Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-18-2018.pdf
PDF · 121.93 KB
No categories available
5CoP/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky W. V., bytom C. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP 143/58 a otca T. V., bytom O., U. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2018, č.k. 34P/189/2017-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 225,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého T. za obdobie od 01.11.2017 do 28.02.2018 vo výške 300,-Eur povolil splácať v splátkach po 25,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.12.2011, č. k. 26P/40/2011- 25. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.11.2017. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného a najprv žiadal jej návrh v celom rozsahu zamietnuť. Najprv nebol ochotný sa dohodnúť na žiadnom zvýšení výživného, nesúhlasil s matkou požadovanou sumou a uviedol, že by bol ochotný synovi prispievať naturálnymi formami podľa potrieb maloletého. V závere pojednávania uviedol, že by bol ochotný sa dohodnúť na zvýšení výživného maximálne na 170,-Eur mesačne. Maloletý T. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.12.2011 č. k. 26P/40/2011-25 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2012. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý T. 10 rokov a bol žiakom 4. ročníka ZŠ. Školskú družinu nenavštevoval, stravoval sa doma. Navštevoval viacero bezplatných záujmových
krúžkov a mal výdavky primerané jeho veku. Nosil okuliare, ktoré stáli 100,-Eur ročne, navštevoval zubnú ambulanciu. Matka maloletého bola živnostníčka a za rok 2010 jej základ dane predstavoval 4.173,-Eur. Z listín založených v spise tunajšieho súdu sp. zn. 26P/113/2012 vyplynulo, že za rok 2011, kedy bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť, príjem matky zo živnosti predstavoval 14.026,51 Eur a výdavky predstavovali 13.551,99 Eur, jej čiastkový základ dane predstavoval 474,52 Eur a základ dane 0,-Eur. Matka poberala prídavky na dieťa 23,10 Eur mesačne. Okrem maloletého T. nemala matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého vtedy od roku 2004 podnikal na živnosť v oblasti stavebníctva. Vo svojom návrhu na zmenu zverenia zo dňa 18.4.2012 (sp.zn. 26P/113/2012), čo bolo len krátko po rozvode, uvádzal, že dosahuje príjem cca 320,-Eur mesačne. Podľa daňového priznania otca za rok 2011 dosiahol príjmy zo živnosti 98.796,40 Eur, výdavky predstavovali 95.063,78 Eur, jeho čiastkový základ dane tak predstavoval 7.732,62 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 173,32 Eur. Okrem maloletého T. nemal otec iné vyživovacie povinnosti. Potom krátko po rozvode sa otec maloletého návrhom zo dňa 18.4.2012 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému T. a žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti ako otca. Konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. 26P/113/2012 a nakoniec bolo uznesením zo dňa 28.2.2014 č.k. 26P/113/2012-108 zastavené pre späťvzatie návrhu. Návrhom zo dňa 24.11.2016 sa otec maloletého domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému T. a navrhoval znížiť mu výživné na 100,- Eur mesačne. Konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 26P/223/2016 a uznesením zo dňa 29.11.2016 č.k. 26P/223/2016-32 bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu. Maloletý T. býva s matkou, s otcom sa v súčasnosti stretáva pomerne zriedka. V súčasnosti má maloletý 16 rokov a je žiakom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, odbor informačné a sieťové technológie. Býva na internáte, čo stojí 50,-Eur mesačne, poplatok za chladničku na internáte platí 10,-Eur polročne. Jeho stravné za obedy v školskej jedálni