Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-306-2015.pdf
PDF · 155.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/306/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu AB 2 B.V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému U. O., D.. X.X.XXXX, N. U.. D.. H. XX/X, S. G., zastúpeného JUDr. Ladislavom Csáko, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 544 163, o zaplatenie 988,86 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 734,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 734,92 € od 25.6.2015 do zaplatenia, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 988.86 €, ročný úrok z omeškania vyčíslený vo výške 15,60 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 988,86 € od 25.6.2015 do zaplatenia a trovy konania v sume 59,- € a náhrady trov právneho zastúpenia. Odôvodnil to tým, že podľa § 526 Občianskeho zákonníka boli pohľadávky spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 18.3.2013 postúpené na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 12.2.2015. Žalobca ako súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená podľa právnym predpisov Holandského kráľovstva. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.4.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s.. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 918,- € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 37,27 €, s tým, že mal povinnosť splácať úver v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako to vyplýva z pripojeného výpisu čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy Úverových zmluvných podmienok s názvom - Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 12.2.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/136/2012 zo dňa 25.2.2013 cit.: „ V úverovej zmluve je jednoznačne uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s. a táto zmluva obsahuje tiež ustanovenia o
tom, že žalovaná ako klient spoločnosti bola s týmito úverovými zmluvnými podmienkami oboznámená, že sú pripojené k samostatnej úverovej zmluve, a preto je potrebné vyvodiť záver, že sú súčasťou zmluvy v písomnej forme a preto záver o tom, že neboli ustanovenia o zmluvnej pokute dojednané písomne, nemožno považovať sa správny.“ Sadzba úroku z omeškania, ktorú si uplatňuje žalobca vo výške 5,05 % ročne bola stanovená vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 3.3.2015 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: vo výške 15,60 € zo sumy 988,86 € od 3.3.2015 do 24.6.2015, t.j. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca teda, ako to vyplýva zo splátkového kalendára eviduje voči žalovanému dlh a to v sume istiny 96,50 €, úroku vo výške 105,44 €, zosplatnenej istiny 750,92 €, upomienka II. 36,- €. Vyčíslený ročný úrok z omeškania vyplýva z priloženého výpisu čerpania splátok a úhrad. Zároveň si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 11C 306/2015-46 dňa 31.7.2015, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil takto:
3. V prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní z dôvodu, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany údajného jeho veriteľa na terajšieho žalobcu. Nevylúčil však možnosť, že takúto zásielku žalobca odoslať mohol, ale jemu doručená nebola, avšak pripustil možnosť, že ak ju mal prevziať, tak to nebol on osobne ale jeho syn s ktorým majú narušené vzťahy a tento sa volá rovnako ako on a býva aj na tej istej adrese. V prípade, že súd nebude akceptovať túto námietku tak namietal aj výšku uplatňovanej pohľadávky a ako aj jej základ tvrdiac, že si nie je vedomý aby uzavrel zmluvu so žalobcom a ani s jej právnym predchodcom, a ak by sa tak aj malo stať, tak musel byť v stave aký ma namysli ust. § 38 Občianskeho zákonníka, ktorý vylučuje perfektnosť takto vykonaného právneho úkonu. Zároveň namietal aj to, žeby mu mala byť doručená nejaká výzva alebo iná písomnosť na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o zo spoplatnení budúcich splátok. Namietal aj rovnako, že mu neboli doručené žiadne upomienky a ani zmluvné pokuty. Namietal aj uplatňovanú sumu 36,- € za akúsi upomienku II. s tým, že bez ohľadu na to, či mu bola alebo nebola doručená to nemá žiadnu oporu v žiadnom právnom predpise a nevie prečo by mal žalobcovi zaplatiť niečo nad rámec zákona. pokiaľ ide o uplatňovanie si zo spoplatnených splátok úveru, tvrdil, že žiadny list, ktorým právny predchodca žalobcu mienil zo spoplatniť aj budúce úverové splátky jemu nikdy nebol doručený a takáto listina v prípade, že to chcel žalobca tak urobiť, musí byť nepochybne doručená do vlastných rúk, čo je podmienkou účinnosti takéhoto zo spoplatnenia. Zároveň spochybňoval aj to, či došlo platne a účinne k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom a preto navrhol, aby žalobca bol vyzvaný k jej predloženiu a z opatrnosti sa dovolával jej neplatnosti. Ďalej tvrdil, že pokiaľ ide o samotnú zmluvu o úvere, tak sa jedná o absolútne neplatný právny úkon v celosti a nielen v jej časti, nakoľko odporuje ustanoveniach Zákona na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je toho názoru, že na základe neplatnej zmluvy, nie je možné sa domáhať plnenia a ani vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, žeby bol súd tej mienky, že nevrátil žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky a tieto mal vrátiť, tak sa môže domáhať len plnenia na základe ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V prípade, žeby súd čo i len z časti vyhovel žalobe, tak žiadal o možnosť splácania tejto sumy v 5,- € mesačných splátkach poukazujúc na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Navrhol preto aby súd po vykonaní pojednávania a dokazovania žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.
