Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, M., zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: Maschinenring Slovensko s.r.o., IČO: 44 883 757, so sídlom Murgašova 27, Šaľa, zastúpený: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, Hollého 1854/9, Šaľa, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24Cpr/2/2015-399 zo dňa 31.08.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 30.10.2015 doručenou žalovaným žalobcovi dňa 30.10.2015, je neplatné.

II. Vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 30.10.2015 danou žalovaným žalobcovi, je neplatné (výrok I.) a žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. zák. č. 311/2001 Z.z., t.j. Zákonníka práce (v ďalšom len „ZP“) v znení účinnom od 01.09.2015 do 31.12.2015 a to § 18, § 19, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 54, čl. 2 Zákonníka práce, § 13 ods. 3, ods. 5, § 71 ods. 3, § 61 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 a 7, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2, § 74, § 77, § 79 ods. 2, § 14 Zákonníka práce, § 470 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 319 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že v inzeráte žalovaného, zverejnený v periodiku Súkromný podnikateľ Júl - August 2015, na str. 16 sa uvádza voľné pracovné miesto „záhradný architekt“. Z diplomu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre č. FZKI-15-100909-44677 zo dňa 01.06.2015 vyplýva, že žalobca skončil vysokoškolské štúdium dvojročného inžinierskeho študijného programu biotechnika parkových a krajinných úprav v študijnom odbore 6.1.17. krajinná a záhradná architektúra a bol mu priznaný titul „inžinier“. Z emailovej komunikácie z 11.07.2015 vyplýva, že žalobca reagoval na pracovnú ponuku „záhradný architekt“ emailom v predmete „reakcia na pracovnú ponuku v slove salanov“ a emailom „reakcia na pracovnu ponuku na J.“, na emailové adresy s obsahom textu „maschinenring“, pričom jeden z emailov je adresovaný R.M.. Nie je sporné, že dňa 22.07.2015 strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu (č. 101/2015) na dobu 12 mesiacov, so skúšobnou dobou 3 mesiace (č.l. 2.1), s druhom práce „administratívny pracovník“, bez bližšej špecifikácie (č.l. 1), s výpovednou dobou 3 mesiace (č.l. 3.2) (ďalej len „zmluva“). Žalovaný vypracoval organizačnú štruktúru dňa 07.09.2015, z ktorej vyplýva, že na úseku zelene boli nasledovné pracovné pozície (usporiadané od najvyššej pozície pod

funkciou konateľa): manažér zelene, záhradný architekt/VPP, asistent MZ, 2 pracovníci údržby a 2 záhradníci. V liste zo dňa 04.10.2015 žalobca žiada žalovaného o „Prehodnotenie a úprava pracovnej funkcie a náplne práce“. Dňa 07.10.2015 poslala F. C., asistentka riaditeľa žalovaného, žalobcovi email, ktorého prílohou je KP001 „záhradný architekt“. V liste žalobcu „Úprava pracovnej zmluvy na základe vykonávaných skutočných pracovných činností“, zo dňa 28.10.2015, doručenom žalovanému emailom toho istého dňa, žalobca uvádza, že na prijímacom pohovore mu bolo povedané, že pracovná zmluva bola vypracovaná s druhom práce „administratívny pracovník“ kvôli poistke a zmení sa po vypracovaní karty pracovnej pozície. Žalobca opätovne požiadal o úpravu pracovnej zmluvy ohľadne druhu práce, jeho vymedzenia, stručnej charakteristiky, uviesť kartu pracovnej pozície, stupeň náročnosti práce, definovanie pracoviska pre účely cestovných náhrad, v oblasti odmien. Dňa 27.10.2015 alebo 28.10.2015 (kvôli nezrovnalostiam v dátumoch v rozhodnutí o org. zmene a o prerokovaní výpovede so zástupcom zamestnancov, súd nemá za jednoznačne preukázané, že rozhodnutie bolo prijaté 27.10.2015) žalovaný prijal rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorého písomné vyhotovenie podpísal konateľ žalovaného, Ing. Adrián Andódi o tom, že v súlade s § 63 ods. 1, písm. b) zamestnávateľ prijíma rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce zamestnávateľa zrušuje pracovná pozícia „administratívny pracovník U2„ v štruktúre spoločnosti zaradený do údržby zelene, pričom účinnosť rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa uvedená organizačná zmena týka, t.j. žalobcu, a to dohodou alebo výpoveďou (ďalej len „organizačná zmena“). Rozhodnutie podpísal Ing. V. J. s dodatkom „súhlasím s rozhodnutím 27.10.2015“. Dňa 28.10.2015 sa konal audit z ISO kvality. Dňa 28.10.2015 žalovaný prerokoval návrh riešenia zmeny organizačnej štruktúry a ukončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou žalobcovi. Dňa 29.10.2015 bol spísaný záznam z uvedeného (č.l. 183), s F. C., z ktorého vyplýva, že tento súhlasil so skončením pracovného pomeru žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny zo dňa 29.10.2015. Nie je sporné, že dňa 30.10.2015 bola žalobcovi doručená výpoveď žalovaného podľa § 63 ods. 1, písm. b) ZP, v priestoroch sídla žalovaného, z dôvodov rozhodnutia organizačnej zmeny, zrušenia pracovného miesta administratívneho pracovníka U2, na základe čoho sa žalobca mal stal nadbytočným (ďalej len „výpoveď“). Žalovaný uviedol, že nemá možnosť ďalej žalobcu zamestnávať. Vo výpovedi sa uvádza, že výpovedná doba je 1 mesiac, a teda že pracovný pomer skončí 30.11.2015. Ďalej, že výpoveď bola prerokovaná dňa 27.10.2015 (nezrovnalosť s vyššie uvedeným dátumom prerokovania) a že žalobca nemá nárok na odstupné. Výpoveď je podpísaná konateľom žalovaného, Ing. Adriánom Andódim a Ing. A. ako o svedkom. Dňa 31.10.2015 žalobca emailom doručil na inšpektorát práce podnet ohľadne nedodržiavania pracovnoprávnych predpisov a poradenstva ohľadne ďalšieho postupu. Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra, zo dňa 20.11.2015 ohľadne inšpekcie žalovaného vyplýva, že u žalovaného je vymenovaný zástupca zamestnancov, F. C. od 28.08.2015. V rámci kontroly inšpektor práce kontroloval aj pracovnú zmluvu žalobcu a konštatoval nedostatok, a to neuvedenie stručnej charakteristiky druhu práce, čím žalovaný porušil § 43 ods. 1, písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Nie je sporné, že listom zo dňa 24.11.2015 (doručeným žalovanému 30.11.2015) žalobca už v právnom zastúpení oznámil žalovanému, že právny úkon nazvaný ako výpoveď považuje za neplatný, nakoľko organizačná zmena je dôvodom fiktívnym, teda že k uvedenej zmene reálne nikdy nedošlo. V liste sa ďalej uvádza, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa 25.11.2015 asistentka žalovaného zaslala žalobcovi email, ktorého prílohou bol návrh dohody o zmene pracovných podmienok, ktorý žalobca neprijal. V návrhu dohody sa uvádza, že rozšírená pracovná náplň je definovaná v karte pozície KP001, ktorá je súčasťou príručky kvality a je voľne sprístupnená v kancelárii spoločnosti. Súd konštatoval, že karta pozície (č.l. 261) sa týka pozície záhradný architekt, kategória Z2, odvetvové členenie SKS ISCO-08: 2162000 krajinný a záhradný architekt. Z listu žalovaného zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že žalovaný trvá na výpovedi. Žalovaný doplnil stručnú charakteristiku práce: príprava podkladov a návrhov pre zákazníkov vrátane cenových ponúk, vedenie kalkulačných listov, rozdeľovanie prác, vedenie dochádzky pracovníkov údržby zelene, vypracovanie a vyhodnocovanie týždenných a mesačných plánov na úseku údržby zelene, kontrola dodávateľských faktúr a vystavovanie faktúr pre odberateľov, v súčinnosti s nadriadeným kontrola prác na mieste zákazky, tím pracovníkov 2-4 ľudia. Z listu ďalej vyplýva, že žalovaný opravil dĺžku trvania výpovednej doby z 1 mesiaca na 3 mesiace s ohľadom na zmluvu. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobcovi bude vyplácaná náhrada mzdy vo výške 60% priemerného zárobku a pokiaľ by pominuli prekážky na strane žalovaného do skončenia výpovednej doby, bude žalobcu informovať.

2. Súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 22.07.2015 pracovnú zmluvu, v ktorej je ako druh práce uvedená pozícia „administratívny pracovník“. Ďalej má súd za preukázané, že žalovaný najneskôr dňa 28.10.2015 rozhodol o organizačnej zmene, a to o zrušení pozície „administratívny pracovník U2“, v dôsledku ktorej mal byt skončený pracovný pomer žalobcu. Nebolo sporné, že dňa 30.10.2015 bola žalobcovi doručená výpoveď z uvedených organizačných dôvodov. Táto bola dňa 28.10.2015 prerokovaná so zamestnaneckým dôverníkom. Súd ma tiež za preukázané, že žalobca má kvalifikáciu a prax na výkon práce záhradného architekta, i keď nie na výkon práce autorizovaného architekta (podľa zákona č. 138/1992 Zb., kde je uvedená požiadavka odbornej praxe 3 rokov k získaniu certifikácie; aj na margo dôkazov predložených žalovaným na č.l. 319-327). Z informácie z Úradu slovenskej komory architektov vyplýva, že vzdelanie, ktoré má žalobca je pre účely autorizačnej skúšky akceptované ako architektonické (č.l. 272). Prof. Supuka z FZKI SPU v Nitre (č.l. 273) uviedol, že na študijný odbor nadväzujú študijné programy. FZKI SPU v Nitre má schválené 2 študijné programy, a to krajinná a záhradná architektúra a biotechnika parkových a krajinných úprav. Národné profesijné združenie, teda Komora architektov Slovenska si presne zadefinováva kritériá, akí a ktorí absolventi sa môžu uchádzať o autorizáciu. V Slovenskej republike sú to absolventi obidvoch z uvádzaných študijných programov. Z dôkazu predloženého žalovaným na č.l. 334 tiež vyplýva, že Ing. M. W., PhD. uvádza v stanovisku zo dňa 15.05.2017, že jej neprináleží hodnotiť, či bývalá zamestnankyňa žalovaného spĺňa podmienky pre výkon práce záhradného architekta. Nie je jej známe, aké úlohy má vykonávať záhradný architekt pre spoločnosť žalovaného, ani kritéria, ktoré uplatnil žalovaný pri výberovom konaní. Na základe uvedeného, má súd za to, že bolo na zamestnávateľovi, aké požiadavky bude klásť na pracovnú pozíciu „záhradného architekta“. Z dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá bola zaslaná žalobcovi emailom dňa 25.11.2015 od asistentky žalovaného vyplýva (č.l. 22), že rozšírená pracovná náplň je definovaná v karte pozície KP001, ktorá je súčasťou príručky kvality a je voľne sprístupnená v kancelárii spoločnosti. Súd konštatuje, že 2 karta pozície (č.l. 261) sa týka pozície záhradný architekt, kategória Z2, odvetvové členenie SKS ISCO-08: 2162000 krajinný a záhradný architekt. Žalovaný síce v karte pozície uvádza prax v trvaní 3 rokov, ale uvedenú požiadavku nezahrnul do požiadaviek v inzerátoch na danú pozíciu (04.11.2015 a 18.03.2016, č.l. 121 a 124, v nahláškach pozície úradu prace. Tiež, poznajúc obsah životopis žalobcu, zavolal žalobcu na pracovný pohovor na obsadenie pozície záhradného architekta. Na základe uvedených inzerátov má súd tiež za to, že pozícia žalobcu nemohla byť nadbytočnou, nakoľko túto mienil žalovaný obsadiť bezprostredne po doručení výpovede a tiež, v dobe 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru žalobcu (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1770/2001). Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že z dokazovania vyplýva, že záujem žalovaného obsadiť voľnú pracovnú pozíciu záhradného architekta existoval iba v čase pred prijatím žalobcu do zamestnania a tiež po skončení jeho pracovného pomeru, naopak v čase, keď pre neho žalobca pracoval, tento záujem vôbec neexistoval. Svedkovia C. M. a Q. E. síce svedčili v prospech žalovaného, ale z hľadiska ich pozície, resp. zmätočnosti vo výpovediach, súd na výpovede neprihliadol. Svedok F. C. je asistentkou riaditeľa, zamestnaneckým dôverníkom v čase výpovede žalobcovi a súčasným zamestnancom žalovaného, preto jej výpoveď mohla byť uvedenou skutočnosťou ovplyvnená. F. C. uviedla, že má za to, že žalobca pracoval ako pomocník pána J.. Po zrušení pozície žalobcu sa rozprávala s konateľom žalovaného s tým, či by nebolo vhodné ponúknuť pozíciu šoféra žalobcovi, ale mali za to, že by išlo vzhľadom na vzdelanie žalobcu o podradnú pozíciu. Svedok J. N., bývalý zamestnanec žalovaného (správca budov) uviedol, že žalobca mal na starosti údržbu zelene, dostal tieto zákazky, lebo p. J. mal toho veľa, tak si to rozdelili. Žalobca mal na starosti jednotlivé projekty, styk s objednávateľmi/zákazníkmi. Práce žalobcu pred jeho príchodom vykonával p. J., ktorý bol v pozícii manažéra zelene, v obdobnej funkcií bola aj p. W., ktorá odišla v máji 2015 na materskú dovolenku. Projekt Avion mali rozdelený žalobca a p. J.. Hotel Chopin mal na starosti žalobca. Ing. D. W. uviedla, že je zamestnancom žalovaného, v pozícii manažéra zelene a žalobcu nepozná. Svoju agendu pred nástupom na materskú dovolenku odovzdala p. J.. Uviedla, že nemá vedomosť o tom na akú opozíciu nastúpil žalobca. Ing. R. M. vo výsluchu uviedla, že naborovala pre žalovaného žalobcu s tým, že žalovanému v roku 2015 vypomáhala externe s personálnou agendou. Žalobcovi uviedla, že má iba časť vzdelania, ktoré požadujú na pozíciu záhradný architekt s tým, že tam bola aj tehotná zamestnankyňa, ktorú mohla časom nahradiť. Žalobcovi konkretizovala, že nastupuje na pozíciu asistentky. Uvedená svedkyňa však podľa súdu nemohla svedčiť ohľadne skutočne vykonávaných prác žalobcom. Svedkyňa uviedla, že p. W. nastupoval k žalovanému ako pomocný pracovník. Pritom Ing. D. W. uviedla, že tohto zaúčala na svoju pozíciu. Žalovaný predložil v konaní dohodu o pracovnej činnosti p. W. zo dňa 16.03.2015, v ktorej sa uvádza druh práce „pomocný pracovník“. V uvedených výpovediach svedkov ohľadne druha práce V. W. súd nachádza rozpor, čo svedčí útoku žaloby. Svedok M. S. uviedol, že je šéfom techniky v hoteli Chopin Bratislava, kde nastúpil v roku 2015 a žalovaný u nich robil letnú a zimnú

