Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/138/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : XL group, a.s., Bratislava, Štúrova 12, IČO : 35 831 634, zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., Bratislava, Grosslingova 50, proti žalovanému : Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Bratislava, Rastislavova 3, IČO : 00 178 454, zastúpený advokátom JUDr. PhDr. Silvestrom Danóczym PhD., Nitra, Fándlyho 7, O určenie obsahu zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. 2. 2016 č.k. 11C/251/2014 - 204, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácie kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení uvedenom v žalobnom návrhu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, ktorej predmetom činnosti je o.i. usporadúvanie vzdelávacích podujatí, konferencií, veľtrhov, seminárov, školení a verejných, kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Žalovaný je právnickou osobou registrovanou Ministerstvom vnútra SR ako združenie, ktoré podľa Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. 1/2001, zo dňa 10. 4. 2007 vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a ods. 2 autorského zákona k hudobným dielam. Z návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2014 predloženej žalovanému žalobcom vyplýva, že jej predmetom bolo udelenie licencie - súhlasu používateľovi na použitie hudobných diel podľa ň 18 ods. 2 autorského zákona na koncerte populárnej, dychovej, folklórnej, zmiešanej hudby, estráde, show, karaoke, promenádnom koncerte a pod. Žalobca uviedol kapacitu miesta konania 6.000 osôb a cenu vstupného na deň 85 €. Oznámením zo dňa 16. 10. 2014 žalovaný upozornil žalobcu, že predložená licenčná zmluva neobsahuje všetky údaje potrebné pre udelenie súhlasu s použitím chránených hudobných diel a následne určenia autorskej odmeny. Zároveň ho upozornil, že ak bude využitá len obmedzená časť priestoru, je používateľ takéto obmedzenie kapacity povinný oznámiť SOZA dodatkom k zmluve ešte pred uskutočnením hudobnej produkcie s uvedením dôvodom obmedzenia, ak aj s preukázaním uskutočnených opatrení znemožňujúcich, aby sa na hudobnej produkcii zúčastnilo viac než vymedzený počet účastníkov, obvykle potvrdením orgánu samosprávy o počte úradne potvrdených vstupeniek a potvrdením prevádzkovateľa priestoru o skutočnom využití kapacity. Listom zo dňa 17. 10. 2014 Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy potvrdila žalobcovi zvýšenie kapacity haly Zimného štadióna E. A. v súlade s doloženými požiarno - bezpečnostnými podkladmi, na počet 7.500 divákov, na základe žalobcovej žiadosti o zvýšenie kapacity haly na koncert O. P. dňa XX. XX. XXXX. Z obsahu notárskej zápisnmice „Osvedčenie významnej skutočnosti“ spísanej

na Notárskom úrade U.. F. O., P. A. XX Q. W., dňa 19. 6. 2015, vyplýva, že kapacita osôb na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu je podľa údajov na webovej stránke uvedenej v zápisnici - 9.029 osôb. 2/ Žalobca sa v konaní domáhal :

- Určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku V bod 1 zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu,

- Určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku V bod 2 zmluvy v znení určenom v žalobnom návrhu,

- Nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení uvedenom v žalobnom návrhu. 3/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukazoval na to, že zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta), druhým je prijatie návrhu (akceptácia), pričom súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa ust. § 82 ods. 1 AZ s odkazom na bod 8) nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobnom návrhu, je súčasne jednostranným právnym úkonom a prejavom vôle žalobcu na uzavretie zmluvy, ktorý návrh ako jednostranný právny úkon je pre žalobcu tohto úkonu, obsahujúcom aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy, záväzný. Súd preto o žalobe na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže rozhodnúť len tak, že žalobe celkom vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, doplňovať, upresňovať či modifikovať. V prípade opačného postupu by súd porušil ust. § 161 ods. 3 O.s.p. Ďalej súd prvej inštancie poukazoval na to, že nikoho nemožno nútiť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu (zmluvná voľnosť). Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu vkladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku ( §50a Obč. zák. ) alebo mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Návrh na nahradenie vyhlásenia vôle je svojou podstatou návrhom na plnenie podľa §80 písm. b/ O.s.p., preto nie je podmienený preukazovaním naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca podanou žalobou na nahradenie vyhlásenia vôle domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu s obsahom zákona. V danom prípade vyplýva žalovanému ako organizácii kolektívnej správy zo zákona (§ 81 ods. 1 písm.b/ autorského zákona) povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom ako používateľ predmetu ochrany právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného. Súd pri žalobe na nahradenie vyhlásenia vôle skúma z úradnej povinnosti (ex offo) splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle obsiahnutej v návrhu zmluvy, či prejav vôle obsiahnutý v návrhu zmluvy obsahuje podstatné náležitosti zmluvy uvedené v zákone a či návrh zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Podstatnými náležitosťami hromadnej licenčnej zmluvy ( § 18 ods. 2, § 40 - 45, § 48, § 81 ods. 1 písm.h/, § 82 ods. 1 autorského zákona ) sú : I. udelenie súhlasu organizáciou kolektívnej správy na použitie diel, ku ktorým spravuje práva (udelenie licencie), II. druh spravovaného predmetu ochrany, III. spôsob, rozsah licencie a účel jeho použitia, IV. čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať, V. odmena alebo spôsob jej určenia. V konaní o nahradenie vyhlásenia vôle, môže súd návrhu vyhovieť iba vtedy, ak žalobný návrh obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, pričom je zároveň povinný prihliadať na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm.h/ autorského zákona, teda podmienky primeranosti a rovnaké podmienky, za akých sú zmluvy uzatvárané s používateľmi predmetov ochrany v obdobných prípadoch. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm.s/ autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm.h/ autorského zákona, uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími používateľmi. Nakoľko žalobcom formulovaná žaloba na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu je v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal tiež na to, že účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v § 82 ods. 1 autorského zákona, nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných žalovaným domáhať

sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy. Účel sledovaný právnou normou v tomto ustanovení zákona je potrebné a nevyhnutné vykladať v jednote s obsahom a účelom autorského zákona ako celku, ktorého ťažiskové princípy sú založené na kolektívnej ochrane majetkových práv ich nositeľov za rovnakých podmienok (§ 81 ods. 1 písm.d/ autorského zákona). Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie sú nositeľmi týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že zmyslom a účelom žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 82 autorského zákona, je právo používateľa predmetu ochrany domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany organizácie kolektívnej správy dôjde k neodôvodnenému odmietnutiu alebo neuzavretiu licenčnej (hromadnej licenčnej) zmluvy za podmienok primeraných a rovnakých ako v obdobných prípadoch. Pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku V bod 1 zmluvy a v časti článku V bod 2 zmluvy, súd žalobu v tejto časti zamietol, keď žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď zároveň tento nevyplýva ani zo zákona, nakoľko žaloba podľa § 82 ods. 1 autorského zákona s poukazom na poznámku 8) nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak už k porušeniu práva došlo, je namieste žaloba na plnenie. V prejednávanej právnej veci medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy; zákon uvedenú situáciu rieši možnosťou domáhať sa plnenia (nahradenia vyhlásenia vôle) z takto porušeného práva. Vzhľadom na uvedené , nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení (naviac iba časti) zmluvy, pretože takéto určenie nijakým spôsobom nezmení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé nahradiť zmluvný prejav žalovaného. