Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2121-2012.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4Er/2121/2012
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, proti povinnému O.. O. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T., Č. XX (H. O.. O. H.
- O., O.: XX XXX XXX, J. E. H.: T., Č. XX), o vymoženie povinnosti zaplatiť 652,57 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Štefana Moyzesa 50, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 178,26 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 032634* zo dňa 30.10.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 652,57 Eur s príslušenstvom.
2. Dňa 14.08.2017 povinný súdu oznámil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho vznikol dôvod pre zastavenie exekučného konania.
3. Lustráciou v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XOdK/XX/XXXX zo dňa 09.06.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 15.06.2017 bol na majetok dlžníka - povinného vyhlásený konkurz. Dňa 24.08.2017 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam správca v zmysle ustanovenia § 167v zákona č. 7/2005 Z.z. o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
4. V nadväznosti na oznámenie povinného súdny exekútor podaním zo dňa 23.08.2017 si uplatnil k náhrade trovy exekúcie v celkovej výške 213,71 Eur (z toho: odmena 131,-Eur ako 20 % z vymoženej sumy 652,57 Eur, hotové výdavky 47,09 Eur, DPH 20%).
5. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 167f ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
12. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
14. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Vzhľadom na to, že v priebehu exekúcie bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd s poukazom na § 167f ods. 1,2 ZKR v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie. Na uvedené rozhodnutie nemá vplyv ani skutočnosť, že medzičasom došlo ku skončeniu tohto konkurzu, keď dôvodom zrušenia bolo, že majetok (konkurzná podstata) povinného nepokryje ani náklady konkurzu. V nadväznosti na uvedené tak možno konštatovať, že v danej veci by bol daný aj ďalší dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
17. Nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (a prípadne i z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom), súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (prípadne § 203 ods. 2) na náhradu trov exekúcie oprávneného. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom a predloženého exekútorského spisu EX 1362/2012 s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pozostávajúcu:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 131,-Eur podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje 20 % zo sumy, ktorú súdny exekútor vymohol v priebehu exekúcie, a teda zo sumy 652,57 Eur;
- z hotových výdavkov vo výške 17,55 Eur (poštovné za 9 poštových zásielok do vlastných rúk á 1,90 Eur, poplatky za elektr. lustrácie a príkazy 0,45 Eur) podľa § 22 ods. 1 vyhlášky;
- z DPH v sume 29,71 Eur, t.j. 20% z priznanej odmeny 148,55 Eur.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšok poštovného v sume 22,90 Eur, keď z predloženého exekučného spisu takéto výdavky na poštovné nezistil. V tomto smere súdny exekútor nepreukázal, že by mu v rámci vykonávania exekúcie vznikli výdavky na poštovné až v sume 40,-Eur tak, ako si ho uplatnil. Súd z obsahu exekučného spisu podľa pripojených doručeniek ma za preukázané, že súdny exekútor vykonal celkove 9 doručení do vlastných rúk, za ktoré priznal náhradu tak, ako je uvedené vyššie. Ďalšie náklady na doručovanie z exekučného spisu nevyplynuli. Súd taktiež súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu vo výške 6,64 Eur za tel. a internetové poplatky, nakoľko tieto rovnako zo spisu nevyplývali. Exekútorský spis neobsahuje žiadne úradnému záznamy o vykonaných telefonátoch, a preto súd nepovažoval tieto výdavky za preukázané.
19. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov vo výške 213,71 Eur určil výšku účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora v súlade s vyhláškou a exekučným poriadkom na sumu spolu 178,26 Eur, ktorú uložil oprávnenému nahradiť do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.