Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-41-2017.pdf
PDF · 125.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Z. J., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Y. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 483,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia zostatku neuhradeného poplatku v sume 483,52 Eur, neuhradeného poplatku za upomienky v sume 48,-Eur, náhrady trov mediačného konania vo výške 202,53 Eur spolu s 32 % ročným úrokom z dlžnej sumy zohľadňujúcej čiastočné úhrady vyčísleným v sume 245,40 Eur a vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 28,22 Eur a pokračujúcimi úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 483,52 Eur od 15.09.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.100,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 964,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných splátkach po 172,-Eur, počnúc dňom 04.11.2012. Potom ako žalovaný dňa 23.04.2013 požiadal o úpravu splátkového kalendára mal byť celý úver splatný 28.03.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, stratil výhodu splátok a žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 1.272,-Eur. K žalobe pripojil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žiadosť o úpravu splátkového kalendára a výpis z obchodného registra.
2. Dňa 26.10.2017 súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a uznesením zo dňa 23.10.2017 podľa § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým súd žalovaného vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.11.2017, v ktorom na svoju obranu uviedol, že uzavretá zmluva má spotrebiteľský charakter, preto je na ňu potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žalovaný poukázal na to, že uzavretá zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vzhľadom na čo sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemá nárok na sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Žalovaný na svoju obranu vzniesol aj námietku premlčania a poukázal na to, že posledná splátka mala byť zaplatená 25.09.2013, pričom premlčacia doba uplynula dňa 26.09.2016, t.j. pred podaním žaloby, vzhľadom na čo žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a uznesením zo dňa 20.02.2018 ho v súlade s § 167 ods. 3 CSP vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 05.03.2018 uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň poprel tvrdenia žalovaného o premlčaní s poukazom na § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že žalovaný poslednú splátku uhradil dňa 14.09.2015, preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
5. Súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu (repliku) a v súlade s § 167 ods. 4 CSP ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalovaný sa k doručenej replike písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.03.2018, v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy a dôvodnosti vznesenej námietke premlčania. Zároveň zotrval na námietke, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, preto žiadal žalobu zamietnuť.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 09.05.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 02.05.2018, v ktorom o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadreniami strán sporu, predloženou zmluvou o úvere zo dňa 25.09.2012, žiadosťou o úpravu splátkového kalendára, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a predloženým výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav.
8. Z predloženej zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX súd zistil, že dňa 25.09.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o úvere bol žalobca oprávnený poskytnúť žalovanému úver v sume 1.100,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 964,-Eur. Zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytované na „iný účel“. Prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy žalovaný potvrdil podpisom osobitného vyhlásenia v uzavretej zmluve o úvere. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 2.064,-Eur v 12 mesačných splátkach po 172,-Eur, počnúc dňom 04.11.2012.
9. Z predloženej žiadosti o úpravu splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný dňa 23.04.2013 požiadal žalobcu o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 28.06.2013, s čím žalobca dňa 15.05.2013 súhlasil.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to
bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom poskytnuté finančné prostriedky neboli čerpané na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale boli určené na „iný účel“, čo vyplýva z obsahu uzavretej zmluvy. Uzavretá zmluva o úvere je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane používal pri poskytovaní finančnej hotovosti svojím klientom.
12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 262 ods. 1,2 ObchZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Podľa § 269 ods. 2 ObchZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 658 ods. 2 OZ, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi došlo dňa 25.09.2012 k uzavretiu zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy finančné prostriedky vo výške 1.100,-Eur. Sporné medzi stranami nebolo ani skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.272,-Eur. Žalovaný totiž vo svojej obrane ani toto tvrdenie žalobcu nepoprel, preto ho súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
14. Sporné medzi stranami zostali tvrdenia o charaktere uzavretej zmluvy, keď žalobca tvrdil, že sa nejednalo o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú by bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný naproti tomu poukazoval na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa tohto zákona, vzhľadom na čo je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Sporné medzi stranami zostali aj tvrdenia o splatnosti úveru a dôvodnosti vznesenej námietky premlčania.
15. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Čo sa týka právneho posúdenia uzavretej zmluvy, súd túto posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ, na ktorú zároveň aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu predloženej zmluvy má súd preukázané, že uzavretá zmluva neobsahuje dojednanie o povinnosti veriteľa (záväzok veriteľa) poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, čo je podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa § 497 ObchZ. Formulácia uvedená v zmluve, podľa ktorej
je veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v určitej sume, záväzok veriteľa podľa § 497 ObchZ nezakladá. Uzavretá zmluva neobsahuje ani záväzok dlžníka zaplatiť úrok, čo je ďalšia podstatná náležitosť úverovej zmluvy. Dojednanie o zaplatení poskytnutej sumy zvýšenej o príslušný poplatok, ktoré je uvedené v zmluve, platné dojednanie povinnosti zaplatiť úroky nepredstavuje. Zmluvou o úvere, ktorá má konsenzuálny charakter, sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť spolu s úrokom. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá má konsenzuálny charakter, boli žalobcovi peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy. Preto má súd za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá má na rozdiel od konsenzuálnej zmluvy o úvere, reálny charakter. Dojednanie o výške príslušného poplatku, ktorý predstavuje odplatu za poskytnutie peňažnej hotovosti, súd posúdil ako dojednanie neplatné, v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Pri peňažnej pôžičke odplatu predstavujú úroky, ktoré je možné dojednať podľa § 658 ods. 1 OZ. Zaplatenie úrokov však v zmluve dojednané nebolo. Plnenie primeraného väčšieho množstva podľa § 658 ods. 2 OZ možno dojednať len pri nepeňažnej pôžičke. Súd má za to, že dojednanie „príslušného poplatku“ za poskytnutie peňažnej hotovosti vo výške takmer rovnakej ako bola suma poskytnutých peňažných prostriedkov, nie je s prihliadnutím na časovú dĺžku poskytnutia peňažných prostriedkov (12 mesiacov) v súlade s dobrými mravmi a takéto dojednanie súd posúdil s poukazom na § 41 v spojení s § 39 OZ ako neplatné. K tvrdeniu žalobcu, že sa jednalo o obchodnú zmluvu s poukazom na bod 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd uvádza, že pre platnosť dohody podľa § 261 ods. 1 ObchZ sa v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vyžaduje písomná forma. Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie takejto dohody, nakoľko uzavretá zmluva takéto dojednanie neobsahuje a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli podpísané žalovaným, súd dospel k záveru, že medzi stranami k platnému uzavretiu takejto dohody nedošlo, preto uzavretú zmluvu nie je možné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to ani ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObchZ. Súd má za to, že tak ako dospela súdna prax k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nemôže byť obsahom všeobecných obchodných podmienok, práve z dôvodu, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma, ani v prípade dojednania o podriadení záväzkového vzťahu Obchodnému zákonníku, pre ktoré sa rovnako vyžaduje písomná forma, je nevyhnuté, aby toto dojednanie bolo obsahom samotnej zmluvy, ktorú zmluvné strany podpísali; uvedenie tohto dojednania len vo všeobecných obchodných podmienkach pre platne podriadenie záväzkového vzťahu Obchodnému zákonníku nepostačuje. Vôľa spotrebiteľa podriadiť záväzkový vzťah Obchodnému zákonníku zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, nakoľko znenie všeobecných obchodných podmienok nemohol spotrebiteľ ovplyvniť.
18. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy súd podrobil zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú, aby mohol spotrebiteľ posúdiť výhodnosť, či nevýhodnosť poskytovaného úveru. Súd má za to, že v uzavretej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 a), f), i), k) a y) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd uzavretú zmluvu posúdil s poukazom na § 11 ods. 1 ako bezúročnú a bez poplatkov.
19. Poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.100,-Eur pri podpise zmluvy nebolo medzi stranami sporné a súd má túto skutočnosť preukázanú z osobitného vyhlásenia žalovaného o prevzatí finančnej hotovosti. Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.272,- Eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a zároveň vzhľadom na neplatnosť dojednania povinnosti zaplatiť žalobcovi „príslušný poplatok“.
20. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
21. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).
22. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
23. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Súd musí mať nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, vyčíslený z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je pátrať z čoho uplatnený nárok pozostáva, nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu. Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si nemá vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 CSP).
24. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.
25. Hoci žalobca v konaní preukázal existenciu písomnej zmluvy tak, ako to tvrdil v žalobnom návrhu, existencia a výška žalovanej pohľadávky v konaní preukázaná nebola. Žalobca k žalobe nielenže nepripojil, ale ani len neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci výšku žalovanej sumy. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 CSP nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti a výške žalobou uplatneného nároku, pričom žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom by súd podľa § 182 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu ohľadne výšky uplatneného nároku. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol aj pre neunesenie dôkazného bremena. Zo samotnej predloženej zmluvy totiž nie je možné dovodiť záver o správnosti a dôvodnosti výšky žalovaného nároku. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.
26. Na záver súd uvádza, že posúdením dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku sa súd nezaoberal, nakoľko žalobca v konaní uplatnený nárok nepreukázal a súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu o strate splátok v dôsledku výzvy na úhradu záväzku v konaní preukázané nebolo. Zároveň súd musí konštatovať, že žalobca žiadne dôkazy preukazujúce výšku uplatňovaných súm (poplatku, poplatku za upomienky a trovy mediačného konania) k žalobe nielenže nepripojil, ale ich v žalobe ani len neoznačil, vzhľadom na čo žalobou uplatňovaný nárok v konaní vôbec nepreukázal.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V konaní bol teda v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).