Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/180/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanej M. U., G. XX.XX.XXXX, K. Z. F. XXX, o zaplatenie 8.561,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1797,66 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 5452,71 eur od 16.11.2012 do 21.11.2012 a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1967,13 eur od 22.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Súd priznáva žalobcovi oproti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,68%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom na Tomášikovej 48 v Bratislave, IČO: 00 151 653 (ďalej len Slovenská sporiteľňa, a.s.) podala na Okresnom súde Skalica dňa 12.4.2013 žalobu, ktorou navrhla rozhodnúť o povinnosti žalovanej zaplatiť mu 9201,80 eur s úrokom 11,75% ročne zo sumy 7147,97 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 7147,97 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2007 Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej ako dlžníkovi spotrebný úver v celkovej výške 6638,78 eur (200 000 Sk) s premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 12 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v splátkach po 97,99 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, prvá splátka bola dohodnutá k 20.4.2007 a posledná splátka úveru bola splatná ku dňu 20.2.2017. RPMN bola dohodnutá vo výške 14,03 %. Žalovaná prestala svoj dlh splácať v novembri 2009, kedy v dohodnutej lehote nezaplatila splátku dlhu, poslednú platbu realizovala dňa 20.10.2009 vo výške 97,13 eur, predtým žalovaná uhrádzala splátky s oneskorením, prípadne v sume nižšej, ako bola zmluvne dohodnutá. Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka časť zaplatených splátok započítala na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu. Listom zo dňa 15.11.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. informovala žalovanú o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná suma 9 201,80 eur pozostáva z istiny 7 147,97 eur, z úrokov vo výške 1372,68 eur (vyčíslených z istiny 7 147,97 eur za obdobie od 5.8.2011 do 12.3.2013, pri úročení úrokom 11,75 % ročne) a z úrokov z omeškania 681,15 eur (vyčíslených od 21.10.2009

do 12.3.2013 sadzbou 8 % ročne). Listami zo dňa 25.8.2011, 30.9.2011 a 6.8.2012 vyzvala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaná svoj dlh nezaplatila.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/180/2013-161 z 10.8.2015 tak, že žalovanú zaviazal, aby Slovenskej sporiteľni, a.s. zaplatila sumu 3 485,58 eur, úroky vo výške 2 661,62 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 485,58 eur od 22.11.2012 do zaplatenia, náhradu iných trov konania v sume 51,07 eur, trovy právneho zastúpenia splnomocnencovi žalobcu v sume 437,91 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a určil konkrétne zmluvné podmienky za neprijateľné a neplatné. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podala Slovenská sporiteľňa, a.s. včas odvolanie. Krajský súd v Trnave najskôr uznesením č.k. 25Co/554/2015-216 z 16.11.2016, právoplatným 31.12.2015, pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. vstúpila spoločnosť WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798. O odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 25Co/554/2015-219 z 16.11.2016, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej ako i v časti náhrady trov konania zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2015 vo výroku týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 3 485,58 eur, úroky vo výške 2 661,62 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 485,58 eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave zrušil v rozsudku súdu prvej inštancie výrok o vyhlásení zmluvných podmienok za neprijateľné z dôvodu, že došlo k postúpeniu pohľadávky a tento výrok už nemôže byť záväzný pre dodávateľa. Krajský súd v Trnave k argumentu Slovenskej sporiteľne, a.s., že sa má aplikovať na právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o úvere výlučne uviedol, že na vzťah Slovenskej sporiteľne a žalovanej sa vzťahuje úprava v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Odvolací súd sa vyjadril, že Slovenská sporiteľňa, a.s. neuspela s námietkou, že na zmluvný vzťah uzatvorený 6.3.2007 nie je možné aplikovať § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka ani vzhľadom na § 879j OZ, podľa odvolacieho súdu v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platil §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov a tiež § 53 ods. 1 a 3 o neprijateľných podmienkach. Odvolací súd potvrdil názor súdu prvej inštancie, že veriteľovi patrí úrok z úveru len do zosplatnenia, odo dňa zosplatnenia mu patrí len úrok z omeškania ako sankcia, tiež považoval za správne, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti poplatku za správu úveru 71,64 eur, pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, jeho nepriznanie odvolateľ nenamietal. Krajský súd v Trnave vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že odvolateľ zobral žalobu späť v časti o splatné sumy, ktoré neboli uhradené do štyroch rokov od podania žaloby s poukazom na §5b zákona č. 250/2007 Z.z., žaloba bola upravená v zmysle započítania úhrad od žalovanej, kedy jednotlivé úhrady do poslednej úhrady dňa 20.10.2009 mal pôvodný veriteľ započítať ba splatnú istinu a až potom na splatné príslušenstvo. Odvolací súd tiež vytkol okresnému súdu, že celú úhradu žalovanej započítal len na istinu, keďže súčasťou splátky je nielen istina, ale i úroky a poplatky, pričom pri poplatkoch je treba sa náležite zaoberať ich nárokovateľnosťou, ďalej, že úrok počítal súd prvej inštancie za ročné obdobia a že úrok z omeškania priznal z nesprávne vyčíslenej istiny 3485,58 eur iba od 22.11.2012 a nie od 21.10.2009, kedy sa žalovaná skutočne dostala do omeškania so splácaním úveru.

3. Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním, doručeným súdu 13.7.2015, prepočítala žalovanú sumu z dôvodu, že započítala úhrady žalovanej najskôr na istinu a následne na príslušenstvo tvorené úrokmi, úrokmi z omeškania a poplatkami, pričom k 12.3.2013 pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. bola v sume 8561,08 eur a pozostávala z istiny 5585,49 eur, z úrokov 2262,42 eur (suma pozostáva z anuitných úrokov 1751,62 eur a úrokov vyčíslených z omeškaných splátok istiny 510,80 eur), z úrokov z omeškania 641,53 eur a z poplatkov 71,64 eur. Ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t.j. k 15.11.2012 dosiahla výška splatného dlhu žalovanej sumu 4271,55 eur, ktorá pozostávala zo splatnej istiny 1707,76 eur, zo splatných úrokov 2049,12 eur (1751,62 eur + 297,50 eur), splatných úrokov z omeškania 443,03 eur a splatných poplatkov za správu úveru 71,64 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávka bola vo výške 8149,28 eur a pozostávala z istiny 5585,49 eur, z úrokov 2049,12 eur (1751,62 eur a 297,50 eur), úrokov z omeškania 443,03 eur a poplatkov 71,64 eur, ku dňu vyčíslenia pohľadávky 12.3.2013 sa u vedená pohľadávka ešte navýšila o 11,75% ročne z istiny 5585,49 eur od 16.11.2012 do 12.3.2013 t.j. o sumu 213,30 eur a o 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 7634,61 eur (istina 5585,49 eur + úroky 2049,12 eur) od 16.11.2012 do 12.3.2013 t.j. o sumu 198,50 eur. Vzhľadom na nové vyčíslenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa vzala žalobu späť v časti žalovanej sumy 640,72 eur, 11,75% ročných úrokov zo sumy 1562,48 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a 8% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1562,48 eur od 13.3.2013 do zaplatenia. Súd uznesením č.k.

3C/180/2013-153 z 22.7.2015, právoplatným dňa 3.9.2015, zastavil konanie v časti o sumu 640,72 eur, o 11,75% ročný úrok zo sumy 1562,48 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a o 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 1562,48 eur od 13.3.2013 do zaplatenia. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 8561,08 eur s úrokom 11,78% ročne zo sumy 5585,49 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 5585,49 eur od 13.3.2013 do zaplatenia.

4. Právoplatným výrokom rozsudku č.k. 3C/180/2013-161 z 10.8.2015 Okresný súd Skalica priznal Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 3485,58 eur, úrok 2661,62 eur a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 3485,58 eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Predmetom konania po odvolacom konaní zostala suma 2413,88 eur (suma požadovaná po čiastočnom späťvzatí žaloby 8561,08 - suma priznaná spolu rozsudkom 6147,20 eur), úrok 11,75% ročne zo sumy 5585,49 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 2099,91 eur od 13.3.2013 do zaplatenia.

5. Súd vykonal opätovne dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2007, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25.8.2011, predžalobnými výzvami na zaplatenie pohľadávky zo dňa 30.9.2011 a zo dňa 6.8.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.11.2012 s doručenkou, vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 7.5.2014 a zo dňa 6.7.2015, vyjadrením žalobcu z 14.2.2018, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z účtu žalovanej, Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE z 22.10.2015.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

8. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

9. Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

22. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Keďže počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt, súd sa zaoberal v prvom rade tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona č. 473/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“).

