Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému I. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. Ž. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, podnikajúci pod obchodným menom Ján Mádel - JAMEXI, IČO: 11 927 631, miesto podnikania 966 71 Župkov 239, o zaplatenie 371,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 145,56 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 227,36 Eur z a s t a v u j e.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,94 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 371,72 Eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur a trov konania. Žalobca uviedol, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č.532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona č.340/2012 Z.z. vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona č.340/2012 Z.z. s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona č.340/2012. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. zistil, že žalovaný nezaplatil úhrady za obdobie v zmysle predloženého prehľadu predpisov a platieb, preto žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona č.340/2012 Z. z. písomnou výzvou zo dňa 26.04.2017 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomnosti vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.340/2012 Z. z. zaplatiť aj pokutu. Žalobou uplatnený nárok predstavuje sumu 338,72 Eur, ktorá pozostáva zo 73 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období, nároku na zaplatenie pokuty vo výške 33,-Eur a nároku na zaplatenie poštových sadzieb vo výške 1,20 Eur, spolu 372,92 Eur.

2. Dňa 08.12.2017 súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 23Cb/35/2017-11, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. Žalovaný v podanom odpore vzniesol proti úhradám, ktoré boli splatné do 31.10.2014 námietku premlčania. Žalobu titulom úhrad so splatnosťou do 30.04.2016 považoval za nedôvodnú, a to v časti z dôvodu premlčania a v časti z dôvodu ich zaplatenia. V závere podaného odporu uviedol, že uplatnený nárok považuje za dôvodný len v rozsahu úhrad za služby verejnosti za

obdobie od 05/2016 do 04/2017, t.j. v sume 55,68 Eur, v sume 1,20 Eur titulom poštovného z apríla 2017 a v sume pokuty vo výške 33,-Eur, t.j. spolu v sume 89,88 Eur.

3. Uznesením č.k. 23Cb/35/2017-15 zo dňa 12.01.2018, právoplatným dňa 01.02.2018, súd podľa § 267 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

4. Podľa § 267 ods. 4 súd dňa 23.01.2018 doručil žalobcovi odpor žalovaného spolu s uznesením o zrušení platobného rozkazu a uznesením zo dňa 12.01.2018, ktorým žalobcovi podľa § 167 ods. 3 umožnil, aby sa k podanému odporu vyjadril a zároveň ho poučil o procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2018 vzal žalobca žalobu čiastočne o zaplatenie sumy 227,36 Eur späť bez uvedenia dôvodu a zotrval na nároku na zaplatenie 145,56 Eur, ktorý pozostával z nezaplatených úhrad vo výške 111,36 Eur, pokuty vo výške 33,-Eur a poštovného vo výške 1,20 Eur.

6. Uznesením č.k. 23Cb/35/2017-25 zo dňa 08.03.2018 súd v súlade s § 167 ods. 4 vyzval žalovaného, aby sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 21.03.2018 zotrval na svojich tvrdeniach a dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. S názorom žalobcu, že premlčanie sa má posudzovať podľa Obchodného zákonníka nesúhlasil.

7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 08.05.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom podaním doručeným súdu dňa 03.05.2018 svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe uvedených tvrdení a predložených dôkazov. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom doručenie predvolania mal súd riadne vykázané dňom 27.04.2018. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, súd v súlade s § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Keďže v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému v časti o zaplatenie 227,36 Eur späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie o tejto časti druhým výrokom podľa § 145 ods. 2 zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 bez právneho významu.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a predloženými listinnými dôkazmi, najmä prehľadom predpisov a platieb žalovaného, výzvou na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti s pripojeným poštovým podacím hárkom a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

13. Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č.532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá na základe zákona č.340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, poskytuje služby verejnosti, za ktorú činnosť je oprávnený účtovať žalovanému poplatky v zmysle tohto zákona. Žalobca sa na základe § 23 ods. 1 zákona č.532/2010 Z.z. od 1.1.2011 stal právnym nástupcom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a prebral všetky ich práva a povinnosti. Žalovaný je podľa § 3 písm. b) zákona č.340/2012 Z.z. zo zákona platiteľom úhrady

za služby verejnosti vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona č.340/2012 Z.z. Žalovaný žalobcovi neuhradil predpísané úhrady v sume 4,64 Eur mesačne za kontrolované obdobie v celkovej výške 338,72 Eur. Nakoľko dlh za služby verejnosti poskytované žalobcom žalovaný neuhradil do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, v súlade s § 10 ods. 4 písm. a) a § 10 ods. 5 zákona č.340/2012 Z. z. si uplatnil žalobca aj nárok na pokutu vo výške 33,-Eur a rovnako aj úhradu za zaplatené poštové sadzby vo výške 1,20 eur.

14. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č.532/2010 Z.z. o RTVS sa zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie").

Podľa § 1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").

Podľa § 2 zákona č.340/2012 Z. z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

Podľa § 3 písm. b) zákona č.340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č.340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona č.340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac vo výške 4,64 Eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 6 zákona č.340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. Úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.

Podľa § 8 zák. č. 340/2012 Z. z., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona č.340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a). Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č.340/2012 Z. z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č.340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. b) zákona č.68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. b).

Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č.340/2012 Z. z., výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č.68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.532/2010 Z. z. povinný zaplatiť do 31.decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.

