, keď nie je ešte preukázaná zodpovednosť povinnej osoby za škodu alebo výška škody. Účelom občianskeho súdneho konania týkajúceho sa práva na náhradu škody je totiž rozhodnúť na základe účelne a hospodárne zisteného skutkového stavu, či možno žalobnému návrhu vyhovieť, či nie, teda rozhodnúť, či právo na náhradu škody je súdne vynútiteľné. Ak je táto vynútiteľnosť odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, nemôže byť z toho dôvodu uplatnené právo na náhradu škody súdom priznané. Zásada hospodárnosti konania musí viesť v takom prípade súd k tomu, aby sa prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to vedie rýchlejšie a účinnejšie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. 9. Z týchto názorov vychádzal súd aj v súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným. Medzi sporovými stranami nie je sporným, že ku škodovej udalosti došlo dňa 30.03.2013 pri vykonávaní služobného zákroku, pri ktorom bol zranený príslušník PZ ppráp. X.XXX,XX G.. Celkový nárok na náhradu škody na zdraví sa skladá z niekoľkých dielčích, relatívne samostatných nárokov, medzi ktorými je i náhrada za bolesť i náhrada za stratu na zárobku. V prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie týchto dvoch dielčich nárokov v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví a tiež platí, že ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. 10. K nároku na náhradu škody za bolesť: Poškodený X.XXX,XX G. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá mu vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 07.03.2014 sp.zn. H.-BA-VO-Ú-XX/XXXX žalobca vyplatil poškodenému ppráp. X.XXX,XXovi G.ovi náhradu za bolesť vo výške 1.128,- eur dňa 26.03.2014. Žalobca podal žalobu dňa 22.12.2015, teda včas. Tento čiastkový nárok žalobcu premlčaný nie je. 11. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. 12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 13. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 14. Podľa § 34 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33. 15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa, na ppráp. X.XXX,XXa G.a, ktorý v dôsledku útoku žalovaného voči nemu dňa 30.03.2013 o cca 02,50 hod. v Bratislave na L. námestí pred podnikom D. utrpel zlomeninu hlavičky IV. a V. MTC ľavej ruky. Poškodenie zdravia ppráp. G.a bolo posúdené ako služobný úraz. Dňa 26.03.2014 žalobca vyplatil poškodenému ppráp. X.XXX,XXovi G.ovi náhradu za bolesť v sume 1.128 eur, má preto žalobca nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením náhrady za bolesť poškodenému voči žalovanému. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania od 13.7.2015 (10. deň od doručenia výzvy žalobcu). 19. K nároku na náhradu škody za vyplatenie služobného platu a náhradu príjmu vo výške 1.528,19 eur. Počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby žalobca vyplatil ppráp. X.XXX,XXovi G.ovi služobný plat výške 1.528,19 eur. Konkrétne: služobný plat za dni 30.03.2013 a 31.03.2013 bol vyplatený k termínu 12.04.2013 vo výške spolu 61,97 eur, za dni 01.04.2013 až 08.04.2013 bol vyplatený k termínu 12.05.2013 vo výške spolu 256,14 eur, za dni 09.04.2013 až 30.04.2013 bol vyplatený k termínu 12.05.2013 vo výške spolu 531,75 eur s za dni 01.05.2013 až 29.05.2013 bol vyplatený k termínu 12.06.2013 vo výške spolu 1.528,19 eur. Vzhľadom k tomu, že predmetná žaloba bola podaná na súde 22.12.2015 a pre žalobcu platila subjektívna dvojročná premlčacia doba, do doby uplatnenia predmetného čiastkového nároku na súde uplynula. Premlčané právo nebolo možné priznať. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) ) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.