Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Cpr-4-2015.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobkyne M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX N. N., v konaní zastúpená JUDr. Ondrej Zachar, advokát so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici so sídlom Námestie SNP 4/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 35 984 953, v konaní zastúpenému JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, povinnosti prideľovať prácu a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni dňa 30. 10. 2015 z pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy zo 06. 03. 1991, je n e p l a t n á.
Žalovaný je p o v i n n ý prideľovať žalobkyni prácu na mieste výkonu práce - V. budova na D.. Z. č. X/A v N. N..
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 8 555,25 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 259,25 Eur od 14. 09. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 10. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 11. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 12. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 01. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 02. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 03. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 04. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 05. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 06. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 08. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 09. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 10. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 11. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 12. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 01. 2018 do zaplatenia.
Vo zvyšnom rozsahu náhrady mzdy súd žalobu z a m i e t a..
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 05. 11. 2015, po úprave jej petitu, domáha určenia neplatnosti výpovede danej jej žalovaným 30. 10. 2015, uloženia mu povinnosti naďalej prideľovať žalobkyni prácu na platne dohodnutom mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. X/A v N. N. a tiež povinnosti poskytovať jej náhradu mzdy až do doby, kým jej umožní pokračovať v riadnom výkone práce.
2/ Neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného ako jej zamestnávateľa s ňou, odôvodnila žalobkyňa nesplnením zákonných hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 74 Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru tak, ako bolo dňa 30. 10. 2015 predložené žalobkyni, nebolo vopred prerokované s odborovou organizáciou. Nebolo jej predložené ani písomné znenie výpovede, ktorá bola žalobkyni odovzdaná, ani v žiadosti o prerokovanie neboli definované konkrétne dôvody skončenia pracovného pomeru tak, ako v samotnom jeho skončení. Zo záznamu z prerokovania z 30. 09. 2015 vyplýva len vyjadrenie žalovaného, že zvažuje okamžité skončenie prac. pomeru v zmysle príslušných ustanovení, odvolávajúc sa na ustanovenia o okamžitom skončení prac. pomeru, pričom v danom prípade bol skončený prac. pomer výpoveďou. Okrem toho, je vo výpovedi kumulatívne vymedzených niekoľko výpovedných dôvodov, čím je výpoveď, ale aj samotné výpovedné dôvody nejasné, nezrozumiteľné, neurčité. Nie je v nej vymedzený začiatok a koniec plynutia výpovednej doby, označený bod 2, písm. e/ nezodpovedá právnemu stavu. Žalobkyňa tiež namieta, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce nie je pravdivý, ani skutkovo vymedzený. Podmienkou pre jeho uplatnenie je, aby nebolo možné prideľovať zamestnancovi prácu na dohodnutom pracovnom mieste. U žalovaného nedošlo k takej organizačnej zmene, ktorá by mala za následok zmenu miesta výkonu práce žalobkyne. Samotný organizačný poriadok, na ktorý sa žalovaný odvoláva, je nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý, nezodpovedá skutočnému stavu veci. Celé dokumentačné oddelenie nebolo premiestnené do Tihányiovského kaštieľa, nevyplýva to ani z organizačného poriadku žalovaného, tiež nie sú žiadne prekážky, ktoré by bránili žalobkyni vykonávať svoju prácu v rámci dojednaného miesta výkonu práce v administratívnej budove. Naopak v Tihányiovskom kaštieli žalobkyni nebol umožnený riadny výkon práce, nakoľko tam preň nemala všetky materiálne predpoklady. Zo strany žalovaného neboli splnené ani ďalšie hmotnoprávne