Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-15-2014.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. H. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, 080 01 Prešov proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to pozemku parcelné č. KN - C XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., k. ú. Q., zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2014 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to: pozemku parcelné číslo KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., katastrálne územie W., pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/X - ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., katastrálne územie Q., zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014.
2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku číslo KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., katastrálne územie W., pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/X - ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., k. ú. Q.. Pozemok parcelné číslo KN-C XXX/X je v súčasnosti zastavaný miestnou komunikáciou na ulici U. R. W. Q. a pozemok parcelné číslo KN-C XXXX/X je v súčasnosti zastavaný cestným telesom miestnej komunikácie. Na pozemku parcelné číslo KN-C XXXX/X ide o verejné priestranstvo, čiastočne zastavané spevnenou plochou - chodník pre peších. Žalobca ako vlastník pozemkov nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko sú zastavané stavbami a užívateľom týchto pozemkov je mesto Poprad. Taktiež žalobca nesúhlasí, aby na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli akékoľvek cudzie stavby. Už od roku 2009 žalobca vyzýval žalovaného na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kedy mu bola ponúknutá možnosť majetkovo
vysporiadať jeho pozemky len formou pozemkových úprav. Žalobca však žiadal vysporiadanie finančným odškodnením, avšak ku dňu podania žaloby nebola žalobcovi vyplatená žiadna finančná náhrada. Žalobca uviedol, že má za to, že má voči žalovanému nesplatenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených nehnuteľností bez právneho dôvodu a to za obdobie od 29.06.2012 do 28.06.2016. Poukázal na článok 20 ods. 1, článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky článku, článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu takéto obmedzenie vlastníckeho práva je v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, kde v rámci týchto ustanovení je obmedzenie vlastníckeho práva možné len za primeranú náhradu. Zo strany žalobcu z tohto dôvodu dochádza k bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak zmenou právnych pomerov došlo k tomu, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemkov a nejedná sa o stavbu neoprávnenú, v súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv. Takýto názor je správny v prípadoch, keď niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. Neostáva teda iba uzavrieť, že v týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a k pozemku rozdielne. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, tak ako je to aj v tomto prípade. Žalovaný ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou (rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3Cdo/45/92), nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 94/2011 - 44 zo dňa 7. júla 2011, nález Ústavného súdu IV. US 70/2011 zo dňa 23.06.2011. Ak teda predmetný pozemok nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je žalobca ako vlastník tohto pozemku povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, tým, že pozemok slúži pre potreby všetkých, avšak za náhradu. Majetkový prospech žalovaný v predmetnom konaní získal tým, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by tomu tak bolo, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia je závislé od obvyklej hladiny nájomného, ktoré by žalovaný v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to je obvyklé nájomné nájomným tržným. Uvádzané potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých bezodplatné užívanie veci bez právneho titulu vykazuje znaky bezdôvodného obohacovania sa. Výšku bezdôvodného obohatenia v takom prípade vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla užívanie zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti možno určiť výšku bezdôvodného obohatenia ako sumu rovnajúcu sa obvyklej hladine nájomného za 1 m2 pri porovnateľnej nehnuteľnosti v porovnateľnom mieste a čase.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.09.2014. Vo vyjadrení uviedol, že na predmetné nehnuteľnosti prebieha súdne konanie z dôvodu uplatnenia žaloby žalobcom dňa 01.07.2009 na tie isté pozemky o zaplatenie 10.108,24 eur z titulu zaplatiť nájomné za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2009. Predchádzajúca žaloba bola podaná dňa 01.07.2009 (t. j. v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a nárok v nej bol uplatnený za predchádzajúce obdobie pred účinnosťou tohto zákona). V súčasnej dobe na pozemkoch, ktoré sa skutočne nachádzajú pod miestnymi komunikáciami je zo zákona zriadené vecné bremeno. Od 1. júla 2009 vstúpil do účinnosti zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (t. j. podľa zákona č. 135/1961 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb.) