Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154 so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX N., občan SR, o zaplatenie sumy 3.255,03 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 30. 10. 2014 do 20. 07. 2017 a úroku z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 21. 07. 2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.625,76 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21. 07. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62 % .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 17. 08. 2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.255,03 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke na 3.000,-- €. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 93,56 € až do celkovej sumy pôžičky 5.613,60 €. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 374,24 €. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať pôžičku v splátkach riadne a včas, žalobca dňa 27. 08. 2014 ho vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 19. 10. 2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29. 10. 2014. Celkový dlh žalobcu činí 3.255,03 € a pozostáva z predpísaných splátok 8x po 93,56 €, čo činí 748,48 € a suma po zosplatnení 2.880,79 €, čo je spolu 3.629,27 € ako predpísané splátky. Žalovaný uhradil na úvere sumu 374,24 €, čo spolu činí žalobcom uplatnený nárok 3.255,03 €. Keďže v priebehu konania pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. postúpil žalovanú pohľadávku a požiadal súd o zmenu na strane žalobcu, súd uznesením zo dňa 28. 12. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu a v ďalšom pokračoval s novým žalobcom, spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o.

2. Žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 01. 12. 2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 09. 11. 2017, v ktorom bol vyzvaný, aby sa k žalobe písomne vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo výzve žalobcu doručenú právnemu zástupcovi elektronicky dňa 17. 04. 2018 upozornil žalobcu, že uplatnený nárok bude podrobený súdnemu prieskumu z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa a súd bude hodnotiť dojednaný úrok v súlade s dobrými mravmi a taktiež bol žalobca upozornený na dodržanie zákonného postupu pri predčasnom zosplatnení úveru a na jeho preukázanie. Žalobca písomným podaním doručené súdu 07. 05. 2018 uviedol, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, pretože si túto možnosť zmluvné strany nedojednali v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť úveru tak nastane až 20. 01. 2019, splatnosťou poslednej dojednanej úverovej splátky. Keďže spor bol začatý 17. 08. 2017, žalobca si uplatňuje neuhradené úverové splátky splatné od 7. úverovej splátky, splatná 20. 08. 2014 do 42. splátky splatnej 20. 07. 2017, t. j. 36 úverových splátok po 93,56 € v celkovej sume 3.368,16 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne od dátumu nasledujúceho po splatnosti 42. splátky, t. j. od 21. 07. 2017 do zaplatenia. Keďže si v spore uplatňuje nárok nižší vo výške 3.255,03 € s príslušenstvom, má zato, že žaloba je podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 30. 10. 2014 do 20. 07. 2014 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 21. 07. 2017 do zaplatenia. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 3.255,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. 07. 2017 do zaplatenia. Čo sa týkalo výzvy súdu k výške dojednaného úroku, žalobca poukázal, že použitie § 3 ods.1 OZ, má miesto len vo výnimočných situáciách. Dojednaná výška odplaty v tomto konkrétnom prípade neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu podľa ustanovenia § 53 ods.6 OZ, pretože bola v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995. Nepresahovala tak dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN, ktorá v danom období bola 17,49 %, ani dvojnásobok priemernej výšky RPMN, ktorá v danom období bola 20,54 % pre obdobné úvery. Žalobca má zato, že dojednaná odplata je primeraná v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Pre prípad, že žalovaný uzná uplatnený nárok žalobcu, tento žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 09. 05. 2018 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Obe strany boli na pojednávanie predvolané včas a riadne. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemá námietky voči podanej žalobe, je si vedomý svojho dlhu a je pravdou, že úver z finančných dôvodov prestal splácať. Toho času nie je dlh schopný uhradiť naraz a žiadal o povolenie splátok po 20,-- € mesačne. Uviedol, že v čase, keď si bral pôžičku, si zároveň bral aj hypotéku na rodinný dom, v ktorom býva so svojimi rodičmi a za pomoci rodičov dlžoby splácali. Rodičia však ochoreli a zostali na invalidnom dôchodku a tak zárobok žalovaného ide výlučne na náklady na bývanie, hypotéku a na lieky pre rodičov. Túto pôžičku ďalej žalovaný nevládal splácať. Je pravdou, že bol kontaktovaný viacerými spoločnosťami, pretože má aj iné pôžičky a to v Prima banke, v Poštovej banke ako aj od nebankoviek. Tieto sa snažil postupne splácať, bral si pôžičku na zaplatenie predchádzajúcich pôžičiek, avšak nie je schopný všetky dlžoby uhradiť. Toho času nepodával návrh na oddlžovacie konanie. Uviedol, že pracuje na živnosť pre PPS vývoj Zvolen ako zvárač a jeho príjem je pohyblivý cca v priemere 1.100,-- € mesačne, iný príjem nemá. Je výlučným vlastníkom rodinného domu, inak je nemajetný, bez záväzkov. Spláca hypotéku v Slovenskej sporiteľni po 380,-- € mesačne. Momentálne je v situácii, kedy nie je schopný uhradiť dlh naraz.

