Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/242/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému E. B., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. M. G. K., Č. Q. Č.. XXX/X, o zaplatenie 6.160,15 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie zo dňa 23.02.2017 č.k. 7C/291/2016 - 31 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku, vo výroku o splatnosti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.969,38 eur s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 19,56 eura konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 29,08%.

2. Súd prvej inštancie o zmene účastníkov konania rozhodol v súlade s § 80 ods. 2, 3 C.s.p. v spojení s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka potom, ako žalobca písomným podaním zo dňa 01.12.2016 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania Zmluvou zo dňa 14.09.2016.

3. O merite veci súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.969,38 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku potom, ako zistil, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.12.2011 zmluvu o pôžičke, ktorou žalovanému poskytol pôžičku vo výške 5.689,45 eura a ktorú sa žalovaný zaviazal pravidelne uhrádzať v 96 mesačných splátkach po 149,37 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, priemernej RPMN 18,29 % a RPMN 32 % s tým, že celková výška pôžičky tak činila 14.339,52 eur. Žalovaný z tejto sumy uhradil sumu 1.710,07 eur. Po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že dojednané úroky z úveru medzi účastníkmi konania sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zo zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska: : <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) zverejnených pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 14.11.2011, kedy bola uzavretá zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov činila úroková sadzba 13,89%

ročne. Na základe zmluvy bola dojednaná ročná úroková sadzba medzi účastníkmi vo výške 32 % , čo je v zjavnom rozpore so zistenými zverejnenými priemernými úrokovými sadzbami poskytovanými bankami. Takáto výška dojednaných úrokov podľa názoru súdu prvej inštancie odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, preto právny úkon v tejto časti je potrebné považovať za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednaná výška úrokov totiž presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009.

4. Nakoľko úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, takéto dojednanie podľa názoru súdu prvej inštancie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a táto neplatnosť spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5. Pokiaľ bol teda na základe zmluvy žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.689,45 eur a z tejto sumy uhradil žalovaný žalobcovi sumu 1.720,07 eur, zostáva z tejto istiny žalovanému uhradiť sumu 3.969,38 eur.

6. Spolu s istinou súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vychádzajúc z § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

7. Žalobu v časti o zaplatenie 19,56 eur súd prvej inštancie zastavil s poukazom na § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. potom, ako žalobca vzal konanie v časti o zaplatenie tejto sumy späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

8. V zostávajúcej časti z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, keď z uplatnenej istiny vo výške 6.150,59 eur mu súd priznal sumu 3.969,38 eur. V časti o zaplatenie 2.181,21 eur súd žalobu zamietol. Preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 29,08 % (úspech žalobcu 64,54 % - úspech žalovaného 35,46 %).

10. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku voči zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, keď dospel k záveru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN, ktoré tvorí 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol len zmluvný úrok. Priemerná hodnota RPMN v tom čase činila 18,29 %. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných prípadoch, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva, pričom podľa názoru žalobcu v danom prípade dojednaná odplata neprevyšuje obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu v obdobných prípadoch, preto nebolo namieste použiť ust. § 3 ods. 1 na daný prípad. Dojednaná odplata v úverovej zmluve nepresahuje 2 x vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných informáciách o údajoch novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 30.09.2011 vo výške 20,30 %. Je teda priemerná a v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

11. Proti rozsudku a to len voči jeho splatnosti v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil splatnosť prisúdenej istiny tak, že ho zaviaže túto uhradiť v splátkach po 10,- eur mesačne. Uviedol, že v súčasnosti poberá len 60,- eur a z toho mu zostane len 55,- eur. Z tejto sumy nie je schopný uhradiť dlh tak, ako bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného nie sú opodstatnené.

13. Rozsudok je vo výroku v zamietajúcej časti a o splatnosti prisúdenej istiny vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých zložil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú opodstatnené.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v zamietajúcej časti a o splatnosti prisúdenej istiny, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Súd prvej inštancie založil svoj názor na záver o tom, že danú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezúročnú na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o úrokoch medzi stranami sporu. Preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi (len) poskytnutú pôžičku vo výške 5.689,45 eur, z ktorej odrátal sumu 1.720,07 eur, ktorú doposiaľ žalovaný uhradil žalobcovi. Uzavrel tak, že žalovanému zostáva doplatiť žalobcovi sumu 3.969,38 eur. Z týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

17. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného úroku 32 % ročne, ktorý uplatňoval žalobca voči žalovanému, nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom.

20. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zamerané na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedenú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a ktorú aplikoval aj súd prvej inštancie, bolo preto potrebné použiť aj v prejednávanej veci.

21. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru 32 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka je totiž aplikovateľné aj na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku.

22. Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci pre účely posúdenia primeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo potrebné vychádzať z údaja o RPMN, nemožno považovať za opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž v danej veci skúmal primeranosť dojednaného úroku, nie tzv. odplatu a ani dojednanú výšku RPMN.

23. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť prisúdenú istinu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže v danej veci neboli zistené také dôvody, ktoré by opodstatňovali uhradiť v splátkach.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcej časti, v splatnosti pohľadávky vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca ani žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).