Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-8-2017.pdf
PDF · 119.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: K.. S. R., D. A.. XX, XXX XX K., R. W., pr. zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. 33765-2/2017-BA zo dňa 25.5.2017
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou elektronicky 22. 06. 2017 žalobkyňa žiadala preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. 05. 2017 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 28. 12. 2016 č. 700-3611023716-C04/16, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania proti žalovanému.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím dňa 28. 12. 2016 predpísal žalobkyni poistné na nemocenské poistenie v sume 47,40 eur, príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 193,58 eur a poistné na rezervný fond v sume 51,12 euro, spolu v sume 292,10 eur, za obdobie september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 a to podľa § 144 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods.1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012.
V odôvodnení uviedol, že podľa § 128 ods.1 písm. c) ods.2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona a § 128 ods.11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Podľa § 20 ods.1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012 príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí samostatne zárobkovo činná osoba povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení). Podľa § 129 ods.1 a 2 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008 a § 21 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. uvedené sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať a sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné, tieto príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. (§ 141 ods.1, § 142 ods.1 a § 143 ods.1 prvá veta zákona a § 26 ods.1 zákona č. 43/2004 Z. z., § 27 ods.1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods.1 zákona č. 43/2004 Z. z.).
Pretože suma dlžného poistného žalobkyne a príspevkov v úhrne bola vyššia ako 3,32 eur, preto podľa § 144 ods.1 v znení zákona č. 572/2009 Z. z. a § 152a zákona v znení neskorších predpisov), prvostupňový správny orgán predpísal poistné a príspevky žalobkyni, na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov. Na základe tejto kontroly bolo zistené, že poistné a príspevky neodviedla za mesiace 09/ 2008, 10 2008, 11/2008, december 2008, a porušila tak hore označené ustanovenia zákona /§ 128 ods.1 písm. c), ods.2 písm. c), ods.3 písm. c) zákona, § 128 ods.11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods.1 a § 143 ods.1 prvá veta zákona a § 20 ods.1 písm. b), § 26 ods.1, § 27 ods.1 a § 28 ods.1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012/.
3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím 25. 05. 2017 zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 700-3611023716-GC04/16 z 28. decembra 2016 a toto potvrdila.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že preskúmala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v intenciách § 218 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení zákona č. 461/2003 Z. z., a ako odvolací orgán a dospela k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola registrovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba v registri Sociálnej poisťovne od 1. júla 2006 do 30. júna 2010. Nebola sporiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení). Od 9. septembra 2005 jej bol priznaný starobný dôchodok, odkedy sa na ňu nevzťahovala povinnosť platiť poistného.
Žalovaný uviedol, že Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania Licenciu L1A/PO/1386/06, zo dňa 7. decembra 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na základe ktorej žalobkyňa v rozhodnom období mala oprávnenie vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Preto podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom bola od 1. januára 2008 povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.9 zákona.
Poukázal na ustanovenie § 15 ods.1 písm. b) zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 podľa ktorého žalobkyňa bola povinne dôchodkovo poistená ako SŽČO a podľa ustanovenia § 21 ods.1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (znenie účinné od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010) jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.9. Povinnosť jej zanikla 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona (ak tento zákon neustanovuje inak).
Žalobkyňa mala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 v sume 268 140 Sk, t.j. vyšší ako zákonom ustanovená suma (zákonom ustanovená suma príjmu za rok 2007 bola 97 200 Sk), (podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) preto od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 bola povinná odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Žalovaný právne dôvodil v rozhodnutí ust. § 128 ods.1 písm. c/ a ods.2 písm. c/ a ods. 11 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a § 129 ods.1 a 2 v znení účinnom do 31. 12. 2008 (č.l. 16 spisu) a § 141 ods. 1 a § 142 ods.1 a § 143 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Námietky žalobkyne, ktorá neodviedla príspevky na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za september 2008 až december 2008 / § 128 ods.1 písm. c/, ods.2 písm. c/ a § 128 ods.11 písm. b/ a § 141 ods.1 zákona o sociálnom poistení, nezohľadnil.
4. Vychádzal z toho, že správny orgán prvého stupňa 14. 09. 2016 rozhodol o tom, že žalobkyni nezaniklo uvedené poistenie k 31. 08. 2008, ale 30. 06. 2010, z dôvodu spornosti otázky o účasti žalobkyne v nemocenskom a dôchodkovom poistení. Rozhodol, že žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné v
sume 73,02 eur mesačne, od septembra 2008 do decembra 2008, kedy nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená ako zamestnanec. V registri sociálnej poisťovne bola vedená od 2. do 30. 06. 2008 a od 14. 02. 2009 do 14. 09. 2009 a napokon od 21. 09. do 13. 10. 2009.