údržbu. P. Andódi predstavil žalobcu ako nástupcu p. W.. Svedok uviedol, že žalobca v súčasnosti pre nich robí, preto výpoveď môže byť týmto ovplyvnená. Z uvedených výsluchov súd nemá za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu administratívneho pracovníka, tak ako je uvedená ako druh práce v pracovnej zmluve. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný obsadzoval voľné miesto Q. E., ktoré neponúkol žalobcovi z dôvodu, že uvedené miesto nebolo vhodné pre žalobcu vzhľadom na dohodnutý druh práce. Zamestnávateľ je však povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, ibaže to vylučuje zdravotný stav zamestnanca alebo nedostatok kvalifikácie, resp. obmedzené schopnosti (judikatúra ČR, 51/1975, R 15/1978). Žalovaný nepreukázal, že na danú pozíciu sa vyžadovali osobitné požiadavky. Súd má za preukázané, že žalobca počas trvania pracovného pomeru vykonával práce, ktoré obsahom náplne zodpovedajú práci záhradného architekta, tak ako to vyplýva z karty pozície KP001 „záhradný architekt“ zo dňa 07.10.2015, a to s konkludentným súhlasom zamestnávateľa, pričom žiadny z dôkazov nepreukazuje opak (napr. upozornenie zamestnávateľa). Nemôže byť na ujmu zamestnanca, že zamestnávateľ si nesplní povinnosť vyhotoviť písomne dohodu o zmene pracovných podmienok (§ 54 , pričom žalobca žalovaného viackrát vyzval k splneniu povinnosti. Z listinných dôkazov a výsluchov má súd za to, že žalobca preukázal, že vykonával práce manažérskeho druhu. Z „protokolov o prebratí“ (špec. v bode 3 rozsudku), ktoré predložil žalobca vyplýva, že v dobe od 02.09.2015 do 03.10.2015 žalobca samostatne odovzdával zákazníkom zrealizované zákazky (zrealizovaná výsadba AVION, odburinovanie a odstránenie nečistôt na zelených plochách Rentail park s.r.o., vyčistenie plochy veľkých strojom PENAM SLOVAKIA, a.s.). V check v liste č. 6/2015 zo dňa 28.09.2015 ohľadne údržby zelene IKEA CENTRES SLOVENSKO 2015 sa uvádza žalobca ako osoba poverená kontrolou realizácie zákazky. Z emailu zákazníka Chopin Hotel Bratislava zo dňa 15.10.2015 vyplýva spokojnosť zákazníka s prácou žalobcu, pričom z obsahu je zrejmé, že tento samostatne vykonával vo vzťahu k zákazníkovi riadiace práce ohľadne zákazky, t.j. vedenie evidencie prác, kontrola vykonaných prác a zároveň, že prevzal úlohy po p. W. a keď táto odišla na materskú, tak následne po „pánovi“, ktorý nie je bližšie špecifikovaný, s ktorým zákazník nebol spokojný. Uvedené pracovné činnosti nie sú v žiadnom prípade obsiahnuté v stručnej charakteristike prác, ktoré doplnil žalovaný k druhu práce žalobcu na základe pokynu inšpektorátu práce listom zo dňa 15.12.2015 (č.l. 23 spisu). Z listín na č.l. 77-78 vyplýva, že žalobca posielal zákazníkom cenové ponuky na projekty, pričom v stručnej charakteristike sa predpokladá príprava takýchto ponúk, avšak žalobca bol priamou kontaktnou osobou ohľadne dohodovania ceny (nielen príprava ponúk), čo zjavne prekračuje rámec administratívnej práce. Z vyhodnotenia mesačného plánu za 9/2015 (č.l. 87-89), ktorý zaslal žalobca žalovanému na email dňa 08.10.2015 je zrejmé, že žalobca žalovaného informuje o stave jednotlivých zákaziek, ktoré vyhodnocuje ako vedúci zamestnanec, zodpovedný za ich stav. Z emailu zo dňa 11.08.2015 adresovanom žalobcom žalovanému vyplýva, že žalobca navrhuje plán výsadby rastlín, čo opäť prekračuje rámec stručnej char. práce žalovaným. Stručná charakteristika práce zo dňa 22.07.2015 (č.l. 158), ktorú predložil žalovaný podaním doručeným súdu 10.10.2016 nie je podpísaná zo strany žalobcu. Žalobca uviedol, že má za to, že dokument bol vypracovaný spätne. Súd na uvedený dôkaz neprihliadol, nakoľko túto žalovaný predložil až takmer rok po podaní žaloby. Tiež, na základe pokynu inšpekcie práce oznámil žalobcovi stručnú charakteristiku listom zo dňa 15.12.2015 (č.l. 23 spisu), ktorá nie je totožná s obsahom dôkazu na č.l. 158. Dňa 25.11.2015 bol žalobcovi doručený email od asistentky riaditeľa žalovaného, ktorého prílohou bol návrh dohody o zmene pracovných podmienok, kde je obsiahnutý odkaz na kartu pozície záhradný architekt. Z výpisu z obchodného registra žalovaného zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že má v predmete činnosti „uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel“, pričom zodpovednou osobou pri výkone uvedenej viazanej živnosti bola Ing. W. so vznikom oprávnenia 08.04.2015. Z výpisu spoločnosti, v ktorej je žalobca jediným konateľom a spoločníkom zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že má v predmete činnosti „uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel“, pričom zodpovednou osobou pri výkone uvedenej viazanej živnosti je žalobca so vznikom oprávnenia 01.04.2016. Z uvedeného je zrejmé, že k výkonu predmetnej činnosti má žalobca rovnaké oprávnenie ako p. W., ktorá vykonávala pozíciu manažéra pred nástupom žalobcu. Ďalej, žalobca dňa 27.10.2015 absolvoval školenia v Nitre v Agroinšitúte (o čom získal aj certifikát na svoje meno, pričom výdavky hradil žalovaný), čo žalovaný nevyvrátil, pri tom v ten istý deň malo byť prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého mal byť skončený pracovný pomer žalobcu. Z uvedeného, i keď nepriamo, vyplýva, že organizačná zmena nebola žalovaným plánovaná. Z programu školenia (č.l. 128) vyplýva, že toto bolo určené pre vedúcich zamestnancov a aplikátorov. Žalobca absolvoval školenie ako vedúci zamestnanec. Žalovaný uviedol, že tam neboli iné možnosti na nahlásenie. Žalobca zo školenia získal certifikát „pre vedúcich pracovníkov v poľnohospodárstve“ (č.l. 129). Žalovaný uviedol, že žalobca bol prijatý do administratívnej pozície ako podpora pre nadriadeného zamestnanca, Ing. V. J.. Avšak z listinných dôkazov, ani výsluchov svedkov nemá súd za preukázané, že žalobca mal byť pomocnou silou Ing. V. J.,

