Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-100-2017.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. Mgr. Veronika Navrátilová, advokátka, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanej P. L., nar. X. XX. XXXX, M. XXX, M., o zaplatenie 192,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/66/2016-40 zo dňa 30.3.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 109,23 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 30.03.2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 14%. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej právnej veci išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Časť nároku uplatnil žalobca ako zmluvnú pokutu vo výške 83,17 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá. Dohoda v danom znení vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Preto takáto dohoda znamená svoju neurčitosť. Na základe tohto zamietol žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito, zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol ukončený z dôvodov na strane žalovanej. Pri nepreukázaní tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako zmluvná pokuta, za nedôvodný. S/d prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, že nárok je uplatnený zo zmluvy spotrebiteľskej. Tieto zmluvy sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ je v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvádzanými v zmluve. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto sankciu v zmluve o pripojení považoval za neprimeranú, vôbec nie je uvedené, akú cenu služby spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Ďalším aspektom bola aj samotná výška zmluvnej pokuty, pričom po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Preto v tejto časti nároku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, pokiaľ išlo o výrok, v ktorom bol v prevyšujúcej časti nárok zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania. Poukázal na to, že z dodatku uzavretého so žalovanou nepochybne vyplýva dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Všetky tieto kritéria dojednaná zmluvná pokuta spĺňa. Akékoľvek ďalšie kritéria, ktoré si kladie súd - požiadavka rozlišovať závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z toho hľadiska primeranosť výšky zmluvnej pokuty, požiadavka rozlišovať akú cenu služieb spotrebiteľ neuhradí a podobne - sú nielenže vysoko nad rámec zákonných ustanovení § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka ale aj v priamom rozpore s týmito, pretože zákon ukladá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu aj vtedy keď porušením zmluvnej povinnosti nevznikne žiadna škoda. Podľa Občianskeho zákonníka je otázka vzniku škody irelevantná a nemá vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Preto súd nesprávne argumentuje, keď menuje vyššie uvedené požiadavky, ktoré mala zmluvná pokuta zohľadňovať. Ak by aj žalobca chcel vyhovieť všetkým týmto požiadavkám súdu, práve ich aplikáciou by nastal chaos a neprehľadnosť pri určovaní / vyúčtovávaní zmluvne) pokuty, čím by sa stala zmluvná pokuta neurčitá a nevykonateľná. Podľa dostupnej judikatúry platí, že právny úkon je neurčitý len vtedy, keď sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu (gramatickému, logickému, systematickému či teleologickému). napriek posúdeniu správania zmluvných strán (vrátane správania následného, nielen pri uzavretí zmluvy), s prihliadnutím na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí odstrániť jej neurčitosť. Ak súd priznal žalobcovi v prvom výroku rozsudku právo na zaplatenie ceny služieb v sume 109,23 EUR s príslušenstvom, potvrdil tým porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou a teda, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou skutočne došlo. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká žalobcovi nezávisle od toho, či žalobca pristúpi k ukončeniu zmluvného vzťahu alebo nie. Výpočet podľa vzorca uvedeného v dodatku je bežný matematický úkon:
počet dní uplynutých z doby viazanosti Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (-------------------------------------------------- x základ ZP ) celkový počet dní viazanosti
ZP = 100, - Eur - (126 dní /731 dní x 100, - Eur) = 83,17 Eur
Prevzatie záväzku viazanosti zabezpečeného zmluvnou pokutou je preto vždy výsledkom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia zákazníka. Už na prvý pohľad je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty o základe 100.- EUR pri uzatváraní dodatku je primeraná až symbolická oproti hodnote zabezpečovaného záväzku o základe 199,80 EUR. Poukázal napr. rozsudok KS Žilina sp.zn. 7Co/391/2016 zo dňa 08.03.2017, uznesenie KS Banská Bystrica sp.zn. 12Co/5/2017 zo dňa 23.02.2017. Takáto ochrana sa má poskytnúť poctivému spotrebiteľovi, ktorý sa pri uzatváraní a plnení zmluvy správal čestne, nie spotrebiteľovi ktorý už pri uzatváraní zmluvy konal podvodne. (I. ÚS 547/2012). Preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať nárok na zmluvnú pokutu a náhradu trov konania, resp. zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku, v ktorom bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nie je dôvodné.
6. Súd prvej dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. 10. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. 11. Dňa 6. 5. 2015 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 4367523, na základe ktorej žalovanej bola zapožičaná SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo 0911826934. Predmetom Zmluvy bol program služieb „DATA SIM Ml Neob1 new“. 12. Toho istého dňa k Zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca a žalovaná uzatvorili aj dodatok, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému benefit - dohodnutý program služieb za zvýhodnený mesačný poplatok 9,99 eur s DPH. Žalovaná sa zaviazala k viazanosti na obdobie 24 mesiacov, zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 100 eur (Tabuľka č. 1 Dodatku). 13. Podľa bodu 3 dodatku záväzok viazanosti je špecifikovaný v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto dodatku a s tým, že porušením je výpoveď zmluvy účastníkom ,žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla do iného podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácii a nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. 14. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 15. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka). 17. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. 18. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. 19. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 20. V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške 83,17 Eur za porušenie záväzku viazanosti upraveného v bode 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Porušením
záväzku viazanosti v zmysle tohto dodatku je výpoveď zmluvy účastníkom , ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti , žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti a nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. 21. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. 22. Podľa ustanovenia § 44 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. 23. Vyššie uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaný sa v dodatku k zmluve zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy v dôsledku prenesenia telefónneho čísla k inému poskytovateľovi služby nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 24. Ustanovenie § 44 ods. 11 zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. 25. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. 26. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. 27. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažúce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. 28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaná úspech v odvolacom konaní mala, žiadne trovy konania jej nevznikli a žalobca naopak nemal úspech vo veci, odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).