Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csr-2-2016.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, H., zastúpená: JUDr. Samuel Baránik, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom pod sp. zn. 10/09/15 zo dňa 20.7.2016 v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti žalovanej Ginde Szulcsányiovej, nar. 29.04.1956.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2016 voči žalovanému domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom dňa 20.07.2016 o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 1.125,18 eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že zmluva o úvere, na podklade ktorej rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na plnenie je absolútne neplatným právnym úkonom, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.. Neplatnosť zmluvy o úvere odôvodňovala tým, že úroky z úveru vo výške viac ako 70 % ročne prevyšujú niekoľkonásobne úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri obdobných úveroch v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zároveň zmluva o úvere neobsahuje náležitosti obligatórne vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve absentuje aj údaj o splatnosti prvej splátky úveru, pričom nie je zrejmé, kedy mala žalobkyňa začať so splácaním úveru, a to bez ohľadu na údaj o dni jednotlivých splátok. Tieto údaje musia byť súčasťou samotnej zmluvy o úvere, nie ďalších dokumentov. Pre absenciu uvedených náležitostí sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo je ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko tento priznáva žalovanému plnenie právom nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.). Žalobkyňa namietala tiež neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú bola donútená uzavrieť, nemala ani vedomosť o tom, že rozhodcovskú zmluvu uzatvorila, keďže táto bola súčasťou zmluvy o úvere, a bola napísaná drobným písmom. Uviedla, že v súvislosti so zmluvou o úvere zaplatila doposiaľ sumu 2.250,36 eur, pričom na základe zmluvy o úvere jej napokon nebol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, ale len vo výške 1.280,- eur. Žalobkyňa namietla okrem neprimerane vysokých úrokov z omeškania aj ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré považovala za rozporné s dobrými mravmi.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel tvrdenia žalobkyne o povinnosti uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, nakoľko z textu zmluvy vyplýva, že táto nebola podmienkou uzavretia úveru. Ide o
samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Žalobkyňa zároveň mohla do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Ku poskytnutiu úveru v nižšej výške, ako je uvedený v zmluve, žalovaný uviedol, že poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale aj splnenie záväzku, a keďže v tomto prípade zmluvné strany uzatvorili aj Dohodu o poskytnutí služby, ktorej predmetom je odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok úveru, žalovaný túto sumu od poskytnutého úveru odrátal. Dohoda o poskytnutí služby bola individuálne dojednaná, osobitne podpísaná. Čo sa týka namietanej zmluvnej pokuty, jej výška nie je neprimeraná, nakoľko je v súlade s § 3a zákona č. 87/1995 Z.z., pričom spolu s ďalšími sankciami je ich najvyššia prípustná výška limitovaná výškou poskytnutých peňažných prostriedkov. Dosiahnutím tohto momentu má veriteľ nárok už len na úroky z omeškania v zákonnej výške.
3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
3.1. Strany sporu uzatvorili dňa 24.09.2012 Zmluvu o úvere/Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100048577 (č.l. 21 - 22 spisu), na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 1.500,- eur. Úver, so splatnosťou (počet splátok /splatnosť - deň v mesiaci): 42/16, sa žalobkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 80,37 eur, pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník uhradiť 3.375,54 eur, predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. V rámci zmluvných dojednaní bola v bode 8. uzavretá Dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 8.1. bol predmetom dohody záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu o možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie tejto služby v sume 112,08 eur za odklad splátok revolvingového úveru a v sume 215,75 eur za odklad splátok úveru. Odplata bola podľa bodu 8.4. splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby. V oznámení veriteľa o schválení úveru (č.l. 23 spisu) je navyše okrem náležitostí uvedených v zmluve uvedený aj dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky úveru. V rozhodcovskej zmluve č. 8100048577 (č.l. 24 pisu) uzavretej dňa 20.09.2012 žalobkyňa vyhlásila a svojim podpisom potvrdila, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v znení v nej uvedenom, ktorá nebola podmienkou poskytnutia úveru. Od rozhodcovskej zmluvy bola žalobkyňa podľa bodu 7. oprávnená odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 10/09/15 zo dňa 20.07.2016 (č.l. 9 - 12 spisu) súd zistil, že Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodol tak, že uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.125,18 eur spolu s príslušenstvom (zmluvná pokuta a úrok z omeškania), pričom po tom, ako príslušenstvo ako sankcia za nesplnenie si povinností zo zmluvy dosiahne sumu 1.500,- eur, zaviazal žalobkyňu na platenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 05.09.2016.
4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
4.1. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
4.2. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4.3. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
4.4. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
4.5. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
4.6. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
4.7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
4.8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
4.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
4.10. Podľa § 45 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
- stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
4.11. Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
4.12. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, keď rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 05.09.2016 a žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 03.11.2016, t.z. v zákonnej 3 - mesačnej lehote v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.
6. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, a to aj s ohľadom na námietkou žalobkyne, že je rozhodcovská zmluva neplatná, nakoľko bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere, žalobkyňa netušila že uzatvára rozhodcovskú zmluvu, obsah zmluvy jej nik nevysvetlil, a nik ju nepoučil o možnosti od zmluvy odstúpiť. Súd uvádza, že rozhodcovská zmluva obsahuje náležitosti vyžadované zákonom účinným v čase uzavretie rozhodcovskej zmluvy (ust. § 3 až 5 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva bola obsiahnutá na samostatnej listine a podpísaná obidvomi zmluvnými stranami na tej istej listine. Žalobkyňa mohla dosiahnuť to, aby sa rozhodcovská zmluva nestala súčasťou zmluvného vzťahu účastníkov už len tým, že by ju nepodpísala. V konaní pritom nebolo preukázané, že by uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy
o revolvingovom úvere (žalobkyňa v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a neuniesla tak dôkazné bremeno), navyše uvedené je aj v rozpore s výslovným ustanovením bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, kde sa konštatuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, a že dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol za strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Napokon súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola oprávnená od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od ich uzavretia. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nemala možnosť oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli zverejnené v Obchodnom vestníku, žalobkyňa teda mala objektívnu možnosť sa s nimi oboznámiť. Bez ohľadu na to však táto skutočnosť nemohla mať žiadny vplyv na platnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, keďže podmienky konania a vnútorné predpisy rozhodcovského súdu nie sú zmluvnými podmienkami, a teda nemohli byť ani neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 O.z.
7. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd nezistil žiadny dôvod spôsobujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, preto tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nebol uplatnený opodstatnene. Súd sa ďalej zaoberal námietkami o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré mohli mať vplyv na výsledok sporu.
8. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na tom skutkovom základe, že si žalobkyňa nesplnila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100048577. Súd po preskúmaní uvedenej zmluvy o úvere ustálil, že zmluva spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj osobitné náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva však v rozpore s týmto ustanovením zákona neobsahuje obligatórne vyžadovaný údaj o konečnej splatnosti a o dobe trvaní zmluvy, čo je potrebné uviesť konkrétnym dátumom (§ 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona). V zmluve je uvedený údaj o konečnej splatnosti vo veľmi nezrozumiteľnej forme 42/16, počet splátok/deň v mesiaci, čo nepostačuje na splnenie uvedenej náležitosti. Zmluva v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona neobsahuje termíny splátok, resp. splatnosť prvej splátky, aby bolo zo zmluvy zrejmé kedy má dlžník začať plniť. Tento údaj je uvedený v jednostrannom úkone veriteľa - oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a nie v zmluve tak ako to vyžaduje zákon. Zároveň súd uvádza, že napriek uvedeniu výšky RPMN v zmluve, nie je v nej uvedené, na základe akých predpokladov žalovaný ako veriteľ výšku RPMN vypočítal, pričom v zmluve zákon vyžaduje uviesť všetky tieto predpoklady v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona. Absencia vyššie uvedených náležitostí (čo i len jednej z nich) má za následok, že sa úver považuje v súlade s § 11 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade sa zmluva považuje za platnú, ale žalovaný ako veriteľ má právo len na vrátenie poskytnutého plnenia bez úrokov a poplatkov. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa plnila žalovanému vyššiu sumu (2.250,36 eur), ako jej žalovaný ako veriteľ na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol (1.500,- eur), preto potom pri správnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy rozhodcovský súd nemohol žalobkyňu zaviazať na plnenie žalovanému na základe tejto úverovej zmluvy. Súd na základe uvedeného s poukazom na § 45 ods.1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovský rozsudok zrušil.
9. Okrem toho však súd poukazuje na to, že aj keby uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, nebolo možné zo strany rozhodcovského súdu žalobe vyhovieť, a to z dôvodu, že úrok vo výške 70,01 %, 76,21 % ročne pri spotrebiteľskom úvere dohodnutý v zmluve možno považovať za odporujúci dobrým mravom, keďže tento niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery z obdobných úverov poskytnutých v predchádzajúcom štvrťroku bankami. Zmluva by bola teda v tejto časti neplatná aj v zmysle § 39 v spojení s § 3 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka, pričom z takéhoto neplatného zmluvného dojednania by žalovanému nevzniklo právo na plnenie úrokov, čo by po zohľadnení plnenia žalobkyňou, muselo nájsť svoj odraz vo výške plnenia priznaného žalovanému rozhodcovským súdom v rozhodcovskom rozsudku, čo sa však nestalo. Uvedené by bolo tiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z., a to aspoň v časti.
10. Súd prvej inštancie poznamenáva, že v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bola v bode 8. zmluvy uvedená Dohoda o poskytnutí služby, ktorá už bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9 C 140/2013 z 4.9.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 307/2014 z 9.9.2015, teda uplatňovanie plnenia si z nej je obchádzaním zákona, čo tiež odôvodňuje zrušenie rozsudku (§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 35/2014 Z.z.). Súd navyše poukazuje na to, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá ale nebola zmluvnými stranami dohodnutá priamo v zmluve o revolvingovom úvere, ale iba v zmluvných dojednaniach, čo je v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013 neprípustné.
11. V súlade s vyššie uvedeným a citovanými zákonným ustanoveniami súd žalobe vyhovel, a zrušil rozhodcovský rozsudok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).