24. Súd vyzval žalobcu, aby dokázal, že banka pred postúpením pohľadávky na nebankovú spoločnosť žalobcu postúpila buď celú splatnú pohľadávku alebo časť splatnej pohľadávky a že pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovanú, ktorá bola 90 dní v omeškaní, na splnenie záväzku. Žalobca v podaní zo 14.2.2018 uviedol, že § 92 ods. 8 zákona o bankách nekladie konkrétne obsahové požiadavky na výzvu pred postúpením pohľadávky, preto za takúto výzvu je potrebné považovať každú písomnú výzvu, v ktorej je dlžník vyzvaný k úhrade dlhu, ak je zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a v písomnej forme. Zákon o bankách nehovorí nič o tom, že predmetná výzva musí byť označená ako výzva pred postúpením a neupravuje ani povinnosť banky upozorniť dlžníka na možnosť postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, pričom tak predžalobné výzvy ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spĺňajú náležitosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože ich zasielala Slovenská sporiteľňa, a.s., majú písomnú formu, žalovaná bola predmetnými písomnosťami vyzvaná na zaplatenie pohľadávky, žalovaná bola v omeškaní napriek týmto výzvam a nerealizovala žiadnu úhradu dlhu. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka a § 1 zákona o bankách a konštatoval, že v posudzovanej veci je vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že zákon o bankách upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním, pôsobením a so zánikom bánk na území SR, ide teda o normy obchodného práva upravujúce podnikateľskú činnosť bánk a vo vzťahu k týmto normám má vždy prednosť Občiansky zákonník, ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi, pred normou obchodného práva - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca zároveň tvrdil, že i v prípade, ak by sa na vec aplikovalo ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalovanej by nebola doručená výzva v súlade s týmto ustanovením (čo žalobca výslovne popieral), bolo by postúpenie pohľadávky platné, pričom pri tomto právnom závere vychádzal z § 524 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 89 ods. 1 zákona o bankách a poukázal aj na bod 19.16 VOP, kde klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Toto ustanovenie VOP obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej strany, ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči nej. V prípade, ak by toto ustanovenie súd posúdil ako zmluvnú podmienku, nejde o zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jej dôsledkom je len to, že banka má vopred udelený súhlas na postúpenie pohľadávky a zakotvuje obdobný právny režim, ako vyplýva z § 524 ods. 1 OZ. V súvislosti s výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uviedol, že účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

25. K zisteniu, či je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou, súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, Zmluvou o postúpení pohľadávok a Prílohou k nej patriacou a zistil takýto skutkový stav veci:

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Spotrebiteľ nemôže mať záujem na tom, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou kedykoľvek za trvania úverového vzťahu postupovala pohľadávku tretej osobe, ktorá bankou nie je a nepodlieha dozoru a dohľadu NBS podľa zákona o bankách. Banka je podľa zákona o bankách povinná dodržiavať bankové tajomstvo podľa zákona o bankách, uložené mu zákonom o bankách a banke vyplývajú z tohto zákona aj ďalšie povinnosti, nie zo zmlúv uzavretých v rámci jej podnikania, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou a povinnostiam podľa zákona o bankách nepodlieha sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom oproti vzťahu medzi bankou - postupcom a dlžníkom. Ustanovenie § 525 bráni postupovaniu z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Preto ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje postúpiť banke iba takú pohľadávku jej klienta , u ktorej sú splnené určité podmienky na inú osobu, ktorá bankou nie je a vyžaduje sa, aby bol klient aspoň 90 dní v omeškaní s platením a aby ho banka na splnenie písomne vyzvala.

28. Napriek názoru žalobcu v jeho v podaní z 14.2.2018, že sa ohľadom postúpenia pohľadávky nemá aplikovať § 92 ods. 8 zákona o bankách ako obchodnoprávneho predpisu, ale v zmysle § 52 ods. 2 len predpisy občianskeho práva, konkrétne ustanovenie § 524 OZ, súd má za to, že je potrebné na vec aplikovať § 92 ods. 8 zákona o bankách práve preto, že postupcom je banka a zákon o bankách v § 92 ods. 8 rieši právnu skutočnosť postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt. Podľa názoru súdu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky. Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovanej je zrejmé, že reálne prečerpala 6638,78 eur a splatila 3020,43 eur, teda nesplatila pôvodnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni a.s. celú istinu úveru aj s dohodnutým príslušenstvom.

29. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

30. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Dokazovaním v tomto konaní súd zistil, že žalobca preukázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená na neho dňa 22.10.2015, boli splnené podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko k žalobe bola pripojená predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky z 6.8.2012, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzývala žalovanú na zaplatenie dlhu, ktorý k 30.6.2012 predstavuje sumu 4357,29 eur , v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľňou, a.s., prevzatého žalovanou 21.11.2012, má súd tiež preukázané, že banka postúpila dňa 22.10.2015 splatnú pohľadávku. Z tohto dôvodu súd považuje postúpenie

pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne , a.s. na žalobcu za platné a žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

31. Súd mal Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2007 preukázané, že žalovaná získala úver 6638,78 eur (200 000 Sk), ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 119 mesačných splátkach v sume 97,99 eur od 20.4.2007 do 20.2.2017. Výpisom z účtu žalovanej a prehľadom transakcií súd zistil, že žalovaná na úver postupne zaplatila sumu 3020,43 eur, teda neuhradila celú sumu úveru aj s dohodnutým úrokom, dostala sa do omeškania so splácaním splátok úveru. V zmluve o splátkovom úvere žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určení zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaná tak súhlasila s tým, že súčasťou úverovej zmluvy sú aj VOP, s ktorými sa oboznámila. Z predložených VOP, konkrétne bodu 7.6.1. vyplýva, že pre prípad, že sa klient dostane do omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov alebo poplatkov po dobu viac ako 10 dní, má banka právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatnosť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 15.11.2012 a doručenky o prevzatí oznámenia žalovanou dňa 21.11.2012 má súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. využila svoje právo podľa VOP a zosplatnila úver k 15.11.2012 a vyzvala žalovanú na úhradu celého dlhu vo výške 8743,12 eur.

32. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je pre súd záväzný, súd prihliadol na podanie Slovenskej sporiteľne a.s., doručené súdu 13.7.2015, ktorým prepočítala žalovanú sumu z dôvodu, že započítala úhrady žalovanej najskôr na istinu a následne na príslušenstvo tvorené úrokmi, úrokmi z omeškania a poplatkami. Suma žalovaná po čiastočnom späťvzatí (obsiahnutom v podaní, doručenom súdu 13.7.2015) t.j. suma 8561,08 eur pozostávala z istiny 5585,49 eur (1707,76 eur - nezaplatené splátky istiny k 15.11.2012 + 3877,73 eur - splátky zosplatnené po 15.11.2012), z úrokov 2262,42 eur (1751,62 eur + 297,50 eur - ide o úroky do zosplatnenia do 15.11.2012 + 213,30 eur - ide o úroky po zosplatnení), z úrokov z omeškania 641,53 eur (443,03 eur do zosplatnenia 15.11.2012 + 198,50 eur po zosplatnení), z poplatkov 71,64 eur. Zo sumy žalovanej po čiastočnom späťvzatí t.j. sumy 8561,08 eur nepatrí žalobcovi úrok po zosplatnení vyčíslený v sume 213,30 eur (vyčíslený od 16.11.2012 do 13.3.2013), ani úrok 11,75% ročne zo sumy 5585,49 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, ani poplatky 71,64 eur, ani poplatok za poskytnutie úveru 132,78 eur (4000 Sk), a to v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, za obdobie od 16.11.2012 do 12.3.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyčíslila úrok z omeškania v sume 198,50 eur, za uvedené obdobie nie je možné priznať vyčíslený úrok z omeškania práve v sume 198,50 eur, nakoľko súd v rozsudku z 10.8.2015 už priznal úrok z omeškania zasahujúci do tohto obdobia, preto žalobcovi patrí úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 5452,71 eur od 16.11.2012 do 21.11.2012 a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1967,13 eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Žalobca mal potom nárok na zaplatenie sumy 7944,86 eur (v rámci nej na istinu 5452,71 eur t.j. nesplatené splátky 5585,49 eur - 132,78 eur ako poplatok za poskytnutie úveru, na úrok 2049,12 eur a na úrok z omeškania 443,03 eur, ktorý bol vyčíslený k 15.11.2012 ). Žalobcovi súd priznal v rozsudku z 10.8.2015 celkom sumu 6147,20 eur (3485,58 eur + 2661,62 eur), pričom mal nárok na sumu 7944,86 eur, žalovaná tak má zaplatiť žalobcovi ešte sumu 1797,66 eur (7944,86 eur - 6147,20 eur). Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobcovi súd priznal v rozsudku z 10.8.2015 úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 3485,58 eur od 22.11.2012 do zaplatenia, žalobca má však nárok na zaplatenie úroku z omeškania aj pred zosplatnením, nakoľko pre omeškanie s platením splátok Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru, súd preto priznal v sume 1797,66 eur žalobcovi úrok z omeškania vyčíslený Slovenskou sporiteľňou, a.s. do 15.11.2012 (v podaní, doručenom súdu 13.7.2015) v sume 443,03 eur, ďalej má žalobca nárok na úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 5452,71 eur od 16.11.2012 do 21.11.2012 a na úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1967,13 eur (5452,71 eur - 3485,58 eur) od 22.11.2012 do zaplatenia.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Pôvodne bola žalovaná suma 9201,80 eur, po čiastočnom späťvzatí bola žalovaná suma 8561,08 eur, v rozsudku zo dňa 10.8.2015 bol žalobca úspešný v sume 6147,20 eur (3485,58 eur + 2661,62 eur), v odvolacom konaní bol úspešný vo zvyšnej časti 2413,88 eur, v ďalšom rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca úspešný v sume 1797,66 eur, t.j. žalobca bol úspešný 86,34% (v sume 7944,86 eur) žalovaná bola úspešná 13,66% (v sume 616,22 eur a v späťvzatej časti 640,72 eur - v tejto časti zobral žalobca späť, zavinil zastavenie konania v tejto časti), čistý úspech žalobcu je 72,68%, preto priznal žalobcovi oproti žalovanej nárok na náhradu trov konania 72,68%.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .