Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15S-27-2019.pdf
PDF · 251.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: CKN, s. r. o., so sídlom M. Rázusa 1797, 955 01 Topoľčany, IČO: 44 172 346, zastúpený: KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100241609/2019 zo dňa 21. 01. 2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
1.1 Daňový úrad Nitra ako správca dane a prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 21. 11. 2017, ktoré bolo osobne doručené žalobcovi ako daňovému subjektu dňa 21. 11. 2017, vykonal daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016. Daňová kontrola sa začala dňa 30. 11. 2017. 1.2 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 10385555/2018 zo dňa 18. 07. 2018. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 01. 08. 2018. 1.3 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101888915/2018 zo dňa 25. 09. 2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v sume 50 856,63 eura. Správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca si v daňovom priznaní podanom dňa 29. 06. 2017 vykázal súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 487 414,28 eura, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 29 195,30 eura a základ dane 0 eur, avšak na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že uplatnený daňový náklad v sume 250 447,60 eura nie je daňovým výdavkom preukázateľne vynaloženým daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a preto správca dane v zmysle § 17 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) zákona o daní z príjmov zvýšil daňovému subjektu o sumu 250 447,60 eura výsledok hospodárenia. 1.4 Správca dane z dokladov predložených daňovým subjektom zistil, že žalobca si uplatnil v kontrolovanom období zaúčtovaním na účet 504000 na základe dodávateľských faktúr č. 2016010502 zo dňa 05. 01. 2016 sumu 4 040 eur, č. 2016010802 zo dňa 08. 01. 2016 sumu 4 130 eur, č. 2016011101
zo dňa 11. 01. 2016 sumu 3 800 eur, č. 2016011301 zo dňa 13. 01. 2016 sumu 4 042 eur, č. 2016011502 zo dňa 15. 01. 2016 sumu 4 154 eur, č. 2016011802 zo dňa 18. 01. 2016 sumu 4 158 eur, č. 2016012001 zo dňa 20. 01. 2016 sumu 4 060 eur, č. 2016012201 zo dňa 22. 01. 2016 sumu 4 125 eur, č. 2016012501 zo dňa 25. 01. 2016 sumu 3 030 eur, č. 2016012701 zo dňa 27. 01. 2016 sumu 2 541 eur, č. 2016020801 zo dňa 08. 02. 2016 v sume 3 900 eur, č. 2016021601 zo dňa 16. 02. 2016 sumu 3 484 eur, č. 2016022602 zo dňa 26. 02. 2016 sumu 4 056 eur, č. 2016022904 zo dňa 29. 02. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016030401 zo dňa 04. 03. 2016 sumu 3 960 eur, č. 2016030901 zo dňa 09. 03. 2016 sumu 3 760 eur, č. 2016031401 zo dňa 14. 03. 2016 sumu 4 080 eur, č. 2016031801 zo dňa 18. 03. 2016 sumu 3 860 eur, č. 2016032201 zo dňa 22. 03. 2016 sumu 4 080 eur, č. 2016040402 zo dňa 04. 04. 2016 sumu 4 134 eur, č. 2016040801 zo dňa 08. 04. 2016 sumu 3 816 eur, č. 2016041301 zo dňa 13. 04. 2016 sumu 3 180 eur, č. 2016041901 zo dňa 19. 04. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016042501 zo dňa 25. 04. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016050201 zo dňa 02. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016050601 zo dňa 06. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016051302 zo dňa 13. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016052002 zo dňa 20. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016052501 zo dňa 25. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016053102 zo dňa 31. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016060301 zo dňa 03. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016060701 zo dňa 07. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016061001 zo dňa 10. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016061501 zo dňa 15. 06. 2016 sumu 4 150 eur, č. 2016062001 zo dňa 20. 06. 2016 sumu 4 158 eur, č. 2016063003 zo dňa 30. 06. 2016 sumu 4 086 eur, č. 2016070502 zo dňa 05. 07. 2016 sumu 3 863,20 eura, č. 2016070801 zo dňa 08. 07. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016071302 zo dňa 13. 07. 2016 sumu 3 920 eur, č. 2016071801 zo dňa 18. 07. 2016 sumu 4 070 eur, č. 2016072101 zo dňa 21. 07. 2016 sumu 3 990 eur, č. 2016072601 zo dňa 26. 07. 2016 sumu 3 360 eur, č. 2016072902 zo dňa 29. 07. 2016 sumu 3 360 eur, č. 2016080501 zo dňa 05. 08. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016081101 zo dňa 11. 08. 2016 sumu 3 850 eur, č. 2016081502 zo dňa 15. 08. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016082301 zo dňa 23. 08. 2016 sumu 2 650 eur, č. 2016083101 zo dňa 31. 08. 2016 sumu 3 180 eur, č. 2016090201 zo dňa 02. 09. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016090801 zo dňa 08. 09. 2016 sumu 3 380 eur, č. 2016091401 zo dňa 14. 09. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016092001 zo dňa 20. 09. 2016 sumu 2 860 eur, č. 201601002 zo dňa 10. 10. 2016 sumu 3 952 eur, č. 2016101402 zo dňa 14. 10. 2016 sumu 3 920 eur, č. 2016101801 zo dňa 18. 10. 2016 sumu 4 090 eur, č. 2016102101 zo dňa 21. 10. 2016 sumu 3 482 eur, č. 2016102501 zo dňa 25. 10. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016102701 zo dňa 27. 10. 2016 sumu 2 496 eur, č. 2016110402 zo dňa 04. 11. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016110903 zo dňa 09. 11. 2016 sumu 3 870 eur, č. 2016111402 zo dňa 14. 11. 2016 sumu 4 100 eur, č. 2016111802 zo dňa 18. 11. 2016 sumu 3 600 eur, č. 2016112301 zo dňa 23. 11. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016112801 zo dňa 28. 11. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016121201 zo dňa 12. 12. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016121501 zo dňa 15. 12. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016122001 zo dňa 20. 12. 2016 sumu 3 080 eur, celkom sumu 250 447,60 eura, za dodanie paliet, vystavených spoločnosťou WHYNOT spol. s r. o., J. Vuruma 4, Nitra, IČO: 34 127 577 (ďalej „WHYNOT, spol. s r. o.“). Predmetná spoločnosť dňa 17. 10. 2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a od 26. 10. 2017 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť Company Purchase s. r. o., Račianska 88 B, Bratislava, ktorá je právnym nástupcom 72 spoločností a jej jediným konateľom je p. A. B. C., D.. E. C.. XXX, F.. A. G. E., H.. 1.5 Vykonaním miestneho zisťovania za účelom preverenia sídla spoločnosti WHYNOT spol. s r. o. ako dodávateľa daňového subjektu bolo zistené, že na adrese sídla sa nachádza historická budova, na ktorej mala označenie iba spoločnosť Geocentrum s. r. o., spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. sa na uvedenej adrese nenachádzala, označenie spoločnosti absentovalo. Na adrese prevádzky E. X I. C. sa nachádzala administratívna budova, spoločnosť sa tam nenachádzala, nebolo tam označenie spoločnosti. Správca dane konštatoval, že fiktívne usadenie sa aké charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo webová schránka, nemožno kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a v prípade spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., F. I. X, C., ide o fiktívne usadenie. 1.6 Z predložených dokladov spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. správca dane zistil, že jeho dodávateľom v zdaňovacom období január až marec 2016 bola výlučne spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., Nánanská cesta 20, Štúrovo, IČO: 46 637 591. Z predložených faktúr – interné číslo DF 3020160001 – DF 3020160047 vyplynulo, že ich predmetom bolo dodanie rôznych druhov paliet, realizácie zmluvných činností a rôznych druhov služieb, ktoré boli uhradené v hotovosti na základe príjmových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou FIRMA GULYÁS, s. r. o., pričom boli bez evidenčného čísla a podpisu osoby oprávnenej konať za spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. a boli priamo súčasťou vystavenej faktúry. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. nedoložila žiadne doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali byť vyhotovené spoločnosťou FIRMA GULYÁS s. r. o. o prijatí hotovosti o úhrade uvedených faktúr. Ďalej pri nahliadnutí do spisu daňovej kontroly vykonávanej u iného daňového subjektu bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. sa nachádza rodinný dom s označením ubytovňa J., majiteľ ktorého nemal žiadnu vedomosť o spoločnosti FIRMA
GULYÁS s. r. o., v dôsledku čoho správca dane aj u tejto spoločnosti konštatoval fiktívne usadenie spoločnosti. Spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. nepodala za zdaňovacie obdobie január až marec 2016 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, posledné podala v októbri 2015, registrácia na dani z pridanej hodnoty bola zrušená ku dňu 30. 09. 2016, keďže platiteľ dane so správcom nespolupracoval, nepreberal poštu, zásielky boli vrátené s tým, že je adresát neznámy. 1.7 Konateľ žalobcu G. K. sa na ústnom pojednávaní dňa 31. 03. 2017 vyjadril, že predmetom činnosti je výkup, oprava a predaj drevených paliet, so spoločnosťou WHYNOT spol. s r. o. obchodoval v roku 2016, konateľa H. J. pozná, ktorý kontaktoval žalobcu na základe inzerátu o výkup paliet. Uvedenú spoločnosť si žalobca preveroval pred začatím spolupráce. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola len sprostredkovateľom predaja, zabezpečovala prepravu fakturovaného tovaru, v sídle tejto spoločnosti nikdy nebol a nemal vedomosť od koho bol tovar nadobudnutý. Tovar sa prevzal, roztriedil a zaradil do skladového hospodárstva, kamióny a nákladné autá odchádzali z areálu prázdne, nenakladali sa, cena bola stanovená dohodou a faktúry na základe dohody boli vystavené v sume do 5 000 eur, aby ich bolo možné vyplatiť v hotovosti. K úhradám došlo tak, že konateľ WHYNOT, spol. s r. o. prišiel do spoločnosti žalobcu s vystavenými faktúrami, odovzdal mu hotovosť a žalobcovi bol odovzdaný doklad o úhrade z registračnej pokladnice. 1.8 Konateľ žalobcu F. L. dňa 28. 07. 2017 predložil správcovi dane čestné prehlásenie zo dňa 27. 01. 2016, čestné prehlásenie zo dňa 29. 02. 2016, čestné prehlásenie zo dňa 27. 03. 2016, v ktorých spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. ako splnomocnený prepravca čestne prehlasuje, že prepravila tovar podľa príkazu odberateľa a doručila tovar na miesto určenia. Súčasťou prehlásení bola aj pečiatka spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. a podpis, ktorý nie je totožný s podpisom na doručenke z predvolania o výsluchu svedka č. 100735410/2017 zo dňa 02. 05. 2017. Správca dane k týmto čestným prehláseniam dodal, že ich nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní. Ide o jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Čestné vyhlásenie možno nahradiť za dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok upravených v Správnom poriadku, ktorý sa na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní považoval za právne irelevantné a bezpredmetné. 