Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-295-2014.pdf
PDF · 155.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/295/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej ul. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej ul. č. 5 v Bratislave proti žalovanej 1/ Q. D., A. X.X.XXXX, W. Q. A., L., XX-XX, P. XXXXX a žalovanému 2/ F. D., A. XX.XX.XXXX, W. A. D. XX Q. X., za účasti združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpeného advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, AK so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, o zaplatenie 5797,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie čiastočne, a to o sumu 624,08 eur s úrokom z omeškania 146,92 eur a 8,5% ročne zo sumy 624,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, zastavuje.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Občianskeho združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 13.3.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5797,15 eur, úrok z omeškania za obdobie od 21.6.2010 do 11.8.2013 v sume 379,82 eur a úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 5797,15 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a trovy konania.
V žalobe je uvedené, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ( v skratke v rozsudku súd používa aj SLSP a.s.) Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa 27.6.2013 postúpila žalobcovi (postupníkovi) pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzavrel dňa 26.9.2006 so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( v skratke VOP). Postupca podľa zmluvy poskytol žalovaným rade peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa žaloby pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 6058,13 eur, pozostávajúcu z istiny 4877,30 eur, riadneho úroku 919,85 eur, úroku z omeškania 231,08 eur a ostatného príslušenstva 29,90 eur, údaje sú v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom.
Sumu 29,90 eur predstavujúcu príslušenstvo a poplatku a sumu 231,08 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 5311,03 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach 77,21 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.9.2016 v počte 76 a celkovej výške 5797,15 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.9.2016 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca uplatňuje v konaní zákonný úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. U nároku na úrok z omeškania žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Žalovaní 1/ a 2/ podľa žaloby uhradili od postúpenia pohľadávky do podania žaloby 0 eur. Úrok z omeškania je vyčíslený v sume 379,82 eur vo výške 8,5% ročne zo sumy jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky do 11.8.2013, následne žaluje žalobca úrok z omeškania 8,5% zo sumy 5797,15 eur od 12.8.,2013 do zaplatenia. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/128/2014-56 z 23.7.2014, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor, v ktorom uviedol, že žiada o mesačné splátky dlhu.
Súd výzvou z 20.3.2014 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote špecifikoval dlžnú čiastku, aby uviedol, koľko splátok, v akej výške a kedy žalovaní zaplatili a ako boli splátky započítané, prečo si žalobca uplatňuje zaplatenie splátok splatných práve od 20.6.2010 a aby predložil dôkazy, kedy a akým spôsobom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a na preukázanie tvrdení žalobcu bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov, z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho pozostáva - výpisy z účtu, prehľad splátok, sadzobník poplatkov.
Žalobca v podaní z 24.4.2014 doplnil žalobu na výzvu súdu a k žalovanej sume uviedol, že istina 4877,30 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zmluvných úrokov, žalovaní dňa 14.2.2007 čerpali peňažné prostriedky 5311,03 eur, v platobnej histórii označené ako Bezhot. Čerpanie úveru. Žalovaní uhradili celkom sumu 3276,68 eur, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 3236,06 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 40,62 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky 156,66 eur sú v platobnej histórii označené ako Zaúčtovanie poplatkov s kapitalizáciou. Zmluvné úroky 2645,67 eur sú v platobnej histórii označené ako Zaúčt. Riadnych úrokov s kapitalizáciou a vyčíslené za príslušné obdobie kalendárneho mesiaca tak, že ku dňu 31.10.2016 - 160.000,- Sk (výška poskytnutého úveru) * 11,60% (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie)/360 (počet dní príslušného obdobia - od 1.10.2006 do 20.10.2006 t.j. do dátumu úhrady) 3 157.674,- Sk (160.000,- Sk -úhrada žalovaných)*11,60% /360*11 (počet dní príslušného obdobia od 21.10.2006 do 31.10.2006 t.j. do konca príslušného obdobia) a týmto spôsobom boli vyčíslené zmluvné úroky aj za ďalšie obdobia. Istina tak predstavuje súčet položiek Bezhot. čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus úhrady žalovaných započítané na istinu (5311,03 eur + 156,66 eur + 2645,67 eur - 3236,06 eur = 4877,30 eur). Riadny úrok 919,85 eur je vyčíslený ku dňu 20.8.2011 - 4877,30 eur (výška neuhradenej istiny) * 11,60% (výška úrokovej sadzby)/360 (počet dní v roku)*20(počet dní príslušného obdobia - od 1.8.2011 do 20.8.2011 t.j. do konca príslušného obdobia) a uvedeným spôsobom bol riadny úrok vyčíslený až do postúpenia pohľadávky. Žalobca uplatnil svoje dispozičné právo a v tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.9.2016 v počte 76 a celkovej výške 5797,15 eur, splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.9.2016 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje.