Podľa § 14 zákona č.340/2012 Z. z., zrušuje sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného

15. Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných ustanovení zákona č.340/2012 Z.z., súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný ako platiteľ v zmysle § 3 písm. b) zákona č.68/2008 Z.z. uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 Eur mesačne s poukazom na počet zamestnancov žalovaného. Po zrušení zákona č.68/2008 Z.z. sa žalovaný stal platiteľom tejto úhrady v zmysle § 3 písm. b) zákona č.340/2012 Z.z. voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Žalovaný si povinnosti uhrádzať žalobcovi zákonné poplatky a úhrady podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona č.340/2012 Z.z. riadne neplnil. Výška predpísaných platieb za obdobie od apríla 2008 do apríla 2017 spolu s poštovným predstavovala sumu 509,51 Eur. Po čiastočných úhradách, ktoré žalovaný vykonal dňa 02.05. 2016 spolu vo výške 169,59 Eur predstavovali neuhradené platby žalovaného za služby žalobcu spolu sumu 338,72 Eur. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zákona č.340/2012 Z.z. písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 26.04.2017 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Žalovaný nedoplatok podľa výzvy žalobcu v požadovanej lehote neuhradil. Žalobca preto žalovanému podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č.340/2012 Z.z. vyúčtoval pokutu vo výške 33,-Eur ako aj úhradu poštovného vo výške 1,20 Eur za písomnú výzvu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca požadoval zaplatiť titulom neuhradených úhrad sumu 111,36 Eur, pokutu vo výške 33,-Eur a poštovné v sume 1,20 Eur, spolu sumu 145,56 Eur. Žalovaný voči nároku na zaplatenie úhrad v sume 55,68 Eur za obdobie od 05/2016 do 04/2017, nároku na zaplatenie pokuty vo výške 33,- Eur a poštovného vo výške 1,20 Eur, t.j. spolu voči sume 89,88 Eur nenamietal. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a súd ich mal preukázané predloženými listinnými dôkazmi.

16. Sporné medzi stranami zostali s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného v podanom odpore tvrdenia o dôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie 55,68 Eur a o charaktere ich záväzkového vzťahu, keď žalobca tvrdil, že na vzniknutý záväzkový vzťah sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a žalovaný sa bránil tvrdením o potrebe aplikácie Občianskeho zákonníka. Obranu žalovaného súd nepovažoval za dôvodnú a vzniknutý záväzkový vzťah súd posúdil podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka ako obchodnoprávny, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb a žalovaný vystupoval ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Súd preto podanej žalobe v zostávajúcej časti vyhovel, nakoľko v konaní nebolo

preukázané, že by žalovaný plnením vo výške 169,59 Eur dňa 02.05.2016 určil, ktoré nezaplatené úhrady plní. Realizovanú úhradu vo výške 169,59 Eur preto žalobca v súlade so zákonom započítal na najskôr splatné úhrady, a po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobca realizoval po tom, ako žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania, zostali predmetom konania nezaplatené úhrady za posledných 24 mesiacov pred 04/2017, t.j. od 05/2015. Keďže žaloba napadla na súde dňa 21.03.2017, premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka ešte neuplynula, a to ani v prípade, že by sa nejednalo o obchodnoprávny záväzkový vzťah, na ktorý by sa aplikovala len všeobecná 3 ročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania vznesená žalovaným v rámci obrany, preto nemôže byť dôvodná. Hoci žalovaný správne namietal, že žalobca v čiastočnom späťvzatí nešpecifikoval, za ktoré obdobie zobral žalobu čiastočne späť, bolo by v rozpore so zásadami logického uvažovania, aby sa čiastočné späťvzatie, realizované ako reakcia na vznesenú námietku premlčania, týkalo nezaplatených úhrad, ktoré boli najneskôr splatné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 145,56 Eur, ktorú predstavujú nezaplatené úhrady vo výške 111,36 Eur, pokuta vo výške 33,-Eur a náhrada poštovného vo výške 1,20 Eur.

17. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval dôvod čiastočného späťvzatia žaloby, preto má súd za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, keď zobral žalobu čiastočne späť bez udania dôvodu, preto bol v tejto časti konania neúspešný. Žalobca bol v konaní úspešný na 39,03 % (145,56/372,92). Žalovaný bol úspešný na 60,97 % (100-39,03). Nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalovanému v rozsahu 21,94 % (60,97 - 39,03), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalobca.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Hoci žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred začatím pojednávania vo veci samej súd o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení nerozhodoval, keďže žalobcovi nárok na vrátenie kráteného poplatku nevznikol. V prejednávanej veci bol zaplatený súdny poplatok vo výške 22,-Eur (6 % z pôvodne žalovanej sumy 372,92 Eur). V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu čiastočne zanikla poplatková povinnosť žalobcu za podanie návrhu, a to v časti 5,50 Eur (nakoľko výška súdneho poplatku je 6 % zo žalovanej sumy, minimálne 16,50 Eur), keďže poplatková povinnosť zanikla v menšom rozsahu ako má byť vrátený poplatok krátený (1 %, najmenej 6,70 Eur), nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku žalobcovi nevznikol, preto súd o vrátení poplatku nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).