5. Ďalej žalovaný vychádzal z toho, že žalobkyni bolo dňa 25. januára 2006 vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotného zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Komenského 42, Michalovce (rozhodnutie č. 712/2006- RU20-106). Uvedené povolenie bolo rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 2908/2008- RU20-21771, zo dňa 11. augusta 2008 zrušené a na Sociálnu poisťovňu, pobočka Michalovce, podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 31. augusta 2008. K tomuto dňu žalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 a Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, po zistení v súčinnosti so Slovenskou lekárskou komorou konštatovala, že žalobkyňa bola naďalej držiteľkou licencie L1A/ KE/0279/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (vydanú 11. júla 2005), ktorú do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nezrušila.
6. Žalobkyňa- lekárka s platnou licenciou L1A mala rozhodujúcom období príjem zo zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu a podľa § 228 ods.2 zákona o sociálnom poistení bola povinná prihlásiť sa na uvedené poistenie. V odôvodnení žalovaný dôvodil, prečo rozhodol o povinnosti žalobkyne napriek skutočnosti, že žalobkyňa podala odhlášku z tohto poistenia, ktorú nepokladal za relevantnúé lebo, neobsahovala potrebné údaje. Žalobkyňa bola podľa žalovaného aj po 31. 08. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou zárobkovo činnou osobou ako držiteľka licencie a zároveň v roku 2017 a dosiahla požadovaný príjem a bola povinná platiť označené poistné.
7. V správnej žalobe žalobkyňa označila rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala, že jej nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo 14. 09. 2016, ktorým rozhodol o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 31. 08. 2008 ale 30. 06. 2010. Tvrdila, že zásielka jej bola doručovaná na jej poslednú známu adresu a doručená jej uložením s odkazom na § 47 ods. 2 O. s. p., kým sa nepreukáže opak. Podľa žalobkyne, ktorá namieta, že jej toto rozhodnutie doručené nebolo, bolo potrebné vykonať zisťovanie o náhradnom doručení, ktoré je relevantné a posúdiť jeho vierohodnosť. Ak sa zásielka vrátila s oznamom od doručovateľky, že sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, z uvedeného je zrejmé, že v prípade doručovania rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 14.9.2016 nebola splnená podmienka náhradného doručenia, keďže žalobca sa na tejto adrese nezdržiaval.
8. Žalobkyňa neuznala svoju povinnosť oznámiť zmenu trvalého a prechodného pobytu mala žalovanému. Odo dňa 01. 09. 2008 sa nepovažovala za samostatne zárobkovo činnú osobu a tak považovala za nepovinné oznamovať zmenu svojich údajov o bydlisku. Namietala nesplnenie podmienky náhradného doručenia, pre nezákonné uplatnenie fikcie doručenia rozhodnutia zo 14. 09. 2016 preto toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa s poukazom na § 5 a 21 ods.4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení dôvodila, že nebola už samostatne zárobkovo činnou osobou v období, za ktoré jej žalovaný správny orgán a správny orgán prvého stupňa vyvodili povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie. Poukázala na prirodzené právne princípy vyplývajúce zo zákonov upravujúcich povinností presným formulovaním povinností v právnych predpisoch. Mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo aj postavenie SZČO a nebola si vedomá toho, že licencia zakladá jej povinnosť pre status osoby SZČO, preto považuje prístup žalovaného a správnych orgánov vôbec za formalistický, nespravodlivý z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala aj na judikatúru spolkového ústavného súdu zvýrazňujúc úlohu kladenú na súdnictvo pri hodnotení poznania o vierohodnosti dokumentov formujúcich povinností zvýrazňujúc úlohu sudcu, aby v rozhodnutí po racionálnej argumentácii, ak zákon neplní funkciu, ktorá spočíva v spravodlivom vyriešení právneho problému má sám sudca vyplniť medzeru v zákone podľa kritérií praktického významu.
10. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe v prílohe svojho podania z 12. 09. 2017, podaného elektronicky a zopakoval dôvody ako v napadnutom rozhodnutí: „Povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia súčinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c)j. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. „
Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia podľa žalovaného právne irelevantné. Registrácia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.).
11. Žalovaný tvrdil, že : „Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 31. augusta 2008, zrušené Košickým samosprávnym krajom povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím číslo: 2908/2008-RU20-21771, zo dňa 11. augusta 2008, bola žalobkyňa aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/KE/0279/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 11. júla 2005.