4. V priebehu konania ďalej žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal aj na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2015, v ktorom sa žalobca odvoláva na zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa 12.9.2012, ktorou mala byť postúpená predmetná pohľadávka a to dva roky predtým ako vôbec k jej uzavretiu došlo, čo samo o sebe vyvoláva pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu. Ku dňu podania žaloby už dlžná pohľadávka zosplatnená bola a to právnym predchodcom žalobcu Home Credit. Zdôraznil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a predmet predaja je v tejto zmluve vymedzený nezrozumiteľne, nejasne a aj pokiaľ ide o samotnú úroky uvedené v zmluve, tieto sú v rozpore s právnymi platnými predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Namietal aj skutočnosť, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, ktorými mal preukázať vôbec svoju existenciu a to konkrétne výpis z Holandského obchodného registra a to, že preklad tejto listiny vyhotovil prekladateľ z angličtiny, pričom tento výpis je vyhotovený v holandskom jazyku. Namietal aj samotné plnomocenstvo, ktoré udelil žalobca právnemu zástupcovi, ktorá je podpísaná riaditeľmi, pričom zo samotného výpisu z Obchodného registra vyplýva, že splnomocnenie musia podpísať členovia
predstavenstva a spoločnosť má iba jedného riaditeľa. Za takýchto okolnosti teda nemohlo dôjsť ani k platne postúpenej pohľadávke, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky vykonal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti uzavretia úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, tak tvrdil, že ho požiadal jeho známy Š. Č., aby namiesto neho uzavrel túto zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa dvoch ks notebookov a jednalo sa o splátkový predaj, kde sa v zmluve žalovaný zaviazal uhrádzať kúpnu cenu v splátkach s tým, že notebooky si zobral Š. Č.. Tvrdil, že on bol dohodnutý s označenou osobou, že splátky bude uhrádzať táto osoba a preto mu odovzdal aj všetky doklady týkajúce sa tejto pohľadávky, pričom tento uhradil aj dve splátky, avšak potom s úhradou splátok prestal. Uviedol, že nemôže jednoznačne vylúčil ani potvrdiť to, že mu bolo postúpenie pohľadávky doručené.
