Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-235-2017.pdf
PDF · 109.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/235/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúp. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, P.O. BOX 205 proti žalovanému A. M., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. XXX, X. K. v konaní o zaplatenie 1 630,35 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 332,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo výške 301,90 Eur s prísl. z a s t a v u j e .
III. Súd žalobu čo do sumy prevyšujúcej 332,51 Eur s prísl. z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava sa podaným návrhom domáhala prisúdenia sumy 1 630,35 Eur v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Poukázala na to, že medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 31.05.2013 uzatvorená zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 600,- Eur a bola povinná žalobkyni platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- Eur. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Dlžný zostatok je celkovo debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobkyne. Pred odstúpením na vymáhanie žalobkyňa vystavila ku dňu 14.07.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 30.06.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 630,35 Eur.
2. Podaním zo dňa 05.10.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.10.2017, predložil právny zástupca žalobkyne návrh na zmenu strany sporu na strane žalobkyne. Poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Bratislava ako postupníkom bola pohľadávka žalobkyne ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá je predmetom sporu, ku dňu 20.09.2017 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkovi. Preto žiadal, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania.
3. Uznesením č.k. 21Csp/235/2017-39 zo dňa 19.10.2017 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobkyne tak, že z konania vystúpila Všeobecná úverová banka, a.s. a vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.11.2017.
4. Uznesením č.k. 21Csp/235/2017-44 zo dňa 14.11.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k veci nevyjadril, pričom doručenie uznesenia mal vykázané podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2018 uviedla, že berie žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 301,90 Eur s príslušným úrokom z omeškania späť a navrhla, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti zotrváva na uplatnenom nároku. Preto upravil petit žalobného návrhu a žiadal zaviazať žalovaného na sumu 1 328,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 328,45 Eur od 16.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Tento je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odkázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co 95/2010. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a/ úverovom limite, ak je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
6. V predloženej zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a jeho prílohy č. 2, o výške ročnej úrokovej sadzby, ako aj o výške schváleného úverového rámca 600,-Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 20,-Eur, o čom bol počas trvania úverového vzťahu žalovaný každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s.. RPMN preto nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov.
7. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zaslalo súdu návrh na pribratie do konania zo dňa 23.01.2018, ktorým žiadalo, aby súd pribral do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako osobitný subjekt na stranu žalovaného.
8. Uznesením č.k. 21Csp/235/2017-62 zo dňa 05.03.2018 súd rozhodol tak, že nepriberá do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.04.2018.
9. Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán, ktoré svoju neúčasť neospravedlnili.
10. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu za začatie konania, žiadosťou o aktiváciou pôžičkovej karty, obchodnými podmienkami na vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, vyjadrením žalobcu a čiastočným späťvzatím návrhu, obchodnými podmienkami na vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a cenníkom VÚB.
11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne VÚB, a.s. uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľom v postavení dlžníka na základe jeho žiadosti zo dňa 27.05.2013 zmluvu č. XXXXXXXX o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty s logom Master Card dňa 31.05.2013, kedy veriteľom bola Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava. V zmysle zmluvy bol schválený úverový rámec 600,- Eur, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80% ročne. Spôsob úhrady mesačných splátok bol dojednaný formou poštovej poukážky. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol dojednaný 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že bude uvedený vo výpise. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku činila 25,24%. V zmluve absentuje údaj o výške RPMN ako aj o sociálnoekonomickej situácii dlžníka, kedy je v zmluve uvedené iba meno dlžníka, adresa jeho bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo telefónu ako aj údaj o tom, že je starobný dôchodcom bez uvedenia výšky jeho príjmu.
12. Žalovaný si svoj zmluvný záväzok voči žalobkyni neplnil riadne a včas, preto žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 1 630,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 16.07.2017 do zaplatenia, pričom podaním zo dňa 31.01.2018 vzala žalobu späť čo do sumy 301,90 Eur s prísl. a žiadala priznať 1 328,45 Eur s prísl..
