Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-72-2017.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A.. U. F., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. V. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 4.272,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 599,95 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 672,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 672,10 eur od 16.2.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 72 %. O výške trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
1. V žalobnom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.03.2017 sa právny predchodca žalobcu
- Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.272,05 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu právny predchodca žalobcu uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 03.02.2009 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 31430978. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %. Žalovaná mala schválený úverový rámec vo výške 1.800,00 eur bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,00 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Právny predchodca žalobcu si žalobou uplatnil dlžný zostatok v sume 4.272,05, ktorý predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením ku dňu 31.01.2017. Dlžný zostatok žalovaná neuhradila v lehote splatnosti do dňa 15.02.2017, preto si žalobca uplatnil aj nárok na úhradu úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.02.2017 do zaplatenia.
2. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 15Csp/72/2017-36 zo dňa 14.06.2017 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15Csp/72/2017-42 zo dňa 21.07.2017 zrušil v celom rozsahu.
3. Uznesením č.k. 15Csp/72/2017 zo dňa 12.10.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky. Na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..
4. Žalobu ako aj ostatné listinné dôkazy doložené do súdneho spisu žalobcom súd žalovanej doručoval zákonným spôsobom. Žalovaná sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadrila.
5. Súd vo veci vykonal dňa 09.05.2018 pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 07.05.2018 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania a súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi doloženým do konania zo strany žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav. Žalovaná dňa 30.01.2009 požiadala právneho predchodcu žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. o vydanie splátkovej karty Quatro (č.l. 8-9). Na základe tejto žiadosti jej banka dňa 03.02.2009 schválila a poskytla splátkovú kartu s úverovým rámcom v sume 27.000,00 Sk (896,24 eur) so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 900,00 Sk (29,87 eur), s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %. Zmluvné strany sa dohodli, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s.. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre vydania a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VUB, a.s. (č.l. 10) a cenník (č.l. 89-92). Žiadosťou zo dňa 18.12.2011 (č.l. 11) žalovaná požiadala banku o nový úverový rámec v sume 1.350,00 eur s mesačnou splátkou vo výške 45,00 eur, ktorý bol bankou schválený dňa 20.12.2011. Žiadosťou zo dňa 12.07.2013 (č.l. 87) žalovaná požiadala banku o nový úverový rámec vo výške 1.800,00 eur s mesačnou splátkou vo výške 60,00 eur, banka úverový rámec schválila dňa 16.07.2013. Listom zo dňa 03.04.2014 (č.l. 88) právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaná nereagovala na upomienky ohľadom dlžných splátok a tieto neuhradila riadne a včas. Ku dňu 03.04.2014 predstavoval dlh sumu 2.150,96 eur. Zároveň bola žalovaná oboznámená s tým, že dlh z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom narastá. Z výpisu zo splátkovej karty (č.l. 12-20) súd zistil, že ku dňu 31.01.2017 bol dlh žalovanej vo výške 4.272,05 eur. Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2018 (č.l. 83) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 599,95 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, bez uvedenia dôvodu. Na zostávajúcom nároku vo výške 3.672,10 eur s prislúchajúcim príslušenstvom zotrval.
6. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
10. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
11. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd má za preukázané, že žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol kreditnú platobnú kartu so schváleným úverovým rámcom, ktorý bol na základe žiadostí žalovanej navyšovaný. Zmluvu žalovaná podpísala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo zo skutočnosti, že zmluvu podpísala nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal preukázané, že na základe uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Preto súd posudzoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaná kreditnú kartu používala, čerpala z nej finančné prostriedky, pričom sa zaviazala, že ich bude splácať v pravidelných mesačných splátkach dňom poskytnutia úveru vo výške 29,87 eur, neskôr po navýšení úverového rámca v sume 45,00 eur a 60,00 eur. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, ktorý je čerpaný používaním kreditnej platobnej karty. Žalovaná porušila zmluvné podmienky tým, že nesplácala poskytnutý úver riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka platne postúpená na žalobcu. V priebehu konania zobral žalobca žalobu čiastočne späť, v časti o zaplatenie sumy 599,95 eur s prislúchajúcim príslušenstvom.
20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu pred pojednávaním. Súhlas žalovanej sa v zmysle § 146 ods. 2 nevyžaduje. Na základe uvedeného súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 599,95 eur s prislúchajúcim príslušenstvom zastavil.
24. Ďalej súd rozhodoval o zvyšnej časti uplatneného nároku, o zaplatenie sumy 3.672,10 eur s prislúchajúcim príslušenstvom. Keďže zo strany žalovanej k plneniu nedošlo, pričom v konaní neboli produkované zo strany žalovanej dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba v tejto časti nie je podaná dôvodne a žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby, súd žalobe zostávajúcej časti žalobcom uplatneného nároku vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3.672,10 eur.
25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalovaná sa so zaplatením dlžnej sumy dostala do omeškania, preto si žalobca v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa 16.02.2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, do zaplatenia. Keďže výška úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., súd aj tento nárok žalobcovi priznal.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom pôvodne uplatnený nárok bol vo výške 4.272,05 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznaný nárok v sume 3.672,10 eur, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 86 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu v sume 599,95 eur, ktorá bola žalobcom vzatá späť, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 14 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 72 % (86 % - 14 %). Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 72 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.