Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-7-2018.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu mesta Bánovce nad Bebravou, so sídlom mestského úradu Námestie Ľudovíta Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, IČO 00 310 182, zastúpeného JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava proti žalovanému S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K F. XXX/XX, T. nad T. o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/229/2016-122 zo dňa 13. septembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e žalovaný p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie, k rukám zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Bockaniča, advokáta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať dvojizbový byt č. 10, nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele CKN parc. č. XXXX na ulici K F. v T. nad T., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./, uložil mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu /výrok II./ s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 26.04.2016 žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu č. Z 10/2016, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania dvojizbový byt II. kategórie, č. bytu 10, na 1. poschodí v bytovom dome, súp. č. XXX, vchod č. XX, na ul. K F. v meste T. nad T. (ďalej len "predmetná nájomná zmluva"). V článku III bod 1 a bod 2 predmetnej nájomnej zmluvy bola vymedzená doba nájmu tak, že žalobca prenajíma byt žalovanému na dobu určitú do 31.07.2016. Uplynutím tejto doby sa nájom bytu končí. Ďalší nájom po uplynutí uvedenej dohodnutej doby nájmu môže vzniknúť medzi prenajímateľom a nájomcom len písomným dodatkom k tejto zmluve alebo novou písomnou nájomnou zmluvou. V článku VI bod 1 predmetnej nájomnej zmluvy je zároveň vymedzené, že nájom bytu zanikne uplynutím doby nájmu uvedenej v článku III. bod 1 tejto nájomnej zmluvy. Podľa článku VI bod 7 veta prvá nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Podľa článku VII bod 5 zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu účastníkmi zmluvy a účinnosť od 01.05.2016. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu a bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra "C" parcelné číslo 1574 na ulici K F. v T. nad T., zapísaného na liste vlastníctva č. 1301 vedenom
Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") a uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bol platne založený záväzkový vzťah, a to nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 26.04.2016, na základe ktorej bol žalobcom žalovanému prenechaný do užívania vyššie označený byt na ulici K nemocnici v Bánovciach nad Bebravou. Žalobca listinnými dôkazmi zároveň preukázal, že nájomný pomer medzi stranami zanikol dňom 31.07.2016 uplynutím doby určitej, na ktorú bol dojednaný. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani tvrdené, že by došlo medzi stranami sporu k dojednaniu ďalšieho nájmu, a to písomným dodatkom k predmetnej nájomnej zmluve alebo novou písomnou nájomnou zmluvou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že od zániku nájmu bytu, uplynutím doby určitej dňom 31.07.2016, žalovaný predmetný byt užíva bez právneho dôvodu. Žalobca sa preto oprávnene podanou žalobou domáha vypratania bytu, keďže ako vlastníkovi bytu mu prislúcha právo na ochranu svojho vlastníckeho práva k bytu. Nakoľko žalovaný predmetný byt po zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú neodovzdal žalobcovi dobrovoľne, súd mu uložil povinnosť vypratať predmetný byt týmto rozhodnutím. Súd zároveň konštatoval, že keďže nájom predmetného bytu bol dohodnutý na dobu určitú, žalovanému nevzniklo právo na bytovú náhradu. V súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ súd stanovil na vypratanie bytu žalovaným lehotu 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na druh ukladanej povinnosti. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalobca bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie porušuje právo jeho osobnej slobody, pretože vo veci bolo rozhodnuté bez riadne súdneho procesu. K žalobe sa nevyjadril len preto, že o termíne pojednávania vo veci nevedel. Preto žiada, aby sa rozhodlo o neplatnosti napadnutého rozsudku a vo veci sa stanovil nový termín pojednávania. 3. Žalobca k odvolaniu žalovaného písomne uviedol, že odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti. Súd prvej inštancie rozhodol na základe objasneného skutkového stavu veci a po správnej právnej kvalifikácii. Neúspešný žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na termín pojednávania neprišiel, hoci mu bol známy. Nebolo mu tak upreté žiadne právo na spravodlivý súdny proces. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Odvolací súd svoj prieskum v predmetnej veci zameral na žalovaným v odvolaní tvrdené porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Tvrdenia uvádzané žalovaným v jeho dovolaní sa však ukázali ako nepravdivé. 7. V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 /napríklad doručovanie profesionálnemu vojakovi cestou Ministerstva obrany Slovenskej republiky/ a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. 8. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
9. V zmysle § 178 ods. 2 CSP sa predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. 10. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 11. Z obsahu spisu vyplynulo, že žaloba žalobcu bola žalovanému riadne doručená do vlastných rúk a žalovaný sa k nej nevyjadril. Rovnako bolo preukázané, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal aj žalovaného. Predvolanie na pojednávanie bolo doručované žalovanému do vlastných rúk v súlade s § 106 ods. 1 CSP na adresu trvalého pobytu a tento ho prevzal dňa 31.07.2017, čo potvrdzujú údaje na doručenky zo zásielky predvolania, ktoré sa v zmysle § 111 ods. 1 CSP považujú za pravdivé, pričom žalovaný nijako netvrdil ani nepreukázal ich opak. Keďže pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 13.09.2017, mal žalovaný po doručení predvolania zákonom minimálne stanovených dobu 5 dní na prípravu na pojednávanie. Pojednávania sa bez ospravedlnenie nezúčastnil. Keďže neboli splnené podmienky § 183 ods. 1 CSP na odročenie pojednávania súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom. 12. Z uvedeného teda vyplýva, že tak žaloba ako aj predvolanie na pojednávanie boli žalovanému riadne doručené, žalovaný mal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, k žalobe sa nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a odvolací súd tak v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.09.2017 nezistil žiadne pochybenie, ktorým by bolo zasiahnuté do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. 13. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /§ 262 ods. 2 CSP/ a to k rukám zástupcu žalobcu /§ 263 ods. 1 CSP/. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).