Žalobca podaním z 19.12.2017, doručeným súdu 28.12.2017, zobral späť žalobu o sumu 694,89 eur spolu s úrokom z omeškania 146,92 eur a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 694,89 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Podaním, doručeným súdu 14.2.2018, žalobca opravil čiastočné späťvzatie žaloby tak, že žiada zastaviť konanie o sumu 624,08 eur spolu s úrokom z omeškania 146,92 eur a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 624,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, súd preto podľa § 145 ods.2 C.s.p. rozhodol o zastavení konania o sumu 624,08 eur spolu s úrokom z omeškania 146,92 eur a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 624,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia.
Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostala suma 5173,07 eur s úrokom z omeškania 232,90 eur a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 5173,07 eur od 12.8.2013 do zaplatenia.
Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila tak, že žiada o splátkový kalendár, ide o spoločnú pôžičku, ktorú so žalovaným 2/ žiadali za účelom kúpy osobného auta. Keďže po čase sa rozviedli a žalovaný 2/ mal stále
osobné auto vo vlastníctve, dohodli sa, že pôžičku bude splácať on, ale svoje slovo nedodržal a tento dlh nie je preto vyplatený. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril tak, že jeho bývalá manželka Q. D. si počas ich manželstva zapožičala pre neho neznámu sumu peňazí. Z listu súdu sa dozvedel, že suma je 5797,15 eur a že požiadalo o vstup do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník na strane žalovaných, k vstupu ktorého do konania nemal výhrady.
Riadne a včas predvolaní žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili bez ospravedlnenia, preto súd rozhodol v zmysle § 180 C.s.p., že bude konať v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, s časťou VOP - zánik záväzkových vzťahov, oznámením o postúpení pohľadávky na meno žalovanej 1/ a na meno žalovaného 2/, zmluvou o postúpení pohľadávok a s prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusom o zmier, s výzvami súdu, s vyjadreniami žalobcu, výpisom z účtu žalovanej, podacím hárkom u mena žalovaných, výzvami žalobcu k úhrade, s odporom žalovaného 2/, s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/, s vyjadrením občianskeho združenia, výzvou SLSP, a.s. adresovanou žalovanej, oznámením SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresovaným žalovanej 1/ a žalovanému 2/ a zistil tento skutkový stav veci:
Tvrdenie žalobcu o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo v konaní preukázané Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.9.2006. Z tejto zmluvy bolo zistené, že ju podpísala za veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a na strane dlžníka žalovaná 1/ a žalovaný 2/. Podľa obsahu boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ splátkový úver. Dlžníci vyjadrili povinnosť poskytnutý úver splatiť v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V čl. II. bod 3 je uvedené, že úroky sa počítajú iba z istiny poskytnutej časti úveru. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 160.000,- Sk. Úroková sadzba uvedená v zmluve ako premenlivá bola 11,60 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, zmena výšky sa riadi úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP, poplatok za poskytnutie úveru 3200 Sk mal byť uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 60,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 2326,-Sk, počet splátok 120, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.9.2016 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná priemerná miera nákladov je 13,67%. V článku I. bod 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v termíne splátok. V Zmluve v čl. II bod 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. II bod 3 zmluvy právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverovými podmienkami, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, v uvedenom poradí, u Obchodného zákonníka sa odkazuje na jeho ustanovenie § 262.
