Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1245-2016.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Subarea
12Er/1245/2016
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave - pobočka Levice, Sv. Michala 4, Levice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: G., o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
Súdnemu exekútorovi sa nepriznávajú trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.11.2016 súd vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 10.08.2017 súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že bola povolená reštrukturalizácia povinného. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 45,05 eur.
3. Súd si pripojil uznesenie č. k. 32R/3/2016-153, na základe ktorého bola povolená reštrukturalizácia povinného, bol mu ustanovený správca, ktorému bola zároveň uložená povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych dlžníkov veriteľa a veritelia povinného boli vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní.
4. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), po začatí reštrukturalizačného konania pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
5. Podľa § 118 ods. 1 ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
6. Podľa § 118 ods. 3 veta prvá ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
7. Súd s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 3 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zastavení exekúcie nerozhodoval.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákon a zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Z vyššie citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v zásade trovy exekúcie znáša alebo uhrádza povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, kedy môže súd ak došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného mu uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
18. V uvedenom prípade bola povolená na majetok povinného reštrukturalizácia. V zmysle ustanovenia § 118 ods. 3 veta prvá ZoKR bolo exekučné konanie povolením reštrukturalizácie ex lege zastavené. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavovania exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Tunajší súd dospel k záveru, že v danej situácii oprávnený žiadnym spôsobom procesne nezavinil situáciu na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie. Nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a povolením reštrukturalizácie a teda zastavením exekúcie, nemožno oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazať na úhradu trov exekúcie.
19. Zároveň uvažovanie nad možnosťou zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, je irelevantné, nakoľko k zastaveniu došlo z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na majetok povinného a nie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd zároveň vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 203 ods. 3 EP, kedy by trovy exekúcie znášal oprávnený, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Takým dôvodom by bola skutočnosť, ak by na majetok povinného (dlžníka) bol na základe jeho žiadosti počas reštrukturalizačného konania súdom vyhlásený konkurz alebo v prípade ak by príslušný súd vykonávajúci dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov bez návrhu, uznesením reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a to v prípadoch taxatívne uvedených v § 131 ods. 2 písm. a) až i) ZoKR.
20. Podľa § 119 ods. 1 ZoKR, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
21. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
22. Podľa § 121 ZoKR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
23. S poukazom na uvedené citované ustanovenia ZoKR si mal súdny exekútor vyčísliť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli do začatia reštrukturalizačného konania a následne do 30 dní od zastavenia exekúcie t. j. povolenia reštrukturalizácie prihlásiť túto pohľadávku u príslušného správcu, čo však neurobil aj napriek tomu, že o povolení reštrukturalizácie bol (alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal byť) informovaný vzhľadom na publikačnú činnosť v Obchodnom vestníku.
24. K náhrade trov súdneho exekútora sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008, v ktorom uviedol, že exekútor pri výkone exekúcie nesie riziko, keď môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, čo je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983 séria A, č. 70), kde bolo zdôraznené, že riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu súvisiacej s určitou profesiou je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008).
25. Na základe aplikácie príslušných zákonných ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ako aj zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. ( § 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok)
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.