teda manažéra zelene. Práve naopak, žalobca na jednotlivých zákazkách pracoval celkom samostatne práve s podporou iných zamestnancov. Súd na čestné prehlásenia zamestnancov žalovaného spolu s prílohami, ktorá je prepisom komunikácie medzi žalobcom a uvedenými zamestnancami (č.l. 186a-205) neprihliadol vzhľadom k tomu, že text čestných prehlásení je predpísaný žalobcom a súd nemá za preukázané okolnosti, za ktorých došlo k vyhotoveniu uvedených prehlásení. Uvedené bolo oznámené žalobcovi výzvou zo dňa 23.11.2016 (č.l. 209). Z dôkazov predložených žalovaným nijak nevyplýva, že žalobca vykonával pre žalovaného iba úlohy administratívneho charakteru. Žalovaný uvádza, že dôvodom organizačnej zmeny boli aj výsledky auditu dňa 28.10.2015. Avšak v tejto časti obrany sa javí súdu vzhľadom na časové súvislosti reálnejšie tvrdenie žalobcu, že práve okolnosti počas auditu, t.j. že sa žalobca dotazoval audítorov na účinok „nezrovnalostí u zamestnávateľa“ na výsledky auditu, že tieto boli bezprostredným dôvodom výpovede žalobcovi. Z prehľadu na finstat.sk zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že spoločnosť žalovaného sa v roku 2015 dostala do straty z 66.686,- Eur na -16.831,- Eur, pričom tržby jej narástli o 10% na 603.571,- Eur. Súd má za to, že napriek strate, tržby žalovaného narástli, a teda ani z uvedeného nemá súd za preukázané, že v roku 2015 prišiel žalovaný o podstatné zákazky. Z emailovej komunikácie zo dňa 16.10.2015 a 19.10.2015 (č.l. 122 a 134) vyplýva, že žalovaný nezískal zákazku pre Hyundai Engineering Slovakia s.r.o. a pre Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. Z emailovej komunikácie s IKEA Centres Slovensko s.r.o. (č.l. 123-124) vyplýva, že táto zákazka bola presunutá na 9/2017 z pôvodne plánovanej na 5/2016, avšak o tomto vyrozumel zákazník žalovaného až 12/2016, teda po výpovedi žalobcovi. Súd na základe uvedených listinných dôkazov predložených žalovaným má za to, že v danom prípade sa jedná o bežný chod spoločnosti.

3. Žalovaný zároveň namietol predčasnosť žaloby, nakoľko § 77 určuje ako začiatok tak aj koniec lehoty. Súd nesúhlasí s námietkou žalovaného. Ustanovenie § 77 určuje koniec prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, začiatok tejto lehoty je stanovený z dôvodu určiteľnosti jej uplynutia, t.j. márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Zamestnanec je oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru kedykoľvek od času kedy sa dozvedel o výpovedi (R 41/1999 NS ČR).

4. Žalovaný ďalej namietal, že súd tým, že pripustil dokazovanie za účelom určenia, aké úlohy a činnosti žalobca vykonával, prekročil rámec sporu. Súd je však povinný skúmať príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (R 94/68, R 57/68). Organizačné zmeny musia mať trvalý nie prechodný charakter (Z III 123). V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien...a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď. V prípadnom súdnom spore o neplatnosť výpovede zo strany zamestnávateľa by mal súd skúmať, aký ciel zamestnávateľ svojim rozhodnutím skutočne sledoval. Ak súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa ... nebolo zníženie existujúceho počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, resp. cieľ, výpoveď ... je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata § 63 ods. 1, písm. b). Barancova, H. . Komentár. 3. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2013, číslo s 452 (čiastočne skrátené). Medzi druhom práce uvedeným v pracovnej zmluve žalobcu (administratívny pracovník), medzi druhom zrušovanej pozície v rozhodnutí o organizačnej zmene (administratívny pracovník U2) a medzi druhom práce uvedenom v organizačnej štruktúre žalovaného (asistent MZ) je nesúlad. Avšak v prípade skúmania dôvodnosti výpovede z organizačných dôvodov je rozhodujúci obsah pracovnej pozície, a teda či sa zamestnanec z hľadiska výkonu prác stal pre zamestnávateľa v dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný. Na základe dokazovania má súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

5. Strany v konaní kvalifikovane produkovali veľké množstvo dôkazov, a teda súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

6. Súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal obsiahle odvolanie žalovaný namietajúc, že rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, založené na nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení,