predpoklady pre výpoveď, a to ponuka inej, vhodnej práce na dohodnutom mieste výkonu práce. Ak sa žalovaný aj odvolával vo svojich vyjadreniach na nejakú ponuku práce žalobkyni, bolo to za úplne iných okolností, v roku 2014, táto ponuka skutkovo nesúvisela so skončením prac. pomeru, ani nezodpovedala z hľadiska kvalifikačných predpokladov, ani sa netýkala daného konkrétneho miesta výkonu práce. Druhý výpovedný dôvod nebol vôbec prerokovaný. Samotné služby, na ktoré sa žalovaný odvoláva, vybočujú z bežného rámca náplne práce - fotograf. Žalobkyňa ich nemala ani nijakým spôsobom v prac. zmluve dojednané. Boli aj mimo prac. času a tiež dojednaného miesta výkonu práce v administratívnej budove. Nebol jej daný ani písomný príkaz nariadeného, keďže išlo o nedeľnú službu. Žalobkyňa požiadala dňa 29. 10. 2015 Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici o poskytnutie ochrany ako oznamovateľa závažnej protispoločenskej činnosti, táto jej bola poskytnutá dňa 30. 10. 2015 listom doručeným žalobkyni dňa 02. 11. 2015. Žalobkyňa, keďže trvá na tom, aby bola naďalej zamestnávaná, a to na platne dohodnutom mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, uplatnila si tiež nárok na náhradu hrubej mzdy voči žalovanému, počnúc 15. augustom 2016 (do 14. 08. 2016 bola žalobkyňa práceneschopná) v sume 259,25 Eur a pokračujúc septembrom 2016 až do marca 2018 v sume 518,50 Eur mesačne so splatnosťou k 13.dňu nasledujúceho mesiaca (spolu suma 10 110,75 Eur brutto) s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z týchto súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy až do zaplatenia, vychádzajúc z posledného rozhodnutia žalovaného o výške funkčného platu z 29. 06. 2015.
3/ Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti z prac. zmluvy tak, ako mala. Svedčia o tom aj napomenutia, ktoré obdŕžala. Služby, na ktorých sa mala podieľať, boli určované podľa týždenného rozpisu zamestnávateľa, a boli rešpektované všetkými zamestnancami, vo väčšine prípadov si tieto povinnosti plnila aj žalobkyňa. Organizačná štruktúra a organizačný poriadok žalovaného boli prijaté rozhodnutím predsedu BBSK s účinnosťou od 01. 09. 2012. Funkcia fotograf, ktorú žalobkyňa vykonávala, bola zaradená do dokumentačného oddelenia, ktorého umiestnenie bolo dané do Tihányiovského kaštiela v Banskej Bystrici, kde túto prácu žalobkyňa aj vykonávala do 16. 05. 2012, kedy jej žalovaný poskytol na jej žiadosť neplatené voľno. Žalobkyňa o tomto premiestnení mala vedomosť, ako členka vedenia odborovej organizácie bola prítomná pri prerokovávaní organizačných dokumentov. Organizačnú štruktúru žalobkyňa nerešpektovala, nebola ochotná zmeniť miesto výkonu práce a taktiež si neplnila povinnosti uvedené vo výpovednom dôvode. Žalobkyňa nedala súhlas žalovanému, aby dal vyhotoviť lekársky posudok za účelom posúdenia jej zdravotného stavu, keďže ňou predkladané lekárske posudky nespĺňali zákonné náležitosti.
Žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď nenastúpila do nedeľnej služby v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici dňa 13. 09. 2015, okrem toho, predtým aj menej závažných porušení pracovnej disciplíny. Výpovedné dôvody tak, ako boli v ukončení pracovného pomeru uvedené, sú dôvodné pre ukončenie prac. pomeru. Žalovaný obdŕžal od okresnej prokuratúry oznámenie, že žalobkyňa bola vzatá pod ochranu dňa 02. 11. 2015. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že výpoveď je neplatná, má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy, ale vzhľadom na dĺžku konania žalovaný navrhol, aby jej bol priznaný len za dobu 12 mesiacov. Žalovaný ničím nezavinil, že konanie trvá od roku 2015.
4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov A.. S. Z., M. A., A. G., W. H., F.. I. O., M. F., O. F., I. W. a O.. B. N., a so súhlasom strán nevykonával dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu sp.zn. XXCpr/X/XXXX, nakoľko tieto boli stranám doručované, a teda sú s nimi oboznámené.
5/ V konaní je medzi stranami nesporné, že pracovný pomer žalobkyne trvá u žalovaného od 01. 03. 1991 (na základe pracovnej zmluvy zo 06. 03. 1991), dňa 10. 07. 2006 došlo dohodou k zmene pracovnej zmluvy, a to určením miesta výkonu práce do Administratívnej budovy Námestie Z. 4, N. N., a žalobkyni bola dňa 30. 10. 2015 daná výpoveď. Sporná je platnosť predmetnej výpovede.
