Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_9CoPr-6-2017.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: K.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N.N. J. I., D..S..Š. XX/XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: Gymnázium Javorová 16, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 5, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.3.2017 č.k. 4CPr 2/2015-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zastavil konanie v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá aj naďalej. Určil, že výpoveď z pracovného pomeru, daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa 23.7.2015, je neplatná. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 100%. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Danice Holkovej 100% náhrady konania do 3 dní od ich vyčíslenia súdom.
2. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia, že pracovný pomer trvá aj naďalej na základe čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti žalobkyňou. Určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa 23.7.2005 je neplatná na základe aplikácie článku 1,2,9, § 13 ods. 3, § 14,15, § 36, § 38, § 61, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/,b/, § 74 ods. 1, § 77 a § 79 Zákonníka práce, keď konštatoval, že výpoveď preukázateľne nebola žalobkyni doručená predpísaným zákonným spôsobom do vlastných rúk, čo má v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce za následok, jej neplatnosť.
3. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni priznal 100%-nú náhradu trov konania, nakoľko mala v konaní plný úspech.
4. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na § 4 ods.2 písm. d/ zák.č. 71/992 Zb. v platnom znení.
5. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že prizná
žalobkyni 50%-nú náhradu trov konania alebo aby rozhodnutie v napadnutom výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne rozhodol o trovách konania, pokiaľ priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania vzhľadom na samotný priebeh konania a uznanie neplatnosti výpovede žalovanou. Žalovaná písomným podaním zo dňa 22.1.2016 avízovala, že si uvedomila vadu, týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou v časti, ktorá sa týka doručovania listiny zakladajúcej skončenie pracovného pomeru. Na mimosúdnom rokovaní právnych zástupcov dňa 29.1.2016 došlo k zhode na oboch stranách v tom, že výpoveď z pracovného pomeru nie je platná z dôvodu, že jej podstatnou náležitosťou je doručenie výpovede do vlastných rúk. Žalobkyni nepostačovalo uznanie neplatnosti výpovede žalovanou, ale účelovo, bez akéhokoľvek právneho dôvodu trvala na žalobe, čo spôsobilo neúmerné predĺženie sporového konania a rast trov konania. Súd prvej inštancie, či už z dôvodu merita konania, resp. z dôvodu procesnej ekonómie po uznaní neplatnosti výpovede zo strany žalovanej, nemal dôvod riešiť iné otázky ako tú, či výpoveď je platná, alebo neplatná, čoho dôkazom je aj rozsudok v napadnutej časti. Žalovaná pritom už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2016 súdu avízovala, že bude namietať priznanie trov konania, ktoré vzniknú žalobkyni od mesiaca február 2016, kedy mohlo dôjsť k mimosúdnej dohode. Správaním sa žalobkyne na prvom pojednávaní dňa 26.5.2016 bolo zamedzené vo veci meritórne rozhodnúť, preto všetky ostatné trovy vzniknuté na strane žalobkyne je potrebné považovať za neúčelné, zbytočné a nedôvodné. Zo strany žalobkyne cez jej právnu zástupkyňu boli vykonané viaceré úkony právnej služby, ktoré nemožno považovať za účelné.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny. Je pravdou, že prebehli viaceré mimosúdne stretnutia medzi stranami sporu, avšak žalovaná aj napriek tomu, že uznala neplatnosť výpovede, žiadnym spôsobom nevyvinula činnosť smerujúcu k tomu, aby ju naďalej zamestnávala. Mimosúdne stretnutia neboli úspešné a bolo potrebné, aby sa vo veci konalo. Je pravdou, že na prvom pojednávaní právny zástupca žalovanej priznal, že výpoveď je neplatná, ale na otázku sudkyne, či existuje rozhodnutie o zrušení výpovede, alebo iný prejav žalovanej v tomto smere právny zástupca uviedol, že takéto rozhodnutie neexistuje. Pri osobnom stretnutí právnych zástupcov dňa 16.6.2016 žalobkyňa navrhla, aby sa pracovný pomer medzi stranami sporu ukončil dohodou, čo však žalovaná odmietla.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
8. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom výroku o trovách konania strán sporu vecne správne, preto odvolací súd tento výrok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
9. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danej žalobkyni zo strany žalovanej listom zo dňa 23.4.2015, pričom žalobe bolo vyhovené a výpoveď bola určená súdom za neplatnú.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. preto úspešnej žalobkyni patrí plná náhrada trov konania voči žalovanej, ktorá v konaní úspech nemala.
11. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody ani pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni aplikáciou § 257 C.s.p..
12. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.
14. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.
15. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody v zmysle vyššie cit. ust. § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Jedným z dôvodov pre aplikáciu spomínaného zákonného ustanovenia § 257 C.s.p. sú aj okolností samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na priebeh konania a uznanie neplatnosti výpovede žalovanou v priebehu konania, podľa názoru odvolacieho súdu nejde o také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania v prospech žalovanej.
16. Príčinou vzniku sporu v danom prípade bolo neplatné rozviazanie pracovného pomeru zo strany žalovanej, ktorá skutočnosť viedla žalobkyňu k podaniu žaloby, pričom žalobkyňa bola v konaní úspešnou. Nemožno preto vytknúť žalobkyni, že uplatňovala nárok súdnou cestou, keďže výsledky konania pred súdom vyústili v záver o opodstatnenosti žaloby. Je zrejmé, že medzi stranami sporu prebehli viaceré mimosúdne rokovania, ktoré však boli neúspešné, nakoľko na ich základe nedošlo k urovnaniu sporných nárokov medzi stranami sporu. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že v priebehu konania uznala neplatnosť výpovede z dôvodu jej chybného doručenia žalovanej, je potrebné predovšetkým poukázať na tú podstatnú skutočnosť, že žalovaná na pojednávaní dňa 26.5.2016 cestou svojej právnej zástupkyne navrhla žalobu zamietnuť. Vzhľadom na tento postoj žalovanej, ktorá navrhla žalobu zamietnuť, ktorá skutočnosť viedla v pokračovanie sporu súdnou cestou, možno námietky žalovanej o uznaní dôvodov neplatnosti výpovede považovať za neopodstatnené. Za situácie, že žalovaná navrhla žalobu zamietnuť totiž neostávalo súdu iné len vec prejednať a meritórne rozhodnúť.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za vecne správne, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).