Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-579-2015.pdf
PDF · 101.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/579/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v právnej veci žalobcov: 1./ C.. W. E. , nar. XX.XX.XXXX , bytom J., X. X, (G. G. Š.Q. XX, J.), 2./ J.. Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. X, (G. G. Š. XX, J.), obaja zastúpení : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o, IČO: 47238526, so sídlom Bratislava, Nám. SNP 19, proti žalovaným: 1./ W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J., G. E. XXX/K, 2./ R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., G. E. XXX/K, obaja zastúpení : SHM PARTNERS s.r.o. , IČO: 47 235 616, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 28 , 3/ D.I.M. REAL, s.r.o., IČO: 36 779 555, so sídlom Bratislava, Malý trh 2, zastúpený : SHM PARTNERS s.r.o. , IČO: 47 235 616, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 28 o zaplatenie sumy 7.500.- € s takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1.,2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade sumu 5 000,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie.
II. Súd žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 2 500,- € zamieta .
III. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, o ktorej výške súd 1. inštancie rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou, došlou na súd dňa 14.09.2015 sa domáhali žalobcovia 1/,2/ voči žalovaným 1/,2/,3/ úhrady istiny vo výške 5 000 € titulom zloženia preddavku na budúcu kúpnu zmluvu v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá suma bola prevzatá žalovaným 3/ ako sprostredkovateľom, pričom však k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z viny žalovaných 1/,2/, ktorí boli na dovolenke v čase dohodnutom na podpísanie kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia mali schválený úver, žalovaní 1/,2/ následne e - mailom od zmluvy odstúpili, na čo v reakcii žalobcovia, takisto od zmluvy odstúpili. Ďalej sa domáhali zaplatenia istiny vo výške 2 500 € titulom zmluvnej pokuty voči žalovaným 1/,2/ a náhrady trov konania, všetko s poukazom na bezdôvodné obohatenie sa žalovaných ( § 451 OZ ). Ako dôkazy predložili žalobcovia zmluvu o zložení preddavku, fotky z dovolenky žalovaných 1/,2/, e - mailovú komunikáciu, odstúpenie od zmluvy s doručenkou, výzvu na vrátenie preddavku a zaplatenie zmluvnej pokuty s doručenkou, ďalšiu korešpondenciu, doklad o úhrade sumy 5 000 €, inzerát.
2. Žalovaní 1/, 2/ písomne so žalobou nesúhlasili, majúc za to, že jednoznačne kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodu prekážky na strane žalobcov ako kupujúcich, ktorí nemali včas zabezpečené financovanie kúpnej ceny, nedeklarovali žalovaným 1/,2/ ako predávajúcim svoju finančnú pripravenosť a čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu poukázali na čl. 4 ods. 3 Zmluvy, ktorou boli viazaní účastníci
len do 18.6.2015, žiadali žalobu v celosti zamietnuť, súčasne poukázali na korešpondenciu, písomné odstúpenie od zmluvy.
3. Žalovaný 3/ takisto žiadal žalobu zamietnuť zo zhora uvedených dôvodov ako žalovaní 1/,2/.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zdola uvedenými, prednesmi právnych zástupcov, výsluchom strán sporu a svedeckou výpoveďou W.. C. D. (č.l. 125), a zistil nasledovný skutkový stav. Pričom súd ďalšie dokazovanie navrhované zo strany žalovaného 3/ (úverový spis, výsluch ďalšieho svedka a ďalšiu e-mailovú komunikáciu) nepripustil z dôvodu nadbytočnosti majúc za to, že výsledky doterajšieho dokazovania sú dostatočné na meritórne rozhodnutie.
