Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich Bc. Janky Chvojkovej a Ing. Ľubice Türkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2018 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : A. K. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., R. G. č. XX/XX, okres D., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby A.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 18. októbra 2017 v čase okolo 15.00 hodiny na dvore v objekte prevádzky podnikateľského subjektu F. V. - Z., IČO: XX XXX XXX, na ulici R. číslo XXX v S., chytil oboma rukami za vestu MVDr. F. V., nar. XX.XX.XXXX, kopol ho do ľavej nohy a žiadal od neho vyplatiť 2.000 eur, inak ho podreže, následne sa ho snažil udierať, čomu sa poškodený ubránil a vytlačil obžalovaného za bránu objektu, ktorý ale znova vošiel do objektu, chytil poškodeného za vestu a povedal mu, že ak od neho nedostane 2.000 eur, tak ho podreže, poškodený ho opätovne vytlačil za bránu a oznámil mu, že ide zavolať Políciu, napriek tomu sa obžalovaný vrátil a zozadu zaútočil na poškodeného tak, že ho udrel pravdepodobne päsťou do chrbta a povedal mu, že nech volá policajtov, aj tak ho zareže, pričom uvedeným konaním nebola poškodenému spôsobená žiadna škoda, ani zranenia,

t e d a

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.5 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona ukladá sa mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. R., vypočul poškodeného RNDr. F. V., svedkov F. V. ml., E. U., H. L., nstržm. Y. F., stržm. Y. R., vypočul znalcov MUDr. R. G., PhDr. C. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný A. R. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný uviedol, že u poškodeného pracoval od roku 2014. Ďalej uviedol, že predmetného dňa v ranných hodinách prišiel na N. poškodený s jeho synom. Poškodený hneď po príchode mu začal nadávať, hovoril mu, že ihneď musí opustiť N. a že skončil s ním aj pracovný pomer. On sa potom vrátil na N. a tam zotrval asi do 11.00 hodiny a rozmýšľal, prečo mu to poškodený povedal, bol z toho nervózny. Následne potom on z P. Y. išiel pešo do Obce S., kde si kúpil 2 litre vína a toto vypil na lavičke. Okolo 14.30 hodiny odišiel do objektu pracoviska na ulici R. v S., kde pracoval, tu sa rozprával s ostatnými pracovníkmi v hale a neskôr odišiel von z objektu a sadol si do kresla a fajčil cigaretu. Potom k nemu prišiel poškodený a začal ho vyháňať z objektu, na čo mu on povedal, že pôjde preč až po tom, čo mu dá peniaze, následne mu poškodený povedal, že zavolá policajtov a odišiel poškodený k vstupnej bráne. Ďalej uviedol, že neskôr prišli policajti a títo ho zobrali na policajnú stanicu. Obžalovaný uviedol, že poškodený mu počas troch rokov, keď u poškodeného pracoval, tento mu mzdu nevyplácal a dlhoval mu na mzde cca 5.000 eur. Ďalej uviedol, že s poškodeným nevychádzal dobre, dobre vychádzal so synom poškodeného. Obžalovaný uviedol, že je pravdou, že požíval alkoholické nápoje, ale on sa nikdy nikomu nevyhrážal a ani nikdy nikoho nenapadol. Na záver svojej výpovede uviedol, že on nevedel, koľko rokov má poškodený, nikdy na jeho oslave nebol a pokiaľ sa týkalo predmetného dňa, on chcel len svoje peniaze a podľa jeho názoru, on sa poškodenému nevyhrážal, jednalo sa o bežnú debatu.

Poškodený MVDr. F. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 18. októbra 2017 okolo 07.00 hodiny prišiel do P. Y. na N. spolu so synom F. V. ml. a tu povedal obžalovanému, že s ním končí pracovný pomer a že má opustiť N.. Ďalej poškodený uviedol, že bol v čase okolo 15.00 hodiny na dvore v objekte prevádzky jeho podnikateľského subjektu na ulici R. číslo XXX v S. a tu prišiel aj obžalovaný, ktorému povedal, že tam nemá čo robiť a že má opustiť objekt. Na to ho obžalovaný chytil oboma rukami za vestu, kopol ho do ľavej nohy a žiadal od neho vyplatiť 2.000 eur, inak že ho podreže, následne sa ho obžalovaný snažil udierať, čomu sa on ubránil a vytlačil obžalovaného za bránu objektu, obžalovaný však znova vošiel do objektu, opätovne ho chytil za vestu a povedal mu, že ak od neho nedostane 2.000 eur, tak ho podreže, preto on obžalovanému oznámil, že ide zavolať Políciu, napriek tomu sa obžalovaný vrátil a zozadu zaútočil na neho a povedal mu, že nech volá policajtov, aj tak ho zareže. Na záver poškodený uviedol, že on nikdy neoslavoval svoje narodeniny, preto sa nevedel vyjadriť, či obžalovaný vedel koľko má rokov a ďalej sa poškodený vyjadril k správaniu sa obžalovaného počas doby, keď u neho pracoval.