ktoré rozhodnutie zároveň podľa jeho názoru trpí aj vadou zmätočnosti a nezrozumiteľnosti. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietal, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné, hoci svojim rozsahom v počte strán prekračuje bežné rozsudky v porovnateľných veciach, napriek tomu, že súd rozsiahlo popísal tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce právne normy v samotnej úvahe, ktorá tvorí najpodstatnejšiu časť odôvodnenia rozhodnutia, jasne a výstižne nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, nedostatočne, resp. zmätočne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Poukázal na kritériá, ktoré má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať, akými vlastnosťami sa má vyznačovať a v súvislosti s tým poukázal príkladmo aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 107/207, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III. ÚS 307/2012, I. ÚS 114/08. Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení, na základe vykonaných dôkazov v odôvodnení súd uviedol, že mal za preukázané, že strany uzavreli pracovnú zmluvu na druh práce administratívny pracovník bez uvedenia stručnej charakteristiky a druhu práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú 1 rok s 3-mesačnou výpovednou lehotou a skúšobnou lehotou 3 mesiace, čo nebolo medzi stranami sporné. Sporné nebolo ani to, že žalobca cestou svojho právneho zástupcu oznámil žalovanému, že považuje výpoveď za nesplatnú z dôvodu, že organizačná zmena je fiktívnym dôvodom, teda že k uvedenej zmene reálne nikdy nedošlo. V žalobe však dôvod výpovede žalobca uvádzal odlišne od obsahu predmetného oznámenia a síce tým, že neexistuje príčinný vzťah, nakoľko zrušená pracovná pozícia nebola čo do druhu práce pozíciou, ktorú žalobca vykonával. Celé dokazovanie v súdnom spore žalobca založil na tom, aby preukázal, že fakticky vykonával práce iného druhu ako je uvedené na jeho písomnej pracovnej zmluve a že bol zamestnávateľom uvedený do omylu pri uzatváraní pracovného pomeru. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanému nevyplýva ako sa s touto argumentáciu vysporiadal a k akému záveru dospel. Pritom ide o podstatné dôvody z pohľadu vysporiadania sa s argumentáciu žalovaného, ktorý od začiatku popieral, že by sa dohodol so žalobcom dohodol na nástupe do práce ako záhradný architekt. Súd nezaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko k tejto základnej otázke, či žalobca bol uvedený do omylu žalovaným, či uniesol dôkazné bremeno, ak áno, v akom štádiu zmluvného vzťahu a s akým dopadom na jeho obsah, či vykonával práce iného druhu ako uvedené na pracovnej zmluve až v určitom štádiu pracovnoprávneho vzťahu a kedy mal byť daný konkludentný súhlas žalovaného a s akým dopadom na obsah vzťahu a tiež osobitne s ohľadom na jeho skončenie. Nie je zrejmé ako súd posúdil za daných okolností skutočnosť, že žalobca pracovnú zmluvu podpísal, do práce s vedomím jej obsahu nastúpil, nikdy od nej neodstúpil. Ale v októbri 2015, tzn. po 2 mesiacoch práce pre žalovaného požiadal o prehodnotenie svojej pracovnej pozície administratívneho pracovníka, ktorú sám označil dočasnou, hoci jej dočasnosť zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplývala, ale vyplýva z obsahu tohto podania jeho vedomosť o druhu práce dojednanom v pracovnej zmluve, čo teda vylučuje konanie v omyle. Žiadnu dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy v písomnej podobe neuzavrel, čo z odôvodnenia nevyplýva. Súd neuviedol, či z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca bol uvedený do omylu alebo nie. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o a) splnení predpokladov o kvalifikácii a praxi na výkon práce záhradného architekta žalobcom; b) neexistencii nadbytočnosti pozície žalobcu (ako administratívneho pracovníka alebo ako záhradného architekta?), nakoľko túto žalovaný mienil obsadiť bezprostredne po doručení výpovede a tiež v dobe do 2 mesiacov po skončení PP; c) nepreukázaní výkonu práce v rozsahu druhu práce administratívny pracovník; d) preukázaní výkonu práce v rozsahu druhu práce záhradný architekt s konkludentným súhlasom žalovaného; e) tom, že organizačná zmena nebola žalovaným plánovaná... a že sa súdu javí ako reálnejšie tvrdenie žalobcu, že práve okolnosti počas auditu boli bezprostredným dôvodom výpovede žalobcovi (aj v nadväznosti na absolvovanie školenia žalobcom dna 27.10.2015); f) tom, že nedošlo k strate podstatných zákaziek na strane žalovaného, keď tržby v roku 2015 mu vzrástli o 10%, hoci v hospodárení vykázal stratu -16.831,- Eur a dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť organizačnej zmeny svedčia bežnému chodu spoločnosti; g) nespornosti obsadzovania voľného pracovného miesta J. E., o nesplnení ponukovej povinnosti vo vzťahu k tomuto vhodnému pracovnému miestu žalobcovi. Zdôraznil, že žalobca po nástupe do zamestnania bol čerstvým absolventom vysokej školy študijného programu Biotechnika parkových a krajinných úprav, ktorý nie je obsahom identický so študijným programom Záhradná a krajinná architektúra. Pokiaľ ide o charakteristiku zamestnania Krajinný a záhradný architekt s poukazom na kvalifikačné predpoklady, najmä certifikáty a odbornú prax, pre žalovaného vyplýva, že ich nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie. Žalobcu nebolo možné zamestnať ako záhradného architekta. Súd v tejto súvislosti poukázal na obsah inzerátu, na ktorý žalobca reagoval a prišiel na pohovor a tiež na to, že sám zamestnávateľ nezahrnul požiadavku praxe do svojich požiadaviek. Súd však uviedol, že mal za preukázané, že žalobca disponoval kvalifikáciou a praxou na výkon práce záhradného

architekta, čo nie je pravda. Pri nástupe do zamestnania nemal žiadnu prax v odbore záhradná a krajinná architektúra a ani prax v riadení, ktorá je nevyhnutnou pre výkon manažérskej funkcie. Pri nástupe do zamestnania bol absolventom príbuzného odboru študijného programu v odbore krajinná a záhradná architektúra, ktoré študijné programy sú odlišné štruktúrou predmetov. Pokiaľ ide o záver súdu o neexistencii nadbytočnosti žalobca s odôvodnením, že žalovaný mienil pozíciu žalobcu obsadiť bezprostredne po doručení výpovede, resp. do 2 mesiacov po skončení pracovného pomeru, tento záver považuje žalovaný za absolútne nesprávny. Žalobca nebol prijatý na pozíciu záhradného architekta a nikdy k žiadnej dohode o zmene dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve medzi stranami ani nedošlo. Inzeráty, ktoré žalobca predložil ako dôkaz o fiktívnosti dôvodu výpovede, sú neaktívne, nedá sa na ne reagovať, tzn. nie sú dôkazom o tom, že by žalovaný ponúkol voľné pracovné miesto záhradného architekta, ak by takéto voľné miesto aj inzeroval, nemalo by to vzhľadom na vyššie uvedené argumenty vo vzťahu k žalobcovi žiadnu právnu relevanciu, pretože v pracovnom pomere u žalovaného nevykonával druh práce záhradný architekt, ale administratívny pracovník. V konaní bolo preukázané, že by žalovaný inzeroval bezprostredne po zrušení pracovného miesta žalobcu voľné pracovné miesto administratívneho pracovníka, resp. asistenta. Argumentácia súdu rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1770/2001 neobstojí. V časti odôvodnenia rozhodnutia, kde súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, že žalobca preňho vykonával práce v rozsahu druhu práce administratívny pracovník a naopak, že žalobca preukázal, že vykonával práce v rozsahu záhradný architekt zdôraznil, že dôkazné bremeno v tomto spore leží na žalobcovi, ktorý preukazuje, že výpoveď jemu daná zamestnávateľom je neplatná a to z materiálneho dôvodu. Skutočný rozsah prác vykonávaných žalobcom je z pohľadu vzniku, zmeny alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu nepodstatný, pretože k žiadnej zmene pracovnej zmluvy spôsobom predpokladaným Zákonníkom práce, nedošlo. Dôkaz o opaku by mal predložiť žalobca. Žalovaným nikdy nebol poverený a zodpovedný za konkrétnu zákazku. Súd vyvodil záver o unesení dôkazného bremeno žalobcom z rôznych žalobcom predložených dokumentov, ktoré podľa názoru žalovaného nemožno vyhodnotiť ako dôkazy svedčiace v prospech jeho tvrdení. Žalovaný poskytol žalobcovi ako čerstvému absolventovi vysokej školy možnosť získať prax v odbore, ktorý by ho mohol v budúcnosti, ale určite nie po 2 mesiacoch trvania pracovného pomeru, kvalifikovať na odborný rast aj v rámci firmy žalovaného a je jasné, že ak žalobcu prijímal ako administratívneho pracovníka - asistenta so zaradením na úsek zelene, ktorý kompetenčne a zodpovednostne zastrašoval Ing. J., neočakával od neho, že bude sedieť zavretý v kancelárii, ale že sa aktívne bude zúčastňovať aj na prácach v teréne, čo tvorí súčasť agendy na úseku zelene. Je absurdné, že súd považoval tvrdenia žalobcu za preukázané z odovzdávacích protokol, na ktorých žalobca v rozpore so svojím pracovným zaradením, bez vedomia a súhlasu žalovaného si uviedol funkciu záhradný architekt, z check listu pre Inter IKEA vyvodil záver, že žalobca bol osobou poverenou kontrolou realizácie zákazky, pričom to z obsahu uvedeného dokumentu explicitne nevyplýva. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorého dôkazu súdu vyplynulo, že žalobca bol priamou kontaktnou osobou ohľadne dohodovania ceny ohľadom cenových ponúk vypracovaných a odoslaných žalobcom. Opätovne zdôraznil, že firma žalovaného je malou firmou, v ktorej čase pôsobenia žalobcu pracovalo do 20 ľudí. Priamym nadriadeným žalobcu bol Ing. J., ktorý bol osobou kompetenčne a právne zodpovednou za agendu úseku zelene. Skutkový záver o tom, že skutočným dôvodom výpovede žalobcu boli okolnosti, za ktorých audit prebehol a že organizačná zmena nebola plánovaná, ale vyplynula zo situácie pri audite, čomu dosvedčuje aj účasť žalobcu na školení 27.10.2015, nevyplýva zo žiadnej časti dokazovania. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že nedošlo k strate podstatných zákaziek na strane žalovaného, keď tržby v roku 2015 vzrástli o 10%, hoci v hospodárení vykázal stratu -16.831,- Eur a dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť organizačnej zmeny svedčia bežnému chodu spoločnosti. Súd nesprávne posudzoval časové obdobie, keďže dôvodom organizačnej zmeny boli neúspechy vo viacerých tendroch na letnú údržbu v období 2016 a žalobca ako absolvent vysokej školy na pozícii administratívny pracovník - asistent manažéra zelene bol prijatý práve kvôli očakávanému nárastu uvedených zákaziek. Pokiaľ ide o voľné pracovné miesto žalovaný v čase podania výpovede nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, čo uviedol aj v rámci konania. Pokiaľ žalobca argumentoval voľným pracovným miestom Q. E., tento zamestnanec v mesiaci október 2015, t.j. v čase, kedy došlo k podaniu výpovede, riadne pracoval. Po práceneschopnosti do 10.01.2016, do práce riadne nastúpil. Právny stav v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou bol taký, že žalovaný ako zamestnávateľ žiadnym voľným pracovným miestom nedisponoval. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, súd predovšetkým svoj právny záver o dôvodnosti žaloby neodôvodnil dostatočne zrozumiteľne a určito, čo bolo už uvedené vyššie. Zdôraznil, že na zmenu pracovnej zmluvy je podľa dohody zmluvných strán uvedený v čl. X Pracovnej zmluvy nutná písomná forma. Žalobca zhruba o mesiac po svojom nástupe sa začal parciálne zúčastňovať s jeho

