Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-110-2016.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: G.. D. W.-S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, O., zastúpená: JUDr. Ľubica Balková, advokátka, so sídlom Železničná 11, Sučany, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, 2. Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, Komárno, o návrhu podanom podľa článku 154c Ústavy SR, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2016, doplnenou na výzvu súdu písomným podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016, domáhala podľa článku XXXc Ústavy SR, článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 47, Hlavy VI. Charty základných práv Európskej únie určenia, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Cb 124/2016, Mgr. Peter Mezöszállási, vo veci konajúci a rozhodujúci sudca, nie je zákonným sudcom, a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 22.02.2016 podala na Okresnom súde Bratislava III žalobu v právnej veci žalobkyne G.. D. W.-S., spoločníčka ZaMED, s.r.o. proti žalovanej ZaMED, s.r.o., o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Vec bola pridelená sudcovi Mgr. Marošovi Fekete, sp. zn. 23Cb 65/2016. Okresný súd Bratislava III dňa 08.06.2016 písomne potvrdil, že na námietku spoločnosti ZaMED, s.r.o. vec postúpil dňa 13.05.2016 miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Komárno. Okresný súd Komárno dňa 07.06.2016, Spr. 16/16, písomne potvrdil, že ku dňu 07.06.2016 sa na súde konanie žalobkyne G.. D. W.-S. proti žalovanej ZaMED, s.r.o., o neplatnosť uznesení, postúpený z Okresného súdu Bratislava III, nevedie. Či sa spis nachádza na Okresnom súde Komárno zisťoval na tomto súde na podnet advokátky JUDr. Ľubice Balkovej, Mgr. Dávid Baláž zo Sekcie dohľadu nad súdnictvom MS SR listom zo dňa 21.07.2016. Z Okresného súdu Komárno obdržal správu, že spis z Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 23Cb 65/2016 bol postúpený a došiel na Okresný súd Komárno dňa 18.05.2016. Vec sa vedie pod sp. zn. 5Cb 124/2016, sudca Mgr. Peter Mezöszállási.
V právnej veci žalobkyne G.. D. W.-S., spoločníčka ZaMED, s.r.o. proti žalovanej ZaMED, s.r.o. sú na Okresnom súde Komárno vedené ďalšie tri súdne konania, v ktorých je zákonným sudcom Mgr. Peter Mezöszállási, a to konkrétne konania vedené pod sp. zn. 5Cb 315/2012 (o splnenie povinnosti), sp. zn. 5Cb 184/2013 (o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia) a sp. zn. 5Cb 50/2014 (o splnenie povinnosti).
Podľa rozvrhu práce Okresného súdu Komárno sa veci agendy "Cb" prideľujú sudcovi Mgr. Ľudovítovi Majerčíkovi pomerom 1/4 nápadu a sudcovi Mgr. Petrovi Mezöszállásimu pomerom 3/4 nápad. Podľa názoru žalobkyne nie je náhodným výberom, vylučujúcim možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, keď sa veci prideľujú jednému z celkového počtu dvoch sudcov na obchodnom súdnom oddelení. Nie je náhodným výberom, vylučujúcim možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, keď sa veci prideľujú jednému z celkového počtu dvoch sudcov na obchodnom súdnom oddelení, jednému sudcovi nápadom 1/4, druhému sudcovi nápadom 3/4. Prideľovanie vecí z celkového počtu dvoch sudcov na obchodnom súdnom oddelení, jednému sudcovi nápadom 1/4, druhému sudcovi nápadom 3/4, je určením, že zo štyroch nápadov sa jednému sudcovi pridelí jedna vec, druhému sudcovi 3 veci, a nie je náhodný výber vylučujúci možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa žalovaného podanie žalobkyne nie je návrhom, o ktorom by mohlo prebiehať samostatné konanie na inom okresnom súde podľa Civilného sporového poriadku, nakoľko záver, či sudca určený podľa rozvrhu práce a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci je zákonným sudcom, nemôže prijať okresný súd. Túto otázku môže záväzným spôsobom posúdiť len odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku, resp. dovolací súd v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, prípadne Ústavný súd SR v konaní o sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. pre porušenia práva na súdnu ochranu. Ak by sa súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, žalovaný ďalej poukázal na to, že požiadavka správneho obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t.j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Určenie samosudcu alebo senátu, ktorý koná a rozhoduje v konkrétnej veci, vyplýva z osobitného postupu upraveného v § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Tieto programové prostriedky sa nastavujú podľa rozvrhu práce súdu, ktorý na obdobie jedného kalendárneho roka zostavuje predseda súdu, pričom základným pravidlom pri jeho zostavení je to, aby pridelenie veci prebehlo náhodným výberom, teda aby bola zachovaná možnosť pridelenia veci aspoň dvom senátom alebo samosudcom. Z rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2012, 2013, 2014 a 2016 vyplýva, že v uvedených obdobiach vykonával jeden zo sudcov, ktorým sa prideľuje obchodno-právna agenda okrem iného aj funkciu predsedu súdu. Ten však vykonáva súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce z výkonu funkcie predsedu súdu. Zároveň je v rozvrhoch práce Okresného súdu Komárno stanovený rozdiel v počte novonapadnutých vecí v porovnaní so stanoveným podielom vecí medzi sudcami jednotlivých súdnych oddelení, ktorý môže byť maximálne 3 veci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade bol postup pri obsadení súdu zákonným sudcom vykonaný v súlade so zákonom č. 757/2004 Z.z., v súlade s rozvrhom práce, a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.