1.9 Na základe uvedeného správca dane nepovažoval za potvrdené dodanie tovaru medzi spoločnosťami FIRMA GULYÁS s. r. o. ako jediným dodávateľom za obdobie január až marec 2016 pre odberateľa WHYNOT, spol. s r. o. a ani následne z faktúr vystavených spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. pre žalobcu. Keďže nebolo preukázané, že fakturovaný tovar dodala spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., nemohla spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. dodať fakturovaný tovar žalobcovi. Správca dane mal za to, že faktúra ani ďalšie doklady (príjmové, výdavkové doklady, bankové výpisy, čestné prehlásenia) samé o sebe takýmto preukázaním o realizácii obchodného vzťahu nie sú. Technicky možno vyhotoviť akýkoľvek doklad označujúci určitý obchodný vzťah bez ohľadu na to, či bol tento obchod realizovaný. Ani skutočnosť, že doklad je riadne zaúčtovaný, nerobí z neho dôkaz, že ide o náklad vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom. 1.10 Dodávatelia žalobcu, a to spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., FIRMA GULYÁS s. r. o. a Szigety trade s. r. o. so správcom dane nespolupracovali a zároveň si FIRMA GULYÁS s. r. o. a Sigety trade s. r. o. ako dodávatelia pre spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. nesplnili svoju daňovú povinnosť, nevykázali v zdaňovacom období roka 2016 žiadny príjem z činnosti, ktorý by bol predmetom dane. 1.11 Správca dane preto náklad vo výške 250 447,60 eura nepovažoval v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vyložených daňovníkom a zvýšil výsledok hospodárenia o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške - 250 447,60 eura. Pri daňovej kontrole sa správca zameral na neuhradené záväzky, ktorých doba splatnosti bola viac ako 360 dní. Daňový subjekt vykázal k 31. 12. 2016 neuhradené záväzky vo výške 168 447,04 eura. Na základe zostavy „kniha záväzkov“ bolo správcom zistené, že celková suma týchto záväzkov je vo výške 127 419,98 eura. 1.12 Faktúry č. 151100285 zo dňa 04. 12. 2015, splatná dňa 18. 12. 2015, č. 151100289 zo dňa 08. 12. 2015, splatná dňa 18. 12. 2015, č. 151100280 zo dňa 30. 11. 2015, splatná dňa 17. 12. 2015, č. 151100281 zo dňa 03. 12. 2015, splatná dňa 13. 12. 2015, č. 151100282 zo dňa 03. 12. 2015, splatná dňa 13. 12. 2015, č. 151100276 zo dňa 16. 11. 2015, splatná dňa 03. 12. 2015, č. 151100265 zo dňa 31. 10. 2015, splatná dňa 10. 11. 2015, č. 151100230 zo dňa 14. 09. 2015, splatná dňa 25. 09. 2015, č. 151100180 zo dňa 07. 07. 2015, splatná dňa 21. 07. 2015, č. 151100056 zo dňa 26. 03. 2015, splatná dňa 09. 04. 2015, č. 151100019 zo dňa 31. 01. 2015, splatná dňa 13. 02. 2015, predstavujú neuhradené záväzky po lehote splatnosti viac ako 360 dní v celkovej sume 10 798,89 eura, pričom v zmysle § 17 ods.
27 písm. a) zákona č. 595/2006 Z. z. mal daňový subjekt upraviť základ dane na riadku 180 daňového priznania vo výške 2 159,78 eura, čo predstavuje 20 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. záväzku, ktorý ešte nebol uhradený. 1.13 Faktúra č. 1411307 v sume 137,09 eura s dátumom splatnosti dňa 28. 11. 2014 má v zdaňovacom období roka 2016 po lehote splatnosti 764 dní, a preto mal upraviť daňový subjekt základ dane vo výške 68,545 eura na riadku 180 daňového priznania, čo predstavuje 50 % menovitej hodnoty záväzku. 1.14 Faktúry č. 1411238 zo dňa 22. 08. 2014, splatná dňa 07. 09. 2014, č. 1411067 zo dňa 09. 03. 2014, splatná dňa 27. 03. 2014 predstavujú sumu neuhradeného záväzku vo výške 661,92 eura s dobou splatnosti viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080, preto mal daňový subjekt upraviť základ dane vo výške 330,96 eura, čo predstavuje 50 % menovitej hodnoty záväzku, ktorý ešte nebol uhradený. 1.15 Faktúra č. 13110203 zo dňa 20. 09. 2013, splatná dňa 27. 09. 2013, predstavuje sumu neuhradeného záväzku vo výške 3 368,07 eura, pretože ide o kúpu vozidla E. C. a o uvedenú sumu nebude upravovaný základ dane. 1.16 Faktúru č. 281100188 v sume 104 203,73 eura s dátumom splatnosti 07. 02. 2009 mal daňový subjekt pripočítať k základu dane v zdaňovacom období roka 2012, a preto nebude tento neuhradený záväzok predmetom daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. 1.17 Daňový subjekt porušil § 17 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., keď neupravil výsledok hospodárenia o sumu 2 559,29 eura. 1.18 Okrem toho daňový subjekt zaúčtoval na účte 648000 – ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sumu vo výške 68,55 eura, čo predstavuje 100 % z úhrnu menovitej hodnoty záväzku, čo nie je správne, pretože bolo potrebné postupovať podľa § 17 ods. 27 písm. a) zákona č. 595/2006 Z. z. a upraviť základ dane na riadku 180 daňového priznania o sumu 68,55 eura. 1.19 Keďže daňový subjekt si v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie daňovej straty vo výške vykázaného základu dane, t. j. 27 827,36 eura, preveroval správnosť výšky odpočítania daňovej straty a zistil, že správna výška daňovej straty mala byť - 104 938 eura. 1.20 K uvedeným zisteniam sa vyjadrovala aj účtovníčka M. N., ktorá na ústnom pojednávaní dňa 20. 04. 2018 vypovedala, že účtovníctvo žalobcu začala robiť od apríla 2014 a nevie, čo účtovníčka pred ňou robila, ale účty rozdelila za jednotlivé roky 2013 strata vo výške 26 387,34 eura, rok 2012 vo výške 28 580,76 eura, rok 2010 vo výške 116 846,99 eura, čo predstavuje za roky 2010 a 2013 sumu 171 815,09 eura. Podľa správcu dane mala byť výška vyčíslenej daňovej straty rok 2010 - 54 927,54 eura, rok 2011 + 22 788,72 eura, rok 2012 - 23 681,95 eura, rok 2013 - 26 328,51 eura, spolu vykázaná strata za obdobie rokov 2010 až 2013 predstavuje 104 938 eura. 1.21 Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100 241609/2019 zo dňa 21. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 04. 02. 2019, kedy nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné:
Žalobca ako daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období vykázal súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 516 609,78 eura, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 487 414,28 eura, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 29 195,30 eura a základ dane v sume 0 eur. Žalobca si zaúčtovaním na účet 504000 na základe dodávateľských faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil do daňových nákladov celkom sumu 250 447,60 eura za dodanie paliet. Daňový subjekt si v uplatnil do daňových nákladov zaúčtovaním na účet 504000 na základe dodávateľských faktúr č. 2016010502 zo dňa 05. 01. 2016 sumu 4 040 eur, č. 2016010802 zo dňa 08. 01. 2016 sumu 4 130 eur, č. 2016011101 zo dňa 11. 01. 2016 sumu 3 800 eur, č. 2016011301 zo dňa 13. 01. 2016 sumu 4 042 eur, č. 2016011502 zo dňa 15. 01. 2016 sumu 4 154 eur, č. 2016011802 zo dňa 18. 01. 2016 sumu 4 158 eur, č. 2016012001 zo dňa 20. 01. 2016 sumu 4 060 eur, č. 2016012201 zo dňa 22. 01. 2016 sumu 4 125 eur, č. 2016012501 zo dňa 25. 01. 2016 sumu 3 030 eur, č. 2016012701 zo dňa 27. 01. 2016 sumu 2 541 eur, č. 2016020801 zo dňa 08. 02. 2016 v sume 3 900 eur, č. 2016021601 zo dňa 16. 02. 2016 sumu 3 484 eur, č. 2016022602 zo dňa 26. 02. 2016 sumu 4 056 eur, č. 2016022904 zo dňa 29. 02. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016030401 zo dňa 04. 03. 2016 sumu 3 960 eur, č. 2016030901 zo dňa 09. 03. 2016 sumu 3 760 eur, č. 2016031401 zo dňa 14. 03. 2016 sumu 4 080 eur, č. 2016031801 zo dňa 18. 03. 2016 sumu 3 860 eur, č. 2016032201 zo dňa 22. 03. 2016 sumu 4 080 eur, č. 2016040402 zo dňa 04. 04. 2016 sumu
4 134 eur, č. 2016040801 zo dňa 08. 04. 2016 sumu 3 816 eur, č. 2016041301 zo dňa 13. 04. 2016 sumu 3 180 eur, č. 2016041901 zo dňa 19. 04. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016042501 zo dňa 25. 04. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016050201 zo dňa 02. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016050601 zo dňa 06. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016051302 zo dňa 13. 05. 2016 sumu 3 975 eur, č. 2016052002 zo dňa 20. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016052501 zo dňa 25. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016053102 zo dňa 31. 05. 2016 sumu 3 995 eur, č. 2016060301 zo dňa 03. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016060701 zo dňa 07. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016061001 zo dňa 10. 06. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016061501 zo dňa 15. 06. 2016 sumu 4 150 eur, č. 2016062001 zo dňa 20. 06. 2016 sumu 4 158 eur, č. 2016063003 zo dňa 30. 06. 2016 sumu 4 086 eur, č. 2016070502 zo dňa 05. 07. 2016 sumu 3 863,20 eura, č. 2016070801 zo dňa 08. 07. 2016 sumu 4 160 eur, č. 2016071302 zo dňa 13. 07. 2016 sumu 3 920 eur, č. 2016071801 zo dňa 18. 07. 2016 sumu 4 070 eur, č. 2016072101 zo dňa 21. 07. 2016 sumu 3 990 eur, č. 2016072601 zo dňa 26. 07. 2016 sumu 3 360 eur, č. 2016072902 zo dňa 29. 07. 2016 sumu 3 360 eur, č. 2016080501 zo dňa 05. 08. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016081101 zo dňa 11. 08. 2016 sumu 3 850 eur, č. 2016081502 zo dňa 15. 08. 2016 sumu 3 710 eur, č. 2016082301 zo dňa 23. 08. 2016 sumu 2 650 eur, č. 2016083101 zo dňa 31. 08. 2016 sumu 3 180 eur, č. 2016090201 zo dňa 02. 09. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016090801 zo dňa 08. 09. 2016 sumu 3 380 eur, č. 2016091401 zo dňa 14. 09. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016092001 zo dňa 20. 09. 2016 sumu 2 860 eur, č. 201601002 zo dňa 10. 10. 2016 sumu 3 952 eur, č. 2016101402 zo dňa 14. 10. 2016 sumu 3 920 eur, č. 2016101801 zo dňa 18. 10. 2016 sumu 4 090 eur, č. 2016102101 zo dňa 21. 10. 2016 sumu 3 482 eur, č. 2016102501 zo dňa 25. 10. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016102701 zo dňa 27. 10. 2016 sumu 2 496 eur, č. 2016110402 zo dňa 04. 11. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016110903 zo dňa 09. 11. 2016 sumu 3 870 eur, č. 2016111402 zo dňa 14. 11. 2016 sumu 4 100 eur, č. 2016111802 zo dňa 18. 11. 2016 sumu 3 600 eur, č. 2016112301 zo dňa 23. 11. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016112801 zo dňa 28. 11. 2016 sumu 3 120 eur, č. 2016121201 zo dňa 12. 12. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016121501 zo dňa 15. 12. 2016 sumu 3 640 eur, č. 2016122001 zo dňa 20. 12. 2016 sumu 3 080 eur, celkom sumu 250 447,60 eura, za dodanie paliet, vystavených spoločnosťou WHYNOT spol. s r. o., J. Vuruma 4, Nitra, IČO: 34 127 577. Žalovaný v rozhodnutí detailne opísal vykonané dokazovanie a procesné úkony za účelom preverenia opodstatnenosti uplatnenia nároku na uznanie výdavkov do daňových nákladov správcom dane.
