Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/56/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: C.. C.Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, XXX XX R. R., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, Ul. 9. mája č. 1, 978 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti záverov hodnotenia za rok 2020, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti záverov hodnotenia bezprostredne nadriadeným za rok 2020 a žiadal, aby správny súd hodnotenie bezprostredne nadriadeným za rok 2020 č. p.: ORPZ-BB-OKP-457-014/2021, voči príslušníkovi PZ C.. C.Z. - žalobcovi za rok 2020 zrušil v celom rozsahu. K správnej žalobe žalobca doložil Záznam o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia zo dňa 26.02.2021, žiadosť žalobcu o preskúmanie hodnotenia komisiou zo dňa 03.03.2021 a zápis zo zasadnutia komisie zriadenej z dôvodu preskúmania hodnotenia žalobcu č. KRPZ-BB- OKP-965-001/2021 zo dňa 12.05.2021.

2. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, predtým ako sa vyjadril k žalobcom predneseným žalobným námietkam, poukázal na čl. 1 ods. 2, čl. 6 a 8 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej aj len „“) a ďalej na bod 2 ods. 2, 3 Metodiky o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru, ktorá tvorí prílohu pokynu Prezídia Policajného zboru č. 34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej aj len „pokyn č. 34/2017“). Žalovaný uviedol, že hodnotenie, ktoré nadriadený vykonáva v súlade s nariadením č. 21/2017, je len podkladom bezprostredne nadriadeného pre skvalitnenie práce, čo vyplýva aj z citovaného bodu 2 ods. 2.3 pokynu č. 34/2017. Týmto hodnotením sa nezasahuje do vecí služobného pomeru hodnoteného policajta, aj keď je jedným z podkladov pre rozhodovanie v týchto veciach podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“). Hodnotenie neukladá hodnotenému policajtovi sankcie, nemení služobný pomer, nezasahuje do vecí služobného pomeru príslušníka PZ a bezprostredne nadriadený môže podľa nariadenia č. 21/2017 uložiť podriadenému policajtovi úlohy, ktoré sú však ukladané na skvalitnenie výkonu štátnej služby hodnoteného policajta. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 7 ods. 3 nariadenia č. 21/2017, v zmysle ktorého ak hodnotený policajt nesúhlasí s hodnotením, môže najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia záznamu o hodnotení písomne s odôvodnením požiadať bezprostredne nariadeného o preskúmanie hodnotenia komisiou, čo sa stalo aj v prejednávanej veci a hodnotenie žalobcu bolo preskúmané komisiou, ktorá bola zriadená riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Žalovaný

uviedol, že ani vyjadrenie komisie nemá formu rozhodnutia, opatrenia, nie je nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy. Takýmto vyjadrením komisia buď potvrdí stanovisko nadriadeného alebo bodové ohodnotenie zmení, pričom do komisie je menovaný aj člen odborového zväzu Polície SR. Podľa žalovaného hodnotenie vykonávané podľa nariadenia č. 21/2017 je nástrojom riadiacej práce nadriadeného, ktorým má zabezpečiť zvýšenie kvality a efektívnosti činnosti celého Policajného zboru. Toto hodnotenie sa vykonáva s cieľom prijímať opatrenia slúžiace na skvalitnenie štátnej služby jednotlivca, kolektívu, útvaru a v konečnom dôsledku aj celého Policajného zboru. Od hodnotenia jednotlivcov závisí hodnotenie celých útvarov. Hodnotenie nemá formu rozhodnutia, opatrenia, nejde nečinnosť ani iný faktický zásah do veci služobného pomeru hodnoteného policajta, preto podľa názoru žalovaného hodnotenie policajta vykonávané podľa nariadenia č. 21/2017 nie je preskúmateľné správnym súdom.

3. V replike žalobca vo vzťahu k prípustnosti súdneho prieskumu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o nepreskúmateľnosti hodnotenia. Poukázal na a SR. Ďalej uviedol, že a pokyn č. 34/2017 ako podzákonné právne normy a akty riadenia príslušníka Policajného zboru vo veciach služobno-právnych musia byť ako akty s menšou právnou silou v súlade so zákonom a nesmú mu odporovať. Podľa žalobcu spôsob vyjadrovania obsiahnutý v hodnotení za rok 2020 preukázateľne zasahuje do výkonu služby príslušníka PZ. Vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že hodnotenie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože podľa názoru žalobcu spôsob vyjadrovania v hodnotení nie je objektívny, je urážlivý a dehonestujúci, a závery, ktoré sú v ňom prezentované, poškodzujú meno žalobcu, znevažujú ho a poškodzujú jeho odbornosť pri výkone služobných povinností.

