Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-215-2021.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/215/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:
t.č. plnoletá A. B., nar. XX.XX.XXXX C. B., nar. XX.XX.XXXX
bytom D. XXXX/XX, B., maloletá C. B. zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B. a otca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca o zníženie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom prijatým na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 27.09. 2021 domáhal, aby súd znížil výživné na maloleté deti, keďže je vo výkone trestu v B., nie je pracovne zaradený a nemá ani žiaden príjem. Výživné žiadal znížiť na 30% zo sumy životného minima.
2. Vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Žilina dňa 25. 10. 2021.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca na zníženie výživného uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené len matke, plnoletá A. B. a otec si zásielku neprevzali v odbernej lehote. Na pojednávanie sa dostavil len kolízny opatrovník. Súd za účelom opätovného predvolania účastníkov konania, pojednávanie odročil a zároveň požiadal kolízneho opatrovníka o aktuálne šetrenie rodinných pomerov účastníkov konania. Nový termín pojednávania bol stanovený na 31. 05.2024. Na pojednávanie sa opätovne dostavil len kolízny opatrovník, pričom predvolanie si prevzal len otec, matka a plnoletá A. B. si predvolanie neprevzali v odbernej lehote. O termíne pojednávania boli upovedomení aj kolíznym opatrovníkom pri sociálnom šetrení. Nikto z nich svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť. Vzhľadom na predmet konania a hospodárnosť konania, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca, matky a plnoletej A. B., len za prítomnosti kolízneho opatrovníka.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo vykonané šetrenie pomerov. Pri šetrení pomerov boli prítomní tak matka, ako aj otec. Otec pri šetrení pomerov uviedol, že pominuli dôvody, pre ktoré podával návrh na zníženie výživného, nakoľko sa už vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou, maloletou dcérou a aj plnoletou dcérou A. a podieľa sa na výžive oboch detí. Účastníci boli poučení o termíne pojednávania, rovnako tak bol otec poučený aj o možnosti späťvzatia návrhu. K tomuto však, ako je zrejmé, k dnešnému pojednávaniu nedošlo. Vzhľadom na okolnosti na strane otca má za to, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, navrhol ho zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého dieťaťa.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22. 04. 2024 súd zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, ale dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti mestského nájomného bytu na adrese D. XXXX/ XX. Dvojizbový byt je uspôsobený tak, že obývacia izba slúži aj ako spálňa rodičov detí a druhú izbu užíva mal. C., jej plnoletá sestra A. a jej priateľ H. I.. Mal. C. prespáva aj u svojho priateľa na 5. poschodí v uvedenom bytovom dome. Z vyjadrenia sociálnej pracovníčky MÚ sú medzi partnermi dlhodobé konflikty, v domácnosti sa často konzumuje alkohol, a následne musí ich agresívne správanie riešiť privolaná hliadka. Rodine v minulosti hrozilo vysťahovanie, ktoré je reálne aj aktuálne, pre podlžnosti na nájomnom. Otec maloletej F. G. sa vyjadril, že už pominuli dôvody, pre ktoré žiadal o zníženie výživného. Bude zvažovať vziať návrh späť v plnom rozsahu. Uviedol, že sa podieľa na zabezpečovaní starostlivosti o maloletú C.. Matka E. B. a plnoletá A., by so späťvzatím návrhu súhlasili. Všetkých účastníkov konania sme poučili o nutnosti preberať si zásielky z OS Žilina, a rovnako sme ich informovali o termíne ďalšieho pojednávania. Uviedli, že uvedené zobrali na vedomie, zásielku z OS Žilina si prevzali, a dostavia sa na pojednávanie konané dňa 31.5.2024. Maloletá C. je žiačkou 2.ročníka Strednej odbornej školy služieb v G. – odbor manikér, pedikér. Zdravotný stav je dobrý. Plnoletá A. navštevuje posledný 3. ročník na Strednej odbornej škole podnikania – odbor cukrár. Otec nepracuje, poberá invalidný dôchodok v sume 60 eur, a tiež poberá dôchodok v J. vo výške cca 9000 Kč, pre ktoré si každý mesiac cestuje do J. republiky. Matka pracuje vo firme K. ako upratovačka, jej mes. príjem je cca 650 eur. Výdavky na bývanie: 253 eur nájom, ďalej strava 200 eur, 35 eur internet, nedoplatok na bývaní je údajne vo výške 500 eur.
7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Aktuálne vyjadrenia účastníkov k návrhu sa súdu nepodarilo zistiť, keďže okrem kolízneho opatrovníka sa pojednávania nezúčastnil nikto z účastníkov konania a to aj napriek odročeniu pojednávania a nariadeného ďalšieho termínu. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/89/2012 z 20. 06. 2012, ktorým súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Eriky 50 eur mesačne a maloletej Petronely 50 eur mesačne. Od vtedy výživné upravované zo strany súdu nebolo. Otec podával návrh na zníženie výživného z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený a nemá žiaden príjem. Podľa lustrácie v ZVJS bol otec vo výkone trestu od 13.09.2021 do 09.08.2022. Pracovne zaradený nebol. Súd na túto skutočnosť na strane otca nemohol prihliadnuť ako na skutočnosť ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ sa otec nachádzal vo výkone trestu, uvedená skutočnosť nie je spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku určeného výživného. Otec sa do tejto situácie dostal v dôsledku svojho správania a vlastným úmyselným protiprávnym konaním, jeho vlastnou vinou došlo k obmedzeniu jeho pracovných možností, čím sa zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Jednoznačne nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Aktuálne otec žije v spoločnej domácnosti s matkou, maloletou C. a plnoletou A. a podieľa sa na spoločných nákladoch ako aj výžive oboch detí – maloletá C. je žiačkou 2. ročníka Strednej odbornej školy služieb v G., odbor manikér, pedikér, plnoletá A. navštevuje posledný 3. ročník na Strednej odbornej škole C., odbor cukrár. Otec je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku za rok 2022 vo výške 77,70 eur, za rok 2023 vo výške 46,20 eur, od júla 2023 vo výške 51,10 eur a v roku 2024 vo výške 53 eur. V rámci sociálneho šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom uviedol, že poberá dôchodok v J. vo výške 9.000 Kč. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a rovnako v súčasnosti ani v záujme plnoletej A., ktorá sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie v rámci štúdia na strednej škole. Navyše okolnosti pre ktoré otec žiadal zníženie výživného – výkon trestu odňatia slobody, pominuli. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
9. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.