Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: KRIVANKON k.s., so sídlom Trnavská cesta 74/B, Bratislava, IČO: 47 752 785, správca úpadcu: INSSTAV, s.r.o., so sídlom Mierová 1, Hlohovec, IČO: 44 454 040, právne zastúpený: JUDr. Vlasta Klimentová, advokátka so sídlom Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: KVETSAL, s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, Bratislava, IČO: 47 379 987, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená dňa 29.04.2015 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je n e ú č i n n á voči veriteľom úpadcu, ktorí sú zapísaní do zoznamu pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/18/2016.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi elektrocentrálu na prívesnom vozíku O., rok výroby XXXX, VIN číslo: J., v prospech všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/18/2016, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.06.2017, doručenou súdu dňa 16.06.2017 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 29.04.2015 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/18/2016 na majetok úpadcu. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu elektrocentrálu na prívesnom vozíku O., rok výroby XXXX, VIN číslo: J. a taktiež náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/18/2016 zo dňa 09.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.06.2016 pod číslom OV 116/2016. Žalobca preskúmal všetky právne úkony úpadcu a na základe vlastného šetrenia zistil, že úpadca bol v roku 2015 vlastníkom hnuteľnej veci - elektrocentrály na prívesnom vozíku O. rok výroby XXXX, VIN číslo: J B.: HC XXXYB. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2015 uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim previedol úpadca predmetnú hnuteľnú vec na žalobcu (pozn. - zrejme malo byť na žalovaného). Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 700 eur. Po preskúmaní obsahu kúpnej zmluvy žalobca zistil, že ide o úkon bez primeraného protiplnenia. Dohodnutá kúpna cena nebola nikdy uhradená.

Úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci sú personálne prepojené. Jediným spoločníkom úpadcu a jediným konateľom úpadcu bol C. L.. Jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného bol C. L. ml. - syn jediného konateľa a spoločníka úpadcu. Ide o osoby navzájom spriaznené. Úpadca prostredníctvom spriaznených osôb vedome ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a napriek výzve súdu si ani nezvolil advokáta na svoje zastupovanie v konaní s poukazom na § 90 Civilného sporového poriadku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2015, zoznamom spriaznených osôb, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/18/2016 zo dňa 09.06.2016 zverejneného v Obchodnom vestníku pod č. OV 116/2016 dňa 16.06.2016, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015 vyplýva, že zmluvnými stranami je úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, keď predmetom zmluvy je kúpa a predaj hnuteľnej veci - elektrocentrály na prívesnom vozíku O. rok výroby XXXX, Q. číslo: J EČV: HC 2XXYB za kúpnu cenu 700 eur. Podľa bodu 3 zmluvy kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcemu v deň podpísania zmluvy.

6. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

11. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

12. Podľa ustanovenia § 58 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

13. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto

peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

14. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.

15. Skutková podstata právneho úkonu bez primeraného protiplnenia má výlučne objektívnu povahu. Znamená to, že k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany, ale odporovateľnosť je prípustná vždy, ak právny úkon napĺňa znaky skutkovej podstaty. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať len za súčasného splnenia všetkých nasledujúcich podmienok: a) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka; b) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo počas jedného roka pred začatím neúspešného reštrukturalizačného konania predchádzajúceho konkurznému konaniu; c) neuplynula jednoročná prekluzívna lehota od vyhlásenia konkurzu; d) právny úkon ukrátil uspokojenie aspoň jednej z riadne prihlásených pohľadávok veriteľov do daného konkurzného konania.

16. Citovaný zákon v prípade odporovania právnemu úkonu, ktorý bol urobený v prospech spriaznenej osoby, stanovil odlišné pravidlá odporovateľnosti prameniace zo špecifického postavenia spriaznených osôb v rámci celého konkurzného konania, keďže u spriaznených osôb možno s vyššou pravdepodobnosťou predpokladať spoluúčasť na ukracujúcom úkone. Na základe uvedeného preto platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom táto domnienka má za následok, že dochádza k „obráteniu“ dôkazného bremena. V konaní o určenie, že právny úkon je neúčinný voči veriteľom v konkurze z dôvodu jeho odporovateľnosti, nemusí preto žalobca túto skutočnosť preukazovať - naopak, skutočnosť, že právny úkon úpadok dlžníka nespôsobil alebo nebol urobený počas jeho úpadku, musí preukazovať žalovaný. V prípade spriaznených osôb je možné odporovateľnosťou spätne postihnúť navyše právne úkony, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania alebo pred začatím neúspešného reštrukturalizačného konania predchádzajúceho konkurznému konaniu.

17. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/18/2016 zo dňa 30.05.2016 bolo začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06.06.2016 pod č. OV 108/2016. K vyhláseniu konkurzu úpadcu došlo uznesením zo dňa 09.06.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.06.2016 pod č. OV 116/2016. Odporovacia žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2017, t.j. v prekluzívnej zákonnej 1-ročnej lehote v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

18. Žalovaný sa v konaní nevyjadril a nenamietal žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Medzi stranami teda nebolo sporné, že štatutárnym zástupcom úpadcu a štatutárnym zástupcom žalovaného boli v čase vykonania sporného právneho úkonu spriaznené osoby (otec a syn). Úpadca pred vyhlásením konkurzu previedol na žalovaného časť svojho hnuteľného majetku - elektrocentrálu na prívesnom vozíku, a to kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2015 za kúpnu cenu 700 eur. Žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu, že k úhrade kúpnej ceny nedošlo a že trhová cena predávanej hnuteľnosti bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy podstatne vyššia ako dohodnutá kúpna cena. Vzhľadom na to, že k odporovanému úkonu došlo medzi spriaznenými osobami počas trojročnej odporovacej lehoty pred začatím konkurzného konania, platí v danom prípade zároveň vyvrátiteľná právna domnienka, že úpadca bol v čase vykonania úkonu v úpadku, pričom žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nevyvrátil.

19. Úpadca scudzil svoj hnuteľný majetok, hoci ako protihodnotu neobdržal žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohol použiť na čiastočné uspokojenie veriteľov, ktorí mali oproti žalovanému (ako spriaznenej osoby) prednostné postavenie. Aj v prípade vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny, táto je podstatne nižšia ako reálna trhová hodnota prevádzanej hnuteľnej veci - elektrocentrály. S poukazom na uvedené nie je pochýb o tom, že konanie úpadcu a žalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 58 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

20. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne a preto určil, že kúpna zmluva zo dňa 29.04.2015 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu.

21. Keďže žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, že sporná hnuteľná vec - elektrocentrála na prívesnom vozíku, sa nachádza v jeho držbe a žalobca sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať dotknutý hnuteľný majetok do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, rozhodol súd zároveň o povinnosti žalovaného vydať predmetnú hnuteľnú vec do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v zmysle § 63 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalobcu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).