Podľa žalovaného licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako L1A umožňuje vykonávať túto prax v povolaní lekár a toto sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Výška odvodov závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vychádza sa z výnosov a príjmov, ktoré dosiahla povinná osoba za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe tohto sa zaradí do okruhu platiteľov poistného v budúcom roku. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia o SZČO sa posudzuje k 1.7. kalendárneho roka.
Pretože príjmy žalobkyne podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení boli dosiahnuté, pričom toto ustanovenie bližšiu špecifikáciu týchto príjmov neobsahuje, vyplýva pre ňu pre žalobkyňu ako SZČO povinnosť prispievať na nemocenské a dôchodkové poistenie, ktoré sú povinné. Vychádzajúc z toho potom podľa § 6 ods.1 595/2003 Z. z. je ktorý bol dosiahnutý v predchádzajúcom roku, v nasledujúcom roku od 1. júla je povinným nemocenským a dôchodkovým poistením a trvá až do 30. júla nasledujúceho roka, kedy opätovne dochádza k novému posudzovaniu výšky príjmov SZČO.“
12. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobkyni bolo rozhodnutie o jej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení zo dňa 14. 09. 2016 doručované na poslednú známu adresu. Zo správy registra obyvateľov z 01. 07. 2016 vyplynulo, že k zmene trvalého pobytu žalobkyne došlo neskôr. Podľa žalovaného podľa § 228 ods.5 v znení účinnom do 31. 12. 2010 zákona o sociálnom poistení, je poistiteľ povinný oznámiť zmenu mena a priezviska, ale aj trvalého pobytu, čo žalobkyňa neurobila. Zo správy poštového doručovateľa vyplynulo, že sa tam žalobkyňa nezdržiava a jej pobyt v cudzine bol žalovanému známy až od 23. 01. 2017. Preto žalovaný s poukazom na § 212 ods. 13 a 14 zákona o sociálnom poistení využil možnosť doručenia písomnosti verejnou vyhláškou a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 21. 12. 2016. V zmysle zákona o sociálnom poistení nemá povinnosť oznamovať účastníkovi konania upovedomením, že začal podľa zákona o sociálnom poistení konať vo veci povinnosti upravených týmto zákonom. V sporných prípadoch môže rozhodnúť o skutočnostiach, ktoré odstraňujú pochybnosti o povinnosti poisteného a to sa vzťahuje na hodnotenie registračného listu ako listiny, od ktorej žalobkyňa odvádza zánik poistenia na nemocenské a dôchodkové poistenie.
13. Žalovaný mal za preukázané, že v roku 2007 žalobkyňa dosiahla prijem 360.140 Sk a preto bola od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009 povinná aj po auguste 2008 platiť označené poistné ako držiteľka licencie L1A. Samotným zrušením povolenia podľa žalovaného nezanikla jej odvodová povinnosť a keďže žalovaný pokladá normy upravujúce sociálne zabezpečenie do oblasti verejného práva a kogentného charakteru nestotožnil sa s domnienkami žalobkyne o tom, že si nebola vedomá svojich povinností. / rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 05. 2016 1Sžso/81/2014 argumentujúci k nespravodlivosti vyjadrenej v záveroch prvostupňového Krajského súdu v Bratislave, ktoré Najvyšší súd SR zmenil/.
14. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nedoručenia rozhodnutia zo 14. 09. 2016 uviedol žalovaný, že správny orgán prvého stupňa neaplikoval inštitút náhradného doručenia, ako uvádza žalobca vo svojej argumentácii, ale vychádzal z verejnej vyhlášky vzhľadom na to, že pobyt účastníčky žalobkyne mu nebol známy. Register obyvateľov uvádza za účelom zistenia trvalého pobytu žalobkyne adresu zhodnú ako je v informačnom systéme žalovaného, lebo z registra obyvateľov Slovenskej republiky zo 17. 01. 2017 vyplýva, že 27. 12. 2016 žalobkyňa zmenila trvalý pobyt 02. 11. 2016 a do toho času bola vedená na adrese Námestie osloboditeľov 9, Michalovce. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni bolo rozhodnutie o jej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení zo dňa 14. 09. 2016 doručované na poslednú známu adresu. Zo správy registra obyvateľov z 01. 07. 2016 vyplynulo, že k zmene trvalého pobytu žalobkyne došlo neskôr. Podľa žalovaného podľa § 228 ods. 5 v znení účinnom do 31. 12. 2010 zákona o sociálnom poistení, je poistiteľ povinný oznámiť zmenu mena a priezviska, ale aj trvalého pobytu, čo žalobkyňa neurobila. Zo správy poštového doručovateľa vyplynulo, že sa tam žalobkyňa nezdržiava a jej pobyt v cudzine bol žalovanému známy až od 23. 01. 2017. Preto žalovaný s poukazom na § 212 ods. 13 a 14 zákona o sociálnom poistení využil možnosť doručenia písomnosti verejnou vyhláškou a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 21. 12. 2016.
15. Žalobkyňa sa vyjadrila k stanovisku žalovaného dňa 18. 10. 2017, v ktorom zopakovala argumentáciu ako v predošlom a v žalobe a s poukazom na § 1, § 3 ods.2 Správneho súdneho poriadku a poukázal na povinnosti orgánov verejnej správy chrániť záujmy fyzických a právnických osôb pri svojej činnosti a vychádzať v konaní o ich právach a povinnostiach v úzkej súčinnosti s nimi.
16. Podaním zo 07. 12. 2017 žalovaný trval na správnosti rozhodnutí oboch správnych orgánov a žiadal žalobu zamietnuť. Opakovane konštatoval, že na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je záväzné ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré vymedzuje skutočnosti, pri splnení ktorých je samostatne zárobkovo činnú osoba na účely sociálneho poistenia poistníkom. Uvedené ustanovenie vymedzilo okruh fyzických osôb, ktoré nadobudli na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby, a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, ktorý konštatuje: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie
zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“ Najvyšší súd ďalej v rozsudku uvádza, že „Vznik a trvanie povinného poistenia Je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu aplikovať všeobecný právny predpis o správnom konaní aj na konanie vo veciach sociálneho poistenia, bolo by toto subsidiárne postavenie správneho poriadku vo vzťahu k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov uvedené priamo v zákone č. 461/2003 Z. z., /ako v prípade zákona č. 50/1976 Zb., alebo /§ 18 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
17. K námietkam žalobkyne, že oznámila zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia s poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení (podľa tohto ustanovenia možno len najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia po zániku poistenia nariadiť obnovu konania)a že nevedela z odôvodnenia rozhodnutia zistiť z akého vymeriavacieho základu vychádza správny orgán prvého stupňa pri stanovení povinného poistného preto je jeho rozhodnutie nezákonné, žalovaný uviedol, že vyrubenie poistného žalobkyňa považovala za nezákonné vzhľadom na jej interpretáciu existencie poistenia odhláškou z poistenia žalobkyňou podanou v roku 2008, a tiež, že výšku poistného odôvodnil podrobne v napadnutom rozhodnutí.
18. Žalovaný konštatoval, že, že z registračného listu fyzickej osoby pre výber poistného nevyplýva dátum o zániku poistenia 31. 08. 2008, z výpisu vyplýva existencia jej licencie a výška príjmov žalobkyne v rozhodujúcom období. V posudzovanej veci, treba pokladať licenciu za základ pre podnikateľskú činnosť a pri zistenej finančnej informácii o príjmoch za rozhodujúce obdobie treba žalobu pokladať za nedôvodnú. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa tento dňa 14. 09. 2016 určil, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31. 08. 2008. Ak žalobkyňa dôvodí a argumentuje vrátením licencie, čo správne orgány nezistili u Slovenskej lekárnickej komory, potom nedôvodne žalobkyňa namietala, že urobila všetky administratívne kroky, ktoré súviseli s ukončením jej SZČO a zánik prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia oznámila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rovnako tak, že jej bol zrušený kód poskytovateľa, že správca dane zrušil registráciu pre daň z príjmu dňa 11. 08. 2008, že Košický samosprávny kraj zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie s odborným zameraním všeobecné lekárstvo dňom 31. 08. 2008.
19. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 14. 09. 2016 vyplýva, že žalobkyni bolo - verejnou vyhláškou doručované oznámenie o uložení písomnosti z 03. 10. 2016 a takto bolo uverejnené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo 14. 09. 2016 z dôvodu, že nebol známy pobyt žalobkyne. (podľa § 212 ods.13 a 14 zákona č. 461/2003 Z. z.) /viď bod 12 tohto odôvodnenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva zistenie z registra obyvateľov Ministerstva vnútra SR, že trvalý pobyt žalobkyne sa zmenil po 01. 11. 2016.
Právna úprava až neskôr po 01. 01. 2015 stanovila povinnosti sociálnej poisťovne opierať sa pri rozhodovaní o povinnosti platiť poistné v závislosti na informácie od finančného riaditeľstva. V uvedenej súvislosti aj lekárska komora má povinnosť oznamovať držiteľov licencií pre výkon samostatnej zdravotníckej činnosti, poskytujúci lekárom status samostatne zárobkovo činnej osoby.
20. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný do 31. 12. 2010, § 5 písm. c) Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjmy zo živnosti, c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8. Podľa § 21 ods. 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný do 31. 12. 2010, Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy a) samostatne zárobkovo činnej
osobe uvedenej v § 5 písm. a) dňom odhlásenia sa z evidencie podľa osobitného predpisu, b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, Krajský súd v Košiciach príslušný na konanie ako správny súd podľa zákona č. 162/2015 Z. z , Správneho súdneho poriadku / ďalej len SSP/, účinného od 01. 07. 2016 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a konštatuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, s odkazom na právnu úpravu uvedenú v tomto odôvodnení, podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.
21. Podľa správneho súdu na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2008 do 30.07.2009. 22. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 31.8.2008, kedy bolo žalobkyni Košickým samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinné do 31.12.2010) dňom 31.08.2008. 23. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1SžSO/16/2016 zo dňa 27.06.2017, dospel k záveru, že z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia SZČO je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status SZČO a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie. Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou. 24. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyrubenie poistného za obdobie 8-12/2008 v zákonnej lehote (10 ročnej) podľa zákona o sociálnom poistení, kedy sa vychádzalo z príjmov jej zárobkovej činnosti z roku 2007 a kedy podľa údajov z Daňového úradu, jej príjem bol 360.140 Sk a povinnosť zaplatiť poistné trvala aj po 01. 07. 2008. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobkyňa v administratívnom spise predložila rozhodnutie vyššieho územného celku, podľa ktorého došlo k zrušeniu jej prevádzky a to rozhodnutím z 11. 08. 2008 KSK Košice, právoplatným 09.08.2018. Sociálna poisťovňa neakceptovala odhlásenie z ohlasovacieho formulára, na ktorom uviedla žalobkyňa, že sa odhlasuje z poistenia, vzhľadom na uvedené (viď č.l.7 administratívneho spisu) a k tejto odhláške došlo až v roku 2017.
25. Rozhodnutie, ktoré vydal správny orgán prvého stupňa dňa 14. 09. 2016 pre spornosť otázky trvania poistenia žalobkyne bolo vydané ex lége, keďže bolo sporným, či do sociálneho systému pre účely nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyňa patrí. Sporná otázka vyvstala na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa podala odhlášku z poistenia, ako držiteľka vydanej licencie od Slovenskej lekárskej komory, a ako to vyplýva aj z informácie Daňového úradu v zákone predpokladanom a predchádzajúcom období mala príjmy vo výške, ktoré ju k tejto povinnosti zaväzovali.
26. Rozhodnutie žalovaného o jej povinnosti platiť poistné za predchádzajúceho obdobia bolo doručené verejnou vyhláškou, ako vyplýva z administratívneho spisu, keďže žalobkyňa si nesplnila povinnosť oznámiť zmenu svojej adresy a na mieste uvedeného trvalého bydliska sa nezdržiavala.
27. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný mohli postupovať ako vyplýva zo spisu, lebo správny orgán prvého stupňa vydaním rozhodnutia o trvaní poistenia žalobkyne v období 09-12/2008, túto otázku rozhodol právoplatne.
28. Ani podľa súdu žalobkyni nezanikla povinnosť platiť sporné poistné rozhodnutím Košického samosprávneho kraja, lebo naďalej bola držiteľkou licencie od Slovenskej lekárskej komory. Rozhodnutie žalovaného, ktoré je napadnuté správnou žalobou, odôvodňuje presne právny základ predpísaného poistného správnym orgánom prvého stupňa a jeho výšku vysvetľuje v odôvodnení rozhodnutia.
V danom prípade bolo zistené, že žalobkyňa v sledovanom období mala L1 povolenie a zo správy o príjmoch Daňového úradu, vyplýva, že žalobkyňa mala do 30. 06. 2007 (za rok 2007) príjmy, ktoré zakladajú jej povinnosť platiť povinné poistenie na nemocenské a dôchodkové poistenie.
29. Rozdiel medzi držiteľom licencie a prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia je v tom, že žalobkyňa v sledovanom období v roku 2007, ktorý zakladá základ príjmový pre výpočet poistného licenciu mala, podnikateľskú činnosť vykonávala a z jej príjmov, ktoré deklaroval daňový úrad. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia VÚC zrušilo v roku 2008, kým povolenie L1, ktorého držiteľkou bola žalobkyňa trvalo aj v roku 2007, kedy mala príjmy, ktoré zakladajú jej účasť na poistení, čoho sa nemôže zbaviť ani s poukazom na to, že mala príjmy ako zamestnanec, keďže pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti a z takej to činnosti nebola povinná platiť a neplatila zákonné nemocenské a dôchodkové poistenie.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust § 167 SSP / a contrario/ tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní neúspešná, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.