Žalovaný ďalej poukázal na relevantné názory Ústavného súdu SR, ktoré možno komfortne aplikovať na daný prípad. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane judikoval, že za zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prerokovanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/2012). Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte (III. ÚS 46/04). Účel základného práva priznaného podľa článku 48 ods. 1 Ústavy sa splní, keď o práve občana rozhoduje sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (II. ÚS 15/96). Na tomto mieste je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami. Ústavný súd tak pri posudzovaní, či bolo porušené právo na zákonného sudcu skúma, či bol vydaný rozvrh práce, či zodpovedá zákonu a či vybraný sudca bol určený v súlade s rozvrhom práve v tom rozsahu, v akom je tento v súlade so zákonom. K porušeniu dôjde, ak bude určený buď v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho ustanovenia (pravidla),
ktoré odporuje zákonu. Ústavný súd ďalej uviedol, že náhodnosť, objektivita výberu sudcov je jedným z komponentov, ktoré vytvárajú v modernom štáte dôveru v inak anonymné, byrokratické súdnictvo.
4. K vyjadreniam žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že popiera správnosť tvrdení žalovaného. Žalobou požadované určenie je v kontexte s právom na zákonného sudcu, ktoré garantuje článok 48 ods. 1 Ústavy SR, článok 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základné právo na zákonného sudcu je v právnom štáte jednou zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Rozhodovanie veci zákonným sudcom je jedným zo základných predpokladov na uplatnenie podmienok spravodlivého procesu. Podľa žalobkyne prideľovanie veci z celkového počtu dvoch sudcov na obchodnom súdnom oddelení, jednému sudcovi nápadom 1/4 , druhému sudcovi nápadom 3/4, je určením, že zo štyroch nápadov sa jednému sudcovi pridelí jedna vec, druhému sudcovi tri veci, čo nie je náhodný výber vylučujúci možnosť ovplyvňovania pridelenia veci, a takto určený sudca nie je zákonný sudca. Žalobkyňa popiera možnosť komformne aplikovať názory Ústavného súdu vyjadrené v žalovaným uvedených rozhodnutiach, podľa žalobkyne vo veci sú právne irelevantné. Žalobkyňa zároveň uviedla, že v právnej veci žalobkyne G.. D. W.-S. proti žalovanej ZaMED, s.r.o., je vedené na Okresnom súde Komárno ďalšie konanie, a to konanie vedené pod sp. zn. 5Cb 59/2017 o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, žaloba bola podaná dňa 03.03.2017 a vec bola pridelená sudcovi Mgr. Peter Mezöszállási.
Žalobkyňa doplnila dokazovanie o návrh na vypočutie doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD., podpredsedníčky vlády SR, ministerky spravodlivosti SR, k podanej žalobe, k žalobou požadovanému určeniu, k účasti Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o žalobe, v kontexte záujmu na spravodlivom procese.
Žalobkyňa zároveň vo svojom vyjadrení podala návrh podľa § 79 Civilného sporového poriadku na vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu, pána Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky, prostredníctvom súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že legitimita účasti pána Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky, ako ďalšieho subjektu v konaní na strane žalobcu, je daná kompetenciami prezidenta Slovenskej republiky podľa článku 102 ods. 1 písm. r), t) Ústavy SR, významom požadovaného určenia, dopadom na výkon celého súdnictva, možným dopadom na relevantnú legislatívu.
5. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobkyne písomne tak, že žalobu naďalej považuje za úplne nedôvodnú v celom jej rozsahu, trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný zároveň namietal právomoc Okresného súdu Bratislava I konať v predmetnej veci.
6. Súd uznesením č.k. 25C/110/2016-115 zo dňa 28.11.2017 rozhodol o návrhu žalobkyne tak, že vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalobkyne, a to: Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky, nepripúšťa, keďže súdu nebol predložený jeho súhlas so vstupom do predmetného konania.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 04.05.2018, na ktoré sa žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa nedostavili a za splnenia zákonných podmienok pojednával súd v ich neprítomnosti. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2018 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keďže bola dňa 02.05.2018 ošetrená na internej ambulancii. Dňa 03.05.2018 doplnila svoju žiadosť predložením lekárskej správy zo dňa 02.05.2018. Súd dňa 03.05.2018 elektronicky oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že jej žiadosť posúdil ako nedôvodnú a pojednávanie z uvádzaných dôvodov neodročí, keďže z predloženej lekárskej správy nevyplýva, že by zdravotný stav právnej zástupkyne žalobkyne neumožňoval jej účasť na pojednávaní, keď z lekárskej správy vyplýva, že mala zhoršený zdravotný stav dňa 02.05.2018, pričom nie je preukázané, že by tento stav pretrvával a bránil jej v účasti na pojednávaní nariadenom na deň 04.05.2018.
8. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd aplikoval ustanovenie § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť
telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Ustanovenie § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti strany, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti strany sporu teda musia byť splnené súčasne dve podmienky - strana bola riadne predvolaná a absentuje žiadosť strany o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Druhá podmienka je splnená nielen vtedy, ak strana nepožiada o odročenie pojednávania, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie termínu pojednávania (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jej zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Keďže žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov bez toho, aby k svojej žiadosti pripojila lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní (keď z predloženej lekárskej správy vyplývalo len to, že právna zástupkyňa bola dňa 02.05.2018 ošetrená na internej ambulancii s tým, že jej bola doporučená kontrola na internej ambulancii nasledujúci deň, čiže nie v deň pojednávania), súd dôvody prezentované právnou zástupkyňou žalobkyne na odročenie pojednávania neuznal za také, ktoré by boli právne významné pre to, aby pojednávanie muselo byť odročené. Súd preto vzhľadom na nedostatočne podloženú žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne.
9. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobkyňa ako spoločníčka spoločnosti ZaMED, s.r.o. podala dňa 22.02.2016 na Okresný súd Bratislava III žalobu proti žalovanej ZaMED, s.r.o. o určenie neplatnosti uznesení prijatých na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti ZaMED, s.r.o. dňa 22.12.2015, a to uznesenia číslo 3, uznesenia číslo 4, uznesenia číslo 8, uznesenia číslo 9 a uznesenia číslo 10. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb 65/2016 a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Maroš Fekete. Okresný súd Bratislava III dňa 13.05.2016 postúpil predmetnú vec z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Komárno. Spis došiel na Okresný súd Komárno dňa 18.05.2016, pričom vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Peter Mezöszállási a je vedená na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Cb/124/2016. Okrem uvedeného konania sú na Okresnom súde Komárno v právnej veci žalobkyne Ing. D. W.-S., spoločníčka ZaMED, s.r.o. proti žalovanej ZaMED, s.r.o. vedené ďalšie súdne konania, a to konkrétne konania vedené pod sp. zn. 5Cb 315/2012 (o splnenie povinnosti), sp. zn. 5Cb 184/2013 (o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia), sp. zn. 5Cb 50/2014 (o splnenie povinnosti) a sp. zn. 5Cb 59/2017 (o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia), pričom vo všetkých uvedených konaniach je zákonným sudcom Mgr. Peter Mezöszállási.
11. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
12. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
13. Podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
16. Podľa § 420 písm. e) Civilného sporového poriadku, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
17. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
18. K nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava I konať v predmetnej veci, namietanému žalovaným súd uvádza, že v danom prípade neprichádzal do úvahy postup spočívajúci v zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu, keďže súd neustálil žiadny iný orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť. Ak by súd v takomto prípade konanie zastavil bez toho, aby súčasne vec postúpil na prejednanie inému orgánu, došlo by k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti), spočívajúceho v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. Vzhľadom na uvedené súd žalobu podanú žalobkyňou prejednal a spor rozhodol.
19. Základ pre rozhodnutie súdu vo veci samej má tvoriť hmotnoprávny predpis. Súd po posúdení prejednávanej veci však dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, keďže žaloba s navrhovaným výrokom nemá žiaden hmotnoprávny základ. Súd má za to, že okresný súd nie je oprávnený v samostatnom konaní na základe podanej žaloby určiť, či konkrétny sudca konajúci a rozhodujúci v inej veci je alebo nie je zákonným sudcom. Otázku zákonného sudcu je oprávnený riešiť odvolací súd v rámci odvolacieho konania, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania, keďže skutočnosť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd je jedným z odvolacích i dovolacích dôvodov v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. Prípadne porušenie práva na zákonného sudcu možno uplatniť tiež v konaní pred Ústavným súdom podaním ústavnej sťažnosti. Uvedenú otázku však nie je možné riešiť v samostatnom konaní na okresnom súdu na základe určovacej žaloby tak, ako to uplatnila žalobkyňa predmetnom žalobou. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne z dôvodu absencie jej hmotnoprávneho základu zamietol. Z tohto dôvodu súd nevykonal ani žalobkyňou navrhované dokazovanie výsluchom doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD., keďže vzhľadom na nedostatok hmotnoprávneho základu žaloby by vykonávanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania bolo jednoznačne v rozpore s princípom hospodárnosti konania (procesnej ekonómie).
20. Súd záverom poznamenáva, že postupoval pri označení žalovaného a konal so žalovaným tak, ako žalovaného označila žalobkyňa vo svojej žalobe, keď táto označila len jedného žalovaného - Slovenskú republiku s tým, že zároveň označila dva orgány, ktoré za ňu konajú, a to Ministerstvo spravodlivosti SR a Okresný súd Komárno. Keďže súd ustálil, že podaná žaloba nemá hmotnoprávny základ, nebolo možné posúdiť ani otázku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
25. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu zamietol, žalovaný bol teda v konaní plne úspešný. Žalovanému však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.