Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_16C-54-2017.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Subarea
16C/54/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v F., S. námestie 1, F., proti žalovanému: Televízia JOJ - spravodajstvo Krimi Novín, žalovaný ďalej bližšie neoznačený, o podanie trestného oznámenia a ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu z a s t a v u j e.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti podaného trestného oznámenia žalobcu p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.
Vo zvyšku súd podanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 v spojení s doplnením podania doručeným súdu dňa 26.04.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného označeného ako TV JOJ - spravodajstvo Krimi novín na zaplatenie finančného odškodnenia vo výške 20.000,- eur. V podaniach žalobca uvádzal, že žiada o začatie trestného stíhania žalovaného za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy a tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.000,- eur pre porušenie ochrany žalobcovej osobnosti. Poukázal na to, že začiatkom mesiaca apríl 2017 bol žalobca zverejnený v Krimi novinách bez jeho súhlasu, bola tam zverejnená jeho podobizeň a aj jeho iniciálky. TV JOJ odvysielala jeho prípad v súvislosti so spáchaním trestného činu krádeže, celý bol na kamerovom zázname bez pásky na očiach. V dôsledku odvysielania tejto relácie so žalobcom prerušili kontakt jeho blízki, on utrpel psychickú ujmu a boli porušené jeho práva, a preto žiada o odškodnenie.
2. Z obsahu podania žalobcu a jeho doplnenia vyplýva, že žalobca podáva jednak trestné oznámenie, keďže má podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu a tiež jeho podanie by mohlo byť žalobou, ktorou sa žalobca domáha nárokov z titulu porušenia práva na ochranu osobnosti.
3. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP), Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
4. Podľa § 10 ods. 1 CSP, Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
6. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
7. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.
8. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
9. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci súdu konať o trestnom oznámení žalobcu. Z podania žalobcu totiž vyplýva, že ide aj o trestné oznámenie, keďže má podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Nakoľko však preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o týchto otázkach.
10. V ďalšej časti, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom porušenia jeho práva na ochranu osobnosti, ide o podanie, ktoré by podľa svojho obsahu bolo žalobou, ktorá spadá do právomoci súdu. Táto žaloba však nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti na to, aby súd mohol konštatovať, že žaloba je úplná, nakoľko v žalobe nie je označený riadne, úplne a nezameniteľne žalovaný tak, aby sa dal subjekt, ktorý ma na strane žalovaného vystupovať, identifikovať. Z tohto dôvodu súd žalovaného uznesením č.k. 16C/54/2017-21 zo dňa 11.04.2018 vyzval, aby doplnil svoje podanie o.i. i tým, že jednoznačne označí žalovaného, teda toho, proti komu žaloba smeruje, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania. Súd súčasne žalobcu poučil, že :
- ak má byť žalovaným fyzická osoba, je potrebné ju označiť menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
- ak má byť žalovaným právnická osoba, je potrebné ju označiť názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené,
- ak má byť žalovaným štát, je potrebné ho označiť uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná,
- ak má byť žalovaným štátny orgán, je potrebné ho označiť uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
11. V žalobe totiž žalobca označil žalovaného ako "Televízia JOJ". Uznesenie žalobca prevzal dňa 17.04.2018, pričom podaním doručeným súdu dňa 26.04.2018 žalobca doplnil svoje podanie a uviedol, že žalobu smeruje proti "Televízii JOJ - spravodajstvo Krimi novín".
12. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
13. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
14. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
15. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
16. Ani po doplnení podania zo dňa 26.04.20118 však nie je možné žalovaného jednoznačne a nezameniteľne identifikovať ako konkrétny subjekt, keďže žalobca neoznačil žalovaného v súlade s poučením, ktoré súd uviedol v uznesení zo dňa 11.04.2018. Javí sa, že by žalovaným mohla byť právnická osoba, pričom v takomto prípade musí byť táto povinne označená presným názvom (vrátane právnej formy), sídlom a identifikačným číslom. Bez toho, aby žalobca označil žalovaného v súlade s poučením súdu, nie je možné ani zistiť, či subjekt, ktorý žalobca mienil žalovať, je subjektom, ktorý existuje a má procesnú subjektivitu (keďže sa žalovaný z dôvodu jeho neúplnej a nejasnej identifikácie nedá jednoznačne určiť, súd neskúmal, či takto označený subjekt procesnú subjektivitu má alebo nemá, pretože túto skutočnosť je možné posudzovať iba u takého subjektu, ktorý je riadne, úplne a nezameniteľne označený). Riadne označenie žalovaného pritom je povinnou náležitosťou žaloby, pretože z nej musí jasne vyplývať, kto má byť stranou sporu a komu má byť uložená žalovaná povinnosť. Súd totiž nemôže konať s niekým iným a ukladať povinnosti niekomu inému, než tomu, koho žalobca mienil žalovať. Rovnako tak nie je povinnosťou súdu dopĺňať, opravovať alebo upravovať nesprávne alebo neúplné označenie sporových strán, keďže toto je v záujme a v dispozícii žalobcu, ktorý keď sa na súde mieni domáhať svojich práv, je zodpovedný za to, že žalovaného riadne identifikuje.
17. Súd preto konštatuje, že pokiaľ absentuje vyššie uvedená náležitosť podania, a síce riadne, úplné a jednoznačné označenie žalovaného, nemožno podanie žalobcu považovať za žalobu so všetkými zákonnými náležitosťami v zmysle vyššie citovaných ustanovení, o ktorej žalobe by súd mohol konať. Podľa názoru súdu vyššie popísaný nedostatok podania je takým nedostatkom, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, a preto súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, že podanie žalobcu vo zvyšku (teda vo zvyšku nad rámec podaného trestného oznámenia) zo dňa 18.10.2017 doručené tunajšiemu súdu dňa 23.10.2017 v znení jeho doplnenia doručeného dňa 27.02.2018 a 26.04.2018 odmietol.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V časti podaného trestného oznámenia, v ktorej súd konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu, procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, pretože tento podal trestné oznámenie na súd, v ktorého právomoci prešetrovanie trestných oznámení nie je. Preto by bol žalobca povinný žalovanému nahradiť trovy zastavenej časti konania. Čo sa týka náhrady trov konania v odmietnutej časti súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania odmietnutej časti rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie. Táto strana - v tomto prípade žalobca by bol preto povinný nahradiť žalovanému trovy konania aj v časti, v ktorej súd podanie odmietol. Treba však uviesť, že doposiaľ žalovaný nebol riadne označený tak, aby ho bolo možné jednoznačne identifikovať. Preto takémuto doposiaľ v konaní nejednoznačne označenému žalovanému nemožno z týchto dôvodov
priznať právo na náhradu trov konania, nie je totiž určiteľné, kto by mal právo na náhradu trov voči žalobcovi. Vzhľadom na to súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.