5. Dňa 19.5.2015 uzavreli žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaní 1/,2/ ako budúci predávajúci , Zmluvu o zložení preddavku na kúpu nehnuteľnosti vo výške 5 000,- € do pokladne žalovaného 3/ ako sprostredkovateľa, pričom predmet, na ktorý bol preddavok vložený sa týkal nehnuteľnosti - 3-izbový byt, B. Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku, všetko podrobne vyšpecifikované v zmluve. V čl. 2 sa za prítomnosti sprostredkovateľa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 125 000,- € s tým, že prvá časť kúpnej ceny (5 000,-€) bude ihneď uhradená sprostredkovateľovi ako preddavok na kúpnu cenu bytu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 120 000,-€ prostredníctvom dvoch splátok (52 000,-€ v hotovosti, 68 000,- € prostredníctvom hypotekárneho úveru). V čl. 3 Zmluvy si účastníci dohodli za prítomnosti sprostredkovateľa, že kúpnu zmluvu zatvoria najneskôr do 19.6.2015, pričom v č.l. 4 bola viazanosť zmluvou najneskôr do dňa 18.6.2015. V čl. 3 ods. 4 mali účastníci Zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 5000,-€, ktorá suma v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy z viny budúceho kupujúceho prepadá v prospech budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa v podiely 1/1. V opačnom prípade ak dôjde k prekážke na strane budúceho predávajúceho najneskôr do 19.6.2015, tento zaplatí zmluvnú pokutu v tej istej výške - resp. vráti kupujúcemu, ktorá sa rozdelí medzi budúceho kupujúceho a sprostredkovateľa.
6. Z fotodokumentácie č.l. 12-15 vyplynulo a v konaní to žalovaní 1/, 2/ ani nespochybňovali, že boli v čase 18.6.2015 na dovolenke mimo územia SR.
7. Z korešpondencie e-mailom č.l. 16-22 súd konštatoval okrem iného, že dňa 29.6.2015 bol preposlaný e-mail sprostredkovateľom žalovaným 3/ od žalovaných 1,/2/ žalobcovi 1/ s tým, že žalovaní 1/, 2/ odstupujú od zámeru predať nehnuteľnosť z dôvodu nesplnenia podmienok Zmluvy čl. 3 ods. 4 - viď zhora pre prekážku na strane budúceho kupujúceho s poukazom na viazanosť predmetnej zmluvy do termínu 18.6.2015.
8. Dňa 29.6.2015 v reakcii na uvedené odstúpili od zmluvy opätovne e-mailom žalobcovia majúc za to, že prekážka z dôvodu ktorej nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy je na strane žalovaných.
9. Listom zo dňa 3.7.2015 žalobcovia 1/,2/ písomne odstúpili od zmluvy zo dňa 19.5.2015 z dôvodov, že preukázateľne prekážka neuzatvorenia kúpnej zmluvy bola na stane žalovaných 1/,2/, ktorí v čase keď malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy sa nachádzali mimo územia SR, budúcich kupujúcich o tom vopred neupovedomili, čím došlo k strate dôvery, toto písomné odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 14.7.2015 .
10. Z potvrdenia peňažného ústavu UniCredit Bank zo dňa 16.7.2015 vyplynulo, že žalobcovia požiadali o hypotekárny úver na kúpu bytu č. XX, C. XX, J., k.ú. O.Č., B. XXXX, dňa 25.5.2015, pričom tento úver v požadovanej výške pod č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J. bol schválený dňa 19.6.2015.
11. Z príjmového pokladničného dokladu č. 2/2015 zo dňa 19.5.2015 vyplynulo, že žalobca 1/ uhradil sumu 5 000,-€ , účel : rezervačný poplatok (kúpa bytu) a to priamo D.I.M. REAL (žalovaný 3/).
12. Na základe žiadosti súdu bol navrhovaný svedok pracovník peňažného ústavu UniCredit Bank Czech & Slovakia a.s. W.. C. D. pozbavený mlčanlivosti a vypovedal ako bývalý zamestnanec tejto právnickej osoby v konaní riadne ako svedok dňa 13.9.2017. Na jednotlivé otázky uviedol, že žalobcu 1/ si pamätá ako bývalého klienta, úver vzťahujúci sa na kúpu bytu bol podľa informácie z odd. schvaľovania úverov schválený dňa 17.6.2015, technicky do systému bol zadaný ráno 19.6.2015 ako schválený,
všetky dokumenty na podpis vzťahujúce sa boli pripravené k 19.6.2015, pričom k podpísaniu potrebných dokumentov 19.6.2015 nedošlo. Svedok uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bol predvolaný vo veci súdom ako svedok, dal si vytiahnuť archívnu zložku daného úveru. Takisto sa vyjadril, že podľa informácii od žalobcov 1/,2/ nedošlo k podpisu dokumentov k 19.6.2015 z dôvodu neprítomnosti predávajúcich na území SR. Podľa ďalších informácii od žalobcov bolo dohodnuté podpisovanie zmlúv na 24.6.2015, svedok si pamätal, že v zmluve nebolo priamo napísané, že podpis kúpnej zmluvy sa podmieňuje podpisom úverovej záložnej zmluvy, bežná prax času na vypracovanie zmlúv o úvere a záložných zmlúv od schválenia úveru je max. 48 hodín, avšak zmluva môže byť pripravená aj za hodinu, svedok žalobcom oznámil schválenie úveru 17.6.2015.