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 161 ods. 3 O.s.p., § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 Obč. zák., § 18 ods. 2, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, ods. 4, § 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 81 ods. 1 písm.d/, písm.h/, písm.s/ a § 82 ods. 1 autorského zákona. 4/ Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia (úkony právnej služby spolu 277,19 € + režijný paušál 33,75 € + náhrada za stratu času 169,04 €) a v iných trovách konania 90 € (overenie notárskej zápisnice), spolu 569,98 €. 5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie. Uviedol, že k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu žalobcovho nesúhlasu s výškou autorskej odmeny určenej na základe sadzobníka žalovaného. Žalobca považuje spôsob určenia výšky autorskej odmeny za neprimeraný, diskriminačný a nezohľadňujúci faktický stav. Poukazoval na ust. § 45 ods. 1, ods. 4 a § 81 ods. 1 písm.h/ autorského zákona, z ktorých podľa jeho názoru plynie, že jediným kritériom spôsobu určenia výšky autorskej odmeny je primeranosť autorskej odmeny. Žalobca predal spolu 6.464 ks vstupeniek, pričom jednotlivé druhy vstupného boli vo výške od 22 € do 85 €. Žalobca rovnako predával aj VIP vstupenky ktorých cena sa skladala zo vstupného na Koncert vo výške 79 € a 85 € a konzumného vždy vo výške 100 €, t.j. celkové sumy VIP vstupeniek pozostávajúce z ceny vstupenky na Koncert a konzumného boli vo výške 179 € a 185 €. Žalobca rovnako tak predával aj VIP vstupenku s celkovou hodnotou v sume 259 €, z čoho cena vstupného bola vo výške 85 € a zvyšok ceny tejto vstupenky v sume 174 € tvorila cena za darčeky a iné hodnoty poskytované žalobcom pri zakúpení si takéhoto druhu vstupenky. Žalobca sa ďalej pri výpočte odmeny príslušnými ustanoveniami Sadzobníka. Celková výška autorskej odmeny by podľa postupu jej určenia, ktorého aplikáciu požaduje žalovaný, bola v sume 19.122 €. Žalobca neuzatvoril so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, nakoľko nesúhlasí so spôsobom určenia výšky autorskej odmeny určovanej jednostranne žalovaným, a to na základe Sadzobníka SOZA. Žalobca nesúhlasil so Sadzobníkom SOZA z dôvodu, že tento nezohľadňuje reálny (skutočný) počet vstupeniek v jednotlivých kategóriách použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie a reálne ceny vstupeniek. Sadzobník vychádza z intervalov a príslušného koeficientu sadzby, ktoré sú pri vyšších počtoch kapacít diskriminačné. Žalobca nesúhlasil s obsahom ukazovateľa „kapacita“. Kapacitou , z ktorej výpočet autorskej odmeny vychádza, sa podľa žalovaného (Sadzobník SOZA) rozumie maximálny počet osôb povolený pre priestor konania hudobnej produkcie rozhodnutím kolaudačného alebo obdobného (bezpečnostného, protipožiarneho a pod.) orgánu. Žalobca žiada, aby sa „Kapacitou“ rozumel reálny počet vstupeniek použitých na vstup na verejné kultúrne podujatie, čo predstavuje určenie, ktoré je spravodlivé s ohľadom na skutočné pomery a okolnosti konania

verejného kultúrneho podujatia. Žalobca nesúhlasil s ustanovením Sadzobníka SOZA, podľa ktorého „Pri výpočte priemerného vstupného nebude brané do úvahy vstupné s nižšou hodnotou ako je 25 % z ceny najdrahšieho vstupného. Dané vstupné s nižšou hodnotou ako je 25 % z ceny najdrahšieho vstupného sa nahrádza vstupným v hodnote 25 % z ceny najdrahšieho vstupného. Pokiaľ 25 % ceny najdrahšieho vstupného je nižšie ako suma minimálneho vstupného 1,00 €, bude braná do úvahy hodnota minimálneho vstupného. Ak sa na podujatí vyberá len konzumné, pre účely výpočtu vstupného sa vychádza zo sumy vo výške 25 % z celkovej ceny konzumného. V prípade, že takto vypočítané vstupné je nižšie ako 1,00 €, autorský honorár sa vypočíta z minimálneho vstupného 1,00 € za osobu.