Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-103-2017.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/103/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: STAKOTRA MANUFACTURING, s.r.o., so sídlom Vrbovská cesta č. 2617/102, 921 01 Piešťany, IČO: 00 680 508, zastúpeného advokátom JUDr. Radovanom Ulehlom, Winterova 62, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2016/3645, O-220/2017 zo dňa 9.6.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.
Žalobou zo dňa 30.8.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2016/3645, O-220/2017 zo dňa 9.6.2017, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Trnava č. R 163/2016SE, ROZ/2017/1 zo dňa 15.2.2017 potvrdil. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.125/2006 Z.z o inšpekcii práce (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 35 000 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce), konkrétne § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. tým, že účastník konania v čase smrteľného pracovného úrazu A. O. (nar. X.X.XXXX) dňa 28.8.2015 nemal určený bezpečný pracovný postup na manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriavu, v ktorom by boli stanovené podmienky a zásady bezpečnej práce a vhodné pracovné prostriedky. Zamestnanci nemali určený najmä počet viazacích popruhov na uviazanie konštrukcie, pomôcky na stabilizovanie zavesenej konštrukcie a určený dostatočný počet zamestnancov na stabilizovanie zdvihnutej konštrukcie.
2.
Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne navrhoval v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmeniť výšku sankcie, resp. žiadal upustiť od jej uloženia. Namietal, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, keď odvolací správny orgán neodstránil hmotnoprávne a procesné vady prvostupňového správneho orgánu a v podstate prevzal iba jeho právnu argumentáciu. Poukázal na to, že pre posúdenie
dôvodnosti a zákonnosti uloženej pokuty je potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal s otázkou zodpovednosti žalobcu za údajné porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. v súvislosti so závažným pracovným úrazom s následkom smrti A. O., ktorý sa stal dňa 28.8.2015. Mal za to, že správne orgány dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tvrdil, že konštatovania uvedené v protokole č. ITA-08-23-2.2/p-J1-16 zo dňa 8.2.2016 nepovažoval za správne. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený zamestnanec A. O. bol žalobcom v plnej miere opakovane oboznamovaný s bezpečným pracovným postupom na manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriavu. Poukázal na to, že spôsob a postup viazania a zdvíhania bremien ako i manipuláciu s nimi jednoznačne upravujú príslušné STN (STN 270143, STN 270144), pričom v prípade, že by poškodený dodržal základné predpisy a postupy platiace pre manipuláciu s bremenami nebolo by došlo k úrazu. V tejto súvislosti poukázal na to, že poškodený vykonával zakázanú manipuláciu, pokiaľ textilný pás zachytil cez ostré hrany oceľovej konštrukcie, pri činnosti nestál v dostatočnej bezpečnej vzdialenosti, pričom zariadenie obsluhoval z nebezpečného priestoru, keď pri páde ho zasiahla oceľová konštrukcia. Poškodený ďalej vykonával zakázanú manipuláciu tým, že bremeno pri manipulácii pridržiaval rukou a svojvoľne nepoužil ochranný pracovný prostriedok - ochrannú prilbu. Zdôraznil, že poškodený bol s týmito pracovnými postupmi oboznamovaný zamestnávateľom na školeniach, pričom správne postupy viazania bremien boli osobitne so zamestnancami konzultované. Ďalej poukázal na vypracovaný znalecký posudok č. 162/2016, ktorý bol vyhotovený znalcom Ing. Ivanom Zacharom pre potreby trestného konania a z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov na úseku BOZP. Uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti a zákonnosti uloženej pokuty vo výške 35 000 eur je potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal s otázkou zodpovednosti žalobcu za údajné porušenie § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. v súvislosti so závažným pracovným úrazom s následkom smrti A. O., ktorý sa stal dňa 28.8.2015. Nesúhlasil s údajným nedostatkom uvedeným v Protokole č. ITA-08-23-2.2/ p-J1-16 zo dňa 8.2.2016, ktorý nastal v príčinnej súvislosti s udalosťou