súhlasom prác v teréne a vykonával čiastkové úkony, nikdy nebol za žiadnu zákazku ako celok hmotne a právne zodpovedný a nikdy mu žiadna zákazka ako celok nebola ani zverená. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa písomnou výpoveďou z organizačných dôvodov s použitím ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ku ktorému kroku zamestnávateľ pristúpil na základe písomného rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorým bola zrušená pracovná pozícia administratívny pracovník U2, na základe čoho bol so žalobcom rozviazaný pracovný pomer výpoveďou. K takémuto jednostrannému ukončeniu pracovného pomeru pristúpil po tom, ako žalobca odmietol jeho návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31.10.2015. Skutočnosť, že medzi označením pracovnej pozície žalobcu v pracovnej zmluve, organizačnej štruktúre je nesúlad, podľa názoru žalovaného ide o zameniteľné pojmy, ktoré sú obsahom a bežne prikladaným významom rovnaké, ale s istotou si ani jeden z nich nemožno vykladať ako synonymum slovného spojenia záhradný architekt. Zameniteľnosť v organizačnej štruktúre, resp. pri zrušení nadbytočného pracovného miesta s iným zamestnancom neprichádza do úvahy, pretože iný zamestnanec zaradený na úsek údržby zelene ako žalobca vo firme nebol. Z obsahu odôvodnenia nie je jasné a zrozumiteľne vyjadrené, či súd posudzoval nadbytočnosť vo vzťahu k druhu práce administratívny pracovník alebo záhradný architekt. Žalovaný ako zamestnávateľ pristúpil k organizačnej zmene na základe objektívnych dôvodov, keď firma nesupela v niektorých tendroch na zimnú a letnú sezónu a zníženie objemu zákaziek znamená preňho do budúcnosti menšiu administratívnu záťaž. Rozhodnutie bolo prijaté v písomnej forme pred podaním výpovede s predchádzajúcim súhlasom zástupcu zamestnancov. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, ktorej pracovnej pozície sa organizačná zmena týka a ktorý zamestnanec sa v dôsledku prijatia rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov stáva nadbytočným. Skutočný rozsah prác vykonávaných žalobcom je z pohľadu vzniku zmeny alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu nepodstatný, pretože k žiadnej zmene pracovnej zmluvy spôsobom predpokladaným Zákonníkom práce, ale najmä pracovnou zmluvou, ktorá pre zmenu jej obsahu predpokladá písomnú formu, nedošlo. Súd rovnako nesprávne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky predčasne podanej žaloby, keď uviedol, že začiatok lehoty na podanie žaloby je stanovený z dôvodu určiteľnosti jej plynutia. S takýmto právnym názorom nie je možné súhlasiť, pretože z ust. § 77 Zákonníka práce vyplýva, že zákon určí ako začiatok, tak aj koniec, tzn. lehota na podanie žaloby končila 31.03.2016 hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Podľa názoru žalovaného súd ešte pred zmenou zákonného sudcu pripustil taký rozsah dokazovania, ktorý presahuj meritum tejto veci a odkláňa dokazovanie neprípustným smerom, čo opakovane uviedli aj v písomných podaniach a tiež v rámci pojednávaní. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie s tým, že považuje odvolanie žalovaného, v ktorom žalovaný označuje rozsudok za vecne nesprávny, trpiaci vadou zmätočnosti a nezrozumiteľnosti, za nedôvodné a naopak napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Z textu odvolania vyplýva, že žalovaný v ňom konfrontuje odôvodnenie rozsudku z pozície vlastných skutkových zistení prezentovaných už v konaní pred súdom prvej inštancie a z pohľadu vlastných predstáv o odôvodnení rozsudku. Nie je však úlohou súdu svoje rozhodnutie odôvodňovať v súlade s očakávaniami a predstavami účastníka konania. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca produkoval množstvo dôkazov, a to tak v podobe svedeckých výpovedí ako aj rôznych listinných dôkazov, ktorými preukázal, že pre žalovaného vykonával prácu zodpovedajúcu pracovnej pozícii záhradný architekt/manažér zelene, spočívajúcu predovšetkým vo vypracúvaní projekčných návrhov zákaziek a im prislúchajúcich cenových kalkulácií, v plánovaní, organizovaní a riadení pracovných činností skupiny zamestnancov pridelenej na praktickú realizáciu týchto zákaziek, v komunikácii so zákazníkmi od vytvorenia projekčného návrhu zákazky, cez realizáciu zákazky až po jej odovzdanie zákazníkovi, v kontrole spôsobu realizácie zákazky v teréne a napokon i v samotnom odovzdávaní zrealizovanej zákazky zákazníkovi; pre potreby výkonu tejto svojej pracovnej činnosti mal žalobca od žalovaného pridelenú vlastnú skupinu pracovníkov, ktorí zabezpečovali praktickú realizáciu zákazky v teréne (donáška materiálu, vykonávanie terénnych úprav, výsadbové práce a pod.) a ktorí sa pri tejto činnosti riadili pokynmi žalobcu; práca, ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, zodpovedala ponuke voľného pracovného miesta na pozíciu záhradného architekta, na ktorý žalobca absolvoval u žalovaného i prijímací pohovor a ktorý žalovaný inzeroval v regionálnej tlači i nahlasoval na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a že žalobca spĺňala všetky predpoklady na výkon tejto práce podľa požiadaviek žalovaného uvedených v nahláške obsadzovaného voľného pracovného miesta; žalovaný po tom, ako prijal žalobcu do pracovného pomeru, už neobsadzoval pracovné miesto záhradného architekta (a to po celú dobu trvania pracovného pomeru žalobcu) a toto pracovné miesto opäť začal ako voľné obsadzovať až po ukončení pracovného pomeru žalobcu; písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy žalobcu nebolo v