“ Takéto ustanovenie sadzobníka SOZA obmedzuje na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave. Žalobca teda požadoval, aby autorská odmena bola vypočítaná na základe ukazovateľov, ktoré zohľadňujú reálne pomery pri konkrétnom verejnom kultúrnom podujatí organizovanom používateľom : I. reálny počet vstupeniek použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie, II. reálna cena jednej (1) vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupeniek na konkrétne verejné kultúrne podujatie, ktorá je určená používateľom, III. počet kategórií vstupeniek, ktorý je určený používateľom. Žalobca požadoval určiť ako ukazovateľ „kapacita“ reálny počet vstupeniek použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie. Za vstupné sa bude považovať reálna cena jednej (1) vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupenky na konkrétne verejné kultúrne podujatie, ktorá je určená používateľom; reálna cena vstupenky predstavuje sumu vstupenky bez akýchkoľvek pridaných balíčkov (napr. VIP balíček, extra balíček a pod.). Súčasne žalobca požadoval použiť taký koeficient sadzby, ktorý možno považovať za spravodlivý a ktorý bude určený pri počtoch vstupeniek nad 4.001 ks v intervaloch po 1.000 ks. 6/ Žalobca argumentoval tým, že kritérium primeranosti musí pri určení výšky autorskej odmeny vždy vychádzať z faktického stavu, na základe ktorého sa jej výška stanovuje. Sadzobník SOZA nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto súd pri nahradení prejavu vôle žalovaného nie je povinný zohľadňovať pri určení obsahovej náležitosti hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou je výška a spôsob určenia ceny za použitie autorských diel, príslušné ustanovenia Sadzobníka SOZA. Účelom ust. § 82 autorského zákona je umožniť používateľovi domáhať sa uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy práv práve prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu v prípadoch, keď nedôjde k uzatvoreniu takejto hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého účelom podania žaloby v zmysle ust. § 82 autorského zákona je poskytnúť právnu ochranu takým používateľom, s ktorými organizácia kolektívnej správy práv bezdôvodne neuzatvorí hromadnú licenčnú zmluvu, hoci takýto návrh by spĺňal ako náležitosť primeranosti tak aj náležitosť rovnosti podľa ust. § 81 ods. 1 písm.h/ autorského zákona, teda by bol predložený v súlade so Sadzobníkom SOZA. Takýto výklad účelu ust. § 82 AZ nemôže obstáť, nakoľko predmetné ustanovenie dáva možnosť domáhať sa prostredníctvom žaloby o nahradenie prejavu vôle aj samotnej organizácii kolektívnej správy práv, čím by sa prvoinštančným súdom odôvodnený účel ust. §82 AZ jednoznačne míňal. Je pritom nutné, aby sa odvolací súd vysporiadal predovšetkým s teleologickým výkladom predmetného ustanovenia autorského zákona, nakoľko tento je v súčasnosti z dôvodu výkladu tohto ustanovenia prvoinštančným súdom nejednoznačný. Žalobca zastáva názor, že určenie výšky autorskej odmeny v danom prípade na základe Sadzobníka SOZA, je nespravodlivé a neprimerané, a to z dôvodu, že Sadzobník SOZA ustanovuje pre určenie výšky autorskej odmeny určité iracionálne parametre. Predovšetkým sa jedná o určenie kritéria kapacita, ktoré do kapacity priestoru konania spoločenskej udalosti započítava celkovú kapacitu tohto priestoru, pričom nezohľadňuje objektívne skutočnosti, ktoré sú pre určenie kapacity priestoru nevyhnutné. Takýmito objektívnymi skutočnosťami sú napr. rozmiestnenie pódia príp. iné technické požiadavky na miesto konania spoločenského podujatia, znemožňujúce usporiadateľovi obsadiť daný priestor divákmi. Sadzobník SOZA v zásade znemožňuje žalobcovi preukázať v konkrétnom prípade zníženie maximálnej kapacity predmetného priestoru, nakoľko žalovaný si prostredníctvom Sadzobníka SOZA vymieňuje právo rozhodovať o určení kapacity konkrétneho priestoru. Žalobca požadoval, aby kritérium kapacita bolo na účely výpočtu autorskej odmeny určené na základe skutočne využitej kapacity priestoru, v ktorom sa Koncert konal. Žalobca rovnako požadoval, aby na účely výpočtu autorskej odmeny boli brané do úvahy všetky druhy vstupného, nakoľko iba takýto spôsob možno považovať za primeraný na účely výpočtu priemerného vstupného a potom následne aj na účely výpočtu celkovej výšky autorskej odmeny. Uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukazoval záverečným vyúčtovaním Koncertu. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 7/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobca ako dôvod svojho odvolania uviedol jeho nesúhlas