na strane zamestnávateľa, tento považoval za nesprávny vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že žalovaný ako odvolací správny orgán nedostatočne zdôvodnil, prečo zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k prerokovaniu Dodatku č. 1 k protokolu so zamestnávateľom, keď dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, a preto za tohto stavu bolo porušené ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Mal za to, že správne orgány vydali nezákonné rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež došlo k nesprávnemu aplikovaniu ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.10.2017 uviedol, že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, v ktorom boli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce, na vyvodenie záveru o porušení povinnosti zo strany žalobcu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania. Tvrdil, že náležitým spôsobom sa správne orgány vysporiadali s námietkami vznesenými zo strany žalobcu. Konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k zisteniu porušenia povinnosti stanovenej v § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP ako zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom predmetného smrteľného pracovného úrazu A. O.. Samotné porušenie povinnosti žalobcu spočívalo v tom, že v čase smrteľného pracovného úrazu A. O. dňa 28.8.2015 tento nemal určený bezpečný pracovný postup na manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriavu, v ktorom by boli stanovené podmienky a zásady bezpečnej práce a vhodné pracovné prostriedky. Zamestnanci nemali určený najmä počet viazacích popruhov na uviazanie konštrukcie, pomôcky na stabilizovanie zavesenej konštrukcie a určený dostatočný počet zamestnancov na stabilizovanie zdvihnutej konštrukcie. Tieto pochybenia boli žalobcovi jednoznačne preukázané, či už výpoveďami v správnom konaní vypočutých svedkov (O. M., H. C., Ing. O. A., F. C.), ktorí v podstate zhodne uviedli, že zamestnanci nemali stanovený pracovný postup na manipuláciu a preklápanie konštrukcie a používali zaužívaný pracovný postup na základe vlastných skúseností. Za tohto stavu nebolo možné od jednotlivých zamestnancov žiadať bezpečný pracovný postup, pokiaľ nebol žiadny určený. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že správne orgány nerozporovali skutočnosť, že A. O. bol odborne spôsobilý na obsluhu žeriavu a viazanie bremien, avšak tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyvracujú fakt, že účastník konania nemal stanovený bezpečný pracovný postup pri manipulácii s kovovými konštrukciami. To, že bol poškodený odborne spôsobilou osobou je iba kvalifikačný predpoklad k tomu, aby mohol manipulovať so zavesenou kovovou konštrukciou podľa zamestnávateľom stanoveného bezpečného pracovného postupu, ktorý žalobca v žiadnej forme nemal
vypracovaný. Takýto pracovný postup bol vypracovaný až dňa 22.9.2015, t.j. až po vzniku úrazu, čo je preukázané z dokumentu miestny prevádzkový predpis a pracovný postup na obsluhu mostových žeriavov a viazačov bremien pre manipuláciu atypických bremien zo dňa 22.9.2015. Znamená to, že zamestnávateľ vypracoval pracovný postup až po vzniku úrazu, a to s používaním reťazí, nakoľko používanie popruhov bolo následne (po smrteľnom úraze) zamestnávateľom zrušené. Ďalej uviedol, že nenamieta, že by poškodený nemal odbornú spôsobilosť viazača a obsluhy mostového žeriava, avšak zdôraznil, že odborná spôsobilosť je len základ, resp. predpoklad na to, aby zamestnanec bol schopný vykonávať prácu podľa bezpečného pracovného postupu pre konkrétnu prácu, ktorú mu musí určiť zamestnávateľ a s ktorým musí byť taktiež preukázateľne oboznámený. Takýto pracovný postup je povinný určiť - vypracovať zamestnávateľ, v ktorom sú uvedené dôležité pokyny, určené pracovné prostriedky a pomôcky. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup, neposkytol zamestnancom potrebné pracovné prostriedky a pomôcky, tak nemožno určiť porušenie povinnosti zamestnancovi, že nedodržal neexistujúci pracovný postup. Zamestnávateľ nariaďoval zamestnancom používať textilné popruhy na manipuláciu oceľových konštrukcií namiesto oceľových reťazí, pričom na rôznych typoch konštrukcií boli vždy ostré hrany. Poukázal na to, že žalobca tak v žalobe ani vo vyjadreniach uvádzaných v administratívnom konaní neuviedol, ako a kde mali zamestnanci upevňovať popruh tak, aby neprechádzal cez ostré hrany (na druhej strane tvrdí, že upevňovanie bolo nesprávne); ako mali zamestnanci upevniť druhý popruh o zavesenú konštrukciu, aby sa nepribližoval pod zavesené bremeno (na druhej strane zamestnávateľ vytýka zamestnancovi, že sa dotýkal konštrukcie); aká je minimálna bezpečná vzdialenosť od zavesenej konštrukcie (na druhej strane uvádza, že ju zamestnanec nedodržiaval). Poukázal tiež na výpoveď majstra F. C. zo dňa 31.1.2017, ktorý bol priamym nadriadeným poškodeného a ktorý uviedol, že pred vznikom úrazu nevedel o žiadnom bezpečnom postupe a nebola stanovená žiadna minimálna bezpečná vzdialenosť, ani miesto viazania popruhu o konštrukciu, neboli k dispozícii ochranné podložky na ostré hrany, neboli pomôcky na zasúvanie drevených hranolov a preto to nemohol ani vyžadovať. K znaleckému posudku uviedol, že tento bol vypracovaný pre účely trestného konania a z ktorého nevyplýva, že by odôvodňoval zmenu Inšpekciou práce zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že na účely šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že poškodený použil nesprávny postup pri viazaní, pretože zamestnávateľ žiadny postup neurčil. V tejto súvislosti doplnil, že ak by zamestnanci sa riadili podľa pokynov uvedených v znaleckom posudku a uviazali by popruh o pozdĺžne pojazdové dráhy, tak by porušili zásady BOZP pri viazaní, nakoľko aj v tomto prípade by popruh prechádzal cez ostré hrany. Ďalej uviedol, že protokol bol prerokovaný dňa 8.2.2016 s konateľom spoločnosti STAKOTRA MANUFACTURING, s.r.o. p. Rolfom Gigerom a k námietke žalobcu, že Dodatok č. 1 zo dňa 7.3.2016 k protokolu, že tento nebol prerokovaný so žalobcom uviedol, že obsah protokolu zo dňa 8.2.2016 sa nemení a zostáva v platnosti v pôvodnom znení, čo bolo uvedené v závere tohto dodatku. Okrem toho tento Dodatok č. 1 protokolu bol žalobcovi doručený dňa 14.3.2016 ako účastníkovi konania. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty tak uviedol, že len čo bolo Inšpekciou práce preukázané porušenie povinnosti zamestnávateľa Inšpektorát práce bol povinný ex offo konať vo veci uloženia pokuty, pričom porušenie povinnosti stanovenej právnymi predpismi na zaistenie BOZP patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Znamená to, že ide o tzv. objektívnu zodpovednosť za správny delikt, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Žalobca správnym orgánom nepredložil žiadny relevantný dôkaz, na základe ktorého by sa mohol zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti. Ďalej uviedol, že minimálna zákonom stanovená výška sankcie je 33 000 eur a maximálna vo výške 100 000 eur, pričom táto bola žalobcovi určená v rámci zákonnej sadzby vo výške 35 000 eur a to v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil (svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom dňa 7.5.2018), pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. V konaní vypočutý právny zástupca žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe, žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zo strany zamestnávateľa nedošlo k žiadnemu pochybeniu, nakoľko prevádzkovým predpisom zo dňa 22.1.2014 a zo dňa 1.1.2008 bol určený pracovný postup ako majú zamestnanci manipulovať a obsluhovať žeriav s kladkostrojom a tiež akým spôsobom a postupom má byť realizované viazanie a zdvíhanie bremien, pričom manipuláciu s nimi upravujú príslušné STN normy a to konkrétne STN
270143 a STN 270144. Uviedol, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a tiež došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci. Zdôraznil, že žalovaný neprihliadal na vypracovaný znalecký posudok č. 162/2016, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania, a z ktorého vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na úseku BOZP. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by žalobca nezabezpečil potrebné technické vybavenie (pomocné prostriedky), ktoré sa používajú pri manipulácii s takýmito konštrukciami.
5.
Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1).
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).
Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
6.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.
