Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-111-2017.pdf
PDF · 85.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 07, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: J. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 4.834,33 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.05.2017, č. k. 19C/501/2015 -52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 39, § 53 ods. 6, § 107 a § 451 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Vychádzal so skutočnosti, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.834,33 eura s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy, ktorú v špecifikácii žalovanej pohľadávky označil za zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, ktorá je formou revolvingového úveru t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, teda slabšej strany v spore, skúmal, či došlo medzi účastníkmi skutočne k uzavretiu platnej zmluvy o vydaní a aktivácii kreditnej platobnej karty na základe žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro a následných postupov zo strany právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. V danom prípade vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39 a § 53 ods. 6), súd považoval dohodnutú úrokovú sadzbu (22,80 %) za úžernú a uzavretú zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Súd počítal dvojročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu, keď žalobca naposledy prijal bezdôvodné obohatenie od žalovaného (20.7.2012). Ku dňu podania žaloby bol tak tento nárok premlčaný. Poukázal aj na to, že poplatky, ktoré sú uplatňované spolu s nárokom na zaplatenie istiny a úrokov (za úverové rizikové poistenie typu A 1,54 eura, za správu kartového účtu 0,65 eur, za spracovanie poštovej poukážky právny 0,30 eura, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eura) možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, resp. za neprijateľné poplatky, nakoľko nezodpovedajú charakteru vzniknutého právneho vzťahu.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone a ani skutkovom stave. Úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne v písomnej forme, pričom žalovaný si neplnil povinnosti splácať dohodnuté splátky riadne a včas. O výške termíne konečnej splatnosti úveru, spôsobu navýšenia úveru o úroky a o celkových nákladoch bol žalovaný riadne vyrozumený. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil v čom vzhliadol rozpor dojednanej výšky úrokov v úverovej zmluve s dobrými mravmi. Výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve 22,80 % je v súlade so zákonom stanovenou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 ku dňu 01.09.2014. Pokiaľ zákonodarca sám považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptujúcu, v takom prípade výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve spĺňajúca kritéria pre maximálnu výšku odplaty nemôže byť označená ako dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokovej sadzby 22,80 % nepresahuje 2x priemernej výšky úrokovej sadzby úverov, ktorá v tom čase predstavovala 13,84 % ročne. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 3 OZ). Pre prípad ak by aj výška úrokov bola v zmluve dojednaná neplatne, pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z hľadiska nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Považoval právny názor súdu prvej inštancie, že neplatné dojednanie o úrokoch spôsobuje neplatnosť zmluvy za nesprávny. Zákon č. 129/2010 Z.z. úverovú zmluvu pre prípadnú absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 nesankcionuje absolútnou neplatnosťou, ale bezúročnosťou úveru. V dôsledku nesprávneho posúdenia neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia 2 ročnej premlčacej lehoty. Na plynutie premlčacej doby sa tu vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol listom zo dňa 28.11.2012 vyzvaný na plnenie do 02. 01. 2013 a žaloba bola podaná dňa 07.12.2015, t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Navrhol zmeniť rozsudok v súlade s požadovaným petitom žaloby.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný požiadal dňa 07.05.2012 právneho predchodcu žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) o aktiváciu Bankomatky Quatro s predschváleným úverovým rámcom 2400 eur, so štandardnou mesačnou splátkou 80 eur a so štandardnou úrokovou sadzbou 1,9 % mesačne, resp. 22,80 % ročne. Zo strany banky bola uvedená Žiadosť schválená dňa 19.05.2012 vydaním Potvrdzujúceho listu. V potvrdzujúcom liste je uvedené, že žalobcovi bol schválený úverový rámec vo výške 2400 eur so štandardnou mesačnou splátkou 80 eur, aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou 1,90 %, aktuálnou ročnou úrokovou sadzbou 22,80 %. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany banky sa Žiadosť stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s. Súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., v spolupráci s CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s., Cenník a Potvrdzujúci list. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.12.2016, č.k. 19C/501/2015-29 pripustil zmenu pôvodného žalobcu VÚB, a.s., na miesto ktorého vstúpil nový žalobca, spoločnosť pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., v súčasnosti Intrum Slovakia, s.r.o.
9. Je zrejme, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB zo dňa 19.05.2012 má spotrebiteľský charakter vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou
vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - ako banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným.
10. V časti V. Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB pod označením Vyhlásenie klienta je uvedené, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise a v bode 2. uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka dňa 01.05.2012 pre výšku spotrebiteľského úveru 2.400 eur, počet splátok je 47, 1. až predposledná splátka 80 eur, posledná splátka 18,13 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 3.698,13 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 1.298,13 eur, RPMN mala byť 26,07 %, v bode 3. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku vo výške 23,10% ročne.
11. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom z 02.01.2013 z dôvodu, že žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neuhrádzal dojednané mesačné splátky.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vymedzuje pojmy na účely tohto zákona. V zmysle citovaného ustanovenia sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie zamietnutia žaloby súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Naviac uvádza, že okrem výšky úrokovej sadzby v danom právnom vzťahu a poplatkov špecifikovaných v bode 28. rozsudku súdu prvej inštancie je dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a 20,7,2012 žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Túto skutočnosť síce žalobca zobral na zreteľ tým, že od 25.9.2012 začal účtovať na vrub žalovaného debetné úroky. Tento postup je zjavne v rozpore s čl. X VOP, z ktorého je zrejmé, že dodávateľ môže pristúpiť k odstúpeniu zo zmluvného vzťahu. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ak sa zaoberal začatím plynutia premlčacej lehoty k 20.7.2012. Okrem toho bolo správne poukázanie nielen na výšku úrokov z úverového vzťahu, ale aj neprijateľné zmluvné podmienky (bod 28 rozsudku súdu prvej inštancie), čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. Žalobca okrem istiny úrokov a poplatkov svoj nárok uplatnil aj na sumu 12, ktorá je definovaná ako celkové náklady úveru (54%). Nárok žalobcu posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu viacerých neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti zmluvy v časti úrokov úveru a celkových nákladov za poskytnutý úver.
17. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).