Svedok F. V. ml. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sa k trestnej činnosti obžalovaného nevie vyjadriť. Uviedol, že pri samotnom skutku nebol prítomný, poškodený mu len potom povedal, že obžalovaný ho fyzicky napadol a pod hrozbou zabitia žiadal 2.000 eur. Ďalej svedok uviedol, že on s obžalovaným vychádzal dobre, avšak obžalovaný v poslednej dobe vo zvýšenej miere požíval alkohol a na adresu poškodeného sa pred ním vyjadroval, že poškodeného podreže.

Svedkovia nstržm. Y. F. a stržm. Y. R. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že oni sa k trestnej činnosti obžalovaného nevedia vyjadriť. Uviedli, že boli vyslaní na základe telefonického oznámenia do objektu poškodeného a po dostavení sa na miesto im poškodený MVDr. F. V. uviedol, že ho obžalovaný napadol a žiadal od neho 2.000 eur a že keď mu ich nedá, že ho zabije. Ďalej svedkovia uviedli, že obžalovaného našli za objektom vonku, kde sedel na stoličke a fajčil cigaretu, pričom bol silno pod vplyvom alkoholu, pričom svedok nstržm. Y. F. vypovedal, že obžalovaný sa mu priznal, že poškodeného búchal po chrbte a že si pýtal peniaze a vyhrážal sa poškodenému aj zabitím.

Svedok H. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetného dňa sa nachádzal vzadu v hale, keď niekto telefonoval mladému F. V., že pri bráne je obžalovaný A. R. a poškodený MVDr. F. V., že sa tam naťahujú a majú pravdepodobne konflikt, aby šiel mladý F. V. za otcom. On potom so svedkom F. V. ml. išiel k bráne, obžalovaný tam už nebol a poškodený povedal, že ho obžalovaný napadol. Svedok nevedel odstrániť rozpor z prípravného konania, kde hovoril, že im to povedal svedok E. U. po príchode do haly a na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekto volal telefonicky svedkovi F. V. ml.. Svedok poprel, že by pred konfliktom obžalovaného a poškodeného bol obžalovaný v hale kde pracoval.

Svedok E. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri tom, ako obžalovaný napadol poškodeného MVDr. F. V. a počul, ako sa obžalovaný vyhrážal poškodenému pichnutím nožom, zabitím, pričom oproti prípravnému konaniu uviedol, že nepočul, ako si obžalovaný od poškodeného pýta peniaze. Následne však uviedol, že pokiaľ uviedol v prípravnom konaní, že obžalovaný si od poškodeného pýta peniaze v sume 2.000 eur, tak sa to zakladá na pravde, pretože vtedy pri výsluch si to lepšie pamätal. Ďalej uviedol, že obžalovaný sa aj jemu vyhrážal zabitím, bolo to asi mesiac dozadu. Ďalej uviedol, že obžalovaný sa už aj v minulosti pred ním vyjadroval, že podreže starého F. V., pričom sa tak vyjadroval najmä, keď bol opitý, čo bolo v poslednom čase často.

Znalci MUDr. R. G. a PhDr. C. L. - znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrvali na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Uviedli, z čoho vychádzali pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalci uviedli, že obžalovaný netrpí, ani v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku v dôsledku opitosti nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšené. Znalec PhDr. C. L. - psychológ uviedol, že obžalovaný sa v bežných interpersonálnych situáciach správa prevažne sociálne žiaduco a dokáže korigovať svoje správanie. Ďalej znalec uviedol, že obžalovaný ale nemá schopnosť sebaregulácie v situáciách, ktoré vníma ako záťažové, kedy je pre neho typické, že sa správa nepriliehavo impulzívne, je výbušnejší, jeho agresivita nie je patologicky zvýraznená v jeho štruktúre osobnosti, jedná sa skôr o impulzívne správanie v emočne náročnejších situáciách. Jeho viacročným problémom sú ťažkosti s abúzom alkoholu. Ďalej znalci uviedli, že vzhľadom na výsledky minulých liečení považujú uloženie protialkoholického liečenia za veľmi neisté. Vzhľadom k osobnosti obžalovaného sa môžu vyskytovať v jeho správaní a konaní maladaptívne formy konania, resp. poruchy správania sa, toto je možné vnímať ako všeobecnú predispozíciu. Podľa názoru znalcov, je resocializačná prognóza obžalovaného skôr pozitívna, najmä vzhľadom na jeho schopnosť zamestnať sa a udržiavania vzťahov k primárnej rodine.

Z pripojených obsahov spisov súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1T 89/92 zo dňa 06.04.1993 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4To 56/93 zo dňa 12.07.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.1993 odsúdený za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods.1,3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a pokus trestného činu krádeže podľa § 8 ods.1 Trestného zákona k § 247 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 13 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravno-výchovnej skupiny, rozsudkom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 3T 65/2008-169 zo dňa 07.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 bol obžalovaný odsúdený za spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to zápis o dychovej skúške, z ktorej vyplýva, že obžalovaný mal dňa 18.10.2017 ešte aj o 20.28 hodine 0,73 mg/l alkoholu v dychu, ďalej sa v spise nachádza aj pracovná zmluva.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, podľa názoru súdu, je obžalovaný z konania usvedčený výpoveďami poškodeného MVDr. F. V., svedka E. U., nepriamo aj výpoveďami svedkov nstržm. Y. F. a stržm. Y. R., zápisom o dychovej skúške, ako aj výpoveďami znalcov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný u poškodeného a u tohto mal zabezpečené aj ubytovanie, pričom z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov a následného agresívneho správania sa voči zamestnancom, aj poškodenému MVDr. F. V. sa s ním poškodený rozhodol ukončiť

pracovný pomer. Obžalovaný v predmetný deň teda prišiel o ubytovanie a aj zamestnanie, pričom situáciu riešil požívaním alkoholických nápojov, pričom po ich požití sa obžalovaný nevedel s týmto stotožniť a preto jeho konanie vyvrcholilo napadnutím poškodeného a požadovaním vyplatenia 2.000 eur pod hrozbou zabitia. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol frustrovaný z nedostatku finančných prostriedkov a dlhodobo požadoval od poškodeného ako svojho zamestnávateľa, aby mu doplatil mzdu, ktorú mu podľa jeho názoru dlhoval. Obrana obžalovaného, že poškodeného nijako nenapadol, ani sa mu nijako nevyhrážal je vyvrátená jeho samotnou výpoveďou, ako aj výpoveďami poškodeného, priameho svedka skutku E. U., ako aj nepriamymi dôkazmi a to výpoveďami svedkov F. V. ml. a H. L.. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrnne, súd v zmysle § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k záveru, že obžalovaný A. R. naplnil tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej zákonné znaky vydierania podľa § 189 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože nútil poškodeného pod hrozbou zabitia vyplatenia sumy 2.000 eur.

Pokiaľ prokurátor žiadal obžalovaného uznať vinným za zločin vydierania podľa § 189 ods.2 Trestného zákona, t.j. že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil na chránenej osobe, t.j. osobe vyššieho veku v zmysle § 127 ods.3 Trestného zákona, kde sa osobou vyššieho veku rozumie osoba staršia ako 60 rokov, tak súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že v celom prevedenom dokazovaní v prípravnom konaní sa vyšetrovateľ PZ touto otázkou nezaoberal, dokazovanie ohľadne tejto otázky bolo vykonávané až na hlavnom pojednávaní, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani výpoveďou poškodeného, resp. výpoveďami ostatných svedkov nebolo preukázané, že obžalovaný vedel, koľko rokov má poškodený. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že keby aj obžalovaný vedel, že poškodený má viac ako 60 rokov, obžalovaný predmetného dňa nekonal voči poškodenému z dôvodu jeho veku, t.j. že ľahšie zlomí odpor poškodeného tak, ako to mal na mysli zákonodarca pri úprave takejto kvalifikácie trestného činu. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný voči poškodenému konal tak z dôvodu, že ho poškodený ho vyhodil zo zamestnania a ubytovania a z dôvodu, že mu poškodený ako zamestnávateľ nevyplácal riadne mzdu, preto súd neakceptoval právnu kvalifikáciu prokurátora v zmysle podanej obžaloby aj podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že on poškodeného fyzicky nenapadol a ani sa poškodenému nevyhrážal zabitím, resp. že od poškodeného nepýtal peniaze a pritom poukazoval na to, že sú rozpory medzi výpoveďami poškodeného a svedka E.I., tak súd poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený nemusel vnímať tú skutočnosť, že na mieste konfliktu sa nachádza svedok E.B., resp. svedok E. U. nemusel všetko, čo sa na mieste dialo registrovať vzhľadom na to, že s obžalovaným mal už predtým konflikty, teda každý z horeuvedených svedkov mohol situáciu registrovať inak. Pokiaľ obhajoba navrhovala obžalovaného uznať vinným len pre prečin podľa § 360 ods.1 Trestného zákona, tak súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný výslovne popiera, že by sa poškodenému vyhrážal zabitím, čo však je vyvrátené výpoveďou poškodeného a svedka E. U., pričom samotnou výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodeného, výpoveďami svedkov E. U., stržm. Y. R., nstržm. Y. F. jednoznačne vyplýva, že obžalovaný od poškodeného požadoval finančné prostriedky a preto súd túto obranu bral len ako účelovú.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia občanov a ich slobodného rozhodovania. Súd u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol viackrát odsúdený. Motívom konania obžalovaného boli nezhody s poškodeným. K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, bol viackrát riešený v priestupkovom konaní za priestupky proti majetku a na úseku verejného poriadku. Doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 2T 286/2011 zo dňa 14.12.2011, právoplatným dňa 14.12.2011 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 08.09.2012.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 38 ods.5 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici takto zákonom upravenej

trestnej sadzby v trvaní 4 roky. Z dôvodu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, hoci znalci takéto liečenie nenavrhli, avšak vzhľadom na podaný znalecký posudok, výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní, súd

dospel k záveru, že obžalovanému vzhľadom na jeho závislosť je potrebné takéto liečenie uložiť.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným liečením bude dostatočne vplývať na prevýchovu obžalovaného a že uložený trest s ochranným liečením splní svoj prevýchovný účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.