predstavuje 36,-Eur mesačne ( 20 dní x 1,80 Eur) a zabezpečuje si raňajky a večere, čo ho stojí cca 80,-Eur mesačne. V súvislosti so školou má ďalšie výdavky, napr. ZRPS 50,-Eur ročne, ISIC karta 20,-Eur + fotky na preukazy 10,-Eur, zošity a knihy na začiatku školského roka 33,-Eur a ďalšie bežné výdavky. Jeho cestovné na MHD v Bratislave predstavuje 12,-Eur mesačne, cestovné medzimestskou dopravou Tr. Teplá - BA v priemere 10,- až 15,-Eur mesačne a cestovné z miesta bydliska k vlaku 10,-Eur mesačne. Matka mu dobíja kredit do mobilu 14,-Eur mesačne. S ohľadom na jeho študijný odbor mu matka zakúpila notebook v hodnote 300,-Eur a počítačovú zostavu v hodnote 1.000,-Eur. V rámci školy maloletý navštevuje záujmové krúžky, ktoré sú bezplatné. Nosí okuliare, ktorých výmena podľa potreby stojí vždy 150,- Eur, inak je zdravý. Matka maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti s maloletým synom. Bývajú na poschodí rodinného domu, ktorého spodnú časť užívajú rodičia matky maloletého, majú samostatné domácnosti. Matka na náklady bývania platí spolu cca 150,-Eur mesačne. Matka maloletého je živnostníčka, prevádzkuje obchod v ich obci a podľa jej vyjadrenia takto zarobí cca 550,-Eur mesačne netto. Podľa jej daňového priznania za rok 2016 dosiahla príjmy zo živnosti 13.981,89 Eur, výdavky predstavovali 13.301,33 Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval 680,56 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 0,-Eur. Podľa jej daňového priznania za rok 2017 dosiahla príjmy 14.266,98 Eur, výdavky predstavovali 11.052,21 Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval 3.214,77 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 0,-Eur. Matka poberá prídavky na jedno dieťa 23,68 Eur mesačne. Okrem maloletého T. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníčkou rodinného domu, ktorý na ňu prepísali jej rodičia, a v ktorom býva, z ktorého ešte musí vyplatiť dvoch súrodencov. Ešte vlastní auto zn. Škoda Octavia r. v. 2008. Otec maloletého je od 17.6.2017 opäť ženatý. Býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou a ich dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý bol v minulosti v jeho vlastníctve a v roku 2013 ho prepísal na jeho vtedajšiu priateľku a terajšiu manželku. Ich náklady bývania predstavujú 182,-Eur mesačne + internet 18,-Eur mesačne a poplatky za odvoz odpadu 25,- Eur ročne na osobu. Splácajú hypotekárny úver na byt vo vlastníctve jeho manželky, v ktorom bývajú, po 160,-Eur mesačne. Okrem maloletého T. má otec vyživovaciu povinnosť k maloletému H. V. nar. X.X.XXXX a I. V. nar. XX.X.XXXX, ktoré deti pochádzajú z jeho terajšieho vzťahu. Jeho manželka je na materskej dovolenke, od 01/2018 poberá materské 570,-Eur mesačne, predtým bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 213,-Eur mesačne. Otec maloletého je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti HOMOLA Mont s.r.o., ktorú založil v roku 2013. Uvedená spoločnosť sa zaoberá montážou plastových okien, sídli v prenajatých priestoroch, vlastní 4 autá, z toho dve osobné a dve nákladné. Spolu má 6 zamestnancov, vrátane otca maloletého. Podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahla spoločnosť súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti 218.455,49 Eur, súčet nákladov 259.271,08 Eur, jej výsledok hospodárenia predstavoval - 40.815,59 Eur a spoločnosť dosiahla daňovú stratu - 39.315,83 Eur. Za rok 2017 už tržby spoločnosti narástli na sumu 235.267,- Eur a spoločnosť dosiahla zisk 27.279,-Eur. Podľa udania otca si on zisk zo spoločnosti nevybral, ako
firma mienia riešiť úver, doplatiť splátky za dve autá, ktoré má spoločnosť na úver a mieni kúpiť auto, ktorým nahradí už staré auto firmy.
3. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného ešte pred 6 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého T., ktorý je vekovo starší a prirodzene sa zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý len 10 rokov a bol žiakom prvého stupňa ZŠ, v súčasnosti už má maloletý 16 rokov a je žiakom strednej školy. Teda medzitým došlo na jeho strane k viacerým zmenám pomerov. Najprv to bol prechod na druhý stupeň ZŠ a potom aj prechod na stredný typ školy, s čím sú spojené podstatne vyššie výdavky. Maloletý navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, preto v porovnaní s jeho rovesníkmi má ešte vyššie výdavky v súvislosti s jeho bývaním na internáte, cestovaním, stravovaním sa mimo domu a pod. Tiež mal vysoké výdavky v súvislosti s nákupom počítačovej sústavy, ktorej nákup s prihliadnutím na jeho študijný odbor bol dôvodným výdavkom. Na strane matky nedošlo k nejakej podstatnejšej zmene jej zárobkových pomerov, pretože jej hrubý príjem zo živnosti za rok 2011 predstavoval 14.026,51 Eur a základ dane 0,-Eur a teraz za rok 2017 jej príjem zo živnosti predstavoval 14.266,98 Eur a základ dane 0,-Eur. Teda možno konštatovať, že je zárobkové pomery sa nezmenili, nezmenil sa jej ani počet vyživovacích povinností. Možno sa zmenili jej majetkové pomery, pretože sa stala vlastníčkou rodinného domu prevodom vlastníctva od jej rodičov, ale na druhej strane má záväzok voči jej dvom súrodencom, ktorých bude musieť vyplatiť. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca detí, ktorý sa medzičasom oženil a pribudli mu vyživovacie povinnosti k jeho dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho vzťahu a jeho manželka je na materskej dovolenke. Tiež sa zmenili aj jeho zárobkové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného otec pracoval ako živnostník, uvádzal svoj príjem 320,-Eur mesačne a podľa daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjem 98.796,- Eur, výdavky 95.063,-Eur a jeho základ dane bol 173,32 Eur. Potom ukončil svoju živnosť a v roku 2013 založil obchodnú spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom, ktorá spoločnosť teraz zamestnáva 6 zamestnancov, vlastní 4 autá. Teda možno konštatovať, že svoje podnikateľské aktivity rozšíril, o čom svedčia aj výnosy firmy. Je pravdou, že za rok 2016 jeho spoločnosť dosiahla daňovú stratu - 39.315,83 Eur, ale napriek tomu firma dosahovala vyššie obraty, pretože súčet výnosov jej činnosti predstavoval 218.455,49 Eur, čo je 2,2 násobne viac ako bol jeho hrubý príjem živnostníka za rok 2011, spoločnosť ale za rok 2016 vykázala vysoké výdavky 259.271,-Eur. Za rok 2017 sa spoločnosti otca ešte viac darilo, dosiahla tržby 235.267,-Eur a zisk, teda výsledok hospodárenia po zdanení, už predstavoval 27.279,- Eur. Aj z grafov na internetovej stránke www.finstat.sk ohľadom spoločnosti otca vyplýva, že tržby firmy majú od jej založenia kontinuálne stúpajúcu tendenciu a aj jej zisky sa od roku 2015 postupne zvyšujú a za rok 2017 dosiahli najvyššiu hodnotu od začatia činnosti spoločnosti. Preto aj napriek tomu, že otcovi maloletého pribudli vyživovacie povinnosti, je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživným, ktoré je u maloletého T. pri jeho zmenených pomeroch a preukázaných výdavkoch naozaj odôvodnené. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov a je zrejmé, že životná úroveň otca, ktorý je jediným spoločníkom prosperujúcej obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva viacerých zamestnancov, vlastní 4 autá a pod., je vyššia ako životná úroveň matky. Preto by sa aj otec mal vyššiu mierou podieľať na odôvodnených výdavkoch dieťaťa, ktoré boli u maloletého T. preukázané a je prirodzené, že jeho štúdiom a bývaním na internáte mimo miesta jeho bydliska, sú u neho vyššie výdavky ako u iných jeho rovesníkov študujúcich v mieste svojho bydliska. Určené zvýšené výživné na maloletého T., vzhľadom na pomery otca a jeho podnikateľské aktivity, neohrozí ani jeho doterajšiu životnú úroveň, ani jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu ostatných jeho detí. V tejto súvislosti súd ešte pripomína, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča, pričom otec priznal, že za rok 2017 dosiahla jeho spoločnosť zisk a má v úmysle kúpiť do firmy auto. Okrem toho sa súd nestotožnil s vyjadrením otca, že prepisom jeho bytu na jeho terajšiu manželku, v ktorom zostali naďalej bývať, sa v podstate nič nezmenilo, len si znížili splátky úveru. Je vysoko pravdepodobné, že za účelom prefinancovania pôvodného úveru, bol prevod na jeho vtedajšiu priateľku a terajšiu manželku vykonaný kúpnou zmluvou len formálne, pričom je zrejmé, že hypotekárny úver na byt naďalej spláca aj otec maloletého. V tejto súvislosti súd len pripomína, že otec sa prevodom bytu na jeho partnerku tak zbavil svojho majetku, čím okrem iného v konečnom dôsledku znížil aj prípadný potencionálny dedičský podiel maloletého T., resp. ho z jeho prípadného podielu na byte úplne vylúčil.
4. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému na sumu 225,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám
maloletého T. a súčasne za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, prihliadajúc na zásadu, že rodičia prispievajú na výživu maloletého dieťaťa podľa ich schopností a možností. V zmysle návrhu matky súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.11.2017. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.11.2017 do 28.02.2018 vo výške 300,-Eur ( 4 mesiace á 75,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 25,- Eur mesačne, tak, aby dlh bol vyrovnaný do 1 roka, pod následkom straty výhody splátok. Súd mal za to, že určená výška splátok je aj popri bežnom výživnom v schopnostiach a možnostiach otca, pričom nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťa. Uviedol, že, je pravdou, že od poslednej úpravy sa zmenili pomery u mal. dieťaťa, ale výrazne sa zmenili pomery aj na jeho strane, ktorému pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. H. a mal. I.. Tieto mal. deti tiež majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a aj napriek ich veku majú potreby, ktoré si vyžadujú finančné náklady. Súd nesprávne vyhodnotil ekonomickú situáciu spoločnosti HOMOLA Mont, s.r.o., (ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec mal. dieťaťa), pretože bral do úvahy len zisk, ktorý spoločnosť dosiahla za rok 2017 vo výške 27.279,- Eur, ale neprihliadol na skutočnosť že v predchádzajúcich účtovných obdobiach bola spoločnosť stratová, pričom neuhradená strata z minulých rokov je - 98.119,- Eur. Súd vidí túto spoločnosť ako prosperujúcu, pričom vychádza z obratov spoločnosti bez prihliadnutia na výdavky a z výsledku hospodárenia za rok 2017 bez prihliadnutia na predchádzajúce obdobia. Hodnota spoločnosti sa nedá určiť na základe výsledku hospodárenia za jeden rok. Súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že jeho príjmom je len jeho mzda a k vyplateniu zisku ani nemôže pristúpiť pretože musí uhradiť stratu z minulých období. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za nesprávne a zvýšenie výživného na mal. T. zo sumy 150,- Eur na sumu 225,- Eur mesačne za nedôvodné. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, alebo aby vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne. 6. Matka mal. a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. 7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 8. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. 9. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. 10. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). 11. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 12. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68 CMP. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.12.2011 č. k. 26P/40/2011-25, ktorým bolo manželstvo rozvedené, a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý T. 10 rokov a bol žiakom 4. ročníka ZŠ. Školskú družinu nenavštevoval, stravoval sa doma. Navštevoval viacero bezplatných záujmových krúžkov a mal výdavky primerané jeho veku. Nosil okuliare, ktoré stáli 100,-Eur ročne, navštevoval zubnú ambulanciu. Matka maloletého bola živnostníčka a za rok 2010 jej základ dane predstavoval 4.173,- Eur. Z listín založených v spise okresného súdu sp. zn. 26P/113/2012 vyplynulo, že za rok 2011, kedy
bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť, príjem matky zo živnosti predstavoval 14.026,51 Eur a výdavky predstavovali 13.551,99 Eur, jej čiastkový základ dane predstavoval 474,52 Eur a základ dane 0,-Eur. Matka poberala prídavky na dieťa 23,10 Eur mesačne. Okrem maloletého T. nemala matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého vtedy od roku 2004 podnikal na živnosť v oblasti stavebníctva. Vo svojom návrhu na zmenu zverenia zo dňa 18.4.2012 (sp.zn. 26P/113/2012), čo bolo len krátko po rozvode, uvádzal, že dosahuje príjem cca 320,-Eur mesačne. Podľa daňového priznania otca za rok 2011 dosiahol príjmy zo živnosti 98.796,40 Eur, výdavky predstavovali 95.063,78 Eur, jeho čiastkový základ dane tak predstavoval 7.732,62 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 173,32 Eur. Okrem maloletého T. nemal otec iné vyživovacie povinnosti.
13. V súčasnosti má maloletý 16 rokov a je žiakom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, odbor informačné a sieťové technológie. Býva na internáte, čo stojí 50,-Eur mesačne, poplatok za chladničku na internáte platí 10,-Eur polročne. Jeho stravné za obedy v školskej jedálni predstavuje 36,-Eur mesačne ( 20 dní x 1,80 Eur) a zabezpečuje si raňajky a večere, čo ho stojí cca 80,-Eur mesačne. V súvislosti so školou má ďalšie výdavky, napr. ZRPS 50,- Eur ročne, ISIC karta 20,-Eur + fotky na preukazy 10,-Eur, zošity a knihy na začiatku školského roka 33,-Eur a ďalšie bežné výdavky. Jeho cestovné na MHD v Bratislave predstavuje 12,-Eur mesačne, cestovné medzimestskou dopravou Tr. Teplá - BA v priemere 10,- až 15,-Eur mesačne a cestovné z miesta bydliska k vlaku 10,-Eur mesačne. Matka mu dobíja kredit do mobilu 14,-Eur mesačne. S ohľadom na jeho študijný odbor mu matka zakúpila notebook v hodnote 300,-Eur a počítačovú zostavu v hodnote 1.000,-Eur. V rámci školy maloletý navštevuje záujmové krúžky, ktoré sú bezplatné. Nosí okuliare, ktorých výmena podľa potreby stojí vždy 150,-Eur, inak je zdravý. Matka maloletého je živnostníčka, prevádzkuje obchod v ich obci a podľa jej vyjadrenia takto zarobí cca 550,-Eur mesačne netto. Podľa jej daňového priznania za rok 2016 dosiahla príjmy zo živnosti 13.981,89 Eur, výdavky predstavovali 13.301,33 Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval 680,56 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 0,-Eur. Podľa jej daňového priznania za rok 2017 dosiahla príjmy 14.266,98 Eur, výdavky predstavovali 11.052,21 Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval 3.214,77 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti 0,-Eur. Matka poberá prídavky na jedno dieťa 23,68 Eur mesačne. Okrem maloletého T. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníčkou rodinného domu, ktorý na ňu prepísali jej rodičia, a v ktorom býva, z ktorého ešte musí vyplatiť dvoch súrodencov. Ešte vlastní auto zn. Škoda Octavia r. v. 2008. Otec maloletého je od 17.6.2017 opäť ženatý. Býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou a ich dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý bol v minulosti v jeho vlastníctve a v roku 2013 ho prepísal na jeho vtedajšiu priateľku a terajšiu manželku. Ich náklady bývania predstavujú 182,-Eur mesačne + internet 18,-Eur mesačne a poplatky za odvoz odpadu 25,- Eur ročne na osobu. Splácajú hypotekárny úver na byt vo vlastníctve jeho manželky, v ktorom bývajú, po 160,-Eur mesačne. Okrem maloletého T. má otec vyživovaciu povinnosť k maloletému H. V. nar. X.X.XXXX a I. V. nar. XX.X.XXXX, ktoré deti pochádzajú z jeho terajšieho vzťahu. Jeho manželka je na materskej dovolenke, od 01/2018 poberá materské 570,-Eur mesačne, predtým bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 213,-Eur mesačne. Otec maloletého je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti HOMOLA Mont s.r.o., ktorú založil v roku 2013. Uvedená spoločnosť sa zaoberá montážou plastových okien, sídli v prenajatých priestoroch, vlastní 4 autá, z toho dve osobné a dve nákladné. Spolu má 6 zamestnancov, vrátane otca maloletého. Podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahla spoločnosť súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti 218.455,49 Eur, súčet nákladov 259.271,08 Eur, jej výsledok hospodárenia predstavoval - 40.815,59 Eur a spoločnosť dosiahla daňovú stratu - 39.315,83 Eur. Za rok 2017 už tržby spoločnosti narástli na sumu 235.267,- Eur a spoločnosť dosiahla zisk 27.279,-Eur.
14. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletého, ktorého náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky maloletého na jeho výživu, výdavky v súvislosti so školou ako i výdavky v súvislosti s jeho záujmami a zdravotným stavom. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynulo viac ako 6 rokov, odkedy vzhľadom aj na vek maloletého, jeho potreby podstatne vzrástli, pričom matka v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala všetky odôvodnené výdavky. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý len 10 rokov a bol žiakom prvého stupňa ZŠ, v súčasnosti už má maloletý 16 rokov a je žiakom strednej školy. Teda medzitým došlo na jeho strane k viacerým zmenám pomerov. Maloletý navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, preto v porovnaní s jeho rovesníkmi má
