Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-53-2018.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Subarea
8Co/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: F. X., A.. X.X.XXXX, XXX XX Q.Š. Š. XXX, proti žalovaným: 1. Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, a 2. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 16.3.2018 č.k. 20C/12/2018 - 13 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám nepriznáva.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 5.2.2018 doručeným súdu 14.2.2018 sa žalobca domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by prikázal žalovaným ako dodávateľom elektrickej energie, aby od žalobcu prijímali pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu a túto do rodinného domu postavenom na parcele I.-O. Č.. XXX/X, v obci Q. Š., súpisné číslo XXX, riadne dodávali s tým, že neodkladné opatrenie trvalo upraví pomery medzi stranami, a preto niet dôvodu na uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej.
3. Žalobca svoj návrh odôvodnil iba stručne tým, že dňa 26.1.2018 obdržal od žalovaného v 1. rade list
- odstúpenie od zmluvy o dodávke elektrickej energie. Ako vyplýva z jeho obsahu, zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy ukončil so žalovaným v 2. rade vlastník nehnuteľnosti - vydražiteľ. Z dôvodu, že odberné miesto elektrickej energie, rodinný dom je obývaný jeho rodinou - manželkou a štyrmi deťmi, vrátane dvoch chronicky chorých maloletých dcér, žiada o znovupripojenie obydlia do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovanými. Odstúpením od zmluvy mu žalovaní a vlastník nehnuteľnosti zamedzili v riadnom platení (pozn. súdu: nie je zrejmé, ako odstúpenie od zmluvy obmedzuje v platení), a za takých okolností považuje právo na elektrickú energiu vo svojom obydlí za svoje základné právo. Ďalej žalobca (zastúpený advokátom) uviedol už len to, že v záujme predíjdenia vzniku ďalšej ujmy navrhuje, aby súd prikázal dodávateľovi prijímať od neho platby (pozn. súdu: bez toho aby špecifikoval aké, resp. v akej výške) a dodávať elektrickú energiu do predmetného domu (pozn. súdu: bez toho aby špecifikoval ako a v akom objeme). Tvrdil, že konaním vlastníka nehnuteľnosti (pozn. súdu: čo je podľa predloženého listu vlastníctva osoba odlišná od žalovaných) im bude spôsobená ujma. Žalobkyni reálne hrozí, že dňa 28.2.2018 bude odpojená (pozn. súdu: zrejme mala na mysli odberné miesto) od elektrickej energie. Nebude si môcť v byte riadne svietiť, prať si oblečenie, variť pre seba ani svoje deti. Ich rodina nebude môcť vykonávať ďalšie bežné činnosti. Tým, že vlastník domu požiadal o prerušenie dodávky elektrickej energie je intenzita zásahu do jeho užívania (domu) veľká.
4. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil kópiu listu žalovaného v 2. rade zo dňa 23.1.2018 označeného ako odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny, a výpis z listu vlastníctva k označenému domu.
5. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 330 ods. 2 CSP, § 137 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 334 CSP, čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, § 489 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
6. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). 7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu nároku, a nie právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej požiadavke (záujmu). Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich - predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti a rozsahu). O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva, konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj dostatočne určitý a vykonateľný).
10. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení druhej strany, je a má byť úplné, keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav). Inými slovami konkrétne právo, ktorého ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia svojim návrhom domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).
11. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude, resp. by bol (v prípade, ak navrhovateľ nechce ďalej pokračovať v konaní vo veci samej) pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý, a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.
12. V danom prípade však žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných, a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti ním označených žalovaných (vrátane toho aby bolo zrejmé, prečo by to, z viacerých možných dodávateľov elektrickej energie, mali byť práve oni) prijímať od žalobcu pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu, a túto do označeného rodinného domu dodávať.
13. Žalobca pritom nie len že neuviedol a neosvedčil žiadne skutočnosti, prečo by spoločná povinnosť (bez uvedenia ďalších podrobností s ňou súvisiacich - týkajúcich sa najmä jej rozsahu, ceny a spôsobu splnenia), ktorá má byť premetom neodkladného opatrenia, mala smerovať práve voči označeným žalovaným (a to dokonca po neobmedzenú dobu), ale ani svoje oprávnenie užívať dom, v ktorom prerušenie dodávky elektriny má byť podľa jeho tvrdení intenzívnym zásahom do jeho užívania. Právo žalobcu voči žalovaným na neobmedzené a ani iné dodávanie elektrickej energie do označeného domu z ním uvedených skutočností teda nevyplýva.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a preto takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
15. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Doručeným návrhom súdu dňa 14.2.2018 žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, aby nebol spolu s rodinou odpojený od elektrickej energie. Žalovaní chceli žalobcu a jeho rodinu odpojiť od dodávky elektrickej energie z dôvodu, že už nie sú majiteľmi nehnuteľností. Pripravuje aj žalobu o určenie vlastníckeho práva.
16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
17. V danom prípade ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol záver súdu prvej inštancie , že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku , ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
18. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve ( nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti ním označených žalovaných ( vrátane toho, aby bolo zrejmé, prečo by to z viacerých možných dodávateľov elektrickej energie mali byť právne oni) , prijímať od žalobcu pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu a túto do označeného rodinného domu dodávať.
19. Žalobca ako to ďalej uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol a neosvedčil žiadne skutočnosti, prečo by spoločná povinnosť mala smerovať práve voči označeným žalovaným, ale ani svoje oprávnenie užívať dom , v ktorom prerušenie dodávky elektriny má byť podľa jeho tvrdení intenzívnym zásahom do jeho užívania.
20. Uvedený názor súdu prvej inštancie a z neho vyplývajúce závery považuje odvolací súd za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
21. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca spolu s návrhom súdu predložil ako dôkaz list žalovaného 1/ adresovaný žalobcovi zo dňa 23.1.2018 vo veci „ odstúpenie od Zmluvy o dodávke elektriny“. Predložením tohto dôkazu osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ bola uzatvorená Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy a medzi žalobcom a žalovaným 1/ Zmluva o združenej dodávke elektriny pre domácnosti č. XXXXXXX, ktorou bola realizovaná dodávka do odberného miesta.
22. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiada o znovupripojenie obydlia do distribučnej sústavy prevádzkovej žalovanými a riadnu dodávku elektrickej energie.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záverom, že žalobca neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve ( nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných.
24. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ako hodnotil dôkaz predložený žalobcom.
25. Obsahové náležitosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia určuje ust. § 234 ods. 2 CSP v spojení s ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
26. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
27. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
28. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. Po vrátení veci bude potrebné vyhodnotiť dôkaz predložený žalobcom a následne opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
30. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).