súlade so skutočným obsahom jeho pracovného pomeru, z ktorého dôvodu žalobca niekoľkokrát, avšak zakaždým neúspešne, žiadal žalovaného o zjednanie nápravy a o zosúladenie písomného vyhotovenia jeho pracovnej zmluvy so skutočnosťou. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku sú v plnom súlade s uvedenými dôkazmi a z týchto dôkazov vyplývajú. Skutkové tvrdenia žalovaného prezentované už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní nemožno považovať za viac, ako iba za jeho procesnú obranu a to jednak z dôvodu, že tieto tvrdenia sú v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní produkoval žalobca. Žalobca argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu, pričom v konkrétnostiach poukazuje na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 09.06.2017. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v odvolaní, ktorý spochybňuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie o rozsahu prác vykonávaných žalobcom pre žalovaného minimálne s konkludentným súhlasom žalovaného i z neho vyplývajúci právny záver, že v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou sa u žalovaného zrušilo pracovné miesto administratívneho pracovníka, sa nemohol žalobca stať nadbytočným. Žalovaný toto spochybnenie postavil na tvrdení, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne nevysporiadal s tým, kedy malo dôjsť k udeleniu tohto konkludentného súhlasu žalovaným a k zmene obsahu pracovnej zmluvy. Túto námietku žalovaného žalobca nepovažuje za relevantnú. Odhliadnuc od toho, že žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že prácu záhradného architekta vykonával pre žalovaného od nástupu do práce a v priebehu celého jeho pracovného pomeru, že taká bola dohoda medzi ňou a žalovaným a že písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy dal žalovaný žalobcovi podpísať v znení nezodpovedajúcom ich ústnej dohode s prísľubom, že ide len o formálnu záležitosť, ktorú v blízkej dobe dá do súladu so skutočnosťou, čo však nesplnil, z hľadiska posudzovania existencie príčinného vzťahu medzi organizačnou zmenou u žalovaného a skončením pracovného pomeru žalobcu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu. Preto ak má súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v čase skončenia jeho pracovného pomeru výpoveďou vykonával u žalovaného prácu záhradného architekta, z ktorého dôvodu sa ani nemohol stať nadbytočným pre zrušenie pracovného miesta administratívneho pracovníka, potom je úplne bez právneho významu, kedy mal začať túto prácu u žalovaného vykonávať a teda námietky žalovaného v tomto smere sú nedôvodné. K argumentu, ktorý žalovaný prvýkrát použil až vo svojom odvolaní a síce, že žalobca námietku neplatnosti výpovede z jeho pracovného pomeru vymedzil v žalobe spôsobom skutkovo odlišným v porovnaní s jeho oznámením žalovanému o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, táto argumentácia je bez akejkoľvek relevancie, nakoľko pre posúdenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sú rozhodné vždy len tie skutočnosti, ktoré žalobca uvedie v žalobe. Inštitút oznámenia zamestnanca nie je určený na vymedzovanie dôvodov neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Naďalej trvá na tom, že neexitoval príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou a výpoveďou z pracovného pomeru žalobcu alebo inými slovami žalovaným uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu je dôvodom neexistujúcim, teda fiktívnym. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 Civilného sporového poriadku.

11. Prvá odvolacia námietka sa týka odôvodnenia a tvrdenej arbitrárnosti rozsudku. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

12. Podstata odvolacieho dôvodu namietajúceho nesprávne zistenie skutkového stavu spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sa vychádza z toho, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné ani nezrozumiteľné odôvodnenie, ani nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených § 191 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Správne je právne posúdenie súdom a dostatočné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať:

17. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáha určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorú mu dal žalovaný výpoveďou zo dňa 30.10.2015 doručenou žalobcovi dňa 30.10.2015 je neplatné a uplatnil si náhradu trov konania.

18. Slovenská republika uznáva právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v zamestnaní aj tým, že toto právo je výslovne ustanovené v článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „“) uverejnenej pod č. 460/1992 Zb. Slovenská republika okrem iného aj z dôvodu (zámeru) posilniť ochranu zamestnancov (pracovníkov) proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania ratifikovala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22. júna 1982 (ďalej len „dohovor“), pričom ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

19. Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) v príslušných ustanoveniach, do ktorých sa premieta ústavou deklarované právo (a tieto ustanovenia neodporujú koncepcii dohovoru smerujúcej k tomu, aby jednostranné skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa podliehalo určitým pravidlám, postupu a bolo oprávnené); táto ochrana, pravdaže, neznamená nemennosť zamestnaneckého alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa.

20. Výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená; zamestnávateľ vo výpovedi môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

21. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným.

22. Pracovná náplň je konkretizáciou pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve. výslovne nezakazuje právo zamestnávateľa vydávať pokyny, ale povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených v rámci pracovných predpisov. Túto povinnosť zamestnanca formuluje ako základnú povinnosť. Pretože vydávanie pokynov je právom zamestnávateľa, aj vyhotovovanie pracovných náplní je právom, nie však povinnosťou zamestnávateľa. S pokynom zamestnávateľa nemusí zamestnanec súhlasiť, ak však je vydaný v súlade s právnymi predpismi, je povinnosťou zamestnanca ho splniť. To platí aj o pracovnej náplni. Zamestnávateľ nemusí žiadať súhlas s pracovnou náplňou. Nepodpísanie pracovnej náplne nemá právny význam. Aj keď zamestnanec nesúhlasí s pracovnou náplňou, je povinný plniť pracovné úlohy na jej základe.

23. Zamestnanec nie je povinný realizovať obsah pracovnej náplne len za predpokladu, že prekračuje rámec druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Rovnako to platí aj pre všetky pokyny zamestnávateľa, ktoré vybočujú z obsahového rámca druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

24. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať [diskriminačným postupom zamestnávateľa pri takomto výbere by sa súd však zaoberal; podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 sp. zn. 3Cdo 33/2008 len v prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom podobnom pracovnom mieste (funkcii)].