Správca dane vykonal dňa 06. 12. 2016 na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. ako dodávateľa daňového subjektu a zistil, že na adrese sa nachádzala historická budova, na ktorej sa názov spoločnosti nenachádzal a tento sa nenachádzal ani na jednej z poštových schránok. Na adrese prevádzky sa nachádzala administratívna budova, názov spoločnosti a ani poštová schránka sa na budove nenachádzala. Správne orgány zistili, že v prípade spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. ide o fiktívne usadenú spoločnosť. Správca dane vyzval spoločnosť na doloženie účtových a iných dokladov, a to konateľa H. J., ktorý sa dostavil k správcovi dane a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10446773/2016 uviedol, že účtovné doklady spoločnosti za rok 2016 predloží dňa 10. 01. 2017. Z dokladov predložených dňa 10. 01. 2017 a 23. 01. 2017 správca dane zistil, že jediným dodávateľom spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. boli v zdaňovacích obdobiach január až marec 2016 spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., Nánanská cesta 20, 943 01 Štúrovo, IČO: 46 637 591. Išlo o faktúry (interné číslo DF 3020160001 – DF 3020160047), ktorých predmetom dodávky boli rôzne druhy paliet, realizácia zmluvných činnosti a rôznych druhov služieb. Všetky faktúry boli uhradené v hotovosti na základe príjmových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou FIRMA GULYÁS s. r. o., ktoré boli bez evidenčného čísla a podpisu osoby oprávnenej konať za spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. a boli priamo súčasťou vystavenej faktúry. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. nepredložila žiadne doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali byť vyhotovené spoločnosťou FIRMA GULYÁS s. r. o. Z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u iného daňového subjektu bolo správcom dane zistené, že bolo vykonané miestne zisťovanie sídla spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. (úradný záznam č. 100382299/2017 zo dňa 22. 02. 2017), pri ktorom zistil, že na adrese sídla sa nachádza rodinný dom s označením ubytovňa Panter a majiteľ domu sa vyjadril, že spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. nepozná a ani nevie o koho sa jedná. Na adrese nebolo žiadne označenie spoločnosti. O nahliadnutí do spisu spísal úradný záznam č. 100529703/2017 zo dňa 27. 03. 2017. Správca dane konštatoval, že v prípade spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. sa jedná o fiktívne usadenie. Jej ďalším preverovaním zistil, že konateľom je p. F. E., bytom B. X, E., O.. Spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, zásielky adresované na sídlo spoločnosti sa vracajú s označením „adresát neznámy“, pričom do 30. 09. 2016 bola registrovaným platiteľom DPH a posledné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty podala za
zdaňovacie obdobie október 2015, posledné daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby podala za rok 2014. Správca dane spísal s daňovým subjektom pri ústnom pojednávaní dňa 31. 03. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100557820/2017 a vo vyjadrení uviedol, že spoločnosť sa zaoberá výkupom, opravou a predajom drevených paliet a k obchodnej spolupráci ho oslovil konateľ p. H. J. na základe zverejneného inzerátu na výkup paliet. Obchodného partnera si preveroval. Predmetom dodania boli použité palety, ktoré objednával zväčša ústne, na základe ponuky od p. J.. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola len sprostredkovateľom predaja, od koho nakupovala palety, nevedel. Prepravu dodávaného tovaru zabezpečovala spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. a cena paliet bola stanovená dohodou a po vzájomnej dohode s p. J. boli faktúry v sumách do 5 000 eur. Vystavené faktúry mu priniesol konateľ p. J. a on mu odovzdal hotovosť a konateľ mu odovzdal doklad o úhrade z registračnej pokladne. Daňový subjekt predložil dňa 25. 04. 2017 doklady, interný záznamový zošit „Výkup 2016“ a položky príjemiek za rok 2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100694263/2017). Ich preverením správca dane zistil, že obsahujú mesačné záznamy - evidenciu o prijatom počte kusov paliet, s dátumom ich prijatia a ich dodávateľov. V mesiacoch január až marec 2016 je zaevidované dodanie paliet od WHYNOT, spol. s r. o., čo presne korešponduje s prijatými faktúrami od WHYNOT, spol. s r. o. Z dôvodu preverenia pôvodu paliet predvolal správca dane konateľa spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. pána F. E. na výsluch dňa 31. 05. 2017, avšak k podaniu svedeckej výpovede sa nedostavil a ospravedlnil sa, že sa nachádza mimo územia SR. Ďalej správca dane predvolal konateľa WHYNOT, spol. s r. o. p. H. J., ktorý si zásielku neprevzal a na ústne pojednávanie sa nedostavil. Daňový subjekt oznámil, že so svedkom už komunikoval a svedok mu v termíne do konca júla 2017 predloží všetky doklady súvisiace s prepravou fakturovaného tovaru (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101444513/2017), ktoré predloží správcovi dane. Konateľ daňového subjektu p. F. L. predložil správcovi dane fotokópie čestných prehlásení zo dňa 27. 01. 2016, zo dňa 29. 02. 2016 a zo dňa 27. 03. 2016, v ktorých spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. čestne prehlásila, že prepravila tovar podľa príkazu odberateľa a tovar doručila na miesto určenia. Správca dane k predloženým čestným prehláseniam dodal, že ich nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní, keďže čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz v daňovom konaní, pretože Daňový poriadok to v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku, ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje. Predloženie týchto čestných prehlásení je tak v daňovom konaní irelevantné. Podľa úradného záznamu č. 101184719/2018 správca dane zistil, že spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. dňa 17. 10. 2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Company Purchase, s. r. o., ktorej jediným konateľom je p. A. B. C.. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. si výzvu správcu dane na predloženie účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady neprevzala v odbernej lehote (úradný záznam č. 101763548/2017). Správca dane predvolal predvolaním zo dňa 25. 08. 2017 a opakovaným predvolaním zo dňa 05. 10. 2017 k účasti na ústnom pojednávaní p. J., ktorého vyzval na doloženie účtovných dokladov, avšak predvolanie si konateľ neprevzal a na pojednávanie sa nedostavil. Na základe výzvy správcu dane predložil dňa 17. 11. 2017 zoznam dodávateľských faktúr. V prípade spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. správca dane zistil, že zanikla dňa 26. 10. 2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Company Purchase s. r. o. Výzva na predloženie účtovných dokladov od spoločnosti sa vrátila ako „adresát neznámy“. Na základe zistenej skutočnosti predvolal predvolaním zo dňa 08. 02. 2018 k účasti na ústnom pojednávaní a na predloženie dokladov konateľa spoločnosti Company Purchase s. r. o. p. A. B. C., ktorá sa vrátila s oznámením, že adresát sa presťahoval. V ďalšom konaní výzvou zo dňa 06. 11. 2017 vyzval správca dane spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. k predloženiu dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie január až december 2016 pre spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorá sa vrátila dňa 13. 11. 2017 s poznámkou „adresát neznámy“. Predvolaním zo dňa 20. 12. 2017 vyzval k podaniu svedeckej výpovede konateľa spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. p. F. E., ktorému bolo predvolanie doručené dňa 06. 01. 2018. Svedok a ani daňový subjekt sa na ústne pojednávanie nedostavili. Výzvou zo dňa 28. 02. 2017 vyzval spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. na predloženie účtovných dokladov za rok 2016 a písomnosť sa vrátila ako „adresát neznámy“. Správca dane konštatoval, že spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. nespolupracuje, zásielky adresované na adresu sídla spoločnosti sa vracajú s označením „adresát neznámy“. Správcom dane bolo zistené aj to, že dodávateľom spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. bola spoločnosť Szigeti trade s. r. o., Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, ktorej správca dane v zmysle § 26 ods. 7 Daňového
poriadku zaslal výzvu na predloženie dokladov vystavených pre spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. v roku 2016, ktorá sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Predvolanie konateľovi spoločnosti p. G. k podaniu svedeckej výpovede sa vrátilo dňa 02. 01. 2018 s poznámkou „adresát neznámy“. Svedok a ani daňový subjekt sa ústneho pojednávania nezúčastnili. Spoločnosť Szigeti trade s. r. o. podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. a Szigeti trade s. r. o. si v zdaňovacom období za rok 2016 žiadny príjem z činnosti nevykázali, ktorý by bol predmetom dane. Keďže dodanie tovarov a služieb je dvojstranný vzťah, v ktorom vystupuje dodávateľ a odoberateľ, obidvaja musia mať vystavenú faktúru s rovnakým číslom a k tomu súvisiace doklady, faktúry, musia byť zaevidované v účtovníctve. Správcom dane bolo ustálené, že žalobcom uplatnený daňový náklad v sume 250 447,60 eura nie je daňovým výdavkom preukázateľne vynaloženým daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a preto správca dane zvýšil daňovému subjektu o sumu 250 447,60 eura výsledok hospodárenia. Daňový subjekt pokiaľ si uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov na základe dodávateľských faktúr, ktoré vynaložil na úhradu tovaru, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť vynaloženia výdavkov s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tovar mu bol dodaný práve osobou, dodávateľom, uvedeným na faktúre. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. K preukázaniu dodania tovaru vyzval správca dane dodávateľskú spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorý napriek úkonom správcu dane za účelom zabezpečenia dokladov preukazujúcich dodanie tovaru, doklady potrebné k vykonaniu kontroly nepredložila. Ďalej správca dane upravil daňovému subjektu položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumu 253 006,89 eura a položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumu 68,55 eura. Zároveň na základe podaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobie rokov 2010 až 2015 zistil, že výška vykázanej daňovej straty za zdaňovacie obdobie rokov 2010 až 2013 predstavuje sumu 104 938 eur. Účtovníčka daňového subjektu pani M. N. na ústnom pojednávaní dňa 20. 04. 2018 uviedla, že účtovníctvo začala viesť od apríla 2014, a teda nevie, čo robila účtovníčka pred ňou, ale účty rozdelila na jednotlivé roky. Za rok 2013 bola vykázaná strata vo výške 26 387,34 eura, za rok 2012 vo výške 28 580,76 eura a za rok 2010 vo výške 116 846,99 eura, čo podľa nej predstavuje za roky 2010 – 2013 spolu sumu 171 815,09 eura. Daňová strata za zdaňovacie obdobie 2014 nebola uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2016 z dôvodu jej neodpočítania. Podľa správcu dane mala byť výška vyčíslenej daňovej straty za obdobie 01. 01. 2010 do 31. 12. 2013 nasledovná: rok 2010 v sume - 54 927,54 eura, rok 2011 v sume + 22 788,72 eura, rok 2012 v sume - 23 681,95 eura a rok 2013 v sume - 26 328,51 eura, spolu - 104 938 eur. V roku 2011 bola od základu dane odpočítaná časť daňovej straty za roky 2008 a 2009, poslednýkrát bolo možné uplatniť odpočítanie daňovej straty za uvedené zdaňovacie obdobia v roku 2014. Keďže bola v uvedenom období opäť vykázaná daňová strata, zostávajúca časť sa už odpočítať po 01. 01. 2014 nedala a prepadla. V kontrolovanom zdaňovacom období si mohol daňový subjekt uplatniť odpočet daňovej straty ako v treťom roku, čo predstavovalo odpočet daňovej straty vo výške 26 234,50 eura so zostávajúcou časťou na odpočet v nasledujúcom zdaňovacom období vo výške 26 234,50 eura. Správca dane na základe výsledku daňovej kontroly upravil daňovému subjektu v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov základ dane na sumu 280 765,70 eura.
K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol nasledovné:
3.1 Odvolací orgán vytkol daňovému subjektu, že svoje námietky voči konaniu správcu dane v priebehu daňovej kontroly nekonkretizuje, ale uvádza ich iba vo všeobecnej rovine, preto k tomuto bodu nebude zaujímať stanovisko. 3.2 K predloženým dokladom, a to k „potvrdeniu o zrealizovaní obchodu“ zo dňa 27. 01. 2016, zo dňa 29. 02. 2016 a zo dňa 27. 03. 2016 uviedol, že nejde o „potvrdenia o zrealizovaní obchodu“, ale o čestné prehlásenie prepravcu, ktorým deklaruje, že v mesiacoch január až marec zabezpečil prepravu tovaru od dodávateľa k odoberateľovi. Daňový subjekt predložil uvedené doklady v priebehu vykonávanej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až marec 2016, ktorá bola zahájená dňa 23. 11. 2016, k predloženiu ktorých došlo až v mesiaci júl 2017. Napriek tomu, že ich daňový subjekt označuje ako „potvrdenia o zrealizovaní obchodu“, v skutočnosti ide o čestné prehlásenia splnomocneného prepravcu, ktoré nie je možné považovať za listinné dôkazy preukazujúce
dodanie tovaru spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. daňovému subjektu, pretože skutočnosti na nich uvedené nie je možné preveriť. Preukázať uskutočnenie obchodného prípadu je možné iba predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov. Preveriť skutočnosti uvedené v predložených čestných prehláseniach, resp. potvrdeniach o zrealizovaní obchodu v priebehu daňovej kontroly nebolo z dôvodov na strane dodávateľa a zmluvného prepravcu správcovi dane umožnené. Okrem toho daňový subjekt deklaroval nákup tovaru od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. v priebehu celého roka 2016 a predložené čestné prehlásenia sa vzťahujú na obdobie mesiacov január až marec 2016. 3.3 Námietku žalobcu, že správca dane považuje predložené doklady za čestné prehlásenia, pretože v potvrdeniach boli použité slová „prehlasujem“, označil za irelevantnú. Skutočnosti uvedené tak na čestnom prehlásení, ako aj skutočnosti uvedené na potvrdeniach musia byť ako tvrdené skutočnosti preukázané ďalšími dôkazmi. 3.4 Žalovaný k svojvoľnej klasifikácii predložených dokladov uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a predložené dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K námietke, že správca dane nepredložil jediný dôkaz, ktorý by relevantne a presvedčivo preukázal, že obchod nebol uskutočnený, poznamenal, že úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovanie daňovej transakcie. Dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. nepredložila v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru preukázala, okrem toho, že bola uvedená ako dodávateľ na predložených čestných prehláseniach. 3.5 K námietke žalobcu o nerešpektovaní právnej úpravy, judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov žalovaný uviedol, že zákon o dani z príjmov definuje, čo je daňovým výdavkom a stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre uznanie daňového výdavku. Správne orgány nespochybňujú predmet podnikateľskej činnosti daňového subjektu, ktorým je, okrem iného, obchodovanie s drevenými paletami. Druhou podmienkou, ktorá musí byť pre uznanie daňového výdavku (nákladu) splnená, je, že výdavok – náklad musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Boli predložené dodávateľské faktúry od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., ktorými žalobca deklaroval nákup drevených paliet, avšak obchodný vzťah je dvojstranný právny akt, preto je potrebné, aby jeho uskutočnenie preukázali relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi obaja obchodní partneri, ktorí v prípade uskutočnenia obchodného prípadu disponujú totožnými listinnými dôkazmi. Správcom dane bola vyzvaná dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorá však dodanie deklarovaného tovaru daňovému subjektu žiadnym spôsobom nepreukázala. Keďže dodanie tovaru preukázal iba jeden obchodný partner, daňový subjekt ako odberateľ, podmienka preukázateľnosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) splnená nebola. Zaúčtovanie výdavkov na základe vystavených dodávateľských faktúr nie je dôkazom o tom, že tovar daňovému subjektu dodala spoločnosť deklarovaná na predložených faktúrach ako dodávateľ. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že daňový subjekt obchodoval s drevenými paletami, a že tovar nakúpil, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., deklarovaná na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, čo však splnené nebolo. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov, ktoré vynaložil na úhradu tovaru, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť vynaloženia výdavkov s dosiahnutým zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou WHYNOT spol. s r. o. 3.6 Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Vyzval k preukázaniu dodania tovaru dodávateľskú spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorá napriek úkonom, ktoré správca dane za účelom zabezpečenia dokladov spoločnosti preukazujúcich dodanie tovaru daňovému subjektu vykonal, doklady potrebné k vykonaniu kontroly nepredložila. Na základe vyjadrenia daňového subjektu, že spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola iba sprostredkovateľom, správca dane vyzval spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. a Szigeti trade s. r. o., ktoré mali byť dodávateľom tovaru pre spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. na predloženie dokladov, ktorými by preukázali dodanie tovaru spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., avšak tieto boli nekontaktné a požadované doklady nedoložili. 3.7 Ohľadne namietaného svojvoľného hodnotenia dôkazov žalovaný poznamenal, že z dôvodu nedoloženia dôkazov od dodávateľskej spoločnosti, z ktorých by vyplýva existencia tovaru, ktorý bol predmetom dodávateľských faktúr, nemožno konštatovať, že doklady predložené daňovým subjektom sú jednoznačnými dôkazmi preukazujúcimi dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na vystavených faktúrach ako dodávateľ. Na strane daňového subjektu je dôkazné bremeno, aby preukázal, že si uplatňuje výdavky dôvodne za splnenia zákonom stanovených podmienok. Napriek tomu, že je
na rozhodnutí daňového subjektu, akého obchodného partnera si vyberie, pričom mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť preverovať si svojich obchodných partnerov, ale obchodnú transakciu musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, teda nielen daňový subjekt ako odberateľ, ale aj spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. ako dodávateľ. V opačnom prípade nemožno dospieť k záveru, že dvojstranná obchodná transakcia bola preukázaná. V danom prípade dodanie tovaru nepreukázal priamy obchodný partner. 3.8 Žalovaný súhlasí s vyjadrením daňového subjektu, že nemal možnosť ovplyvniť konanie subdodávateľských spoločností, ale skutočnosť, že žiadna zo spoločností nepreukázala, že disponovala tovarom, ktorý v zmysle vystavených faktúr bol dodaný daňovému subjektu, je dôkazom o tom, že tovar nebol dodaný daňovému subjektu spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch ako dodávateľ. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že daňový subjekt nadobudol tovar – drevené palety, s ktorými následne obchodoval, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že mu boli dodané spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. 3.9 Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu SR, na ktoré daňový subjekt poukazoval, žalovaný uviedol, že ide o rozsudky vyplývajúce z konkrétnych posudzovaných skutočností. V prípade daňového subjektu je dôkazné bremeno na jeho strane, keďže je účastníkom deklarovanej obchodnej transakcie ako odoberateľ a nemôže sa obhajovať nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, pretože bolo jeho povinnosťou preukázať, že si daňový výdavok uplatňuje dôvodne. Nie je povinnosťou správcu dane predkladať dôkazy, ktorými by spochybnil uskutočnenie obchodu. Správca dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozhodnutie bolo správcom dane vydané na základe výsledkov daňovej kontroly, a preto vyjadrenie daňového subjektu, že rozhodnutie je v rozpore s princípom právneho štátu, považoval žalovaný za irelevantné.