13. Podľa § 497 Obch. zák. v znení ku dňu 31.05.2013, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení ku dňu 31.05.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 31.05.2013, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. písm. a) až k) 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
24. Podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31.05.2013 ods. 1 - 5 sa ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvu o poskytnutí úveru formou pôžičkovej karty dňa 31.05.2013. Na základe uvedenej zmluvy poskytla žalobkyňa žalovanému úver v celkovej výške 600,-Eur, čo vyplýva z výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalovaného, ktorý bol žalovaný povinný splácať po 20,-Eur mesačne. Žalovaný uhradil postupne 267,49 Eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobkyňa podľa jej vyjadrenia vykonala pokusy na dodržanie platobnej disciplíny, a keďže toto sa nestretlo s úspechom, odstúpila vec na vymáhanie prostredníctvom súdu. V tejto súvislosti žalobkyňa dňa 14.07.2017 vyhotovila výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2017 so súhrnom všetkých položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím aj na vykonané úhrady žalovanej. Z výpisu z bankovej knihy vyplýva nehradený dlh 1 630,35 Eur.
28. Súd zistil, že zmluva zo dňa 31.05.2013 bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2, písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje zákonnú náležitosť vyžadované citovaným ustanovením a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. j), hľadí sa na zmluvu ako uzavretú bez úrokov a poplatkov.
29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2018 uviedla, že pri revolvingovom úvere nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, s ktorou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý uvádza spôsob ako postupovať, ak nemožno určiť RPMN, kedy má byť spotrebiteľ informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Zmluva preto tieto náležitosti spĺňa, keďže je z nej zrejmý úverový rámec 600,- Eur, RPMN ako aj ročná úroková sadzba 22,80%, kedy žalovaný každý mesiac bol upovedomený zasielaním výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. o podstatných skutočnostiach. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy dňa 31.05.2013 žalobkyňou uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. už nebol účinný, nakoľko ho nahradil zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 19 stanovuje povinnosť uvádzať v zmluvách o úvere výšku RPMN a tiež uvádza spôsob jeho
výpočtu aj s odkazom na prílohu č. 2 zákona. Z uvedeného dôvodu sa na úver hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov.
30. Taktiež súd poukazuje na to, že zmluva uzavretá so žalovaným je v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 cit. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre nedostatok spočívajúci v tom, že žalobkyňa neposudzovala schopnosti žalovaného splácať úver, nakoľko si nezaopatrila údaje o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa, preto aj z týchto dôvodov je nutné hľadieť na poskytnutý úver ako na bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty je síce vyplnená kolónka u pracovného zaradenia žalovaného, že sa jedná o starobného dôchodcu, avšak žiadne ďalšie okolnosti o jeho sociálnoekonomickej situácii žalobkyňa nezisťovala, ako napr. výšku dôchodku, rodinný stav dlžníka a náklady na bývanie, resp. na iné úvery. Právny zástupca žalobkyne ani na výzvu súdu v súvislosti s vytýčením termínu pojednávania tejto údaj súdu nedoplnil, teda súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie svojej povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., preto súd aplikoval ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..
31. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočností, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 600,-Eur a žalovaný uhradil žalobkyni 267,49 Eur, čo vyplýva z prehľadu zrealizovaných transakcií predložených žalobkyňou (strana 12 - 14 spisu), súd dospel k záveru, že žalobkyni je možné priznať plnenie, ktoré je rozdielom medzi poskytnutou sumou 600,- Eur a zaplatením čiastky 267,49 Eur, čo činí 332,51 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko žalobkyňa ešte pred pojednávaním vzala späť návrhu čo do výšky 301,90 Eur, súd konanie zastavil ohľadne sumy 301,90 Eur s prísl..
32. Zároveň súd zo sumy 332,51 Eur priznal žalobkyni voči žalovanému aj úrok z omeškania 5% ročne od 16.07.2017 do zaplatenia. Uvedený úrok priznal v uplatňovanej výške 5% ročne, ktorá neprevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania určených s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Žalobkyňa žiadala priznať sumu 1 328,45 Eur v zmysle zmeny návrhu zo dňa 31.01.2018, ktorým zobral späť žalobu čo do sumy 301,90 Eur, kedy mala úspech čo do sumy 332,51 Eur, čo činí úspech 25,02%. Žalovaný mal úspech vo výške 74,98%. Nakoľko žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.