4. V duplike žalovaný vo vzťahu k otázke prípustnosti súdneho prieskumu poukázal na ust. a a zopakoval, že hodnotenie vykonávané podľa nariadenia č. 21/2017 nie je hodnotením podľa , ale je nástrojom riadiacej práce nadriadeného, ktorým má zabezpečiť zvýšenie kvality a efektívnosti činnosti Policajného zboru. Podľa je nadriadený povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nadriadený je povinný hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, čiže vykonávať bežné hodnotenie práce policajta po vlastnej línii, ako aj vykonávať hodnotenie výkonu štátnej služby podľa nariadenia č. 21/2017. Nejde o služobné hodnotenie podľa ale o hodnotenie výkonu štátnej služby podľa nariadenia č. 21/2017, ktoré sa vykonáva pre skvalitnenie výkonu štátnej služby a zameriava sa hlavne na svedomité plnenie úloh. má organizačnú povahu.

5. Správny súd predtým ako pristúpil k meritórnemu prieskumu, zaoberal sa skúmaním procesných podmienok konania, medzi ktoré patrí aj prípustnosť súdneho prieskumu. Správny súd dospel k záveru, že závery - záznam hodnotenia za rok 2020, ktoré žiadal žalobca preskúmať správnou žalobou, nemožno preskúmať v konaní pred správnym súdom pre nespôsobilosť súdneho prieskumu, preto správnu žalobu žalobcu podľa (ďalej lej „SSP“) odmietol.

6. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , a ; Na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,

b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa ; Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2017; Toto nariadenie upravuje spôsob, rozsah a stupne hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“) v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru, Krajského riaditeľstva Policajného zboru alebo Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „hodnotenie“).

11. Podľa čl.1 ods. 2 nariadenia č. 21/2017; Hodnotením na účely tohto nariadenia je súbor opatrení a činností, ktoré sú predmetom hodnotenia policajta podľa článku 3. Hodnotenia vykonané od posledného služobného hodnotenia sú podkladom na vykonanie služobného hodnotenia podľa osobitného predpisu ( o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov).

12. Podľa čl.1 ods. 3 nariadenia č. 21/2017; Obdobie rozhodujúce pre vykonanie hodnotenia podľa tohto nariadenia je predchádzajúci kalendárny rok.

13. Podľa čl. 1 ods. 4 nariadenia č. 21/2017; Hodnotenie sa vzťahuje na policajta, ktorý v hodnotenom období vykonával štátnu službu súhrnne najmenej 6 mesiacov.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 21/2017; Hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený policajta podľa služobného zaradenia, popisu služobnej činnosti a uložených úloh.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 21/2017; Predmetom hodnotenia je výkon štátnej služby policajta, dodržiavanie služobnej disciplíny a znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, informácií potrebných na riadny výkon štátnej služby, s ktorými bol policajt riadne oboznámený ( ).

16. Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 21/2017; Výkon štátnej služby policajta sa hodnotí spravidla cez merateľné kritériá, ktoré pripravuje bezprostredne nadriadený s vyššími nadriadenými na základe dosahovanej a) kvantity, kvality a včasnosti výkonu štátnej služby - 70 % z celkového hodnotenia, b) samostatnosti a iniciatívy pri výkone štátnej služby - 10 % z celkového hodnotenia.

17. Podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia č. 21/2017; O stanovených merateľných kritériách hodnotenia oboznámi bezprostredne nadriadený policajta na začiatku hodnoteného obdobia v dostatočnej miere a náležite mu ich vysvetlí.

18. Podľa čl. 3 ods. 4 nariadenia č. 21/2017; Služobná disciplína sa hodnotí na základe plnenia povinností ustanovených SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, internými predpismi a príkazmi nadriadeného - 10 % z celkového hodnotenia.

19. Podľa čl. 3 ods. 5 nariadenia č. 21/2017; Znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a informácií potrebných na riadny výkon štátnej služby sa overujú písomným testom, ktorý pripravuje pre vybrané služby Policajného zboru organizačná zložka prezídia, v gescii ktorej je príslušná služba Policajného boru; bezprostredne nadriadený môže s prihliadnutím na špecifiká výkonu služby vypracovať vlastné testy - 10 % z celkového hodnotenia.