25. V súlade s § 61 ods. 2 druhou vetou Zákonníka práce zamestnávateľ dôvod výpovede musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

26. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce upravuje len jeden výpovedný dôvod a to nadbytočnosť zamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod obsahuje však viacero skutočností - druhov organizačných zmien (zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny), v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať nadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (čo nie je skutkové vymedzenie) musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a tiež /a to na prvom mieste/ aby výpoveď bolo možno posúdiť ako právny úkon platný (so zreteľom na určitosť ako náležitosť prejavu vôle).

27. Z obsahu spisu a zhodných prednesov účastníkov vyplýva, že dňa 22.07.2015 strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú, a to na 12 mesiacov, so skúšobnou dobou 3 mesiace, s druhom práce „administratívny pracovník“, bez bližšej špecifikácie a uvedenia pracovnej náplne na tejto pozícii.

28. Pracovná náplň je konkretizáciou pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve.

29. výslovne nezakazuje právo zamestnávateľa vydávať pokyny, ale povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených v rámci pracovných predpisov. Túto povinnosť zamestnanca formuluje ako základnú povinnosť. Pretože vydávanie pokynov je právom zamestnávateľa, aj vyhotovovanie pracovných náplní je právom, nie však povinnosťou zamestnávateľa. S pokynom zamestnávateľa nemusí zamestnanec súhlasiť, ak však je vydaný v súlade s právnymi predpismi, je povinnosťou zamestnanca ho splniť. To platí aj o pracovnej náplni. Zamestnávateľ nemusí žiadať súhlas s pracovnou náplňou. Nepodpísanie pracovnej náplne nemá právny význam. Aj keď zamestnanec nesúhlasí s pracovnou náplňou, je povinný plniť pracovné úlohy na jej základe.

30. K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách, prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným a je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Dátum prijatia (podpisu) organizačnej zmeny musí vždy predchádzať dňu podania výpovede. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť prijaté až po podaní výpovede. Naopak dátum účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodoval s predpokladaným dňom uplynutia výpovednej doby. Odporúča sa tiež, aby prílohu písomného rozhodnutia zamestnávateľa tvorila nová organizačná štruktúra zamestnávateľa, ktorá mení predchádzajúcu organizačnú štruktúru a zohľadňuje zrušené pracovné miesto.

31. Súd v konaní o neplatnosť výpovede má povinnosť skúmať, či nebolo rozhodnutie o organizačných zmenách prijaté účelovo len s cieľom podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať jeho prácu. Súd v takom prípade zisťuje, napr. či zamestnávateľ neinzeruje uvoľnenú pracovnú pozíciu, či prácu prepusteného zamestnanca nezačal vykonávať iný zamestnanec, či nebola jeho práca rozdelená medzi ostatných zamestnancov, a teda či potreba výkonu práce prepusteného zamestnanca naozaj zanikla a v akom rozsahu.

32. Podľa obsahu rozhodnutia, rozhodnutie o organizačnej zmene prijal žalobca dňa 27.10.2015 a to s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a táto spočívala v zrušení pracovnej pozície „administratívny pracovník U2“ v organizačnej štruktúre spoločnosti ,zaradených do údržby zelene. Organizačná zmena bola prijatá z dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce spoločnosti žalobcu, s tým, že účinnosť rozhodnutia sa viaže ku dňu skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa organizačná zmena týka - Ing. V. S., a to dohodou, alebo výpoveďou, v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení.

33. Keďže v danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ pre žalobcu nesformuloval jeho pracovnú náplň, pričom počas trvania pracovného pomeru k žiadnej zmene pracovnej zmluvy žalobcu nedošlo, správne sa súd prvej inštancie zameral na zistenie, aké práce žalobca pre žalovaného vykonával na

základe pokynov zamestnávateľa a s jeho súhlasom. Následne správne sa zameral aj na zistenie príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu.

34. Vychádzajúc z výsledkov obsiahleho dokazovania, ktoré súd prvej inštancie dostatočne a jasne vyhodnotil, použil na právne posúdenie veci správne zákonné ustanovenia a vyvodil záver, že žalobcom napadnutá výpoveď z pracovného pomeru u žalovaného je neplatná. Vychádzajúc z výpovedí svedkov obsiahnutých v bode 9. odôvodnenia ako aj obsahu listinných dôkazov, preukazujúcich skutočný výkon a rozsah prác prideľovaných žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že medzi druhom práce uvedeným v pracovnej zmluve žalobcu (administratívny pracovník), medzi druhom zrušovanej pozície v rozhodnutí o organizačnej zmene (administratívny pracovník U2) a medzi druhom práce uvedenom v organizačnej štruktúre žalovaného (asistent MZ) je nesúlad. V prípade skúmania dôvodnosti výpovede z organizačných dôvodov je rozhodujúci obsah skutočnej pracovnej pozície, a teda či sa zamestnanec z hľadiska výkonu prác stal pre zamestnávateľa v dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný. Na základe dokazovania má súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. Aj keď je pomerne ťažké úplne odlíšiť pracovnú náplň administratívneho pracovníka na úseku údržby zelene u žalovaného podľa jeho popisu ako zamestnávateľa, od prác, ktoré vykonával žalobca ako časť prác Ing. J. a predtým Ing. W., ktorá vykonávala prácu manažéra zelene, aj odvolací súd je názoru, že žalobca nevykonával len práce, ktoré patria do náplne administratívneho pracovníka, ktorých sa organizačná zmena týkala. Zistené pracovné činnosti, ktoré vykonával žalobca pre žalovaného nie sú obsiahnuté v stručnej charakteristike prác, ktoré doplnil žalovaný k druhu práce žalobcu na základe pokynu inšpektorátu práce listom zo dňa 15.12.2015 a aj z ostatného dokazovania vyplynulo (por. bod 34. odôvodnenia rozsudku), že žalobca nevykonával pre žalovaného práce na pozícii, na ktoré sa vzťahovala organizačná zmena, preto žaloba už len z tohto dôvodu bola opodstatnená.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolateľom použité všetky výpovedné dôvody a ani obsiahlosť odvolania, neboli spôsobilé na vyhovenie návrhu o zmenu napadnutého rozsudku. V odvolaní ide v podstate o argumentáciu žalovaného, ktorou sa bránil proti žalobe aj počas konania a s ktorou sa súd prvej inštancie vyporiadal.

36. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, resp. argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu sporových strán odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Z uvedených dôvodov je napadnutý rozsudok vecne správny, k zmene výroku napadnutého rozsudku došlo len pre potrebu formulácie výroku, keď pre identifikáciu výpovede nie je rozhodujúci deň jej vyhotovenia, ale dátum jej doručenia, hoci v danom prípade ide o dátum toho istého dňa, keď výpoveď bola vyhotovená a žalobcovi aj doručená v ten istý deň.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 zmenil tak, že napadnutý výrok rozsudku preformuloval spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku a v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok pre jeho vecnú správnosť potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .