Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Ek/125/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Martina Poláčková, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze, IČO: 31 573 681, so sídlom Sládkovičova 127/632, 017 01 Považská Bystrica, proti povinnému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, XXX XX S., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, vedenej súdnou exekútorkou: Ing. Mgr. Oľga Hlucháňová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30 017 01 Považská Bystrica, IČO: 35 662 905, o vymoženie 6.639 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/125/2017 zo dňa 15. januára 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/125/2017 zo dňa 15. januára 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 6.10.2017 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 6.639 eur a trov exekúcie oprávneného, na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesenia vydaného Okresným súdom Trenčín č.k. 40K/36/2015-466 zo dňa 23.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2017 a stalo sa vykonateľným dňa 16.9.2017.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 52Ek/125/2017 zo dňa 15. januára 2018 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a to zmysle ust. § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodný. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § § 61k ods. 1, ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, § 199 ods. 1, ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení do 30.12.2017 a vecne tým, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie tento súd vyhodnotil ako nespôsobilý na presvedčenie o tom, že by exekúcia mala byť v zmysle zákona zastavená. Súd poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/52/2017-541 zo dňa 31.07.2017 bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 173/2017 dňa 11.09.2017, pričom za deň doručenia súdneho rozhodnutia sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia. Na uvedené nemalo vplyv tvrdenie povinného, že mu predmetné uznesenie bolo doručené dňa 27.09.2017. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/36/2015-466, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Bratislava pod č.k. 1CoKR/52/2017-541, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2017 (t.j. deň nasledujúci po zverejnení v Obchodnom vestníku) a vykonateľnosť dňa 16.09.2017. Súd tak dospel k záveru, že na exekučnom titule bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti v súlade so zákonom a exekučný titul je vykonateľný po stránke materiálnej, aj formálnej. Zánik vymáhaného nároku zaplatením počas trvania exekučného konania nebol dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko skutočnosť, že povinný pohľadávku uhradil, mohla byť dôvodom na vyhovenie návrhu na

zastavenie exekúcie iba v prípade, ak by k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 31.1.2018 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že exekučným titulom mu bola uložená povinnosť a preto sa malo postupovať podľa § 199 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže povinnému, ktorému sa ukladala povinnosť, sa v konaní doručovali uznesenia aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku a teda na doručenie uznesenia Krajského súdu Bratislava pod č.k. 1CoKR/52/2017-541 sa podľa neho viaže začiatok plynutia lehoty na plnenie uvedenej v uznesení Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/36/2015-466, preto v súvislosti s doručením iným spôsobom mal byť povinný ako adresát písomnosti poučený o plynutí lehôt. Povinný ako neúčastník konkurzného konania pre celé konanie, ale iba pre časť konania, ktoré sa ho dotýka, bol ukrátený nedodržaním daného postupu na svojich právach, pretože s prihliadnutím na § 199 ods. 2, 3, 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemal vedomosť o vykonateľnosti exekučného titulu a túto nemal ani preukázanú.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. V zmysle § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to napriek presne opačnému názoru povinného), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej v napádanom rozhodnutí na podporu ním zvoleného postupu a týmto pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) takto súdom predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov pre zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odvolaním sa na ne. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na vyargumentovaný nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti, sa súd nad rámec zákona vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

11. Súd súhlasí s názorom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie. Za správnu nemožno považovať argumentáciu povinného o tom, že v súvislosti s doručovaním rozhodnutí v základnom konaní aj iným spôsobom než len zverejnením v Obchodnom vestníku, mal byť povinný ako adresát písomnosti poučený o plynutí lehôt na plnenie. Súd uvedené odôvodňuje tým, že poučovacia povinnosť uvedená v § 199 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa netýka plynutia lehoty na plnenie, ale plynutia lehoty na podanie odvolania, o čom bol povinný v exekučnom titule upovedomený, pričom povinný aj podal odvolanie voči exekučnému titulu v lehote. V exekučnom

titule bola vo výroku uložená povinnosť na plnenie v lehote 3 dní od právoplatnosti exekučného titulu. V zmysle § 199 ods. 9 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. S poukazom na uvedené súd uvádza, že v napádanom rozhodnutí bolo správne konštatovaný dátum doručenia exekučného titulu ako aj dátum vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

12. Rovnako čo sa týka odôvodnenia úhrady zo strany povinného, súd v napádanom rozhodnutí nezistil pochybenie, keď tento vyhodnotil, že povinný plnil až po začatí exekučného konania, pričom zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie. Navyše nárok oprávneného ani nebol vymožený v celosti, keď zostali neuhradené trovy oprávneného súvisiace s podaním návrhu na začatie exekúcie.

13. Exekučný súd ďalej uvádza, že nezistil skutočnosti, pre ktoré by mal byť povinný ukrátený na svojich právach, povinný nespochybnil, že mu bol exekučný titul doručený, pričom súd zistil, že mu bol doručený v súlade so zákonom. Súd dospel k záveru, že tvrdenia povinného ohľadom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu sú chybné, pretože vychádzajú z nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

14. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/125/2017 zo dňa 15. januára 2018 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.