s výškou autorskej odmeny určenej na základe sadzobníka žalovaného a považuje spôsob jej určenia za neprimeraný, diskriminačný a nezohľadňujúci faktický stav. Žalovaný však uviedol, že skutočnými dôvodmi bolo najmä sústavné konanie žalobcu v rozpore so zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve, a to najmä : neuvádzanie pravdivých a úplných údajov, skutočností rozhodných pre správne stanovenie autorskej odmeny za používanie predmetov ochrany žalobcom, ku ktorým žalovaný vykonáva kolektívnu správu v prospech nositeľov práv. uvedené vyplýva z emailovej komunikácie predloženej súdu. Primeraná výška autorskej odmeny požadovaná zákonom je stanovená v Sadzobníku autorských odmien za používanie hudobných diel, platného v čase konania kultúrneho podujatia koncertu speváčky O. P. dňa 19. 10. 2014. Tento určuje výšku autorskej odmeny za udelenie súhlasu/ licencie na používanie chránených diel ako súčin priemerného vstupného na podujatie a koeficientu, uvedeného v tomto sadzobníku. Na výpočet sa uplatňujú pravidlá o výpočte priemerného vstupného, kapacity priestoru. Podľa webovej stránky usporiadateľa dostupnej v čase predaja vstupeniek a materiálov zaslaných žalobcom, ktoré sú prílohou vyjadrenia žalovaného k žalobe, žalovaný vypočítal výšku priemerného vstupného na 05,61 €. Žalovaný disponuje Notárskou zápisnicou N 1821/2015, Nz 21462/2015, spísanou na notárskom úrade U.. F. O., F. v W., P. A. XX zo dňa 19. 6. 2015, ktorá je založená v súdnom spise a z ktorej obsahu vyplýva právne významná skutočnosť a to obsah webovej stránky spoločnosti Správa telovýchovných a rekreačných zaradení hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá je prevádzkovateľom Zimného štadióna E. A.. Notárska zápisnica osvedčuje kapacitu priestoru pre predmetné podujatie v počte osôb 9.029. Na základe Sadzobníka SOZA účinného v čase konania hudobného predstavenia žalovaný trvá na výpočte hodnoty autorskej odmeny za používanie hudobných diel vo výške 19.122 € bez DPH. Žalobca vo svojom odvolaní vyjadruje opakovane svoj nesúhlas so Sadzobníkom, s jeho jednotlivými ustanoveniami, s obsahom ukazovateľa „kapacita“. Žiada o zmenu definície pojmu „kapacita“ a poskytuje svoj návrh na nové znenie ukazovateľov výpočtu autorskej odmeny. Podľa žalovaného žalobca v skutočnosti nežiada o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím, ale žiada o zmenu Sadzobníka, a to svojvoľne s prihliadnutím na svoje individuálne potreby a záujmy. Sadzobník bol prerokovaný s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, so Zväzom hotelov a reštaurácií SR a so Slovenským zväzom telesnej kultúry a sú v ňom premietnuté všetky požiadavky uvedené v autorskom zákone. Návrh odmien pre jednotlivé spôsoby použitia predmetu ochrany (uvedený v Sadzobníku) a jeho zmeny je SOZA povinná predložiť Ministerstvu kultúry SR (ust. § 81 ods. 1 písm.r/ AZ). Sadzobník bol vydaný v nadväznosti na ustanovenia autorského zákona a na základe Oprávnenia č. X/XXXX udeleného SOZA na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR Ministerstvom kultúry SR. Sadzobník vydal SOZA ako štátom určená autorita pre dohľad nad uplatňovaním autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a akákoľvek samovoľná zmena tohto sadzobníka nie je prípustná. Podmienky pre výpočet autorskej odmeny sú vzhľadom na veľkú variabilitu podujatí nastavené v snahe o dosiahnutie objektivity a platia pre všetkých používateľov chránených hudobných diel rovnako. Žalovaný preto neuzatvoril so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v žalobcom navrhovanom znení, nakoľko by takýmto konaním porušil ustanovenie § 81 ods. 1 písm.h/ AZ uzatvárať za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy s používateľmi. Nedodržaním tohto ustanovenia a vyhovením samovoľnému návrhu žalobcu na zmenu Sadzobníka by sa SOZA vystavil finančnému postihu zo strany MK SR. Žalovaný sa plne stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu. 8/ Ďalšie podania vo veci stranami sporu vykonané neboli. 9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil (220 ods. 2 . 13/ súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na objasnenie všetkých podstatných skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby a správne tiež aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov, najmä § 45, § 81 ods. 1 písm.h/, písm. s/ a § 82 ods. 1 autorského zákona, ako aj v tom čase účinného ust. § 80 písm.c/ a § 161 ods. 3 O.s.p., t.j.