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Zákonodarca zákonom č. 66/2009 Z. z. sa snažil sčasti napraviť krivdy, ktoré vznikli v čase socializmu a jeho cieľom je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Žalovaný poukázal na § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> § 151n až 151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Pozemkové úpravy sa vykonajú spôsobom podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Orgánom na vykonanie takýchto pozemkových úprav v prípade žalovaného je podľa jeho vyjadrenia bývalý Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87, Poprad (teraz Okresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor). Vzhľadom k tomu, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. konanie o nariadení pozemkových úprav je návrhovým konaním a začína na žiadosť vlastníka stavby, Mesto Poprad ako vlastník stavieb, ciest - miestnych komunikácií podalo návrh na začatie konania o nariadení pozemkových úprav pre katastrálne územie Poprad a Veľká dňa 07.03.2012. Žalobca ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. nemal zriadené k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo (podľa § 139 Stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov; d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu). Odo dňa 01.07.2009 (od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.) vzniklo žalobcovi vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby (Mesto Poprad) právo zodpovedajúce vecnému bremenu (podľa § 151n až 151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žiadnom prípade si už nemôže uplatňovať tento nárok z dôvodu, že náhrady ako odškodné za predchádzajúce obdobia ako aj do budúcnosti zo vzťahu stavba (cestné teleso) na cudzom pozemku môžu byť vysporiadané od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. už iba postupom podľa tohto zákona. Zámer zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 66/2009 Z. z. bol práve takýto. Orgánom, ktorý rozhoduje o pozemkových úpravách na pozemky, na ktorých sa nachádzajú cesty vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov je, ako už bolo vyššie uvedené, Okresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor. Na základe konečného rozhodnutia okresného úradu budú vlastníci pozemkov pod miestnymi komunikáciami odškodnení. Nie je možné, aby žalobca bol odškodnený dvakrát, t. j. aj na základe súdneho rozhodnutia aj na základe rozhodnutia iného štátneho orgánu. Podaním doručeným súdu dňa 09.12.2015 žalovaný súdu oznámil, že mesto Poprad nedisponuje pozemkami, ktoré by mohli byť poskytnuté ako zámena za pozemky vo vlastníctve žalobcu a sú predmetom sporu. Finančná náhrada bude žalobcovi poskytnutá v rámci konania pozemkových úprav.
4. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2016 navrhol prerušenie konania do právoplatného a vykonateľného skončenia konania vo veci 9C/102/2009 s tým, že takýto postup prispeje nielen k časovému odbremeneniu súdu vykonaním rozsiahleho dokazovania, nakoľko je možné použiť niektoré vykonané dôkazy z uvedeného konania.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03.10.2016 takisto navrhol prerušenie konania do doby právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 9C/102/2009, v ktorej sa žalobca domáha taktiež zaplatenia bezdôvodného obohatenia ako aj v tomto predmetnom spore, ale za iné žalované obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2009. Nakoľko v obdivoch sporoch na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného vystupujú tí istí účastníci a spor sa týka tej istej veci, je podľa žalovaného neefektívne a nehospodárne, aby popri sebe súbežne prebiehalo dokazovanie v oboch súdnych sporoch.
6. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 21C/15/2014 - 85 zo dňa 24.11.2017 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/102/2009, pretože predmetné konanie môže relevantne ovplyvniť výsledok tohto konania, nakoľko môže ovplyvniť predmet sporu a z neho vyplývajúci ďalší postup súdu v konaní.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ohľadne parcely č. KN-C XXXX/X zobral žalobu čiastočne späť. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím súhlasil.
9. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania a ústnych vyjadrení, kde nárok opierajú o neoprávnený majetkový prospech mesta Poprad, pretože za normálnych udalostí by museli platiť za uvedené pozemky, z čoho sa snaží mesto Poprad vykrútiť tým spôsobom, že sa jedná o bezdôvodné užívanie. Pred rokom 2009 existovalo vecné bremeno, ktoré vzniklo vydržaním a po roku 2009 vzniklo vecné bremeno zo zákona. Ale užívanie pozemku zadarmo je protiprávny stav, pretože právny stav je taký, že keď niekto užíva cudziu vec bez toho, aby vlastník veci mu dal na užívanie zadarmo nejaký súhlas, tak musí ten užívateľ vydať ten majetkový prospech, ktorý získal a majetkový prospech v danom prípade je neplatenie nájmu, čiže nezníženie majetkového substrátu mesta Poprad, pričom sa majetkový substrát v podobe nájmu mal znížiť. Nič túto skutočnosť nezhojí, ani zákon 66/2009, ani jeho ustanovenie o budúcich pozemkových úpravách. Právo je spojené s lehotami a s počítaním času. Právo je spojené s logikou ex tunc a ex nunc. Pozemkové náhrady budú ex tunc a bezdôvodné obohatenie je ex nunc. To znamená, keď dôjde k pozemkovým úpravám, automaticky prestane jestvovať bezdôvodné obohatenie vo forme neplatenia nájmu ako majetkového prospechu mesta Poprad, ale do tej doby, keď sa nedohodnú vlastník stavby alebo vlastník pozemku, takýto neoprávnený majetkový prospech mestu Poprad vzniká. Právny zástupca žalobcu podotkol, že ani jedna zo samospráv resp. územná jednotka podľa Ústavy SR, vyšší územný celok a obec, doposiaľ ani jednému z vlastníkov pozemkov pod ich stavbami dobrovoľne nezaplatila ani jeden cent. Vždy ak došlo k nejakým majetkovým plneniam zo strany obcí, miest a vyšších územných celkov, bolo to len na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu.
10. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach. Poukázal ešte na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, že asi to niečo znamená, ak poukazuje na to, že ani jedna obec ani mesto dobrovoľne nezaplatili ani cent vlastníkom pozemkov pod miestnymi komunikáciami a svedčí to o tom, že ide o verejný záujem a prečo by samospráva mala znášať náklady na vysporiadanie týchto pozemkov. Je to úlohou štátu a nie je pravdou, že štát nerobí nič. Štát je spokojný s tým, že urobil všetko, aby pripravil návrh zákona č. 66/2009, čiže preto zrejme nezasadajú od roku 2009, pretože obsahom spisu 9C/102/2009 sú aj všetky tie stretnutia, uznesenie Vlády SR z roku 2007, ako sa to všetko rodilo, stretli sa aj ZMOS, bol vydaný aj spoločný postup Úradu geodézie a kartografie SR a ZMOSu z plnení uznesenia Vlády č. 817/2007, sú tu o tom záznamy, čiže oni sú zrejme spokojní, že urobili všetko, čo majú robiť. Záver bol takýto, aj so súhlasom Ministerstva financií, že práve týmito pozemkovými úpravami budú vlastníci odškodnení. Ďalej žalovaný poukázal na možno zahmlievanie právneho zástupcu žalobcu, že pomenováva nejak to bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech, ale nemôže súhlasiť, pretože aj v petite žaloby má uvedené, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Potom poukázal na čl. II žaloby, kde má za to, že myslí sa tým bezdôvodné obohatenie a Občiansky zákonník presne definuje inštitút bezdôvodného obohatenia v ustanovení § 451, takže naozaj o bezdôvodné obohatenie ide iba vtedy, ak sa predmet užíva bez právneho dôvodu, pričom mesto Poprad užíva uvedené nehnuteľnosti na základe právneho dôvodu. Vlastnícke právo je vecným právom a čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, ide o pohľadávku, takže na to vecné právo sa vzťahuje ústava, teda sú tiež chránení a z návrhu žaloby vyplýva, že sa jedná o zákonné vecné bremeno. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a opätovne poukázal na dané premlčacie dôvody v prípade posúdenia uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia.
11. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd so súhlasom žalovaného konanie čiastočne zastavil vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to pozemku parcelné č. KN - C XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., k. ú. Q., zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014.
13. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parcelné číslo KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., katastrálne územie W. a pozemku parcelné číslo KN-
C XXXX/X - ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Q., okres Q., katastrálne územie Q.. Žalobca nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudol na základe kúpnych zmlúv, kde vklad bol povolený pod W. XXXX/XXXX a W. XXXX/XXXX a nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod W. XXXX/XX. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca ako vlastník pozemkov nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom nakoľko sú tieto zastavané stavbami a vlastníkmi týchto stavieb je mesto Poprad, teda žalovaný.
14. Spornou medzi stranami v konaní je tá skutočnosť, či žalobca za takejto skutkovej situácie má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako sa žalobou domáha.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Plnenie bez právneho dôvodu je také plnenie, kde právny dôvod od samotného začiatku neexistuje alebo ktorý dodatočne odpadol.
18. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 1, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. ku dňu 1.3.2009 k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa § 4 ods. 2 vyššie citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
19. Pokiaľ teda žalobca žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia za takejto právnej situácie - zriadenie vecného bremena in rem, nemožno konštatovať, že žalovaný užíva vec bez právneho dôvodu a súd žalobu aj poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/146/2016 - 419 zo dňa 18.01.2018 (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/102/2009) po čiastočnom zastavení konania v prevyšujúcej časti zamietol.
20. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a to vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania (§ 256 ods. 1 CSP) ako aj vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v zostávajúcej časti (§ 255 ods. 1 CSP), nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pretože mu doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).