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25. 02. 2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100241609/2019 zo dňa 21. 01. 2019, pričom súčasne navrhol aj zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101888915/2018 zo dňa 25. 09. 2018. Nárok uplatňovaný správnou žalobou založil na nasledujúcich skutkových a právnych tvrdeniach: Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi, a to neprihliadnutím na dôležité dôkazy predložené žalobcom, ktoré však boli žalovaným, resp. daňovým úradom odmietnuté alebo prehliadnuté. Okrem účtovných a evidenčných dokladov predložil do administratívneho spisu aj potvrdenia o zrealizovaní obchodu so spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. a potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 27. 01. 2016, potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 29. 02. 2016, potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 27. 03. 2016. Mal za to, že predmetné potvrdenia o zrealizovaní obchodu nie sú čestným prehlásením. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný právny úkon, ktorým by žalobca ako daňový subjekt tvrdil určitú skutočnosť. V tomto prípade však dokumenty obsahujú písomné potvrdenia dodávateľa žalobcu (spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o.), ako aj písomné potvrdenia prepravcu, ktorý tovar dodal žalobcovi (spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o.). Nešlo o prípad, kedy by žalobca podal čestné vyhlásenie, že tovar prijal, ale ide o prípad, kedy faktické dodanie tovaru potvrdil aj dodávateľ a dokonca aj prepravca. Potvrdenia o zrealizovaní obchodu obsahujú: špecifikáciu doručovaného tovaru - paliet rôznej akosti a množstva; určenie presných dátumov, kedy bolo doručenie zrealizované; presnú identifikáciu dodávateľa (spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o.) s vlastnoručným podpisom a odtlačkom firemnej pečiatky; presnú identifikáciu odberateľa (daňový subjekt) s vlastnoručným podpisom a odtlačkom firemnej pečiatky; presnú identifikáciu prepravcu (FIRMA GULYÁS s. r. o.) s vlastnoručným podpisom a odtlačkom firemnej pečiatky; meno vodiča, ktorý prepravu realizoval (F. E.); ŠPZ vozidla, ktoré bolo použité na prepravu paliet (P. – XXX); miesto a dátum podpisu tohto potvrdenia. Keďže pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené, došlo k vytvoreniu nezákonného stavu žalovaným, resp. daňovým úradom, pretože si zjednodušil vysporiadanie sa s dôkazmi v prospech žalobcu tak, že ich stroho odmietol kvôli formulácii a použitia slova ,,prehlasujem“ a do odôvodnenia ešte uviedol, že zúčastnené strany predsa mohli uviesť, že potvrdzujú realizáciu obchodu. Žalobcov dodávateľ bola spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorá na potvrdeniach o zrealizovaní obchodu tiež potvrdila, že došlo k reálnemu uskutočneniu obchodov so žalobcom. Túto skutočnosť potvrdil na týchto dokumentoch aj prepravca.
Žalovaný sa odvoláva na dôkazné bremeno žalobcu, avšak úplne ignoruje judikatúru a rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na takúto judikatúru a rozhodovaciu činnosť upozorňoval žalobca už počas daňového konania a aj vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 16. augusta 2018, ako aj v odvolaní. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt predložil relevantný dôkaz, ktorý potvrdzuje reálne uskutočnenie obchodu, dôkazné bremeno sa prenáša na správcu dane, ktorý musí právne relevantným spôsobom tieto dôkazy spochybniť. K žiadnemu spochybneniu alebo vyvráteniu dôkazu predloženého žalobcom nedošlo, žalovaný si uľahčil prácu pri odôvodnení a svojvoľne sa odmietol dôkazom zaoberať, čo je v rozpore s právnym poriadkom a princípom právneho štátu. Žalovaný rozhodnutie oprel o skutočnosti, ktoré sú nezávislé od vôle žalobcu, ako sú nedostavenie sa dodávateľa žalobcu na niektoré ústne pojednávania, pochybenie v účtovníctve dodávateľa žalobcu, resp. údajné fiktívne sídlo žalobcu alebo dodávateľa žalobcu. Žalobca nevidí žiaden dôvod, prečo by potvrdenia o realizovaní obchodu nemali byť pripustené ako dôkaz, najmä keď ním potvrdil aj dodávateľ a prepravca dodanie tovaru žalobcovi. Je otázne, ako viac by mal ešte preukazovať reálne dodaniu tovaru, keď účtovné doklady korešpondovali s faktickým stavom. Dodanie tovaru nebolo spochybnené dodávateľom, práve naopak, bolo potvrdené a dodanie tovaru potvrdil aj prepravca. Žalobca bol so správcom dane vždy súčinný, spolupracoval a potrebné doklady predkladal. Nešlo o situáciu, kedy by disponoval iba faktúrou.
Žalovaný nespochybňuje to, že žalobca preukázal faktické zrealizovanie obchodu, avšak požiadavka, aby zrealizovanie obchodu preukazovali všetci obchodní partneri, je v rozpore s judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžf 1/2010, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, alebo rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 131/2004 a pod.). Dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. preukázala a potvrdila zrealizovanie obchodov, avšak žalovaný sa týmto dôkazom odmietol zaoberať. Žalobca nemôže zodpovedať za riadne vedenie evidencií tretích subjektov. O to viac to platí v prípade, keď tento subjekt (dodávateľ žalobcu) v účtovníctve evidentne nepriznal príjem od žalobcu, čím sám porušil daňové predpisy a sám mal z takéhoto konania prospech. Okrem toho predložil účtovné doklady - zošit ,,Výkup 2016“ a položky príjemiek za rok 2016, z ktorých vyplýva evidencia o prijatom množstve paliet s dátumom ich prijatia od konkrétnych dodávateľov. Riadne zaevidované bolo aj dodanie paliet od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. a údaje sa aj zhodujú s vystavenými dodávateľskými faktúrami, čo konštatoval aj sám správca dane v protokole z daňovej kontroly č. 101385555/2018 zo dňa 18. 07. 2018. Je zrejmé, že v prospech žalobcu existovalo hneď niekoľko dôkazov a v neprospech žalobcu neexistoval jediný dôkaz. Celé rozhodnutie žalovaný a daňový úrad odôvodnili len nepriamymi okolnosťami nezávislými od vôle žalobcu, ktoré spočívali v tom, že konateľ spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. a konateľ dodávateľa spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. prestali komunikovať so správcom dane, podľa tvrdenia žalovaného mali fiktívne sídlo a neviedli riadne účtovníctvo. Nepriame dojmy a dohady žalovaného nemôžu prevážiť písomné potvrdenie o zrealizovaní obchodu aj od dodávateľa a aj od prepravcu, a to bez ohľadu na voľné hodnotenie dôkazov správcom dane. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ vyslovene nepreukážu zrealizovanie obchodu všetky zúčastnené strany, obchod je potrebné považovať za nepreukázaný, pretože by to zakladalo neprimerané dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu. Uznaním tejto argumentácie by jednak došlo k popretiu judikatúry o prenose dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane a zároveň by vznikla situácia, kedy by správca dane mohol svojvoľne a jednostranne popierať dodanie obchodu každou nekontaktnou alebo zaniknutou spoločnosťou. Ide o situáciu nezlučiteľnú s právnym štátom. Takouto argumentáciou žalovaného môže správca dane obrátiť svoju pozornosť na každý jeden obchodný subjekt, ktorý tiež obchodoval napr. so spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. (prípadne inými nekontaktnými spoločnosťami) a rad za radom neuznávať daňové výdavky. Bez ohľadu na to, čo by takto kontrolované subjekty vykonali alebo preukázali, správca dane by nakoniec argumentáciu otočil na skutočnosť, že ich dodávateľ už nekomunikuje, preto dodanie tovaru nie je preukázané. Z rozhodnutia žalovaného a správcu dane vyplýva, že sa týkajú najmä pochybení tretích subjektov nezávislých od vôle žalobcu. Pochybenia týchto tretích subjektov však nemôžu ísť na ťarchu žalobcu, ktorý nemôže za tieto subjekty niesť zodpovednosť. V konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie v neprospech žalobcu a rovnako ani nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil dôkazy predložené žalobcom v jeho prospech. Skutočnosti, o ktoré oprel argumentáciu žalovaný, sa ani priamo nevzťahujú na žalobcu, ale ide o irelevantné skutočnosti na strane tretích
subjektov a dojmy. Žalobca označil postup žalovaného a daňového úradu v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca ako ďalší žalobný dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie. Z § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov možno vyvodiť tri základné podmienky daňového výdavku, a to, že výdavok slúži na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov, výdavok bol preukázateľne vynaložený daňovníkom, výdavok bol zaúčtovaný v účtovníctve. Dodal, že sa zaoberá výrobou, spracovaním a predajom drevených paliet. Predmetom daňového výdavku bol nákup používaných paliet od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. Predmetom činnosti je aj opracovanie drevenej hmoty a výroba komponentov z dreva, alebo výroba jednoduchých drevárskych výrobkov, zostavovanie stolárskych dielcov alebo súčastí z dreva do finálnych produktov a ich údržba. Z tohto dôvodu podmienka, že výdavok slúži na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov, bola splnená. Žalobca predložil v rámci daňovej kontroly záznamovú knihu, ktorá obsahovala detailnú identifikáciu odkupu paliet od subjektu WHYNOT, spol. s r. o., dodávateľské faktúry od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. a aj písomné potvrdenie od prepravcu FIRMA GULYÁS s. r. o. s uvedením presného množstva doručovaných paliet spolu s dátumami, s uvedením mena vodiča a ŠPZ použitého vozidla, pričom toto potvrdenie obsahovalo originál pečiatky a vlastnoručné podpisy spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. v pozícii prepravcu, spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. v pozícií dodávateľa a žalobcu v pozícií odberateľa. Všetky dokumenty jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti sedia s dokumentáciou a účtovníctvom žalobcu. Žalobca tak považoval za splnenú aj podmienkou preukázateľnosti daňového výdavku. Neuznanie týchto dôkazov žalovaným považoval v rozpore so zákonom a judikatúrou. Keďže daňové výdavky mal riadne zaúčtované v účtovníctve, bol naplnený aj tretí definičný znak daňového výdavku. V danom prípade žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov a riadne ich preukázal v zmysle § 24 ods. 1 zákona o správe daní. Žalovaný však nesprávne právne posúdil vec, keď od žalobcu, resp. od tretích osôb požadoval splnenie ďalších náležitostí na uznanie dôkazov predložených žalobcom v jeho prospech. Správne orgány nemôžu v rozpore s judikatúrou rozširovať dôkazné bremeno žalobcu až do absolútnej roviny. Takýmto konaním žalovaného a daňového úradu došlo nielen k porušeniu zákonnej úpravy, ale aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol nasledovné:
Doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, a to faktúry vystavené spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. a interný záznamový zošit „Výkup 2016“ a položky príjemiek za rok 2016, nie sú dokladmi preukazujúcimi dodanie tovaru spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. Preverovaním faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. bolo zistené, že jediným dodávateľom tovaru bola spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., ktorá tak bola skutočným dodávateľom tovaru podľa predložených dokladov a dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola v podstate sprostredkovateľom obchodu. Pokiaľ išlo o doklady vystavené dňa 27. 01. 2016, dňa 29. 02. 2016 a dňa 22. 03. 2016, v týchto „splnomocnený prepravca FIRMA GULYÁS s. r. o. čestne prehlasuje, že prepravil tovar podľa príkazu odberateľa a doručil tovar na miesto určenia podľa nasledovných dispozícií“. Ako odberateľ je na čestnom prehlásení uvedený daňový subjekt a ako dodávateľ spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktoré doklady predložil žalobca ako dôkazy, že mu boli v mesiacoch január až marec 2016 dodané drevené palety. Predložené doklady nie sú potvrdeniami o zrealizovaní obchodu, ale išlo o čestné prehlásenia prepravcu, ktorým deklaruje, že v mesiacoch január až marec zabezpečil prepravu tovaru od dodávateľa k odberateľovi. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzýval spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., jej právneho nástupcu -– spoločnosť Company Purchase s. r. o. a tiež subdodávateľa a prepravcu – spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., aby predložili doklady, ktorými by preukázali, že tovar žalobcovi dodali. Spoločnosti na výzvy správcu dane nereagovali z dôvodu, že sa na adresách sídiel, ktoré mali uvedené v obchodnom registri, nenachádzali. Taktiež zásielky zasielané na adresy trvalého pobytu konateľov spoločností v zahraničí sa vracali ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Pokiaľ žalobca disponoval kontaktom na zástupcov dodávateľov a prepravcu tovaru, mal tieto údaje oznámiť správcovi dane, resp. mal vyzvať zástupcov spoločností, ktorí podpísali potvrdenia o zrealizovaní obchodu, aby účtovné doklady, ktorými by preukázali dodanie tovaru vrátane prepravy, predložili správcovi dane a podali k realizácii obchodného prípadu vysvetlenie. Žalovaný považuje konanie zástupcov dodávateľských spoločností, ktorí sa konaniu u správcu dane vyhýbali s cieľom vyhnúť sa konfrontácii s výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj konanie žalobcu,
ktorý napriek tomu, že mal o pobyte zástupcov spoločností vedomosť, vzhľadom na získané potvrdenia za dodanie tovaru a jeho prepravu, za neštandardné. Podľa názoru žalovaného nie je podstatné, aké údaje boli na predložených dokladoch uvedené a ako boli doklady označené, podstatná je skutočnosť, že spoločnosti, ktoré doklady podpísali, svoje vyjadrenie nepreukázali žiadnymi relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi. Aj keď z obsahu predloženého potvrdenia vyplýva vyjadrenie prepravcu, že prepravil tovar od dodávateľa k odberateľovi, potvrdenie nemá vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar žalobcovi skutočne aj dodal a taktiež prepravca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že tovar prepravil, v danej veci vypovedaciu schopnosť a nemôže byť použité ako dôkaz. Obsah predloženého potvrdenia potvrdzuje niečo, čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané. Keďže obchodný prípad je dvojstranným právnym vzťahom, nestačí, aby dodanie tovaru preukázal predložením vystavených dodávateľských faktúr iba žalobca ako odberateľ, ale dodanie tovaru musí preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj dodávateľ tovaru. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. okrem toho, že bola uvedená ako dodávateľ na predložených čestných prehláseniach, nepredložila v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru preukázala. Taktiež spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. okrem toho, že je na predložených „potvrdeniach“, resp. čestných prehláseniach uvedená ako prepravca, nepredložila žiadne iné doklady, ktorými by prepravu od dodávateľa k odberateľovi preukázala. Žalobca predložil správcovi dane ku kontrole dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., ktorými deklaroval nákup drevených paliet. Správca dane z uvedeného dôvodu vyzval na preukázanie dodania tovaru aj obchodného partnera daňového subjektu – dodávateľskú spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., ktorá však dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázala. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval deklarovaný obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. ako dodávateľom tovaru. Je na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za obchodného partnera a v prípade, že tento dodanie tovaru nevie preukázať, je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Žalovaný sa neodmietol svojvoľne zaoberať dôkazom, ale potvrdenie, ktoré predložil žalobca, nemožno považovať bez predloženia ďalších dokladov za dôkaz preukazujúci dodanie tovaru. Predložené potvrdenia nemohli byť použité v daňovom konaní ako dôkaz, keďže sú iba informáciou o tom, že prepravca prepravil od dodávateľa k odberateľovi tovar. V prípade, že dodávateľská spoločnosť tovar žalobcovi skutočne dodala, nemá dôvod nepredložiť správcovi dane doklady, ktorými by dodanie tovaru preukázala. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. na výzvy správcu dane na predloženie dokladov preukazujúcich dodanie tovaru a jeho prepravu od dodávateľa k odberateľovi nereagovala, ale vystavila pre žalobcu potvrdenia, že tovar prepravila. V prípade žalobcu dodávateľská spoločnosť nepreukázala, že disponovala tovarom, ktorý v zmysle vystavených faktúr dodala žalobcovi, nemožno vysloviť záver, že žalobca nakúpil tovar od spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., a že mu z úhrady faktúr vznikol daňový výdavok. Na základe vyjadrenia žalobcu, že spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola iba sprostredkovateľom a na základe zistenia, že dodávateľom tovaru pre spoločnosť WHYNOT spol. s r. o. boli spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. a Szigeti trade s. r. o., vyzval uvedené spoločnosti na predloženie dokladov, ktorými by preukázali dodanie tovaru spoločnosti WHYNOT spol. s r. o., avšak neúspešne. Ani žalobcom predložený zošit „Výkup 2016“ a evidencia o prijatí paliet s dátumom ich prijatia od konkrétnych dodávateľov, nie je dôkazom o tom, kto tovar žalobcovi skutočne dodal. V prípade, že uskutočnenie obchodu nepreukážu z akéhokoľvek dôvodu obidvaja obchodní partneri, považuje sa zrealizovanie obchodného prípadu pre uznanie uplatnenia daňových výdavkov za nepreukázané. Žalovaný k námietkam žalobcu o vedomom porušovaní platných právnych predpisov správcom dane uviedol, že správca dane postupuje v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s platnými právnymi predpismi a pokiaľ žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho alebo odvolacieho konania zistil svojvoľné porušovanie zákonov, mal možnosť na to upozorniť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správca dane vedome porušoval zákon, tak z konania žalobcu vyplýva, že taktiež vedome porušoval zákonné ustanovenia, pretože o potvrdeniach, ktoré predložil ako dôkaz na preukázanie oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov, je možné na základe vykonaného dokazovania vysloviť záver, že potvrdenia nevystavil zástupca prepravnej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a doklady, ktoré nie je potrebné evidovať v účtovnej evidencii aj s akýmkoľvek dátumom vystavenia. Žalovaný nespochybňuje predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorým je, okrem iného, aj obchodovanie s drevenými paletami. Žalobca predložil správcovi dane ku kontrole dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., ktorými deklaroval nákup drevených paliet. Napriek výzve správcu dane dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázala. Vzhľadom na to, že dodanie tovaru preukázal iba jeden
obchodný partner, a to žalobca ako odberateľ, podmienka preukázateľnosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) splnená nebola. Zaúčtovanie výdavkov na základe vystavených dodávateľských faktúr nie je dôkazom o tom, že tovar daňovému subjektu dodala spoločnosť deklarovaná na predložených faktúrach ako dodávateľ. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že žalobca obchodoval s drevenými paletami, a že tovar nakúpil, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že mu tovar dodala spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., deklarovaná na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľských faktúr), ktoré vynaložil na úhradu tovaru, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť vynaloženia výdavkov s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre.
K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný oprel celú argumentáciu len na následnej, neskoršej nekontaktnosti dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľa, čo sú skutočnosti nezávislé od vôle žalobcu. Priamo počas daňovej kontroly, ešte predtým, než dodávateľ žalobcu zanikol (a z toho dôvodu sa stal nekontaktným), konateľ dodávateľa ako aj prepravca jednoznačne potvrdili dodanie tovaru žalobcovi. V dôsledku tejto skutočnosti už nie je následná nekontaktnosť dodávateľa vôbec relevantná, pretože k potvrdeniu dodania tovaru došlo ešte pred tým, než sa dodávateľ stal nekontaktným.