6/ Žalobkyňa napáda výpoveď z viacerých dôvodov. V prvom rade, že nebola vopred prerokovaná s odborovou organizáciou podľa § 74 Zákonníka práce, pretože dňa 30. 09. 2015 sa žalovaný pred zástupcami odborov vyjadril len, že uvažuje o OSPP, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 30. 11. 2015.
7/ Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
8/ Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
9/ V zápise z prejednania riaditeľa Stredoslovenského múzea a výboru ZO Z. pri SSM ohľadne riešenia pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne, konaného dňa 30. 09. 2015, a podpísaného riaditeľom SSM, A.., jeho predsedom, a M. A., A. G. a W. H., sa uvádza, že žalobkyňa predložila dve lekárske potvrdenia, z ktorých ani jedno nespĺňa právne náležitosti, na základe ktorých by mohli byť urobené opatrenia v zmysle Zákonníka práce, pričom žalobkyňa bola viackrát upozornená na nedostatky predložených lekárskych posudkov a vyzvaná, aby podala právne relevantný lekársky posudok. Keďže tak neurobila, vedenie SSM ju požiadalo o súhlas získať lekársky posudok zohľadňujúci jej zdravotný stav, ktorý by spĺňal všetky náležitosti právneho dokumentu, čo žalobkyňa písomne odmietla. Vzhľadom na neochotu spolupracovať pri získaní lekárskeho posudku o jej súčasnom zdravotnom stave a opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny, uvažuje vedenie organizácie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 4. ZO SLOVES nesúhlasilo s okamžitou výpoveďou vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne a tiež, že daný problém vznikol na inom pracovisku. Ako zapisovateľka bola uvedená M..
10/ V ukončení pracovného pomeru zo dňa 30. 10. 2015, bola daná žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a), bod 2) písm. e) Zákonníka práce. Podľa 1. bodu, že nesúhlasila dňa 11. 09. 2015 a opakovane dňa 21. 09. 2015 so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce v H. a predložila zamestnávateľovi lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ktorí neodporučili žalobkyni vykonávať prácu vo vlhkom, chladnom a prašnom prostredí, dvíhanie ťažkých predmetov a prácu v predklone, na vypracovanie lekárskeho posudku na zistenie dlhodobej pracovnej nespôsobilosti vykonávať práce na pracovisku v Tihányiovskom kaštieli žalobkyňa nedala žalovanému súhlas. V bode 2 výpovede, je uvedené, že dňa 13. 09. 2015 žalobkyňa nenastúpila na určenú nedeľnú službu v H. kaštieli v N. N., čím
nesplnila pokyn nadriadeného a závažne porušila pracovnú disciplínu. Výpoveď si prevzala žalobkyňa dňa 30. 10. 2015 s vyjadrením, že s ňou nesúhlasí a žiada o prideľovanie práce.
11/ Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola uplatnená na súde žalobkyňou včas (§ 77 Zákonníka práce). Súd má za to, že predmetné ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou spĺňa zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti (§ 61 Zákonníka práce). Namietané kumulatívne použitie niekoľkých dôvodov vo výpovedi a tiež absencia údaja o začiatku a konci plynutia výpovednej lehoty, nezakladá neplatnosť výpovede, zákon (§ 61 ani nasledujúce paragrafy) nevylučuje uplatnenie aj viacerých dôvodov pre výpoveď, dôležité je skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Zákon tiež nepredpisuje pre platnosť výpovede vymedzenie začiatku a konca výpovednej lehoty (nachádza sa v § 62 Zákonníka práce). K námietke žalobkyne, že žalovaným vo výpovedi uvádzaný bod 2) neobsahuje písm. e/, súd uvádza, že pod týmto označením „§ 63 ods. 1 písm. a), bod 2) písm. e) Zákonníka práce“ je možné chápať, že písm. e/ z § 63 ods. 1 Zákonníka práce sa týka druhého bodu výpovede.