6. Žalobca k námietkam žalovaného uviedol k tvrdeniu žalovaného, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky uviedol, že toto je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák., a to, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. K tomuto pomerne strohému zneniu zákonného ustanovenia podáva Ústavný súd SR v nižšie citovanom náleze jasné stanovisko - Podľa ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane sa do sféry jeho dispozície" nie je možné stotožňovať s pojmom doručenia v zmysle procesnoprávnych predpisov (tak ako to v predmetnom konaní posudzuje žalovaný). Je tým treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle (hmotnoprávny úkon) do bytu adresáta členovi jeho domácnosti, či do jeho poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia o uložení takejto zásielky do poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť, resp. príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu; postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť. (Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. Ú S 403/2010-42). S ohľadom na uvedené, zastáva právny názor, že k „oznámeniu" došlo, tak ako bolo uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, kde ako odosielateľ je uvedený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA ... Teplická 7434/147 92122 Piešťany a to ako hmotnoprávny zástupca postupcu podľa priloženej plnej moci, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného dlžníka na adrese L. N. Tolstého 80/3, Veľké Kapušany, keď si preberá poštu do dnešného dňa, keďže predmetná adresa je uvedená na plnej moci ktorú udelil svojmu právnemu zástupcovi. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa, t.j. v mene postupcu oznámila v súlade s § 526 ods. 2 a v spojitosti s § 22 Obč. zák. postúpenie pohľadávky v dobrej viere dlžníkovi na ním uvedenú adresu, žalobca je si vedomý toho, že žalovaný môže spochybňovať doručenie „Oznámenia postúpenia pohľadávky" a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda z pohľadu teórie práva je to platný a účinný hmotnoprávny úkon. Ďalej uviedol, že s ohľadom na znenie procesných ustanovení § 79 ods. 4, § 114 ods. 2, § 45 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p. žalovaný nemôže urobiť sporným to, že žalobný návrh spolu s prílohami mu bol doručený do vlastných rúk, a teda nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanému doručený aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ti. stav kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Takéto právne nástupníctvo navrhovateľa je z pohľadu konajúceho súdu Michalovce dlhodobo akceptované vo všetkých občianskoprávnych senátoch: 5C - JUDr. Gabriel Štefánie, 7C - JUDr. Milan Mitterpák, 8C
- JUDr. Stanislav Vojtko, 10C - JUDr. Zdenko Švárny, 11C - JUDr. Tatiana Sabadošová, 12C - JUDr. Martin Lopuch PhD., 14C - JUDr. Vladimír Červeňák, 16C - Mgr. Daniela Pristášová, 19C - JUDr. Agáta Štefaničová 20C - JUDr. Marek Kotora, 24C - JUDr. Andrej Radomský. Žalobca predložil súdu pre nesporné riešenie Listinu - (zmluvu) Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2015, navrhovateľ uvádza, že dňom 12.09.2012 nadobudla účinnosť tzv. rámcová zmluva „Loan Receivables Transfer Agreement"uzatvorená medzi postupcom a postupníkom na základe ktorej sa
realizuje jednotlivé postúpenie pohľadávok po ich vzniku. Tvrdenia žalovaného, že spochybňuje základ uplatneného nároku preto, lebo si nie je vedomý uzavretia žiadnej zmluvy so žalobcom, ale ani s jeho právnym predchodcom a pokiaľ sa tak stalo, musel som sa nachádzať v stave, aký má na mysli ust. § 38 OZ a ktorý teda vylučuje perfektnosť takto vykonaného právneho úkonu a je potrebné, aby odporca v tomto smere okrem bremena tvrdenia uniesol aj bremeno dôkazu o údajnej nespôsobilosti na právne úkony. Žalobca upriamil pozornosť konajúceho súdu na skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok splátkami celkovo v sume 183,08 Eur, t.j. je možné prijať záver, že je si vedomý svojho dlhu. K tvrdeniu žalovaného, že to isté platí aj o liste, ktorým právna predchodkyňa žalobcu mienila zospoplatniť aj budúce úverové splátky, pretože ani tento list mu nebol doručený žalobca uviedol, že keďže finančné plnenie bolo dohodnuté v splátkach, tak v zmysle Hlavy ÚZ s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný listom zo dňa 12.02.2015 - Výzva k splateniu celého úveru vyzvaný k splateniu dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. To, že žalobca odoslal Výzvu na adresu žalovaného preukazuje poštový podací hárok pod podacím číslom I. (o ktorého pravdivosti nie sú dôvodné pochybnosti), ktorý ako listinný dôkaz je pripojený k pôvodnému Návrhu na vydanie platobného rozkazu. Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 12.02.2015, je podľa právneho názoru žalobcu potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. tak ako je to uvedené vyššie. Žalobca predložil súdu listinu