6. Spoločnosť CFH a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke zo dňa 02. 01. 2014 žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3.000 €. Bola dojednaná ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 19,47 %. Náklady spotrebiteľa činili 2.613,60 €, celková suma pôžičky bola 5.613,60 €. Bola dojednaná úhrada v splátkach v počte 60 po 93,56 €, termín konečnej splatnosti bol 1/2019. Súčasť zmluvy boli Zmluvné podmienky. Podľa bodu 6.1, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v termíne podľa bodu 6.2 zmluvných podmienok. Podľa bodu 6.2 sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, podľa bodu 6.4, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

7. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhrádzal nepravidelne splátky a to spolu 374,24 €. Boli predpísané 8x splátky po 93,56 € a 1x splátka vo výške 2.880,79 €, čo spolu činí 3.629,27 €.

8. Výzvou zo dňa 27. 08. 2014 bol žalovaný upozornený na evidenciu nedoplatku na splátkach vo výške 299,40 € s upozornením, že ak dlžné splátky do 05. 10. 2014 neuhradí, veriteľ bude oprávnený dlh zosplatniť. K tomu bola doložená kópia zásielky pre žalovaného, vrátená ako neprevzatá. Listom zo dňa 29.10.2014 bolo žalovanému oznámené, že veriteľ pristúpil k zosplateniu dlhu a je povinný ho uhradiť naraz vo výške 3.294,31 €.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uč. do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a navrhovateľ to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a odporcom ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

10.1. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uč. do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

10.2. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.4. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

10.5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.04.2014 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ods. 9, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

10.7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.04.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

10.8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10.9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10.10. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10.11. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.12. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 10. 09. 2014 bola vo výške 0,05 %.

10.13. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. podľa ods. 2, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

10.14. Podľa § 294 C. s. p., zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 30. 10. 2014 do 20. 07. 2017 a v časti úroku omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 3.255,03 € od 21. 07. 2017 do zaplatenia. Postoj žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd nezisťoval, pretože k úkonu došlo pred začatím prvého pojednávania, súd tak postupoval podľa § 144, § 145, § 146 C.s.p ( výrok č. I.).

12. Predmetom posúdenia nároku tak zostal zvyšok pohľadávky vo výške 3.255,03 € s prísl.. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu bol uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ho podrobil prieskumu ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vznikol zo záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní zmluvy na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, rešpektujúc tak aj súčasnú judikatúru súdov (s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ - C - 42/2015). V súlade s predpismi civilného práva, pokiaľ strany dojednajú plnenie v splátkach, veriteľ môže požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to účastníci zmluvy dohodnú. V predloženej zmluve ani obchodných podmienkach súd takúto dohodu nezistil. Preto súd hodnotí právny úkon zosplatnenia úveru ku dňu 19. 10. 2014 ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka písomného podania žalobcu, v ktorom uvádzal, že nedošlo k