7.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce v Trnave ako prvostupňový správny orgán v rámci kompetencií mu daných zákonom o Inšpekcii práce vykonal u žalobcu vyšetrovanie
príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca A. O., ktorý sa stal dňa 28.8.2015. Zo strany Inšpektorátu práce bolo zistené porušenie povinnosti stanovenej právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu, ktoré je uvedené v Protokole č. ITA-08-23-2.2/P-J1-16 zo dňa 8.2.2016, ukončenom Dodatkom č. 1 zo dňa 7.3.2016 k Protokolu č. ITA-08-23-2.2/P-J1-16 a následne bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o Inšpekcii práce vo výške 35 000 eur, a to za porušenie povinností stanovenej v § 6 ods. 1 písm. i) zákona BOZP, v dôsledku ktorého dňa 28.8.2015 utrpel zamestnanec A. O. smrteľný pracovný úraz. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ nemal určený bezpečný pracovný postup na manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriava, v ktorom by boli stanovené podmienky a zásady bezpečnej práce a vhodné pracovné prostriedky. Zamestnanci nemali určený najmä počet viazacích popruhov na uviazanie konštrukcie, pomôcky na stabilizovanie zavesenej konštrukcie a určený dostatočný počet zamestnancov na stabilizovanie zdvihnutej konštrukcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca neurčil zamestnancovi podmienky, akým spôsobom má manipulovať s oceľovými konštrukciami a pokiaľ nebol určený bezpečný pracovný postup na takúto manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriava nemožno konštatovať, že by zamestnanec nedodržal základné predpisy a postupy platiace pre manipuláciu s bremenami, a teda že by konal proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je nepochybné, že žalobca mal takýto pracovný postup vypracovaný až dňa 22.9.2015, t.j. až po vzniku úrazu, čo je preukázané z dokumentu miestny prevádzkový predpis a pracovný postup na obsluhu mostových žeriavov a viazačov bremien pre manipuláciu atypických bremien, vypracovaný v zmysle zákona o BOZP, Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., § 8/c zo dňa 22.9.2015. V prípade, že by žalobca mal určený bezpečný pracovný postup na manipuláciu s oceľovými konštrukciami, v ktorom by bol určený postup prác pri manipulácii s kovovou konštrukciou, postup zamestnancov pri tejto manipulácii, a zamestnanci by nevykonávali túto činnosť zaužívaním a nebezpečným spôsobom iba na základe vlastných skúseností a rutinných zručností, čo sami v priebehu správneho konania uviedli, tak by nedošlo k smrteľnému pracovnému úrazu. To, že bol poškodený odborne spôsobilou osobou je iba kvalifikačný predpoklad k tomu, aby mohol manipulovať so zavesenou kovovou konštrukciou podľa zamestnávateľom stanoveného bezpečného pracovného postupu, ktorý však nebol vypracovaný.
8.
Postup správnych orgánov bol správny aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty v sume 35 000 eur, keď správny orgán vychádzal z toho, že v dôsledku pracovného úrazu bol zamestnancovi žalobcu spôsobený smrteľný pracovný úraz, pričom pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby (minimálna zákonom stanovená výška sankcie je 33 000 eur a maximálna zákonom stanovená výška sankcie je 100 000 eur). Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predstavuje najmä hrozbu, aby v budúcnosti sa u žalobcu nestalo, že by jeho zamestnanci nemali určený bezpečný pracovný postup na manipuláciu s oceľovými konštrukciami pomocou kladkostrojov mostového žeriavu, v ktorom by boli stanovené podmienky a zásady bezpečnej práce a vhodné pracovné prostriedky.
9.
Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Znamená to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správny orgán neprerokoval zo zamestnávateľom Dodatok č. 1 k protokolu, čím porušil ust. § 13 ods. 2 zákona o Inšpekcii práce, tak správny súd k tejto námietke uvádza, že v závere tohto Dodatku je jednoznačne uvedené, že obsah Protokolu sa nemení a zostáva v platnosti v pôvodnom znení. Naviac tento Dodatok č. 1 k Protokolu bol
žalobcovi ako účastníkovi dňa 14.3.2016 doručený. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k žiadnym zmenám v Dodatku č. 1 k Protokolu, tak nebol ani dôvod aby so žalobcom bol tento Dodatok č. 1 k Protokolu prerokovaný.
10.
Na záver súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že správne delikty právnických osôb sa zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca právnická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z tohto vyplýva jednoznačný záver, že žalobca ako právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.
11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
12.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho
doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.