vec tiež správne právne posúdil. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 101/2011 - 7 zo dňa 24. 3. 2011, v ktorom v obdobnej veci týkajúce sa žaloby používateľa o nahradenie prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, Ústavný súd SR rozhodol o neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti používateľa voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý z analogických dôvodov ako v prejednávanej právnej veci potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie. 14/ Ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona dáva možnosť používateľovi autorských diel, ako aj organizácii kolektívnej správy požadovať, aby v prípade neuzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy medzi organizáciou kolektívnej správy práv a používateľom, obsah hromadnej licenčnej zmluvy vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Predmetné ustanovenie teda dáva možnosť žalobcovi domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Zároveň ustanovuje, že súd pri určení obsahu zmluvy prihliada na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Týmito podmienkami sú primeranosť a rovnaké zmluvné podmienky pri poskytovaní oprávnenia na použitie predmetu ochrany (autorských diel) a výške odmeny alebo náhradnej odmeny a spôsobe jej uhradenia. 15/ Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie o tom, že nie je v kompetencii súdu meniť či dotvárať obsah prejavu vôle, ktorý má byť súdnym rozhodnutím nahradený. Predpokladom pre úspech v konaní podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je preukázanie, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu či už z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej správnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom a napriek tejto povinnosti tak neurobil. Pokiaľ má žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, musia byť zo žaloby zrejmé také náležitosti takejto zmluvy, na základe ktorých je možné prejav vôle žalobcu nepochybne konkretizovať. Obsah takejto zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca nemôže sám meniť podstatné náležitosti zmluvy a rovnako ich zmena je vylúčená i zo strany súdu. Pokiaľ je obsah prejavu vôle, ktorého nariadenia sa žalobca domáha, čo i len sčasti v rozpore s právnym predpisom či inou skutočnosťou, z ktorej má jeho obsah vyplývať, súd nemôže žalobe vyhovieť. V opačnom prípade by nahradil prejav vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný. 16/ V posudzovanej veci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, v ktorom jedna zo základných náležitostí tejto zmluvy, ktorou je výška autorskej odmeny, bola stanovená v rozpore so zákonom. Autorská odmena musí byť určená v súlade s § 45 autorského zákona, pričom žalovaný ako organizácia kolektívnej správy práv je povinný uverejniť sadzobník odmien a primeraných odmien podľa § 81 ods. 1 písm. s/ autorského zákona. Pri uzatváraní hromadnej licenčnej zmluvy sú obe zmluvné strany týmto sadzobníkom viazané a nemôže sa od neho odchýliť ani súd pri rozhodovaní o obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca ako používateľ autorských diel nie je oprávnený stanovovať cenu za jej použitie, jej určenie náleží autorom alebo organizácii kolektívnej správy, pričom používateľ má možnosť túto cenu iba akceptovať alebo autorské dielo nepoužiť. Žalobca ako používateľ nemôže svojvoľne stanovovať obsah zmluvy vrátane výšky autorskej odmeny, resp. spôsobu jej výpočtu. Pokiaľ využije svoje právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, môže žiadať uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 82 ods. 1 autorského zákona. 17/ Rozsiahla argumentácia žalobcu o tom, ako by sa podľa jeho predstáv mala stanoviť výška autorskej odmeny za použitie autorských diel, je tak s ohľadom na vyššie uvedené irelevantná. Súdne konanie o nahradenie prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 82 autorského zákona neslúži na presadzovanie ekonomického záujmu používateľa na znížení výšky autorskej odmeny, ani na presadenie jeho predstavy o - podľa žalobcu - správnom spôsobe výpočtu autorskej odmeny. Nemôže byť ani chápané ako nástroj na dosiahnutie zmeny sadzobníka žalovaného, podľa ktorého sa určuje autorská odmena. Účelom ust. § 82 ods. 1 autorského zákona je ochrana či už organizácie kolektívnej správy alebo používateľa pred neodôvodneným odmietnutím uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu druhým subjektom a umožnenie použitia autorských diel za podmienok v tomto ustanovení uvedených aj pri absencii uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy. Zároveň predmetné ustanovenie zabezpečuje, aby ani jedna zo strán nemohla úspešne požadovať uzavretie takej hromadnej licenčnej zmluvy, ktorá by vybočovala z princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Pokiaľ sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle uzavrieť

hromadnú licenčnú zmluvu obsahujúcu osobitné podmienky v časti týkajúcej sa výšky autorskej odmeny, postupuje v rozpore so zmyslom a účelom § 82 autorského zákona, na ktorom je založený jeho nárok. 18/ Napokon sa odvolací súd stotožňuje aj so závermi prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku V bod 1 a v časti článku V bod 2, keď určením obsahu týchto častí zmluvy bez toho, aby reálne došlo k uzavretiu zmluvy v žalobcom navrhovanom znení, by sa nijako nezmenilo právne postavenie žalobcu, z čoho plynie absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Táto časť žalobného petitu by mala význam iba v spojitosti s nahradením prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu v žalobcom požadovanom znení, čomu ale súd z dôvodov uvedených vyššie nemôže vyhovieť. 19/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 , včítane výroku o trovách prvoinštančného konania. 20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 .