20. Podľa čl. 3 ods. 6 nariadenia č. 21/2017; Bezprostredne nadriadený hodnotí policajta slovne; slovné hodnotenie uvedie v zázname o hodnotení.

21. Podľa čl. 3 ods. 7 nariadenia č. 21/2017; Bezprostredne nadriadený vedie evidenciu podkladov k hodnoteniu v písomnej podobe alebo v elektronickej podobe.

22. Podľa čl. 5 nariadenia č. 21/2017; Určujú sa tieto stupne hodnotenia a) A - 90 a viac percent - výborne, b) B - 77 až 89 % - veľmi dobre, c) C - 64 až 76 % - dobre, d) D - 51 až 63 % - dostatočne, e) E - 40 až 50 % - uspokojivo, f) FX - 39 a menej percent - neuspokojivo.

23. Podľa čl. 6 nariadenia č. 21/2017; Výsledky hodnotenia a dĺžka skutočného výkonu štátnej služby v hodnotenom období sú jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru hodnoteného policajta podľa osobitných predpisov (napr. , a , nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2017 o zásadách kariérneho postupu príslušníka Policajného zboru v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 42/2017).

24. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 21/2017; Písomný záznam o hodnotení vypracováva bezprostredne nadriadený.

25. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 21/2017; Hodnotený policajt je oprávnený písomne sa vyjadriť k hodnoteniu na zázname o hodnotení.

26. Podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia č. 21/2017; Policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením, môže najneskôr do 3 pracovných dní od prevzatia záznamu o hodnotení písomne s odôvodnením požiadať bezprostredne nadriadeného o preskúmanie hodnotenia komisiou. Bezprostredne nadriadený bezodkladne odstúpi žiadosť o preskúmanie hodnotenia tomu, kto vymenúva komisiu.

27. Podľa čl. 7 ods. 4 nariadenia č. 21/2017; Komisiu vymenúva najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti o preskúmanie hodnotenia v pôsobnosti a) prezídia prezident Policajného zboru, b) krajského riaditeľstva Policajného zboru riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.

28. Podľa čl. 7 ods. 10 nariadenia č. 21/2017; Hodnotenie sa stáva záväzným a konečným a) ak policajt súhlasí s hodnotením, b) ak nepožiadal o jeho preskúmanie, c) po prijatí záveru komisie, d) ak policajt požiadal o jeho preskúmanie po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 3.

29. Podľa čl. 7 ods. 11 nariadenia č. 21/2017; Bezprostredne nadriadený po ukončení hodnotenia alebo po preskúmaní hodnotenia oboznámi spoločne všetkých policajtov s hodnotením na útvare tak, že im oznámi dosiahnutý stupeň a počet dosiahnutých percent každého policajta.

30. Podľa čl. 7 ods. 12 nariadenia č. 21/2017; Záznam o hodnotení sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch. Rovnopis záznamu o hodnotení sa po vyjadrení policajta podľa odseku 2 a) zakladá do osobného spisu a slúži ako podklad na vykonanie služobného hodnotenia podľa osobitného predpisu ( ), b) doručuje policajtovi prostredníctvom bezprostredne nadriadeného.

31. Podľa čl. 1 pokynu č. 34/2017; Tento pokyn upravuje podrobnosti hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“).

32. Podľa čl. 2 pokynu č. 34/2017; V prílohe sa vydáva Metodika o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru.

33. Podľa bodu 1, 1.1. Metodiky o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru; Hodnotenie príslušníka Policajného zboru podľa interného predpisu (nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru) vykonáva bezprostredne nadriadený; pri hodnotení kladie dôraz na odlíšenie objektívnych a subjektívnych skutočností, ktoré podmieňujú hodnotenie výkonu štátnej služby tak, aby sa naplnili očakávané požiadavky z hľadiska kvantity, kvality a včasnosti výkonu štátnej služby a samostatnosti a iniciatívy pri výkone štátnej služby.

34. Podľa bodu 2, 2.1. Metodiky o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru; Hodnotenie policajta je súbor opatrení a činností, ktoré upravuje interný predpis (čl. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017). Hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený podľa služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti policajta. Hodnotenia vykonané od posledného vykonateľného služobného hodnotenia sú podkladom na vykonanie služobného hodnotenia podľa osobitného predpisu ( ).