12/ Podľa R 47/2007, so zástupcami zamestnancov treba prerokovať žiadosť o skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh výpovede s takými náležitosťami, aké má mať výpoveď. Ak by sme aj v súvislosti so zápisom ohľadne riešenia pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne z 30. 09. 2015 akceptovali, že došlo k prerokovaniu výpovede ako spôsobu ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou (spomína sa v ňom uvažovanie o okamžitom skončení pracovného pomeru), a tiež, že k tomu došlo na základe ústne na rokovaní danej žiadosti žalovaného, namiesto písomnej formy žiadosti (keďže v zápise sa nespomína predloženie návrhu tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru), nemá súd za to, že v predmetnom zápise sa nachádza také skutkové vymedzenie dôvodov výpovede, ako v samotnej výpovedi. Žalovaný v konaní tvrdil, že dňa 30. 09. 2015 odbory požiadal a vysvetlil im, že ak žalobkyňa nebude súhlasiť s lekárskym vyšetrením a nebude dodržiavať pracovný poriadok, rozviaže s ňou pracovný pomer v zmysle § 67 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 4. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že pri prerokovávaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou (30. 09. 2015) nebol zo strany žalovaného priložený písomný návrh výpovede obsahujúci výpovedné dôvody tak, ako boli uvedené vo výpovedi, ani písomná žiadosť o ich prerokovanie, tieto dôvody tak, ako boli uvedené, neboli prerokovávané (a to aj napriek výpovedi svedkyne JV. že predmetom rokovania bolo, že žalobkyňa nechce nastúpiť na výkon práce v Tihányiovskom kaštieli, na služby celkovo, aj nedeľné služby, nevyplýva z nej totiž, že sa prerokovalo aj, že žalobkyňa nenastúpila na nedeľnú službu 13. 09. 2015, čo je obsiahnuté v druhom výpovednom dôvode). Svedkovia sa zhodli, že im bol pri prerokovávaní predostretý zámer žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer okamžitou výpoveďou, ak neurobí do mesiaca nápravu, len svedkyňa J. F., ktorá vykonala zápis z rokovania, uviedla, že žalobkyňa mala predložiť lekárske potvrdenia. V zápise, ani z tejto výpovede nevyplýva, v akej súvislosti bolo potrebné lekársky posudok zadovážiť, takýto dôvod je totiž možné zahrnúť aj pod ustanovenie § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, čím nie je splnená podmienka, aby žiadosť o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru obsahovala také náležitosti, aké má mať výpoveď, teda aby v nej bol dôvod výpovede vymedzený skutkovo tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Z týchto dôvodov má súd za to, že predmetná výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, preto je v zmysle § 74 Zákonníka práce neplatná.
13/ Podľa § 240 Zákonníka práce, ods. (9) Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ods. (10) Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
14/ Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa bola v čase ukončenia pracovného pomeru v odboroch (vyplýva to aj zo zápisu z 30. 09. 2015). Keďže odborová organizácia vyslovila s ukončením pracovného
pomeru nesúhlas, a je tu aj dôvod neplatnosti výpovede podľa § 74 Zákonníka práce, nie je splnená ani podmienka platnosti výpovede podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce.
15/ V súvislosti s nárokom žalobkyne, aby jej žalovaný naďalej prideľoval prácu na platne dohodnutom mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, je medzi stranami nesporné, že žalobkyňa mala podľa pracovnej zmluvy a jej zmeny z 10. 07. 2006, dohodnuté miesto výkonu práce Stredoslovenské múzeum - Administratívna budova na Námestí SNP č. 4 v Banskej Bystrici, k zmene miesta výkonu práce dodatkami zo 14. 07. 2015 (dňa 11. 09. 2015 ho žalobkyňa odmietla podpísať) a z 21. 09. 