13. Z prednesov a záverečnej reči PZ žalobcov 1/,2/ vyplynulo, že dňa 19.5.2015 došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy titulom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v lehote do 19.6.2015, pričom žalovaní 1/,2/ v čase dohodnutom neboli na území SR, teda prekážka bola na strane žalovaných, títo mali úmysel zamlčať svoj pobyt v zahraničí a úmyselne vykonštruovali prekážku na strane žalobcov ako kupujúcich. Tvrdenie o údajnej finančnej nepripravenosti žalobcov na zaplatenie kúpnej ceny k 19.6.2015 takisto považoval za vykonštruovanú, keďže takáto podmienka ku dňu podpísania kúpnej zmluvy nebola v Zmluve o zložení preddavku z 19.5.2015 zakotvená, teda ide o irelevantnú záležitosť pre danú vec. V neposlednom rade poukázal na komunikáciu medzi zmluvnými stranami pred dátumom 19.6.2015 ako i po ňom.
14. Z prednesov i záverečnej reči PZ žalovaných 1/,2/ vyplynulo , že prekážky boli jednoznačnej na strane budúcich kupujúcich nakoľko títo nepristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy najneskôr do 19.6.2015, preddavok na kúpnu cenu vo výške 5 000,- € sa stal dohodnutou zmluvnou pokutou, mal za to, že žalobcovia nemali včas zmluvne zabezpečené financovanie kúpnej ceny , pričom samotné zmluvné strany si v čl,. IV. ods. 3 Zmluvy stanovili, že sú ňou viazané len do 18.6.2015 v čoho dôsledku zmluva nemohla byť právne účinná pre údajné porušenie povinnosti, ktoré malo nastať až po tomto dátume. V súvislosti so zmluvnou pokutou poukázali na judikatúru t.j. , že zmluvnú pokutu je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú a nemožno ju viazať na porušenie zmluvnej povinnosti.
15. Z prednesov a záverečnej reči PZ žalovaného 3/ v podstate vyplynulo totožné, žiadal žalobu v celosti zamietnuť, poukázal, že žalobcovia mali kúpnu zmluvu pripravenú na podpis najneskôr dňa 16.6.2015, napriek tomu túto nepodpísali.
16. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do dej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
18. Súd mal v konaní preukázané, že došlo k uzatvoreniu právne perfektnej zmluvy a jej obsah ani nebol v konaní sporný. Súd 1. stupňa sa v danom prípade musel zaoberať dôvodmi, na základe ktorých sa neuskutočnila zamýšľaná kúpa rodinného domu, či a kedy odpadol právny dôvod, pre ktorý došlo k plneniu, či nešlo o plnenie z iného právneho dôvodu a pod. Súd mal preukázané, že žalobcovia boli riadne pripravení na uzavretie zamýšľanej kúpnej zmluvy v termíne riadnom dohodnutom, pričom boli to práve žalovaní 1/, 2/, ktorí sa nedostavili na podpis kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že boli na dovolenke, ktorú účasť na last minute v konaní ani nepopreli.
19. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 48 ods. 1,2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
21. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia riadne písomnou formou odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve ohľadom kúpy nehnuteľnosti , ktorú skutočnosť odôvodnili správaním sa žalovaných a na ktorý právny úkon i existuje inštitút § 48 OZ. Žalobcovia teda jednostranným adresným právnym úkonom prejavili svoju vôľu zrušiť predmetnú zmluvu. Teda v závere k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ nedošlo.
22. Podľa § 774 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
23. V pozícii sprostredkovateľa bol žalovaný v 3/ rade, čiže jeho status podľa uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy je v tomto konaní daný. Súd mal preukázané, že preddavok na kúpnu cenu vo výške 5 000,- € riadne prevzal, táto suma nebola vrátená žalobcom 1/, 2/, od žiadneho zo žalovaných.
24. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Z príslušného ustanovenia zákona, upraveného v 8. časti OZ a systematického hľadiska vyplýva, že záväzkovým vzťahom je i záväzok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 až § 459.
25. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
28. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
29. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na rozpor s dobrými mravmi súd vyhodnotil tzv. zmluvnú pokutu, zakomponovanú v zmluve o budúcej zmluve vo výške 5 000,-€ za neadekvátnu, podľa notoricky známej judikatúry, navyše nie je možné zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať podľa ust. § 544 OZ vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je nutné buď to dojednať vždy ako nepodmienenú (NS ČR sp. zn. 23Cdp/2575/2010). Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.
30. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
31. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
32. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
33. Pri rozhodovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia v rámci zisťovania skutočného stavu veci je treba objasniť aj povahu právnych úkonov, okolností, za ktorých k týmto úkonom došlo, úmysel sledovaný konaním procesných strán, obsah konania, ku ktorému medzi procesnými stranami došlo, aký bol skutočný právny dôvod realizovaných platieb, prečo k zamýšľanému právnemu úkonu nedošlo, či a
kedy odpadol právny dôvod, pre ktorý došlo k plneniu, či bolo poskytnuté plnenie za inú osobu, či nešlo o plnenie z iného právneho dôvodu a iné. Takisto je dôležité, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v čase vzniku tohto obohatenia, pričom nie je dôležité, či tomu, kto sa na úkor iného obohatil, ešte niečo z tohto obohatenia zostalo, ale či sa obohatil v čase získania prospechu z bezdôvodného obohatenia. Takisto sa nevyžaduje pre vznik povinnosti na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, aby takto vzniknutý prospech bol získaný zavineným protiprávnym úkonom. Každý sa môže domáhať vydania predmetu bezdôvodného obohatenia len do tej výšky, v akej bolo toto obohatenia získané na jeho úkor.
34. Z pojmu inštitútu bezdôvodného obohatenia vyplýva, že vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V ustanovení § 451 O.z. je zakotvená len všeobecne povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať, to čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie je zakotvené až v ustanoveniach § 452 až § 454 O.z., teda je povinnosťou súdu náležite zhodnotiť prečo vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania považuje za takýto vzťah a uviesť pod ktorý z prípadov uvedených v § 452 až § 454 zahrňuje tento prípad.
35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane žalovaných došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia sa podľa zhora uvedených ustanovení hmotného práva, obsah zmluvy o zložení preddavku z 19.5.2015 nemožno dátumovo fixovať na 18.5.2015 tak ako sa to snažili žalovaní 1/ až 3/ v náväznosti na účinnosť tejto zmluvy, zo svedeckej výpovede bývalého zamestnanca peňažného ústavu jednoznačnej vyplynulo, že úver bol schválený ešte 17.6.2015, takisto bolo preukázané, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy 19.6.2015 žalovaní 1/ a 2/ neboli na území SR. Vzhľadom na uvedené sa súd v plnom rozsahu stotožnil so žalobou v tejto časti ako i písomnými a verbálnymi prejavmi právneho zástupcu žalobcov a žalobe v tejto časti vyhovel, podrobne skúmajúc okolnosti za ktorých nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Podľa § 544 ods. 1,2,3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorej nárok bol obsahom žalobného petitu, súd dáva do pozornosti, že sa jedná o konvenčnú pokutu, pri ktorej nemožno vznik povinnosti zaplatiť ju viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej pokuty, tak na následné odstúpenie od zmluvy, teda ako súd už zhora uviedol v tejto časti žalobu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O náhrade trov konania sporných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade ako úspešnej spornej strane priznal voči žalobcom v 1. Až 3. rade, ktorí boli v spore neúspešní náhradu trov konania v plnej výške.
40. O náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 4. rade súd rozhodol s poukazom vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade, prednesené na súdnom pojednávaní dňa 9.11.2016, ktorá v mene žalovaných uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade si neuplatňujú náhradu trov konania voči žalobkyni v 4. rade. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 4. rade tak, že náhradu trov konania žalovaným zo strany žalobkyne v 4. rade nepriznal.
41. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podania odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).