35. Podľa bodu 2, 2.3. Metodiky o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru; Hodnotenie sa vykonáva s cieľom skvalitnenia výkonu štátnej služby a poskytuje priestor pre vzájomný dialóg medzi bezprostredne nadriadeným a policajtom. Je nástrojom na dosahovanie lepších výsledkov a zameriava sa hlavne na svedomité plnenie úloh, ktoré sú policajtovi uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených , ak bol s nimi policajt riadne oboznámený, na riadne a včasné vykonanie štátnej služby, zvyšovanie si odborných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej služby a prehlbovanie si kvalifikácie.

36. Podľa ; (1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. (2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. (3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. (4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. (5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. (6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, c) zrušené od 1.1.2008.

37. Podľa ; (1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

38. Podľa ; (1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením. (2) Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

39. Služobné hodnotenie policajtov je predmetom úpravy v ust. až . V zmysle je služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. Toto hodnotenie sa v priebehu štátnej služby vykonáva podľa najmenej raz za 5 rokov alebo v prípade, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. V zmysle sa toto hodnotenie vykoná vždy pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. V záveroch tohto služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je spôsobilý na zaradenie do štátnej služby, nespôsobilý na zaradenie do štátnej služby, spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Tieto závery sa uvádzajú v zmysle požiadavky stanovenej v Služobné hodnotenie vykonáva podľa bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň 6 mesiacov a toto hodnotenie schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. V prípade, ak by bezprostredne nadriadený nepoznal policajta z jeho činnosti aspoň 6 mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie ( ). Bezprostredne nadriadený je povinný v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia umožniť policajtovi vyjadriť sa k jeho obsahu, vrátane navrhovaných záverov a úloh, a policajt je oprávnený podať k návrhu služobného hodnotenia písomné pripomienky alebo námietky v lehote určenej bezprostredne nadriadeným. Bezprostredne nadriadený môže týmto námietkam vyhovieť, alebo ak im nevyhovie, predloží ich spolu so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (ak služobné hodnotenie spracováva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhotovenie pripomienok alebo námietok návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska). Podľa bezprostredne nadriadený je povinný bezodkladne policajta oboznámiť so schváleným služobným hodnotením a zároveň ho poučiť o možnosti podať proti tomuto schválenému služobnému hodnoteniu odvolanie ( ). O odvolaní v zmysle rozhoduje najbližší nadriadený. Takéto hodnotenie je potom spôsobilým predmetom súdneho prieskumu ako individuálny správny akt

- rozhodnutie, o čom svedčí aj judikatúra súdov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2021, sp. zn. zo dňa 30.06.2021, sp. zn. zo dňa 28.02.2019).

40. V prejednávanej veci žalobca žiadal preskúmať zákonnosť záverov hodnotenia bezprostredne nadriadeným za rok 2020 a žiadal hodnotenie bezprostredne nadriadeným za rok 2020 č. p.: ORPZ-BB- OKP-457-014/2021 zrušiť. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, správnej žaloby, jej príloh a vyjadrenia žalovaného správny súd zistil, že v prejednávanej veci nejde o služobné hodnotenie, ktoré by bolo vypracované podľa a nasledujúcich Ide o hodnotenie výkonu štátnej služby, ktoré vypracoval bezprostredne nadriadený žalobcu (žalobca je policajtom zaradeným na Okresnom riaditeľstve PZ Banská Bystrica) podľa interného predpisu, a to nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 21/2017, ktorým sa realizuje riadenie, organizácia, kontrola a hodnotenie výkonu štátnej služby podriadených policajtov. Toto hodnotenie nemá povahu rozhodnutia na rozdiel od služobného