Účastníkmi Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s dátumom podpisu strán dňa 27.6.2013 sú na strane postupcu sú Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova 48, Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až e) v čl. II. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe. Splatnosť úveru je uvedená dňom 20.9.2016, počet dní omeškania je 1040. Žalovaní 1/ a 2/ sú v prílohe uvedení ako spoludlžníci.
Z Oznámenia o postúpení pohľadávky, adresovaného žalovanej 1/, súd zistil, že je vyhotovené bankou 9.7.2013 na meno a adresu žalovanej 1/. Postupca Slovenská sporiteľa a.s. oznamuje žalovanej 1/, že postúpil pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok čísla XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 z čísla úveru /čísla účtu XXXXXXXXX a vo výške 6058,13 eur s príslušenstvom postupníkovi
- žalobcovi a žalovaná 1/ má okamihom doručenia oznámenia záväzok uhradiť postupníkovi. Z ďalšieho Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že je vyhotovené bankou 9.7.2013 na meno a adresu žalovaného 2/. Postupca Slovenská sporiteľa a.s. mu oznamuje, že postúpil pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok čísla XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 z čísla úveru /čísla účtu XXXXXXXXX a vo výške 6058,13 eur s príslušenstvom postupníkovi - žalobcovi a žalovaný 2/
má okamihom doručenia oznámenia záväzok uhradiť postupníkovi. Doklad o doručení oznámenia žalovaným 1/ a 2/ predložený nebol.
Z Pokusu o zmier žalobcu z 13.2.2014, adresovaného žalovanej 1/, súd zistil, že ju splnomocnenec žalobcu vyzval, aby najneskôr do 28.2.2014 uhradila sumu celkom 6689,57 eur, pozostávajúcu z neuhradeného úveru 5797,15 eur, zo zmluvných/zákonných z úrokov 631,44 eur, z úrokov z omeškania 125,76 eur, zo zmluvného úroku 1 v sume 105,32 eur a nákladmi klienta 29,90 eur. Pokus o zmier s totožným obsahom a dátumom vydania adresoval žalobca aj žalovanému 2/.
Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 22.7.2013, adresovanej žalovanej 1/, mal súd preukázané, že žalobca v nej oznamuje žalovanej 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.7.2013 a vyzval ju na úhradu sumy 6236,53 eur do 6.8.2013. Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s totožným obsahom a dátumom vydania adresoval žalobca aj žalovanému 2/. Podľa podacieho hárku č. B. bolo podané na poštovú prepravu žalovanej 1/ a žalovanému 2/ zosplatnenie - v podacom hárku nie je uvedený deň podania poštových zásielok na prepravu.
Z transakcií predložených žalobcom vyplýva, že dňa 26.9.2006 je zaúčtované ako prvá položka 3200,- Sk predpis poplatku do splatnosti, v ten istý deň bezhotovostná splátka na úver 3200,- Sk, v rovnaký deň odúčtovanie poplatku z ČR 3200 Sk, opäť v ten istý deň bezhotovostné čerpanie úveru 3200 Sk a 156800 Sk, od 30.9.2006 sa opakujú zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou, zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou, bezhotovostné splátky úveru obyvateľstva, zaúčtovanie pohľadávky za úrokmi z omeškania, ich odúčtovanie z splátky, bezhot. Splátky úveru obyv. a posledná položka je s dátumom 31.7.2011 - zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou 2,99 eur.
Po oboznámení sa s VOP v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003, dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003, dodatku č. 3 zo dňa 1.9.2004, dodatku č. 4 zo dňa 1.1.2006 súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s. a je v nich deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je produkt vo VOP upravený. Podľa bodu 7.6.1 pre prípady porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo po b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní a pre ďalšie prípady porušenia uvedené pod písm. c) až q) netýkajúcich sa omeškania dlžníkov, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ďalej je podľa písm. b) oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou. VOP nie sú podpísané žalovanými 1/ a 2/. Z Výzvy z 20.1.2010, adresovanej Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovanej 1/, vyplýva, že ňou Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej 1/, že ku dňu 31.12.2009 je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXX vo výške 308,96 eur a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Doklad o doručení oznámenia žalovanej 1/ predložený nebol.