predčasnému zosplatneniu úveru a žalobca si tak svojou žalobou uplatňuje nepremlčané úverové splátky v zmysle pôvodného dojednania zmluvy o plnení v splátkach, súd uvádza, že v uvedenom vyjadrení súd konštatuje zmenu skutkových tvrdení, nakoľko v žalobe žalobca jednoznačne uviedol, že úver zosplatnil dňa 19. 10. 2014 a uvedené vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad, kedy dňa 19. 10. 2014 je evidovaná zosplatnená splátka vo výške 2.880,79 €. Preto uvedené tvrdenia súd považoval za podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v súlade s ustanovením § 140 ods.1, 2 C. s. p., čo sa považuje za zmenu žaloby. Žalobca však návrh na zmenu žaloby nepodal, okrem toho súd poukazuje na § 294 C. s. p., kedy v prípade spotrebiteľských sporov sa zmena žaloby nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže prihliadať na zmenu skutkových tvrdení tak, ako ich uvádzal žalobca v doplňujúcom písomnom vyjadrení a preto súd vychádzal z pôvodných skutkových tvrdení podľa žaloby. Preto súd nárok žalobcu posudzoval podľa zmluvy v znení tak, ako bola uzavretá, t. j. pri dodržaní jednotlivých splátok do konečnej splatnosti. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 C.s.p.) a žalobca v žalobe po jej čiastočnom späťvzatí a podľa pripojených listín si uplatnil nárok na celkové splátky vo výške 3.255,03 € , na ktorých započítal úhradu žalovaného 374,24 €. Žalobca by mal podľa zmluvy nárok na doposiaľ neuhradené splátky po 93,56 € splatné do rozhodnutia súdu, t.j. od 20. 06. 2014 do 20. 04. 2018 (47 splátok), čo je spolu 4.397,32 €. Avšak preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že bol dojednaný fixný ročný úrok z úveru 32 %, RPMN činila 32 %. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 14,70 % a RPMN činila 15,76 %. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok viac ako dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. Už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26. 04. 2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko-právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zariadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má sú vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č. 106/2014 účinným od 01. 06. 2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd ďalej konštatuje s poukazom na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Argumentácia žalobcu s poukazom na nariadenie vlády, ktoré upravuje maximálnu

výšku odplaty nie je náležité, pretože ust. § 3 je vyššej právnej sily, ako uvádzaný vykonávací predpis. Okrem toho priemerné hodnoty RPMN, na ktoré poukazoval žalobca boli a sú tvorené z údajov poskytovaných veriteľmi, preto ak veritelia poskytujú úvery s neprimeranými úrokmi, umelo sa navyšuje aj hodnotu, od ktorej sa má odvíjať priemerná RPMN, z ktorého dôvodu súd má oprávnenie poskytnúť ochranu spotrebiteľom aj z hľadiska dodržiavania dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené závery potom súd konštatuje, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch pri absencii dojednania platného úroku sa preskúmavaná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

13. Na základe prehľadu poskytnutého žalobcom súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 3.000,-- € a pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov je po započítaní platieb žalovaného 374,24 € oprávnený nárok žalobcu vo výške 2.625,76 €, ktorý je v rozsahu splátok, na ktoré by mal žalobca inak nárok. Súd len podotýka, že týmto je celý nárok žalobcu z uvedenej zmluvy, napriek jej trvaniu do konečnej splatnosti 1/2019 vyčerpaný. Súd priznal žalobcovi k uplatnenej istine príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. 07. 2017 do zaplatenia, pretože bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva. Žalovaný je povinný uhradiť priznaný nárok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.3 C. s. p. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej priznaný nárok ako nedôvodnú zamietol (výrok č. III rozsudku).

14. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného o uhradenie dlhu v splátkach po 20 €. Po posúdení celkovej finančnej situácie na strane žalovaného súd konštatuje, že v súčasných schopnostiach a možnostiach žalovaného nie je uhradiť dlh naraz aj s prihliadnutím na výšku dlhu. Avšak žalovaným navrhované splátky súd považoval za neprimerané vo vzťahu k výške dlhu, nemožno od veriteľa očakávať, aby akceptoval neprimerané dlhé obdobie na splatenie dlhu, dlžník je povinný správať sa tak, aby svoj dlh v primeranej dobe uhradil. Zostáva na stranách, či sa dohodnú na prípadných primeraných splátkach dlhu.

15. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Právo na náhradu trov konania má žalobca, ktorý bol úspešný v rozsahu 81 %, avšak od jeho úspechu sa odratúva neúspech, t. j. žalovaný bude povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62 % (81 % - 19 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. O trovách zastavenej časti konania rozhodoval súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa zavinenia. Žalobca dispozitívnym úkonom zavinil čiastočné zastavenie konania, súd však nezistil, že by žalovanému vznikli trovy v súvislosti so zastavenou časťou konania, preto o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.