ešte vyššie výdavky v súvislosti s jeho bývaním na internáte, cestovaním, stravovaním sa mimo domu a pod. Tiež mal vysoké výdavky v súvislosti s nákupom počítačovej sústavy, ktorej nákup s prihliadnutím na jeho študijný odbor bol dôvodným výdavkom. Z uvedených skutočností vyplýva aj podľa odvolacieho súdu, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane matky nedošlo k nejakej podstatnejšej zmene jej zárobkových pomerov, pretože ako vyplýva z vykonaného dokazovania jej hrubý príjem zo živnosti za rok 2011 predstavoval 14.026,51 Eur a základ dane 0,-Eur a teraz za rok 2017 jej príjem zo živnosti predstavoval 14.266,98 Eur a základ dane 0,-Eur. Teda súd prvej inštancie správne konštatoval, že jej zárobkové pomery sa nezmenili, nezmenil sa jej ani počet vyživovacích povinností. Z vykonaného dokazovania mal ďalej odvolací súd za preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca mal., ktorý sa medzičasom oženil a pribudli mu vyživovacie povinnosti k jeho dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho vzťahu a jeho manželka je na materskej dovolenke. Tiež sa zmenili aj jeho zárobkové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného otec pracoval ako živnostník, uvádzal svoj príjem 320,-Eur mesačne a podľa daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjem 98.796,-Eur, výdavky 95.063,-Eur a jeho základ dane bol 173,32 Eur. Potom ukončil svoju živnosť a v roku 2013 založil obchodnú spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom, ktorá spoločnosť teraz zamestnáva 6 zamestnancov, vlastní 4 autá. Teda súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec svoje podnikateľské aktivity rozšíril, o čom svedčia aj výnosy firmy. Správne ďalej uviedol, že i keď za rok 2016 jeho spoločnosť dosiahla daňovú stratu - 39.315,83 Eur, avšak napriek tomu firma dosahovala vyššie obraty, pretože súčet výnosov jej činnosti predstavoval 218.455,49 Eur, čo je 2,2 násobne viac ako bol jeho hrubý príjem živnostníka za rok 2011, spoločnosť ale za rok 2016 vykázala vysoké výdavky 259.271,-Eur. Za rok 2017 sa spoločnosti otca ešte viac darilo, dosiahla tržby 235.267,-Eur a zisk, teda výsledok hospodárenia po zdanení, už predstavoval 27.279,- Eur. Rovnako aj z grafov na internetovej stránke www.finstat.sk ohľadom spoločnosti otca vyplýva, že tržby firmy majú od jej založenia kontinuálne stúpajúcu tendenciu a aj jej zisky sa od roku 2015 postupne zvyšujú a za rok 2017 dosiahli najvyššiu hodnotu od začatia činnosti spoločnosti. Preto aj napriek tomu, že otcovi maloletého pribudli vyživovacie povinnosti, je aj podľa odvolacieho súdu v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživným, ktoré je u maloletého T. pri jeho zmenených pomeroch a preukázaných výdavkoch naozaj odôvodnené. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov a je zrejmé, že životná úroveň otca, ktorý je jediným spoločníkom prosperujúcej obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva viacerých zamestnancov, vlastní 4 autá a pod., je aj podľa odvolacieho súdu vyššia ako životná úroveň matky. Preto by sa aj otec mal vyššiu mierou podieľať na odôvodnených výdavkoch dieťaťa, ktoré boli u maloletého T. preukázané a je prirodzené, že jeho štúdiom a bývaním na internáte mimo miesta jeho bydliska, sú u neho vyššie výdavky ako u iných jeho rovesníkov študujúcich v mieste svojho bydliska. Určené zvýšené výživné na maloletého T., vzhľadom na pomery otca a jeho podnikateľské aktivity, neohrozí ani jeho doterajšiu životnú úroveň, ani jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu ostatných jeho detí. V tejto súvislosti odvolací súd tak ako správne uviedol i súdu prvej inštancie, zdôrazňuje, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča, pričom otec priznal, že za rok 2017 dosiahla jeho spoločnosť zisk a má v úmysle kúpiť do firmy auto.
15. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby mal. T., ktorý je o 6 rokov starší, navštevuje strednú školu, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca maloletého, na ďalšie vyživovacie povinnosti na strane otca, pri zohľadnení preukázaných výdavkov u matky, ako i pri zohľadnení preukázaných výdavkov u otca, považoval aj odvolací súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému z časti za dôvodný, pričom za primerané zvýšenie výživného na maloletého, považoval aj odvolací súd sumu 225 Eur a preto súd prvej inštancie správne na túto sumu otcovi vyživovaciu povinnosť zvýšil, nakoľko takto stanovené výživné je v súlade tak s potrebami maloletého, ako i s možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi oboch rodičov podieľať sa spoločne na nákladoch, spojených s výživou a výchovou maloletého dieťaťa. Túto sumu považoval teda aj odvolací súd za zodpovedajúcu zmeneným pomerom a súčasne táto suma spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Odvolací súd preto námietky otca uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené.
16. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom
zdôrazniť, že maloletý T. je odkázaný svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jeho matka, nie je schopná sama hradiť všetky jeho preukázané výdavky.
17. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.