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013, adresovaného žalovanej 1/, mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. v ňom oznamuje žalovanej 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.5.2013 a vyzval ju na úhradu sumy 5955,44 eur do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Podľa pripojenej obálky, adresovanej žalovanej 1/ na adresu D.O. XXXX/X, M., bola táto vrátená Slovenskej sporiteľni, a.s. z dôvodu, že adresát je neznámy. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013, adresovaného žalovanému 2/, mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. v ňom oznamuje žalovanému 2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.5.2013 a vyzval ho na úhradu sumy 5955,44 eur do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Podľa pripojenej obálky, adresovanej žalovanému 2/ na adresu D.Č. XXXX/X, M., bola táto vrátená Slovenskej sporiteľni, a.s. z dôvodu, že adresát je neznámy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/ a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené kto je veriteľ, kto sú dlžníci, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaných vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.9.2016 a v zmluve o úvere je záväzok žalovaných zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovaným pre ich ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 3200,-Sk a 156800,- Sk, pričom poskytnutú sumu 3200,- Sk si Slovenská sporiteľňa, a.s. započítala na poplatok za poskytnutie úveru, žalovaní tak reálne čerpali sumu 156800,- Sk (5204,81 eur) a záväzok splatili do výšky 3382,89 eur. Podľa žaloby a jej doplnenia zostali dlžní na istine 4877,30 eur, na úroku 919,85 eur a na úroku z omeškania 379,82 eur. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní 1/ a 2/ podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľmi, fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaní 1/ a 2/ požadovali poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovaným jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, podľa zmluvy o postúpení ide o obchodnú spoločnosť zaoberajúcu sa správou a vymáhaním pohľadávok, ide nebankový subjekt. Žalobca tvrdil, že má voči žalovaným peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaných zo zmluvy o úvere a dohody o ručení. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovaných peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaných titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovaným pohľadávku postúpením od banky. O existencii tvrdenej pohľadávky vo výške 5797,15 eur súd nemal pochybnosti, vyplynula zo zmluvy o úvere a z transakcií, nebolo pochybností ani o existencii zmluvy o postúpení. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovaným od veriteľa, ktorým bola banka. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Takýto záver vyplýva pre veci žalobcu aj z rozsudkov Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-131 zo dňa 20.3.2017, kde bolo rozhodované o odvolaní žalobcu (EOS KSI Slovensko s.r.o.) proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/17/2014-92 z 27.1.2016 a rozsudku tohto odvolacieho súdu 10Co/328/2015 - 161, kde bol žalobca stranou sporu vo veci Okresného súdu Skalica č.k. 3C/69/2013 - 122 z 13.4.2015.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Žalobca sa v konaní po žalovaných domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaných. V konaní bolo Zmluvou o splátkovom úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy
o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovaných mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaných. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 26. až 28. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaných súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že banka považovala žalovaných za dlžníkov, ktorí sa dostali do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnili splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas, z transakcií je zrejmé, že žalovaní oproti obdržaným finančným prostriedkom uhradili 3382,89 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu v sume 3236,05 eur, na poplatky v sume 106,22 eur, na úrok z omeškania 40,62 eur, zostali tak podľa žaloby a doplnenia žaloby dlžní na istine 4877,30 eur, na úroku 919,85 eur a na úroku z omeškania 379,82 eur, do omeškania sa dostali prvý krát v novembri 2006. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovanými 1/ a 2/ bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaných v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté. V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak ako to uvádza žalobca vo svojich podaniach, nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je aj so splatnosťou pohľadávky banky. Súd zastáva názor, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanovenie, v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovanou 1/, t.j. dlžníčkou, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanou. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách , t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré majú byť splnené v čase pred postúpením pohľadávky. Súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a žiadanému vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanej aj doklad preukazujúci, že jej boli doručené. Súd tiež vo výzve uviedol, že vzťah na základe obsahu spisu posudzuje ako spotrebiteľský úver a bude ex offo skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca na výzvu súdu dal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. K platnosti postúpenia pohľadávky
a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má žalobca za to, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky z dôvodu, že účelom ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015 a uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Poukázal na výzvu z 20.1.2010, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Na rozpor postúpenia podľa § 525 ods. 2 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak zákon o bankách vyžaduje pre platnosť postúpenia pohľadávky banky splniť určité podmienky, bol postupník v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., teraz podľa článku 8. Civilného sporového poriadku podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-126).
Žalobca sa v konaní po žalovaných domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaných. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Ďalej súd skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený
vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 OZ oznámiť postúpenie dlžníkovi. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dali dlžníci súhlas k postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávka banky voči jej klientom je takýmto druhom pohľadávky. Na banku sú kladené u jej pohľadávok voči klientovi špecifické povinnosti a požiadavky na banku a jej podnikanie v § 27 a nasl. Zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové tajomstvo podľa ustanovenia § 91 a nasl. Zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanými je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovaných ako klientov banky, garantovaného im zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaných, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak ako banka zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto iba pohľadávku za splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92 ods. 8 a predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je omeškanie dlžníka aspoň 90 dní a banka má povinnosť na splnenie písomne vyzvať, inak pohľadávka banky nie je postupiteľná. Za nesplnenia týchto zákonných predpokladov je postúpenie pohľadávky banky zakázané na nebankový subjekt (žalobcu), postúpeniu bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 OZ a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nespĺňa ani požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje zákon o bankách. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, síce predložila súdu oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, adresované obidvom žalovaným, z čoho vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu bola pohľadávka banky splatnou, predložil tiež dôkaz o tom, že banka adresovala žalovanej 1/ výzvu na zaplatenie dlhu, nepredložil však dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. aj žalovaného 2/ ako svojho klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, pričom podľa povahy plnenia sú žalovaní 1/ a 2/ solidárni dlžníci, žalobca žiada zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na žalované plnenie, preto žalobca nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok, vyžadujúcich zákonom pre platné postúpenie. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by bol žalovaný 2/ aj písomne (podľa § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky (spolu s podacím hárkom) adresovaného žalovanému 2/, nie je preukázaním takejto výzvy a naopak súd je toho názoru, že nedoručenie takejto výzvy žalovanému 2/, je porušením povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre dlžníka - žalovaného 2/ môže
mať význam iba vtedy, ak mu je obsah úkonu veriteľa známy. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom ( § 525 OZ a zákonom o bankách) a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a aj navonok voči dlžníkom. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere že sa stal novým veriteľom žalovaných a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaných akúkoľvek pohľadávku a žalovaným v zmysle ich povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia v bode 40. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 OZ úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. Súd sa v konaní zaoberal aj vyjadreniami žalovaných k žalobe, v ktorých uviedli, že žiadajú splácať záväzok v splátkach. Uvedené prehlásenie žalovaných možno považovať za uznanie dlhu. Súd k uznaniu dlhu žalovaných neprihliadol z toho dôvodu, že by vo veci nebolo možné v prípade návrhu schváliť zmier, nakoľko ako je uvedené vyššie súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu je neplatné a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Súd nepriznal občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len občianske združenie), ktoré malo v konaní do 30.6.2016 postavenie vedľajšieho účastníka, nárok na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: občianske združenie, podaním zo dňa 29.9.2014, doručeným súdu 3.10.2014, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných za účelom podpory žalovaných, pričom žiadalo o zaslanie žaloby s prílohami. Podaním, doručeným súdu 1.2.2016, sa občianske združenie zaoberalo premlčaním nároku, ako aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a vyúčtovalo si trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, ďalej 2 x režijný paušál, celkom v sume 418,86 eur. Súd zastáva názor, že občianskemu združeniu môže byť priznaná náhrada trov konania v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tej strane, na ochranu ktorej v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy konania sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 251 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy konania sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne. Hoci vo veci bol naplnený stav, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania, v súdenej veci strán trovy vynaložené občianskym združením nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať premlčanie nároku ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, preto občianske združenie nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku žalobcu uplatneného žalobou. Podľa názoru súdu konanie občianskeho združenia nebolo účelným bránením práva žalovaných, na podporu ktorých vstúpilo do konania, trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, neboli vynaložené účelne. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že občianske združenie si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupujú a bez kontaktovania sa so žalovanými ako spotrebiteľmi, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorých prípad ide aj v konaní o danej veci.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .