Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Csp-111-2017.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.Á. XXXXX/XXC, P., o zaplatenie sumy 18.661,21 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.553,34 Eur, po právoplatnosti tohto rozsudku v 23 mesačných splátkach vo výške 731,38 Eur a v 24. splátke vo výške 731,60 Eur vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek zo splátok.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 17.318,57 Eur od 07.01.2017 do 27 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 577,- Eur z a m i e t a .
IV. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
V. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88,12%, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.661,21 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa 26.09.2012 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 25.000,- Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok, žalobca ho opakovane riadne vyzýval na úhradu splátok, kedy mu zasielal upomienky, napriek tomu žalovaný splátky žalobcovi nezaplatil. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 08.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom do siedmich dní od doručenie tejto výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 30.12.2014 a úver sa stal splatný dňa 06.01.2017. Zostatok istiny úveru v sume 17.895,57 Eur predstavoval rozdiel medzi poskytnutým úverom a splátkami istiny úveru v sume 7.104,43 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru evidoval žalobca voči žalovanému dlh na istine úveru v sume 17.895,57 Eur, dlhu na zmluvnom úroku 1.077,64 Eur, poplatkov v sume 265,- Eur, celkom tak evidoval pohľadávky vo výške 19.238,21 Eur. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že následnými platbami žalovaného vo výške 577,- Eur došlo k poníženiu zostatku istiny úveru o 343,23 eur, dlžnej
sumy úrokov o 230,94 Eur a poplatkov o 2,83 Eur. Žalobcom uplatnený nárok tak pozostával zo zostatku istiny v sume 17.552,34 Eur, zmluvného úroku vo výške 846,70 Eur, poplatkov vo výške 262,17 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05%.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dňa 09.05.2018 pojednávanie. Žalovanému sa predvolanie na toto pojednávanie, ktoré mu bolo doručované spolu s poučením o následkoch nedostavenia, sa považuje v súlade s § 111 C.s.p doručené dňom 10.04.2018. Žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, súd preto v súlade s § 180 C.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.05.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť a to v časti vyčísleného dlhu na zmluvnom úroku v sume 846,70 Eur a v časti vyčísleného dlhu na poplatkoch 262,17 Eur. Žalobca teda vzal žalobu späť vo výške 1.108,80 Eur a požiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť sumu 17.553,34 € spolu s 8,05% ročným úrokom zo sumy 17.895,57 Eur od 07.01.2017 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaný uhradil uplatnený nárok v 24-mesačných splátkach a to 23. splátkami v sume 731,38 Eur a poslednou 24. splátkou vo výške 731,60 €, vždy ku koncu toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, žalobca ďalej požiadal, aby žalobca uhradil úroky z omeškania v lehote 27. mesiacov. 6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, žalobca môže vziať žalobu späť. 7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, informácie finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, výzvy na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, upomienok, histórie transakcií a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 25.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v lehote 60 mesiacov a to v 60 mesačných splátkach po 628,72 Eur. Podľa čl. I ods. 5 tejto zmluvy bol žalobca v prípade nesplácania úveru oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace.
11. Z výzvy na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom súd zistil, že žalobca dňom 08.12.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovanému a vyzval ho na zaplatenie zostatku istiny v sume 17.895,57 Eur, úrokov v sume 1.077,64 Eur a poplatkov v sume 265,- Eur a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 30.12.2014.
12. Z histórie transakcií súd zistil, že zostatok istiny úveru ku dňu vyhlásenia jeho splatnosti predstavoval sumu 17.895,57 Eur. Po zosplatnení úveru žalovaný uhradil žalobcovi sumu 577,- Eur.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 26.09.2012 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 25.000,- Eur. Žalovaný úver riadne nesplácal a dostal sa do omeškania so splácaním jeho splátok, čím naplnil podmienky pre jednostranné zosplatnenie úveru žalobcom v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle ustanovenia čl. I. ods. 5 zmluvy. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 08.12.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom do siedmich dní od doručenia tejto výzvy. Zostatok istiny úveru v sume ku dňu vyhlásenia jeho splatnosti predstavoval sumu 17.895,57 Eur. Celkom ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru žalobcova pohľadávka predstavovala sumu 18.973,- Eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru v sume 17.895,57 Eur a neuhradených zmluvných úrokov v sume 1.077,64 Eur. Nakoľko sa žalobca po čiastočnom späťzvatí svojej žaloby domáhal zaplatenia sumy 17.553,34 Eur, súd mu priznal právo iba na úhradu tejto sumy.
20. Po zosplatnení úveru žalovaný uhradil žalobcovi sumu 577,- Eur. Žalobca túto platbu započítal v sume 343,23 Eur na istinu úveru, v sume 230,94 Eur túto započítal na úhradu zmluvných úrokov z omeškania a v sume 2,83 Eur. Tento postup bol však v priamom rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom je nutné aplikovať ustanovenia § 52 občianskeho zákonníka. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tak vzťahuje aj na platbu poskytnutú žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca tak bol povinný započítať platbu poskytnutú žalovaným prednostne na istinu úveru. Neuhradená výška zostatku úveru a teda aj výška peňažného záväzku, s ktorého úhradou sa žalovaný dostal do omeškania, predstavovala sumu 17.318,57 Eur. Žalovaný sa úhradou tejto sumy dostal do omeškania dňa 07.01.2017, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na uhradenie zostatku istiny úveru po jeho predčasnom zosplatnení. Súd preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania zamietol.
21. Ustanovenie § 232 ods. 3. C.s.p. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).V súlade s návrhom žalobcu predneseným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.05.2018 súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný peňažné plnenie, na ktorého úhradu bol týmto rozsudkom zaviazaný vykonať splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok vykonateľnosť celého plnenia.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 256 ods. 1. V súlade s uvedenými ustanovenia C.s.p. súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88,12%.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).