2015 kvôli nesúhlasu žalobkyne nedošlo. Podľa svedkyne, p. O., je ona poverená zastupovaním žalobkyne aj v súčasnosti, potvrdili to aj ďalší svedkovia A.r. Vladimír Z., PhD., A. G., W. H.. Túto prácu vykonáva v administratívnej budove. Uvádzala (svedkyňa F.), že jej sem vozia aj negatívy z Tihányiovského kaštieľa, v ktorom nie je vytvorený fotoateliér. Ten si pripravuje v adm. budove, keď potrebuje niečo fotiť. Žalobkyňa mohla podľa nej vykonávať svoju prácu aj v administratívnej budove. Žalovaný potvrdil, že p. O. F., hoci spadá pod dokumentačné oddelenie, vykonáva prácu v administratívnej budove, vzhľadom na skutočnosť, že je poverená aj správou fondu Z. Z., ktorý sa nachádza v administratívnej budove, vrátane technologického vybavenia na jeho spracovanie. Žalovaný proti svedeckým výpovediam označil za nástupkyňu žalobkyne p. B. F. v H. kaštieli, nijako to však súdu nepreukázal. Okrem skutočnosti, že nástupkyňa žalobkyne, p. F., vykonáva prácu fotografa v administratívnej budove, možnosť vykonávať túto prácu v priestoroch tejto budovy vyplýva súdu aj z listiny predloženej samotným žalovaným, a to dochádzkovej knihy za obdobie od marca do mája 2015, z ktorej ako sám uviedol, plynie, že žalobkyňa v tomto období vykonávala prácu aj v administratívnej budove, a to v pomere 3 : 1 vo vzťahu k iným pracoviskám žalovaného. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobkyňa môže vykonávať svoju prácu fotografa v Administratívnej budove nachádzajúcej sa na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, a to bez ohľadu na to, či došlo k premiestneniu dokumentačného oddelenia, pod ktoré spadá, do Tihányiovského kaštieľa (so zmenou miesta výkonu práce do kaštieľa žalobkyňa nesúhlasila), keď toto miesto má aj platne dohodnuté ako miesto výkonu práce. Preto má súd za to, že je daný aj nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému prideľovať jej prácu na mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici.
16/ Podľa § 79 Zákonníka práce, Ods. (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ods. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
17/ Vzhľadom na to, že žalobkyňa oznámila žalovanému hneď pri preberaní výpovede dňa 30. 10. 2015, že trvá na ďalšom zamestnávaní, má v tomto prípade (neplatná výpoveď) v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy voči žalovanému, a to, keďže žalovaný jej neumožňuje vykonávať prácu, ku dňu určenému v poslednej špecifikácii uplatneného nároku na náhradu mzdy (16. 04. 2018). Pri určení času, za ktorý by mal žalovaný poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy (keďže požiadal súd o nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov), súd zohľadnil skutočnosť, že až na pojednávaní konanom dňa 05. 02. 2018 žalobkyňa požiadala súd o zabezpečenie predloženia posledného platobného výmeru na žalobkyňu od žalovaného na výpočet náhrady mzdy. Žalobkyňa pritom nezdôvodnila túto požiadavku na pojednávaní neochotou žalovaného jej tento výmer v priebehu konania poskytnúť. Preto, hoci žalobkyňa nebola už v žalobe povinná náhradu mzdy vyčísliť, priznal jej súd nárok na náhradu mzdy splatnej len do dňa 13. 01. 2018, predchádzajúceho pojednávaniu dňa 05. 02. 2018, odročeného len z dôvodu predloženia tohto výmeru na 18. 04. 2018, ku ktorému si žalobkyňa naposledy náhradu mzdy vyčíslila. Inak súd nemá za to, že by žalobkyňa (ani napr. žalovaným namietanou zmenou žaloby) prispela k dĺžke tohto konania. Súd pri určení sumy priemerného zárobku žalobkyne vychádzal z jej mesačného funkčného platu (§ 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), určeného naposledy
dňa 29. 06. 2015 v sume 518,50 Eur brutto. Náhradu mzdy jej priznal za obdobie od 15. augusta 2016 (dovtedy žalobkyňa nemohla vykonávať pracovnú činnosť kvôli práceneschopnosti, čo potvrdila potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 02. 02. 2018) do 13. 01. 2018 spolu v sume 8 555,25 Eur brutto a vo zvyšnom rozsahu (rozdiel oproti uplatnenej sume 10 110,75 Eur) žalobu zamietol. Zároveň súd rozhodol o priznaní uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy náhrady mzdy, počnúc dňom nasledujúcim po dni určenom pre výplatu mzdy v zmysle zmeny pracovnej zmluvy z 10. 07. 2006 (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
18/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa má, vzhľadom na svoj plný úspech v konaní v prvých dvoch nárokoch a v prípade nároku na náhradu mzdy čistý úspech v rozsahu 70 % (85 % úspech žalobkyne a 15 % úspech žalovaného), nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 90 % (2 x 1/3 zo 100 % za prvé dva výroky + 1/3 zo 100 % x 70 % za tretí výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.