- poštový podací hárok č. I., list 1/57(ktorá má 57 listov) na ktorom je uvedený dátum odoslania Výzvy k splateniu celého úveru a oznámenie zosplatnenia úveru, súčasťou žalobného návrhu je Listina - poštový podací hárok č. I., list 37/57, na ktorej nie je uvedený dátum podania, aleje uvedené nemo odporcu, ktorému sa predmetná výzva a oznámenie doručovalo. Žalobca ďalej uviedol, že z hmotnoprávneho hľadiska predmetná úverová zmluva je platná a účinná obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj právny nárok.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C 306/2015-90 zo dňa 19.4.2016 tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca sa voči rozsudku odvolal a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co 102/2017-143 zo dňa 28.2.2018 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. V priebehu konania súd uznesením č.k. 11C 306/2015-135 zo dňa 9.2.2017 z dôvodu, že zanikol počas konania pôvodný žalobca AB 1 B. V. tak rozhodol, že pokračuje v konaní s jeho právnym nástupcom - žalobcom (§ 64 CSP).
9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (R 119/2003). K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ustanoveniach § 524 až 530 OZ, dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne
dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky.
12. Súd zamietol žalobu predchádzajúcim rozhodnutím z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že odvolací súd vyššie označeným uznesením zrušil toto rozhodnutie súdu prvej inštancie s tým, že dospel k záveru, že: „Žalobca, resp. jeho právny predchodca predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázal, že sporná pohľadávka mu bola postúpená, preukázal tiež identifikáciu postúpenej pohľadávky (uvedením jej výšky a právneho dôvodu jej vzniku), a taktiež splnenie oznamovacej povinnosti splnomocneným zástupcom postupcu voči žalovanému (§ 526 ods. 2, § 22 a nasl. OZ) oznámením o postúpení pohľadávky, na základe predložených listinných dôkazov by nemalo byť spochybnené. Relevantným oznámením postupcu dlžníkovi (žalovanému) o postúpení pohľadávky vznikli právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi, a je ním založená aj aktívna vecná (hmotnoprávnu) legitimácia žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky vo svojom mene.“ Súd vychádzajúc z tohto právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je viazaný považoval otázku nedostatku aktívnej legitimácie za vyriešenú.
13. Žalobca potom v priebehu sporu k právnemu posúdeniu veci dal súdu prvej inštancie do pozornosti, právny názor Najvyššieho súdu SR zo dňa z 22. februára 2018, citujeme: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom “ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017).
14. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní poukázal na závery odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo preukázané v konaní, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu z právneho predchodcu žalobcu. Poukázal však na to, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, čo znamená, že za takéhoto predpokladu sa úver považuje za bezpoplatkový a bezúročný a to pokiaľ ide neprimeranú úrokovú ročná sadzba a z tohto dôvodu to má následok, že úver je bezpoplatkový a bezúročný a navrhol v tejto časti žalobu zamietnuť s tým, aby súd priznal žalobcovi len sumu, ktorá bola skutočne poskytnutá žalovanému po odpočítaní splátok, ktoré žalovaný doteraz uhradil.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
25. Nepochybne sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže z obsahu predloženej vyššie označenej úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.4.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvnú podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru - úhrada tovaru označeného ako NB ACER, NB HP za predajnú cenu 918,- € s celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 1.341,72 €, celková výška úveru 918,- € poskytnutého zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 37,27 € s dátumom prvej splátky 15.5.2014 s úhradou nasledujúcich splátok vždy 14. deň v kalendárnom mesiaci s lehotou splatnosti úveru 14.4.2017 s tým, že mal povinnosť splácať úver v zmysle úverovej zmluvy. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 26,31% (bod 53. Zmluvy), RPMN 30,1% (bod 54. Zmluvy), priemerná hodnota RPMN 46,3% (bod 55. Zmluvy).
26. Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia s.r.o. bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov), žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase rozhodovania súdu vo veci platil už zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11. júna 2010. V čase uzavretia zmluvy, t.j. dňa 15.4.2014 na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.
27. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
28. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
30. Podľa § 9 ods. 6 cit. zák., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
31. Podľa § 9 ods. 7 cit. zák., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
32. Podľa § 9 ods. 8 cit. zák., veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva uzavretá účastníkmi konania obsahuje dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa - žalovaného nevýhodnejšie než ako to upravuje zákon. Po preskúmaní náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle vyššie cit. právnych ustanovení mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zmluva uzavretá účastníkmi konania neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúce z vyššie citovaného ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y cit. zák. Jedná sa konkrétne o náležitosti, na ktoré poukázal žalobca: úroková sadzba úveru, RPMN.
35. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá výška úrokov v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorú si dohodli účastníci zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 26,31% v bode 53. Zmluvy prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy, t.j. 15.4.2014 tak ako to súd zistil z predloženého listinného dôkazu žalobcom „Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) kde pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v auguste 2014 predstavovala úroková miera úverov 12,60%, pričom v zmluve bola stanovená na 30,1 %, t.j. viac ako dvojnásobne vyššia. Ako vyplýva z vyššie cit. právnych ustanovení tak jednou z náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj určenie RPMN, ktorá je uvedená v bode 54. Zmluvy stanovená na 30,1% a priemerná hodnota RPMN 46,06%, pričom podľa „Súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014“ zverejnených na stránke Ministerstva financií SR predstavuje RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1.500,- € vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 44,06%, čiže je stanovená v norme. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zák. tak poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
36. Predmetom sporu je suma 988,86 €, ktorá pozostáva z istiny 96,50 €, úroku vo výške 105,44 €, zosplatnená istina 750,92 €, upomienky II. vo výške 36,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 988,86 € od 25,6.2015 do zaplatenia. Ako súd zistil z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č.l. 39 spisu tak žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu splátky v celkovej sume 183,08 € čo nebolo sporné. Žalovaný neuhradil zvyšnú časť splátok v sume 734,92 € a súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a uložil mu povinnosť túto sumu žalobcovi uhradiť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t.j. do sumy 183,08 € s prísl. Nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku vo výške 105,44 € a 15,60 € a poplatku za upomienku II. vo výške 36,- €, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov.
37. Podľa 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
38. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Vzhľadom k tomu, že v rozhodnom období bola výška úrokov 5,05 % súd v tejto výške priznal úrok z omeškania z priznanej sumy 734,92 € od 25.6.2015, t.j. od doby, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe do zaplatenia (§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného po 1.1.2009). V prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa uplatňovaných úrokov z omeškania zo zamietnutej istiny zamietol.
41. S prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného súd mu povolil priznanú sumu splácať tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (§ 232 ods. 2, 3 CSP).
42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v časti sumy 734,92 € (74,32%) a neúspešný v sume 183,08 € (25,68%). Pri pomernom rozdelení by prináležala žalobcovi náhrada trov konania vo výške 48,64% (74,32% - 25,68%). Súd však pokiaľ ide o náhradu trov konania má za to, že v tejto veci sú dané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú žalobcovi výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd považoval za dôvodné prihliadnuť na charakter veci, kde žalovaný je slabšou stranou v spore (spotrebiteľ) ako aj to, že žalovaný je poberateľom starobného dôchodku, jeho zdravotný stav je nepriaznivý. Súd je tiež toto názoru, že nepriznaním náhrady trov konania úspešnému žalobcovi neutrpí jeho majetková sféra. Súd preto s poukazom na ust. § 257 CSP náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).