V danom prípade v neprospech žalobcu existuje výlučne len následná nekontaktnosť zaniknutého podnikateľa, pričom v jeho prospech svedčí priame potvrdenie realizácie obchodu dodávateľom – podnikateľom pred jeho zánikom. Z uvedeného vyplýva, že v neprospech žalobcu neexistoval žiaden priamy dôkaz (len následná nekontaktnosť dodávateľa), pričom v prospech žalobcu existoval výpočet dôkazov vrátane svedeckej a písomnej výpovede toho času konateľa dodávateľa žalobcu ako aj prepravcu, ktorý dodanie tovaru realizoval. Žalobca poukázal aj na nezákonnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorého v prípade, že uskutočnenie obchodu nepreukážu z akéhokoľvek dôvodu obidvaja obchodní partneri, považuje sa zrealizovanie obchodného prípadu pre uznanie uplatnenia daňových výdavkov za nepreukázané. Priznaním takejto argumentácie žalovaného by sa dalo poprieť zrealizovanie obchodu s akýmkoľvek obchodným partnerom, ktorý po zrealizovaní obchodu zanikol. Podľa portálu Finstat.sk v roku 2018 zaniklo 5 255 firiem, v roku 2017 celkom 8 930 firiem, v roku 2016 celkom 8 893 firiem, v roku 2015 celkom 8 973 firiem a v roku 2014 celkom 7 265 firiem. Z uvedeného vyplýva, že len za posledných päť rokov (2014 – 2018) zaniklo celkom 39 316 firiem. Uznaním tejto argumentácie žalovaného by došlo k vytvoreniu nebezpečného precedensu, na základe ktorého by daňový úrad mohol vyrubovať rozdiel dane každému podnikateľovi, ktorý prišiel do styku s podnikateľom, ktorý zanikol. Zaniknutý subjekt totiž vždy bude nekontaktný.
Žalobca počas daňového konania a v správnej žalobe poukazoval aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Českej republiky a Súdneho dvora EÚ o prenose dôkazného bremena na daňový úrad a žalovaného a nemožnosti požadovať od daňového subjektu preukazovanie skutočností nezávislých od vôle daňového subjektu. Argumentácia správcu dane plne popiera význam tejto judikatúry, pretože podľa právneho názoru žalovaného nikdy nedôjde k preukázaniu obchodu, pokiaľ daňový subjekt nepreukáže skutočnosti, ktoré sú nezávislé od jeho vôle. K tejto judikatúre sa žalovaný nijako relevantne nevyjadril a ani riadne nezdôvodnil, prečo sa od nej odklonil a prečo požaduje od daňového subjektu dôkazy, ktoré sú nezávislé od jeho vôle, a ktoré nemá ako ovplyvniť. Už len takýto postup žalovaného predstavuje sám o sebe závažnú procesnú vadu, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré by malo byť z tohto dôvodu zrušené. Žalovaný sám potvrdil, že dodanie tovaru žalobca preukázal. Keďže však dodanie tovaru nepreukázal už zaniknutý dodávateľ, žalovaný daňový výdavok neuznal. Takéto závery žalovaného v spojení so závermi žalovaného v napadnutých rozhodnutiach jasne preukazujú rozpor napadnutých rozhodnutí s administratívnymi spismi, čo je ďalší dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí. Keďže dodanie tovaru žalobca preukázal (čo potvrdil sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí), je nepochybné, že na splnenie dôkaznej požiadavky žalovaného už neexistovalo z pozície žalobcu nič, čo by mohol spraviť na preukázanie výdavku. Nech by žalobca predložil ako dôkaz čokoľvek, žalovaný by odkázal opäť na nekontaktnosť dodávateľa a daňový výdavok by neuznal. Na námietky žalobcu žalovaný neprihliadal a ignoroval ich. Uvedený postup žalovaného predstavuje procesné pochybenie žalovaného,
ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný robí závery zo skutočností, ktoré nikdy neskúmal. Žalovaný neprihliadal ani na ďalšie skutočnosti v prospech žalobcu, ako napr. to, že v priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že žalobca reálne obchoduje a spracúva drevené palety, že žalobca disponoval dostatočnými kapacitami na manipuláciu s týmito paletami a všetky ostatné skutočnosti rovnako nasvedčovali tomu, že obchod sa zrealizoval, čo potvrdil aj samotný dodávateľ a prepravca. Žalovaný dospel k záverom, ktoré sú v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu, čo je ďalším dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Ak mal žalovaný pochybnosti o predložených dôkazoch, v zmysle judikatúry mal vykonať dokazovanie na relevantné spochybnenie týchto dôkazov. Keďže žalovaný potrebné dôkazy nevykonal a dokazovanie neuskutočnil, ide o takú vadu konania, ktorá by mala mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí.
K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.
IV. Zhrnutie priebehu konania
Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, rozhodol správny súd podľa § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) bez pojednávania.
Správny súd dňa 12. 04. 2022 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa § 137 ods. 4 SSP zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia a vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), pričom tento ďalej neopakoval, keďže je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a aj v II. časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v
pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm. a) až k).
Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu
Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2019, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z príjmov v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného daňového nákladu podľa § 21 ods. 1 a § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie Daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov, a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného daňového nákladu v sume 250 447,60 eura za kontrolované zdaňovacie obdobie roka 2016, ktorý si žalobca uplatnil na základe dodávateľských faktúr za dodanie paliet, vystavených spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o.
Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 3 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.
Po preskúmaní obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd dospel k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že G. dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy vedúce k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané reálne dodanie tovaru v zmysle sporných faktúr dodávateľom označeným na uvedených faktúrach, je opodstatnený a plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
Nemožno ignorovať ustanovenia zákona o dani z príjmov a pre zohľadnenie nákladov ako preukázateľných daňových výdavkov na účely dane z príjmov je potrebné vychádzať zo základnej definície daňového výdavku, ktorá je uvedená v ustanovení § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, z ktorej vyplýva, že pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového hľadiska rozhodujúce tri kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, ktorá znamená, že výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, podmienka zaúčtovania, čo znamená, že preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak a aj podmienka preukázateľnosti, pričom súčasťou preukázateľnosti výdavku je v zmysle zákona o dani z príjmov, ako aj zákona o účtovníctve aj skutočnosť, že výdavok skutočne vznikol tak, ako to deklaruje daňový subjekt na predložených
dokladoch a prezentuje svojimi tvrdeniami. Ak nie je preukázaná čo i len jedna z uvedených podmienok, takýto výdavok nemožno uznať za daňový výdavok.
V prípade dane z príjmov právo na uplatnenie daňových výdavkov limituje dodržanie podmienok ustanovených v § 2 písm. e), ako aj § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorých za daňové výdavky nemožno považovať také výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Definíciu daňového výdavku takto vykladá aj Najvyšší súd SR, napr. rozsudok sp. zn. 8Sžfk/78/2014 zo dňa 26. 05. 2016.
Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vyplýva, že sa pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve. Ako vyplýva aj z § 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba taký účtovný záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť, či už priamo alebo nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Aj v zmysle zákona o účtovníctve musí byť preukázané, že zaúčtovaný doklad je vyhotovený na základe skutočného reálneho plnenia. Na význam účtovníctva pre rozhodovanie v daňových sporoch, ktoré vytvára podklady (výstupy) pre vyhotovenie daňového priznania dani z príjmov, ako aj preukázateľnosť účtovných prípadov garantovanú pripojenými účtovnými dokladmi, napr. faktúrou s charakterom preukázateľného obsahu účtovného prípadu zachyteného vo faktúre, poukazuje aj Najvyšší súd SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžf/80/2016).
V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale aj zásada prejednacia, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je to, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim – § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vždy však musí sledovať účel dokazovania, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, pretože iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre uplatnenie daňového výdavku v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.
V prejednávanej veci správca dane a žalovaný ako dôvod neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom uviedli, že z dokazovania, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaného tovaru – drevených paliet spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. v roku 2016, pričom správca dane nespochybnil, že žalobca obchodoval s drevenými paletami, a že tovar nakúpil, ale dokazovaním nebolo preukázané, že tovar bol dodaný daňovým subjektom WHYNOT, spol. s r. o. tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach. Preverovaním faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. bolo zistené, že jediným dodávateľom tovaru bola spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., v dôsledku čoho skutočným dodávateľom tovaru podľa predložených dokladov bola spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. a dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola sprostredkovateľom obchodu. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzýval spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o., jej právneho nástupcu, spoločnosť Company Purchase s. r. o. a tiež subdodávateľa a prepravcu, spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o., aby predložili doklady, ktorými by preukázali, že tovar žalobcovi dodali. Uvedené spoločnosti na výzvy správcu dane nereagovali z dôvodu, že sa na adresách sídiel, ktoré mali uvedené v obchodnom registri, nenachádzali. Taktiež zásielky zasielané na adresy trvalého pobytu konateľov spoločností v zahraničí sa vracali ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. okrem toho, že bola uvedená ako dodávateľ na predložených čestných prehláseniach, nepredložila v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru preukázala a nepredložila ani dôkazy o pôvode dodaného tovaru. Taktiež spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. okrem toho, že bola na predložených „potvrdeniach“, resp. čestných prehláseniach uvedená ako prepravca, nepredložila žiadne iné doklady, ktorými by prepravu od dodávateľa k odberateľovi preukázala. Dodávateľská spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. tak dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázala. Správca dane bol oprávnený v priebehu daňovej kontroly preverovať deklarovaný obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. ako dodávateľom tovaru. Vzhľadom na to, že dodanie tovaru preukázal iba jeden obchodný partner, a to žalobca ako odberateľ, podmienka preukázateľnosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) splnená nebola. Ani zaúčtovanie výdavkov na základe vystavených dodávateľských faktúr nie je dôkazom o tom, že tovar daňovému subjektu dodala spoločnosť deklarovaná na predložených faktúrach ako dodávateľ.
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Správny súd dodáva, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní svojich rozhodnutí nevychádzali len z dokladov predložených žalobcom, a to faktúr vystavených spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., interného zošita „Výkup 2016“ a položky príjemiek za rok 2016, ktoré nepovažovali za doklady preukazujúce dodanie tovaru spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné plnenia boli označeným dodávateľom WHYNOT, spol. s r. o. reálne uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa názoru správneho súdu z výsledkov dokazovania vykonaného v daňovom konaní nepochybne vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľom WHYNOT, spol. s r. o. predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu treba súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca deklarované tvrdenia nepreukázal, pričom dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia obchodov deklarovaných v daňovom priznaní a preukazovaných faktúrami bolo na ňom, avšak žalobca v celom daňovom konaní nevedel preukázať deklarované tvrdenia, že obchodné transakcie s uvedeným dodávateľom WHYNOT, spol. s r. o. sa uskutočnili v súlade so zákonom. Za vystavenie dokladov, ktorými preukazuje skutočností uvádzané v daňovom priznaní, zodpovedá daňový subjekt. Je teda povinnosťou daňového subjektu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že doklady ním
predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať reálnosť obchodnej transakcie a tým aj splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane. Žalobca ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia všetkých uplatnených nákladov do daňových výdavkov.
V súvislosti s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanej žalobe, správny súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých boli vyslovené požiadavky vo vzťahu k splneniu podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov pri dani z príjmov.
V rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28. 02. 2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k dani z príjmov uviedol, že dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22. 11. 2018, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku vychádzajúc z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Ďalej uviedol, že zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Zo záverov tohto rozhodnutia vyplývajú pre uplatňovanie daňových výdavkov dve podmienky, a to príslušnosť výdavku k daňovému subjektu a existencia vynaloženia samotného výdavku.
Správny súd tiež poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22. 11. 2018, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol vo vzťahu k daňovým výdavkom uplatňovaným daňovým subjektom, že ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom ustanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou – dodávateľom uvedeným na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch. Najvyšší súd SR ďalej zdôraznil zásadný význam dôkazného bremena žalobcu ako daňového subjektu, ktorý vyplýva jednak zo zákona a jednak je judikovaný v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Za podstatné pre neuznanie odpočítania uplatnených výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov Najvyšší súd SR považoval to, že daňový subjekt si v prejednávanej veci do daňového priznania zahrnul daňové výdavky a nebolo preukázané, že práce reálne uskutočnil ten dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúry, resp. jeho subdodávateľ.
Pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu preto správny súd zohľadňoval vyššie uvedené závery opakovane uvedené v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Pri preskúmavaní rozhodnutí daňových orgánov na základe správnej žaloby žalobcu správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýliť sa od vyššie uvedených a ustálených záverov Najvyššieho súdu SR.
Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom, keď nebolo prihliadnuté na dôležité dôkazy v prospech žalobcu, resp. daňovým úradom boli odmietnuté alebo prehliadnuté, a to potvrdenia o zrealizovaní obchodu so spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., konkrétne potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 27. 01. 2016, potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 29. 02. 2016 a potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 27. 03. 2016. Žalobca tvrdil, že predmetné potvrdenia o zrealizovaní obchodu nie sú čestným prehlásením a tieto potvrdenia sú dostatočne relevantným dôkazom, v dôsledku čoho bolo dôkazné bremeno prenesené na žalovaného, ktorý mal tieto dôkazy zákonným spôsobom vyvrátiť, resp. spochybniť. K uvedeným žalobným námietkam správny súd uvádza, že z ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že na to, aby daňový výdavok (náklad) bolo možné na daňové účely považovať za daňový výdavok, musia byť splnené základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje – podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený – podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov – podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka – podmienka evidencie a výdavok musí byť preukázaný – podmienka preukázanosti a taktiež musí spĺňať podmienku rozsahu, ak je jeho výška limitovaná. Daňový subjekt pritom v rámci podmienky preukázanosti musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, sa zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Tieto požiadavky vo vzťahu k daňovým výdavkom boli ustálené aj vo vyššie uvedenej judikatúre Najvyššieho súdu SR.
Z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok daňové výdavky, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok uznaný ako oprávnený.
Žalobca predložil ako dôkazy faktúry vystavené spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o., interný zošit „Výkup 2016“ a položky príjemiek za rok 2016. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100557820/2017 zo dňa 31. 03. 2017 konateľ žalobcu G. K. uviedol, že predmetom činnosti žalobcu je výkup, oprava a predaj drevených paliet, so spoločnosťou WHYNOT spol. s r. o. obchodoval v roku 2016, konateľa H. J. pozná, ktorý kontaktoval žalobcu na základe inzerátu o výkup paliet. Uvedenú spoločnosť si žalobca preveroval pred začatím spolupráce. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. bola len sprostredkovateľom predaja, zabezpečovala prepravu fakturovaného tovaru, v sídle tejto spoločnosti nikdy nebol a nemal vedomosť, od koho bol tovar nadobudnutý. Tovar sa prevzal, roztriedil a zaradil do skladového hospodárstva, kamióny a nákladné autá odchádzali z areálu prázdne, nenakladali sa, cena bola stanovená dohodou a faktúry na základe dohody boli vystavené v sume do 5 000 eur, aby ich bolo možné vyplatiť v hotovosti. K úhradám došlo tak, že konateľ WHYNOT, spol. s r. o. prišiel do spoločnosti žalobcu s vystavenými faktúrami, odovzdal mu hotovosť a žalobcovi bol odovzdaný doklad o úhrade z registračnej pokladnice. Konateľ žalobcu Jaromír Čačík dňa 28. 07. 2017 predložil správcovi dane potvrdenie o zrealizovaní obchodu zo dňa 27. 01. 2016, zo dňa 29. 02. 2016 a zo dňa 27. 03. 2016, v ktorých spoločnosť FIRMA GULYÁS s. r. o. ako splnomocnený prepravca čestne prehlasuje, že prepravila tovar podľa príkazu odoberateľa a doručila tovar na miesto určenia, súčasťou prehlásení bola aj pečiatka spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. a podpis. Správca dane k týmto podaniam uviedol, že ich nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní, ide o jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 563/2009 Z. z. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie možno nahradiť za dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok upravených v Správnom poriadku, ktoré sa na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní považoval za právne irelevantné a bezpredmetné. S uvedenými závermi sa správny
súd stotožňuje a poznamenáva, že pokiaľ žalobca disponoval kontaktom na zástupcov dodávateľov a prepravcu tovaru, keďže vedel predložiť uvedené potvrdenia dňa 28. 07. 2017, pričom mali byť vyhotovené podľa vyznačených dátumov dňa 27. 01. 2016, dňa 29. 02. 2016 a 27. 03. 2016, mal tieto údaje oznámiť správcovi dane, resp. mal vyzvať zástupcov spoločností, ktorí podpísali potvrdenia o zrealizovaní obchodu, aby účtovné doklady, ktorými by preukázali dodanie tovaru vrátane prepravy, predložili správcovi dane a podali k realizácii obchodného prípadu vysvetlenie. V tomto smere konanie žalobcu vzhľadom na získané potvrdenia za dodanie tovaru a jeho prepravu vyvoláva pochybnosti, pretože zástupcovia dodávateľských spoločností sa konaniu u správcu dane vyhýbali. Nie je zrejmé, od kedy žalobca disponoval predmetnými potvrdeniami a prečo tieto predložil až dňa 28. 07. 2017, hoci mali byť vyhotovené v mesiacoch január až marec 2016. Tieto majú potvrdzovať realizáciu obchodu v mesiacoch január až marec 2016, avšak dodávky tovaru sa mali realizovať za obdobie celého roka 2016. K týmto skutočnostiam sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadruje a neuvádza žiadne skutkové tvrdenia. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovaného, že je nepodstatné, aké údaje boli na predložených dokladoch uvedené a ako boli doklady označené, podstatná je skutočnosť, že spoločnosti, ktoré doklady podpísali, svoje vyjadrenie nepreukázali žiadnymi relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi. Aj keď z obsahu predložených potvrdení vyplýva vyjadrenie prepravcu, že prepravil tovar od dodávateľa k odberateľovi, takéto potvrdenie vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar žalobcovi skutočne aj dodal a taktiež prepravca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že tovar prepravil, nemá v danej veci vypovedaciu schopnosť a nemôže byť použité ako dôkaz.
Dodávatelia žalobcu – spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o., FIRMA GULYÁS s. r. o. a Szigeti trade s. r. o., so správcom dane nespolupracovali. Spoločnosť WHYNOT, spol. s r. o. dňa 17. 10. 2017 zanikla v dôsledku zlúčeniu a od 26. 10. 2017 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť Company Purchase s. r. o, H. XX E., E., ktorá je právnym nástupcom 72 spoločností a jej jediným konateľom je p. A. B. C., D.. E. C.. XXX, F.. A. G. E., H.. Správcom dane bolo vykonané aj miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti WHYNOT spol. s r. o., pričom bolo zistené, že na adrese sídla sa nachádza historická budova, na ktorej mala označenie iba spoločnosť Geocentrum s. r. o. a sídlo spoločnosti WHYNOT, spol. s r. o. sa na uvedenej adrese nenachádzalo a označenie spoločnosti absentovalo. Na adrese prevádzky E. X I. C. sa nachádza administratívna budova, spoločnosť sa tam nenachádzala a absentovalo aj označenie spoločnosti. Rovnako tak pri nahliadnutí do spisu daňovej kontroly vykonávanej u iného daňového subjektu bolo správcom dane zistené, že na adrese sídla spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o. sa nachádza rodinný dom s označením ubytovňa Panter, majiteľ ktorého nemal žiadnu vedomosť o spoločnosti FIRMA GULYÁS s. r. o., v dôsledku čoho správca dane aj u tejto spoločnosti konštatoval fiktívne usadenie spoločnosti. Navyše, FIRMA GULYÁS s. r. o. nepodala za zdaňovacie obdobie január až marec 2016 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, posledné podala v októbri 2015 a registrácia na dani z pridanej hodnoty bola zrušená ku dňu 30. 09. 2016, keďže platiteľ dane so správcom nespolupracoval, nepreberal poštu a zásielky boli vrátené s tým, že adresát neznámy.
V rámci vykonanej daňovej kontroly nebola preukázaná reálnosť zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach vystavených spoločnosťou WHYNOT, spol. s r. o. Uvedený dodávateľ je subjektom problémovým, nedôveryhodným, v súčasnosti už zaniknutý, nekontaktný a s fiktívnym sídlom. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia od dodávateľa WHYNOT, spol. s r. o. skutočne došlo tak, ako to deklaruje, nemohol byť nárok na uznanie uplatnených daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roka 2016 uznaný ako oprávnený. Na uvedenom závere nič nemenia ani žalobcom predložené potvrdenia, ktorých obsah potvrdzuje niečo, čo nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané. Preto nemohlo dôjsť ani k presunu dôkazného bremena na správcu dane, ako to nesprávne tvrdí žalobca.
K žalobnej námietke, že žalobca nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa, prípadne ďalších subjektov zapojených v predmetných preverovaných transakciách, správny súd zdôrazňuje, že poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu
podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľ žalobcu je spoločnosťou nedôveryhodnou a nekontaktnou. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s takýmto subjektom obchodovať, musí si byť vedomý, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.
Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si daňový výdavok uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.
S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu z hľadiska posúdenia predmetnej veci. Správny súd postup správcu dane považoval za správny a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím č. 101888915/2018 zo dňa 25. 09. 2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v sume 50 856,63 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 09. 2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku ako vecne správne potvrdil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, na ktoré by musel prihliadať.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), alebo že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), a preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.