hodnotenia vydaného podľa , proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom rozhoduje príslušný odvolací orgán. Takéto hodnotenie nenapĺňa ani kritériá, ktorými je definované v opatrenie ako individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, pričom administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov ( ). Ide o hodnotenie výkonu štátnej služby, ktoré sa vykonáva za kalendárny rok a je výsledkom priebežného hodnotenia policajta nadriadeným v priebehu celého obdobia, za ktoré je policajt hodnotený. V zmysle čl. 6 nariadenia č. 21/2017 sú výsledky hodnotenia a dĺžka skutočného výkonu štátnej služby v hodnotenom období jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru hodnoteného policajta podľa osobitných predpisov, pričom v tomto ustanovení nariadenie odkazuje napr. , a a na nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2017 o zásadách kariérneho postupu príslušníka Policajného zboru v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 42/2017. Pritom ustanovenie upravuje nároky na disciplinárne odmeny, ust. upravuje podmienky možného vzniku nároku na osobitný príplatok a ust. upravuje podmienky, za ktorých možno policajtovi priznať odmenu. V zmysle čl. 7 ods. 12 nariadenia č. 21/2017 sa takéto hodnotenie, resp. záznam o hodnotení zakladá do osobného spisu policajta a slúži ako podklad na vykonanie služobného hodnotenia podľa osobitného predpisu, pričom v tomto ustanovení odkazuje na ust. , v zmysle ktorého sa v priebehu štátnej služby služobné hodnotenie policajta vykoná najmenej raz za 5 rokov a v prípade, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Z týchto ustanovení nariadenia vyplýva, že hodnotenie výkonu štátnej služby je jedným z podkladov pre vypracovanie služobného hodnotenia, ktoré samotné je už preskúmateľné na základe všeobecnej správnej žaloby, nakoľko má podobu individuálneho správneho aktu.

41. Hodnotenie výkonu štátnej služby realizované nadriadeným v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 nezasahuje priamo do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu vo veciach služobného pomeru a ani sa ich nedotýka. Z relevantných podzákonných právnych predpisov je zrejmé, že účelom takéhoto hodnotenia je zabezpečiť skvalitnenie výkonu štátnej služby a poskytnúť priestor pre komunikáciu nadriadených a policajtov za účelom zabezpečenia dosahovania lepších výsledkov a plnenia úloh, ktoré policajtom vyplývajú z SR, ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, z nariadení, pokynov a rozkazov, s ktorými boli oboznámení. Z podzákonných predpisov vyplýva, že takéto hodnotenie má zabezpečiť na jednej strane kontrolu a plnenie úloh Policajného zboru, zabezpečiť vhodnú organizáciu práce - výkon štátnej služby, ale zároveň má zabezpečiť, aby boli priznané benefity (napr. odmena) za plnenie služobných úloh alebo naopak, aby sa policajt dozvedel aj o prípadných nedostatkoch, ktoré sú mu vytýkané a aby mal priestor na ich odstránenie. Aj z uložených úloh, ktoré sú súčasťou hodnotenia, ktoré žalobca žiadal preskúmať, je zrejmé, že v týchto uložených úlohách neboli uložené také povinnosti, resp. neboli realizované také opatrenia, ktoré by zasahovali do služobného pomeru žalobcu napr. vo vzťahu k nároku na služobný plat, príplatok a pod., ale boli uložené také úlohy, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov a nápravu v plnení služobných povinností policajta. Z úloh uložených v hodnotení, ktoré žalobca žiadal preskúmať, vyplýva, že majú organizačnú a poriadkovú povahu. Aj keď je v záveroch hodnotenia konštatované aký stupeň hodnotenia žalobca dosiahol, toto hodnotenie samo o sebe nemá za následok zmenu v služobnom pomere žalobcu a nie je základným a východzím podkladom, na základe ktorého by mohli by realizované zmeny v služobnom pomere žalobcu, pretože je podkladom služobného hodnotenia vypracovaného podľa a nasl. , ktoré je práve základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru a ktoré obsahuje aj pre policajta podstatný hodnotiaci záver týkajúci sa spôsobilosti vykonávať štátnu službu, a toto služobné hodnotenie, vypracované podľa je preskúmateľné na základe všeobecne podanej správnej žaloby správnym súdom.

42. Správny súd dospel k záveru, že hodnotenie, ktoré žalobca žiadal preskúmať, ktoré je výsledkom hodnotenia výkonu štátnej služby policajta v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 21/2017 a naň nadväzujúcich interných predpisov, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nemá povahu individuálneho správneho aktu a nie je preskúmateľné správnym súdom na základe podanej všeobecnej

správnej žaloby ako rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu podľa odmietol.

43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil dôvody pre rozhodovanie o trovách konania v zmysle , teda nezistil, že by niektorí z účastníkov konania procesne zavinil odmietnutie žaloby, čo by mohlo byť dôvodom pre priznanie trov konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nadobudne právoplatnosť doručením ( ). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia ( , a , a contr., , ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.